To je najsmutnejšia oblasť v dejinách ľudstva. Uvádzame tu stručne len tie časti, ktoré sú potrebné pre účely tejto publikácie, na objasnenie tých-ktorých udalostí a situácií.

 

STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA

 

1. za 1955 rokov bolo na pápežskej stolici okolo 264 pápežov
2. za tento čas bolo asi 22 historických období, keď panovali súčasne dvaja pápeži, z ktorých jeden druhého pokladal za vzdorpápeža
3. za tento čas boli 2 obdobia, keď panovali súčasne traja pápeži
4. v 5 prípadoch mali v takomto období dualistickí pápeži i svojich nástupcov
5. celkove asi 27 pápežov bolo zvolených naviac – v dvojpápežstve či trojpápežstve
6. celkove asi 60 pápežov sa muselo deliť o vládu so vzdorpápežom
7. za 1955 rokov celková doba dvojvládia a trojvládia trvala spolu okolo 144 rokov

 

PRÍPAD PRVÉHO TROJPÁPEŽSTVA

 

Od roku 972 trval celých 60 rokov dlhý mocenský boj o pápežskú stolicu, ktorý v roku 1032 vyvrcholil zvolením Benedikta IX. Záver jeho nemravného panovania vyústil do chaotického trojpápežstva v rokoch 1045 až 1048. Uvádzam dynastiu celého tohto obdobia, aby úprimne veriaci kresťania z RKC mali možnosť spoznať, aká je to „svätosť“ na rímskej stolici, ktorej musia tak slepo veriť.

     Benedikt VI. (972–974)                             

     bol zavraždený na pokyn protipápeža Bonifatia VII., ktorý ihneď po vražde ušiel.

     Benedikt VII. (974–983)

     dal na koncile exkomunikovať Bonifatia VII.

     Jan XIV. (983–984)

     bol dosadený na pápežský stolec cisárom. Po smrti cisára sa vrátil z exilu Bonifác VII., Jána zajal a dal otráviť.

     Bonifatius VII. (984–985)

     bol ozajstný zločinec a vrah dvoch pápežských predchodcov. Po roku panovania bol zvrhnutý a zavraždený.      Jeho mŕtvola bola za záprahom ťahaná po uliciach Ríma.

     Jan XV. (985–996)

     bol dosadený na stolec senátorom Crescentiom, pred ktorým musel potom ujsť do Toskánska. Ján dosadzoval      svojich príbuzných do výnosných cirkevných funkcií (nepotizmus).

     Gregor V. (996–999)

     mal 24 rokov, keď ho dosadil cisár na pápežský stolec. Ale hneď po cisárovom odchode z Ríma, si Rimania       zvolili protipápeža menom

     Jan XVI. (997– 998).

     Ten vládol len dovtedy, kým sa nevrátil cisár. Cisár opäť dosadil Gregora V. na stolicu a Jána XVI. po veľkom mučení dal doživotne uväzniť.

     Silvester II. (999–1003)

     sa stal pápežom po Gregorovej smrti na doporučenie cisára. Je známy svojou hvezdárňou, ktorú dal vybudovať   v Lateránskom paláci.

     Po Silvestrovi II. nasledovali traja pápeži a potom prišiel zase rozkol.

     Jan XVII. (1003–1003)

     Jan XVIII. (1003–1009) 

     Sergius IV. (1009–1012)

     Benedikt VIII. (1012–1024)

     bol dosadený grófom Alberichom III., ktorý predstavoval v Ríme svetskú moc. Hneď po nástupe mal Benedikt   protipápeža, dosadeného odporcami Albericha. Protipápež sa volal Gregor VI.

     Gregor VI. (1012–1012)

     spolu so svojím protivníkom požiadali cisára, aby rozsúdil medzi nimi a ten určil za pápeža Benedikta VIII.        Benediktom počnúc sa začína odovzdávať pápežstvo príbuzným.

     Jan XIX. (1024–1032)

     bol brat Benedikta VIII. Keďže nebol ani kňazom, bol vysvätený v jeden deň aj za kňaza, aj za biskupa, čo bo    lo v rozpore s kanonickým právom.

Začiatok trojpápežstva

     Benedikt IX. (1032–1045)

     bol synovec svojho predchodcu. V čase zvolenia mal niečo cez 17 rokov. Viedol nemravný život. Súčasne          s ním panovali dvaja protipápeži – Gregor VI. a Silvester III.

     Silvester III. (1045–1045)

     panoval presne 1 mesiac a potom ho Benedikt vyhnal.

