EXEGÉZA  Hebr 4:9

 

O texte Hebr 4:9  vykladači písma uvádzajú, že sa to týka čohosi iného. V podstate neopisujú čoho, len iného…

… a tak som si to potom myslel aj ja. – Ale len kým som nezačal robiť túto prácu. Pýtal som sa Pána, čo s týmto textom. A mesiac som si text čítal… A ďalší mesiac som sa Pána pýtal…  Až jedného dňa, ako keď sa na púšti zdvihol oblak pred Božím ľudom, aby sa Boží ľud mohol vydať na cestu, tak i predo mnou začal Duch Svätý naznačovať smer. A ja som sa pohol. …

Tak vznikla táto exegéza.

Aby sme pochopili význam tohto posolstva, musíme prejsť mnohými vysvetľujúcimi textami a vzdať sa predošlých mylných výkladov k tejto stati. Avšak kým nemáme možnosť poznať originál Listu Hebrejom, akékoľvek vysvetľovanie – teda aj toto – je neukončené…

Lebo z čiastky známe a z čiastky prorokujeme (1 Kor 13:9).

Ako je už spomenuté v úvode knihy, rozdelenie Biblie na kapitoly a verše bolo urobené v stredoveku, je dielom človeka a nie vždy sa podarilo daný text rozdeliť správne. V prípade nášho textu je rozdelenie kapitol urobené veľmi nevhodne, čím skutočný význam zaniká. Z toho dôvodu uvádzam ako podklad k celej stati úsek z dvoch kapitol, keďže tvoria jeden celok. Tento úsek – perikopu – nazveme pre účel tejto knihy „Pozvanie k sobotnému odpočinku“ [1] .

  

Skúmaný text

 

K a p i t o l a   3. 

⁷ Preto, ako hovorí Duch Svätý: “Dnes, keď počujete jeho hlas, ⁸ nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure, v deň pokúšania na púšti, ⁹ kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci videli moje skutky ¹⁰ štyridsať rokov. Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi; tí veru nepoznali moje cesty.

¹¹ Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja [2663] [2]!”

¹² Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, ¹³ ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to »dnes«, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. ¹⁴ Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca, ¹⁵ ako sa hovorí: “Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure.”

¹⁶ Kto sú to však tí, čo počuli a búrili sa? Vari nie všetci, čo vyšli pod Mojžišovým vedením z Egypta? ¹⁷ A na ktorých sa hneval štyridsať rokov? Nie na tých, čo zhrešili, a ich telá popadali na púšti? ¹⁸ A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho pokoja [2663], ak nie tým, čo neuverili? ¹⁹ A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru. (Hebr 3:7–19)

K a p i t o l a   4. 

¹ Bojme sa teda, aby azda o niekom z vás neplatilo, že zaostal, kým trvá prisľúbenie, že možno vojsť do jeho pokoja [2663]! ² Veď aj nám sa hlásalo evanjelium tak ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo sa nespojili vierou s tými, ktorí ho počuli. ³ A do pokoja [2663] vchádzame my, čo sme uverili, ako povedal: “Ako som vo svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja [2663]!”, hoci je dielo dokončené od stvorenia sveta.

⁴ Lebo kdesi povedal o siedmom [1442] dni takto: “V siedmy deň si Boh odpočinul [2664] od všetkých svojich diel.”

⁵ A tu zasa: “Nevojdú do môjho pokoja [2663]!”

⁶ Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, a tí, ktorým sa prvým ohlasovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť, ⁷ znova určuje istý deň, »Dnes«, keď po toľkom čase hovorí v Dávidovi, ako sa už povedalo: “Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia.” ⁸ Lebo keby ich bol Jozue voviedol do pokoja [2664], nehovorilo by sa po tomto o inom dni.

⁹ A tak ostáva sobotný odpočinok [4520] pre Boží ľud.

¹⁰ Lebo kto vošiel do jeho pokoja [2663], aj on si odpočinul [2664] od svojich diel ako Boh od svojich. ¹¹ Usilujme sa teda vojsť do onoho pokoja [2663], aby nik nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti. (Hebr 4:1–11)

POROVNANIA TEXTOV

 

Uvedená perikopa Hebr 3:7 – 4:11 obsahuje niekoľko citátov zo SZ. Preto skúsme porovnať tento text, uvedený v Liste Hebrejom, s textami zo SZ. Každú časť nášho textu, ktorú svätopisec Listu Hebrejom prevzal zo SZ, porovnáme osobitne s prislúchajúcou časťou v SZ.

 

Porovnanie prvé

  

⁷ Preto, ako hovorí Duch Svätý: “Dnes, keď počujete jeho hlas, ⁸ nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure, v deň pokúšania na púšti, ⁹ kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci videli moje skutky ¹⁰ štyridsať rokov. Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi; tí veru nepoznali moje cesty. ¹¹ Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja [2663]!” (Hebr 3:7–11)

Tento úsek sa vzťahuje na udalosť, uvedenú v 17. kapitole knihy Exodus. Tam je opísaný »deň pokúšania na púšti« nasledovne.

