Kňazská vysviacka

Publikoval Dušan Seberíni , 3. Február 2012, 1:18 v kategórii: Kňazská vysviacka | Komentáre sú deaktivované

Obsah

Vstupná informácia

Sú funkcie vo vedení RKC správne?

Nezmazateľné znamenie kňaza

Apoštolská sukcesia

Celibát

VSTUPNÁ INFORMÁCIA

Latinské znenie pre tento akt – sacramento ordinis – sa do slovenčiny prekladalo v rôznych obdobiach rôzne. Doteraz používaný názov „kňazská vysviacka“ začína upadať do úzadia a nastupuje modernejší názov „sviatosť posvätného rádu“. Aby však latinskému výrazu „sacramento ordinis“ mohli porozumieť aj laici, je potrebné k tomu rozsiahlejšie vysvetlenie.

Keď sa latinčina stala cirkevným i úradným jazykom v celej strednej Európe, mnohým latinským slovám boli priraďované nové – druhotné – významy. Potrebu tvorby týchto slov prinášal rozvoj najmä v oblastiach práva, lekárstva a bohoslovia. Tak sa dialo až do neskorého stredoveku. V súčasných moderných slovníkoch latinčiny bývajú zvlášť označované konkrétnym znakom významy tých slov, ktoré v dobe Rímskej ríše neexistovali a boli vytvorené neskôr. Je to preto, že tieto neskôr vytvorené významy v mnohých prípadoch nemajú nič spoločné s pôvodným kmeňom slova. Tak je to i v prípade slov „sacramentum“ a „ordó“, ktoré mali v dobe Rímskej ríše svoje ustálené významy.

Slovo „ordó“ má v súčasnosti niekoľko významov, ale jeho prapôvodný význam je rad alebo poradie. Všetky ostatné významy sú odvodeniny. V čase rozkvetu Rímskej ríše sa začalo toto slovo používať vo význame stav, čím sa myslela spoločenská trieda. Chápe sa pod tým občianska alebo spoločenská vrstva ľudí patriacich do oddeleného radu. Dodnes sa zachovali pôvodné slovné spojenia „senátorský stav“, „dôstojnícky stav“ i neskôr vzniknutý výraz „šľachtický stav“. RKC slovo „ordó“ začala používať až vtedy, keď už zjavne porušovala novozákonný stav všeobecného kňazstva. Podľa apoštola Petra totiž všetci kresťania sú bez rozdielu „kráľovským kňazstvom“ {1 Pt 2:9–10}. Ale RKC v snahe o upevnenie pápežskej monarchie začala toto kráľovské kňazstvo deliť na laikov a na klérus. Tak vzniklo „hierarchické kňazstvo“, do ktorého sa už človek nemohol dostať nijako inak, ako cez pápežský monarchický systém. A ten, kto sa tam dostal, súčasne začal patriť do oddeleného – kňazského „radu“ – teda sa stal súčasťou spoločensko-občianskej triedy duchovenstva. Bolo treba výstižne označiť tento stav. A tak slovu „ordó“ bol priradený ďalší význam stav duchovenstva, respektíve stav mníšstva – mníšsky rád.

Slovo „ordinatio“ má doslovný význam zoradenie [do radu]. Etymologicky slovo „ordinatio“ znamená zaujať [patričné] miesto v rade. V latinskom názvosloví sa toto slovo celkom prirodzene používalo aj na označenie vstupu do spoločenskej triedy. Preto aj RKC úplne samozrejme používala toto slovo na označenie vstupu do stavu duchovenstva. Postupne však tomuto výrazu boli priradené nové významy, označujúce celý ceremoniálny proces spôsobu vstupu do stavu duchovenstva. Vznikali odvodené slová, ktoré sa do národných jazykov neprekladali, len sa priamo prevzali: ordinátor, ordinár, ordinárny biskup, ordinácia, atď…

Slovo „sacramento“ má niekoľko pôvodných významov, pričom všetky sa viazali na oblasť právnickú. Najviac sa to slovo používalo vo význame prísaha. Až latinská cirkev mu priradila význam sviatosť. Tento význam bol však prijatý až oveľa neskôr a vyplynul z pôvodného významu prísaha. Lebo „sacramento ordinis“ znamená prísažným spôsobom vstúpiť do rádu. Pôvodne sa takto označovala v Rímskej ríši prísaha senátorov, ktorou vstupovali do stavu senátorského. O 1000 rokov neskôr sa tomuto pojmu priradil význam „sviatosť rádu“ a o ďalších 500 rokov sa začalo tvrdiť, že to ustanovil Kristus. Takéto tvrdenie je prinajlepšom naivná nepravda, čo môže dnes dokázať každý historik, ktorý ovláda podrobnosti dejín Rímskej ríše.



Komentáre sú uzavreté.