     Gregor VI. (1045–1046)

si pápežstvo doslova kúpil. Jeho obaja predchodcovia – Silvester a Benedikt – sa však znovu zmocnili svojich     pápežských stoličiek. Keď sa to dozvedel cisár Henrich III., zvolal synodu, ktorá zosadila Silvestra i Gregora.   Silvester odišiel do kláštora, Gregor musel odísť do vyhnanstva. Následná synoda zosadila i Benedikta a zvolila Klimenta II.

     Kliment II. (1046–1047)

     panoval len 9 mesiacov. Zomrel na otravu. Predpokladá sa, že ho otrávil Benedikt. V roku 1942 otvorili jeho     sarkofág a analýza olova v kostiach potvrdila smrť otrávením. A po jeho smrti došlo k neslýchanej absurdite. Znovu – už tretí raz – bol zvolený za pápeža lotor – Benedikt IX.

     Benedikt IX. (1047–1048). Pápežoval ešte 8 mesiacov a zomrel.

     A ešte dve neopakovateľné perličky z časov tohto trojpápežstva:

¨  Benedikt IX. bol zvolený za pápeža v troch rôznych obdobiach celkom trikrát.

–    Roku 1032 bol zvolený prvýkrát. Rimania ho však roku 1036 vyhnali z Ríma, ale on sa vrátil a posadil sa znovu na pápežský stolec. Preto ho roku 1044 Rimania vyhnali druhý raz a na jeho miesto dosadili Silvestra III. Ale krátko na to Benediktovi ozbrojenci vyhnali Silvestra a Benedikt sa mohol vrátiť.

–    Roku 1045 bol druhýkrát zvolený za pápeža a Silvestra exkomunikoval. Potom sa stalo čosi doteraz nevídané. Benedikt sa po troch týždňoch pápežovania vzdal pápežstva v prospech protipápeža Gregora VI. Nebolo to však zadarmo, ale za vysoké odstupné.

–    Roku 1047 bol tretíkrát zvolený za pápeža.

¨  Benedikt svoje, v poradí „druhé“ pápežstvo Gregorovi VI. predal!

 

PRÍPAD DRUHÉHO TROJPÁPEŽSTVA

 

Rímska vetva	Avignonská vetva	Pisánska vetva
Urban VI. 8. 4. 1378 – 15. 10. 1389	Klement VII. 20. 9. 1378 – 1394	Alexander V. 26. 6. 1409 – 3. 5. 1410
Bonifác IX. 1389 – 1404	Benedikt XIII. 1394 – 1423	Ján XXIII. 17. 5. 1410 – 29. 5. 1415
Inocenc VII. 1404 – 1406
Gregor XII. 1406 – 4. 7. 1415	Klement VIII. 1423 – 1429	sám odstúpil
Martin V. 1417–1431	Benedikt XIV. 14??

 

PREHĽAD PÁPEŽSKÝCH DUALIZMOV

 

Tento prehľad je uvedený v nasledujúcej tabuľke. Predkladá len dáta. Nevie vystihnúť tú hrôzu státisícov kresťanov, ktorí sa len sem-tam dozvedeli, že vládnu dvaja pápeži a nevedeli, ktorého majú uctievať. Lebo jedni hovorili, že onoho a druhí ich okríkli, že tamtoho …

 