¹ Potom na Pánov rozkaz tiahla celá izraelská pospolitosť po svojich stanoviskách z púšte Sin a utáborila sa v Rafidim, kde nebolo vody na pitie pre ľud. ² A ľud doliehal na Mojžiša a vravel:„Daj nám vodu na pitie!“ Ale Mojžiš im odvetil:„Prečo sa vadíte so mnou a prečo pokúšate Pána?“ ³ Ale ľud, ktorý tam dychtil po vode, reptal proti Mojžišovi a vravel: „Načo si nás len vyviedol z Egypta?! Vari na to, aby si mňa, moje deti a môj dobytok umoril smädom?“ ⁴ Tu Mojžiš volal k Pánovi: „Čo si počnem s týmto ľudom?! Len trošku a ukameňovali by ma!“ ⁵ Pán odpovedal Mojžišovi: „Predstúp pred ľud, zober si niektorých starších z Izraela, do ruky si vezmi svoju palicu, ktorou si udieral Níl, a choď! ⁶ Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale, na Horebe! Udri potom na skalu, vytečie z nej voda a ľud bude môcť piť.“ A Mojžiš urobil tak pred staršími Izraela. ⁷ Potom nazval to miesto Massa a Meríba, lebo Izraeliti sa tam vadili a pokúšali Pána, keď vraveli: „Je teda Pán medzi nami alebo nie?“ (Ex 17:1–7)

Opisovaná udalosť sa stala v mieste Rafidím, ktoré potom dostalo mená Massa [3] a Meríba [4], podľa udalosti, ktorá sa tam udiala. V tejto kapitole knihy Exodus je opísané riešenie, ktorým Boh odstránil krízovú situáciu pri táborení, ale nie je tu spomenutá prísaha Boha, tak ako to opisuje svätopisec v Liste Hebrejom! To preto, lebo rozsudok o treste Boh vyniesol až neskôr. Izraelský ľud pokúšal Boha od vyjdenia z Egypta až po vynesenie rozsudku celkom desať ráz a prípad na táborisku Rafidím je v tomto zozname štvrtým pokúšaním.

Po štvrtom pokúšaní je správa v Biblii o putovaní Izraela akoby prerušená a línia rozprávania sleduje Mojžiša, udalosti na vrchu Sinai, stavbu svätyne a prvú bohoslužbu.

Nuž preskočme teraz aj my opisy ďalších reptaní a pozrime si miesto, kde Boh vyniesol rozsudok. Stalo sa tak na púšti Fáran po návrate vyzvedačov zo zasľúbenej zeme. Tam došlo k desiatemu pokúšaniu. Opisuje to 14. kapitola knihy Numeri.

²¹ Ale ako že ja žijem a ako je isté, že bude celá zem naplnená slávou Hospodinovou, ²² tak isté je, že všetci mužovia, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som učinil v Egypte i na púšti, a pokúšali ma toto už desať ráz a neposlúchli môjho hlasu, ²³ prisahám, že neuvidia zeme, ktorú som prísahou sľúbil ich otcom, ani niktorý z tých, ktorí ma popudzovali pohŕdajúc mnou, jej neuvidia. (Nu 14:21–23 – Roh)

Tu je vynesený rozsudok nad Izraelom a Boh tu prisahá mladej a strednej generácii, že neuvidia krajinu, ktorú prísahou sľúbil ich otcom. A to je vlastne starozákonný pôvod textu, ktorým svätopisec Listu Hebrejom vstupuje do vysvetľovania určitej podstaty. Poukázaním na určitú situáciu v SZ chce navodiť rovnaký spôsob vnímania pre situáciu súčasnú. Je tu však jedna nepresnosť. Kým v SZ Boh prisahá, že neuvidia zem, ktorú im zasľúbil a kam ich chcel doviesť – NZ uvádza prísahu Boha, že nevojdú do odpočinku! To je taká nepresnosť, že …

Našťastie Biblia je Božie slovo a preto je pravdivá. Nepresnosti podobného typu sú len úsmevnou paletou našich neznalostí Božieho slova. Lebo i táto prísaha sa v SZ nachádza v presne takom znení, ako to opisuje svätopisec Listu Hebrejom. Ibaže ju nenachádzame v knihách Mojžišových, ale v 95. žalme.

⁸ Čujte dnes jeho hlas: „Nezatvrdzujte svoje srdcia ⁹ ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti, kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci moje skutky videli. ¹⁰ Štyridsať rokov sa mi priečilo toto pokolenie i povedal som: Je to ľud s blúdiacim srdcom; ¹¹ tí veru moje cesty neznajú. Preto som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja. [odpočinku – Roh.]“ (Ž 95:8–11)

Tu sa treba zastaviť. Práve sme dokázali, že citát v Liste Hebrejom je voľnou interpretáciou 95. žalmu. A hoci tento žalm je len básnickým opisom starozákonnej udalosti, treba priznať, že najstručnejšie a pritom najvýstižnejšie opisuje danú udalosť. Až na spomínaný rozdiel.