1	Kalixtus (217–222)	Hyppolit (asi 217–221)
2	Kornelius (251–252)	Novatian (asi 251–251)	Kornelius Novatiana vyobcoval z cirkvi, ale Novatian založil svoju vlastnú cirkev.
3	Liberius (352–366)	Felix II. (355–358)	Liberius bol zvolený prvý, ale v Ríme považovali za právoplatného Felixa a uctievali ho ako mučeníka.
4	Damasus (366–384)	Ursicinus (366–367)	Dvojvoľba.
5	Bonifatius (418–422)	Eulalius (418–419)	Dvojvoľba.
6	Symmachus (498–514)	Laurentius (498–506)	Dvojpápežstvo trvalo 8 rokov.
7	Štefan II. (752–752)Štefan III. (752–757)Pavol I. (757–767)	Konštantin II. (767–768)?	Konštantin II. nebol vysvätený za biskupa. Oslepili ho a o tri dni umrel na mŕtvicu. Pavol bol brat Štefana III.
8	Štefan IV. (768–772)?	Filip (768–768)	Filip Štefanovi IV. ustúpil. Štefan IV. roku 769 zvolal. synodu a tá vyhlásila za neplatné všetky svätiace úkony, ktoré Konštantín II. počas pontifikátu vykonal.
9	Benedikt III. (855–858)Ján VIII.???	Anastasius (855–855)	Anastazius dal Benedikta uväzniť, ale po dvoch dňoch bol zosadený.Alias legendárna pápežka Jana z Mohuča.
10	Ján XII. (956–964)Benedikt V. (964–964)	Lev VIII. (963–965)	Ján XII. bol vysvätený za kňaza i biskupa naraz a ako18 ročný sa stal pápežom.
11	Benedikt VI. (972–974)	Bonifatius VII. (974–974; 984–985)	Dvojpápežstvo vyústilo do trojpápežstva.
12	Gregor V. (996–999)	Ján XVI. ( XVII.) (997–998)
13	Benedikt VIII. (1012–1024)	Gregor VI. (1012–1012)
14	Benedikt IX. (1032–1045)	Silvester (1045–1045)	Gregor VI. (1045–1046)
15	Mikuláš II. (1058–1061)	Benedikt X. (1058–1059)
16	Alexander II. (1061–1073)	Honorius II. (1061–1071)	Dvojvláda trvala 10 rokov.
17	Gregor VII. (1073–1085)Viktor III. (1086–1087)Urban II. (1088–1099)Paschalis II. (1099–1118)	Klement III. (1080–1100)	Dvojvláda trvala 20 rokov.
18	Innocenc II. (1130–1143)	Anakletus II. (1130–1138)	Dvojvláda trvala 8 rokov.
19	Viktor IV. (1159–1164)Paschalis III. (1164–1168)Kalixtus III. (1164–1177)Innocenc III. (1178–1180)	Alexander III. (1159–1181)	Dvojvláda trvala 21rokov.Pápeži sa exkomunikovali navzájom.
20	Ján XXII. (1316–1334)	Mikuláš V. (1328–1330)	Dvojvláda trvala 3 roky.
21	Urban VI. (1378–1389)Bonifác IX. (1389–1404)Inocenc VII. (1404–1406)Gregor XII. (1406–1415)Martin V. (1417–1431)	Klement VII. (1378–1394)Benedikt XIII. (1394–1417/1423)Klement VIII. (1423–?)Benedikt XIV. (14??–?)	Dvojvláda trvala 31 rokov a potom prešla do trojvlády. Trojvláda trvala 9 rokov.Pápeži sa vzájomne prekliali a exkomunikovali nielen protivníka, ale aj všetkých jeho prívržencov. Exkomunikovaná bola celá RKC.Alexander V. (1409–1410)Ján XXIII. (1410–1415)
22	Eugenius IV. (1431–1447)Mikuláš V. (1447–1455)	Felix V. (1439–1449)	Dvojvláda trvala 10 rokov.

 

PREDLUTERSKÁ PÁPEŽSKÁ DYNASTIA 

 

Pramene RKC zvyknú uvádzať, že Martinom V. skončila 40-ročná pápežská schizma. Tragédia bolestných pápežských dejín však pokračovala. Do reformácie sa vystriedalo ešte 13 pápežov. Spomedzi nich norme kresťana vyhovuje svojím životopisom len Pius III. – snáď preto, že jeho pontifikát trval iba 10 dní. Prezrite si sprofanovanú paletu 13 pápežov, a potom určite budete hľadieť na Luthera inými očami.

Martin V. (1417–1431)

vyslobodil z väzenia expápeža Jána XXIII. a prijal ho do kardinálskeho zboru. Napriek tomu, že Martin V. bol ustanovený tým istým Kostnickým snemom, ktorý Jána XXIII. zosadil, odsúdil a uvrhol do väzenia. Avignonský pápež Benedikt XIII. bol síce Kostnickým koncilom zosadený 26. júla 1417, ale zosadenie neprijal a pápežoval až do svojej smrti r. 1423 vo svojom opevnenom sídle pri Valencii.

Eugenius IV. (1431–1447).

Nastúpil po Martinovi V. Eugenius zvolal snem do Bazileja, ale r. 1434 z neho ušiel a r. 1439 bol týmto snemom zosadený. Na jeho miesto bol zvolený posledný protipápež Felix V., lebo Eugenius IV. sa nevzdal.

Felix V. (1439–1449).

Bol posledný protipápež. Eugen IV. v tom istom roku uvrhol do kliatby všetkých, ktorí sa na sneme prejavili ako jeho odporcovia. V roku 1445 získal Eugen na svoju stranu prevažujúcu časť prívržencov, ale nad Felixom nezvíťazil. Dôsledkom dvojpápežstva bola skutočnosť, že Bazilejský koncil nevyriešil potrebnú reformu cirkvi.

Mikuláš V. (1447–1455)

sa dva roky delil o stoličku s protipápežom Felixom V., lebo Felix sa vzdal stoličky až na cisárov zásah. Mikuláša charakterizoval pápež Pius II. – samozrejme až po Mikulášovej smrti – nasledovne: »Mal o sebe príliš vysoké mienenie a chcel robiť všetko sám. Miloval krásne knihy a drahé odevy. K priateľom sa choval priateľsky, ale nebolo takého, s ktorým by sa nebol pohašteril. Za urážky sa vždy pomstil a nikomu nič nezabudol.«

Kalixtus III. (1455–1458)

bol zvolený len preto, lebo čakali, že čoskoro zomrie. Stihol však upevniť tradíciu pápežského nepotizmu: svojich dvoch synovcov vymenoval za kardinálov a tretieho urobil kniežaťom. Svojmu početnému príbuzenstvu zo Španielska poudeľoval vysoké cirkevné hodnosti.

Pius II. (1458–1464)

bol sekretárom protipápeža Felixa V., potom sekretár cisára Fridricha III. a keď bol roku 1445 vysvätený za kňaza, pridal sa k pápežovi Eugenovi IV. To mu vynieslo biskupstvo a o dva roky kardinálsky klobúk. Na bazilejskom koncile presadzoval nadradenosť koncilu nad pápežom, ale v roku 1460, keď bol už pápežom, pápežskou bulou prikázal pravý opak. Pod hrozbou exkomunikácie zakázal odvolávať sa na jeho predošlé názory.

Pavol II. (1464–1471)

Pápežskú dráhu mu pripravil pápežský strýko Eugen IV., ktorý synovcovi dohodil kardinálsky klobúk, keď mal 23 rokov. Pavol II. si pôvodne pri nástupe chcel dať meno Formosus II., ale zabránili mu v tom kardináli.

Sixtus IV. (1471–1484)

hneď po svojom nástupe vymenoval svojich dvoch synovcov za kardinálov. Z nich jeden bol vyložený nemravník a zomrel na následky nerestného života vo veku 28 rokov. Na jeho miesto pápežský strýko menoval ďalšieho synovca, ktorému daroval pri nástupe celé kniežatstvo. Celkove šiestim príslušníkom svojej rodiny dohodil kardinálsky klobúk. Zapríčinil vojnu medzi cirkevným štátom a Florenciou, a tiež spory medzi pápežskou stolicou, Benátskou republikou a Neapolským kráľovstvom. Keď sa arcibiskup Zamometic snažil zvolať koncil do Bazileja, aby pápeža zosadili, pápež vyhlásil nad Bazilejom interdikt a arcibiskupa doživotne uväznil.

Inocenc VIII. (1484–1492)

Pontifikát Inocenta VIII. sa vyznačoval korupciou v správe kúrie, zanedbávaním cirkevnej reformy a starostlivosťou o dve nemanželské deti. Svojho nemanželského syna ženil vo Vatikánskom paláci. Nevestou bola Magdaléna Medici. Pri tej príležitosti pápež menoval nevestinho brata Giovanniho Medici za kardinála. Giovanni Medici, z ktorého sa stal neskôr pápež Lev X., bol najmladším kardinálom. Kardinálsky klobúk dostal vo veku 14 rokov! Inocenc VIII. vydal povestnú „čarodejnícku“ bulu „Summis desiderantes“. K nej zostavili dvaja inkvizítori príručku o odhaľovaní čarodejníctva a vedení procesov s čarodejníctvom, tzv. „kladivo na čarodejnice“. Dôsledkom toho bolo, že v priebehu troch storočí prišlo o život najkrutejším spôsobom viac ako pol milióna žien.

Alexander VI. (1492–1503)

bol povestný Rodrigo de Borgia. Za kardinála ho dosadil jeho pápežský strýko Kalixtus III. ako 25 ročného. Mal tri deti, u ktorých mená ich matiek ostali utajené. Ďalšie štyri deti splodil zo smilníckeho pomeru s milenkou Vanozzou de Cataneis. Z nich Lucrezia jeden čas zastupovala otca na pápežskom dvore. Syn Cesare sa stal v 17. roku arcibiskupom Valencie a v 18. roku kardinálom, hoci nebol vysvätený ani za kňaza, ani za biskupa.

Proti tomuto pápežovi vystúpil Girolamo Savonarola (1452–1498). Pápež ho exkomunikoval z cirkvi a Florencii pohrozil interdiktom, ak sa ho nezbavia. Preto bol Savonarola ako hanobiteľ Svätého stolca uväznený, odsúdený a popravený. Pápež Alexander VI. zomrel náhlou neobjasnenou smrťou.

Pius III. (1503–1503) bol pápežom len 10 dní. Náhle zomrel.

Julius II. (1503–1513)

bol synovec Sixta IV. Na kardinálsky post bol dosadený strýkovým svätokupectvom. Bol to svetský politik, násilník a vojenský dobrodruh. Zriadil si na svoju ochranu povestnú Švajčiarsku gardu zloženú zo žoldnierov. Vojensky porazil Benátčanov. Neustále viedol vojny a bojov sa zúčastňoval osobne ako vojvodca. Na koncile v Pise bol z pápežstva zosadený. Toto však neprijal a odporcov s pomocou vojska vyhnal z Talianska. Aby dal vec do poriadku, zvolal iný koncil – do Lateránu (5. lateránsky koncil 1512–1517), ktorý mal jednať o náprave mravov, obrane viery a všeobecnom mieri. Zakrátko po otvorení snemu zomrel.

Lev X. (1513–1521)

bol ako 14-ročný menovaný za kardinála, pápežom sa stal vo veku 38 rokov. Po nástupe na pápežskú stolicu sa pohrúžil do svetských rozkoší a zábav. Svojmu bratrancovi zapožičal hneď po nástupe florentinské arcibiskupstvo a zakrátko mu odovzdal aj kardinálsky klobúk. Francúzskemu kráľovi dovolil vymenovávať biskupov a opátov. Obnovil vypísanie odpustkov na stavbu baziliky sv. Petra. Skupina kardinálov, na čele s kardinálom Petruccim, sa ho chcela zbaviť a rozhodla sa otráviť ho. Sprisahanie sa však prezradilo a Petrucci bol popravený. Za pôsobenia Leva X. pokračovali jednania 5. lateránskeho koncilu. Pápež koncil rozpustil – 10. marca 1517 – pár mesiacov predtým, ako Luther vyvesil svoje tézy na dvere chrámu vo Wittembergu.

 

PERLIČKA ZO SÚČASNOSTI

 

17. mája 1410 bol kardinál-diakón Baldassare Cosa zvolený za pápeža. Dal si meno Ján XXIII.

28. októbra 1958 bol benátčan Angelo Giuseppe Roncalli zvolený za pápeža. Dal si meno Ján XXIII.

Že by Roncalli nevedel napočítať do 24? V tom prípade si mal prezrieť v bazilike sv. Pavla galériu portrétov svojich predchodcov – bol by tam našiel portrét Jána XXIII. Z 15. storočia.

Predstavte si, že by si v súčasnosti novozvolený americký prezident dal meno Adolf Hitler. Nemiestny príklad, ale čo by si celá svetová verejnosť pod tým evokovala? Že v USA sa nastoluje neofašistická línia. A čo si majú myslieť kresťania, ak si po 548 rokoch dá novozvolený pápež meno lotra. Lotra, ktorý bol síce silnou historickou osobnosťou – lebo zvolal Kostnický koncil – ale bol aj lotrom, lebo tým koncilom bol zosadený, odsúdený a uväznený.

A tak sa historici musia vysporiadať so zázračným faktom, že pápež Ján XXIII. zvolal roku 1414 Kostnický koncil a o 548 rokov neskôr pápež Ján XXIII. zvolal Druhý vatikánsky koncil. Horšie však je, že úprimne veriaci katolíci sa budú musieť vysporiadať s tým, že na adresu Jána XXIII./b dôjdu impertinencie, adresované Jánovi XXIII./a.  Lebo RKC sa vysporiadať s touto denominatívnou dualitou neponáhľa!

 

OTÁZKY PRE LAIKOV

1.  Chceli by ste z dôvodu predpísanej cirkevnej poslušnosti poslúchať niektorého z uvedených predlutherských pápežov?

2.  Ktorý z uvedených postojov k Formosovi treba dnes pokladať za pravý? Ak si zvolíte hociktorý, budete v opozícii proti mienke tých pápežov, ktorí mali opačný názor. A boli to ozajstní pápeži?

3.  Akú máte záruku, že po Wojtylovi nenastúpi zase Formosus či Borgia?