Vidíme, že tento text sa týka táborenia v Rafidíme a podľa verzie žalmistu Boh už tu, pri štvrtom pokúšaní, vyniesol určitý rozsudok, ktorý potvrdil svojou prísahou. Ak veríme, že žalmista neprotirečí pisateľovi Mojžišových kníh, iba oznamuje o štipku viac, tak logickým vysvetlením nepresnosti v skúmaných textoch bol cieľ stotožniť vstup do zasľúbenej zeme s určitým druhom odpočinku (v preklade RKC je výraz »pokoj«). Teda vojsť do zasľúbenej zeme a mať už pokoj od všetkého strádania… Ibaže…

V tretej kapitole tejto knihy, v stati »Výroky o sobote v SZ« upozorňujem na dva fakty, a síce:

1. fakt – Vo väčšine veršov, kde sa nachádza slovo sobota, nachádza sa i meno Boha. To preto, lebo výlučný vlastník soboty je Boh. Teda vo väčšine veršov sa nachádza typický výraz »sobota Pánova«, respektíve »sobota Hospodinova«.

 2. fakt – V niektorých veršoch je pri slove sobota privlastňovacie prídavné meno. Takéto verše charakterizuje typický výraz »moja sobota«. Treba si však všimnúť, že ani v tomto type veršov Božie meno nechýba! Býva uvedené buď na začiatku, alebo na konci verša, aby bolo jednoznačne jasné, kto je vlastníkom soboty. Napríklad: „Zachovávajte moje soboty. Ja, Pán, som váš Boh!“

Náš prípad je typickým reprezentantom uvedeného druhého faktu. Lebo práve v našich dvoch textoch –  Hebr 3:7–11 a Ž 95:8–11  – je citovaná priama reč Boha nevojdú do  môjho odpočinku. Keby sa jednalo o odpočinok v našom zmysle slova, tak by tam bolo zámeno »ich«. Teda výrok by znel nevojdú do [ich] odpočinku. Ale

ak Boh hovorí nevojdú do môjho odpočinku, tak má na mysli šabbát!

Keby sa hebrejské slovo šabbát prekladalo len jedným slovenským výrazom, tak by v obidvoch porovnávaných textoch bolo napísané

nevojdú do mojej soboty.

♦

Až potiaľto by sa zdalo, že ide len o subjektívnu snahu nájsť za každú cenu texty na rehabilitáciu soboty. Ale máme možnosť ďalšieho porovnania nášho textu.

 

Porovnanie druhé

 

 ⁴ V siedmy deň si Boh odpočinul [2664] od všetkých svojich diel. ⁵ A tu zasa: “Nevojdú do môjho pokoja [2663]!” (Hebr 4:4b–5)

² A v siedmy deň odpočíval [07673 – šábat] od všetkých diel, ktoré urobil. ³ I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval [07673 – šábat] od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil. (Ge 2:2–3)

V tomto porovnaní sú veľmi dobrou pomôckou Strongove čísla. Ide o sústavu čísiel, ktorými sú označené všetky slová v Biblii. Každému prvotnému slovu v základnom tvare je priradené jedno číslo a takto je očíslovaná celá Biblia. Týmto spôsobom je možné výborne porovnávať jednotlivé preklady, hľadať slová rovnakého významu a rozlišovať slová rôzneho významu. Táto pomôcka má však aj jeden háčik. Totiž SZ a NZ majú samostatné čísla a prepojenie medzi SZ a NZ pri slovách rovnakého významu je už závislé na ľudskej redakcii. Táto redakcia je mnohokrát založená na predpoklade…

Ale práve náš text umožňuje presné prepojenie slova šábat medzi SZ a NZ, lebo novozákonný text Hebr 4:4 obsahuje citát zo SZ Ge 2:2, v ktorom sa nachádza slovo šábat. Ak je v tomto citáte slovo šábat uvedené pod Strongovým číslom 2664, a ten istý verš v SZ uvádza slovo šábat pod číslom 07673, znamená to, že čísla 07673 a 2664 označujú slovo rovnakého významu – slovo šábat! A teda

2664 = 07673

Tu skúmaný text odhaľuje zámernú prekladateľskú chybu, ktorá je zabudovaná do prekladov Biblie skoro vo všetkých jazykoch už po mnohé stáročia! A tu tiež vidíme, že ani slovenský čitateľ nemal doteraz odkiaľ zistiť, že slová »odpočíval, sobota, siedmy deň, pokoj, sviatočný deň, zdržovať, prestať a odstrániť« sú prekladom toho istého slova Šábat! A mali by teda zákonite vyjadrovať to, čo šábat znamená. Lebo slovo šábat je prvotné – prvovýznamové slovo!

Teda všetky sekundárne a terciárne významy boli slovu šábat priradené dodatočne – pilnými prisluhovačmi nepravdy, alebo zhovievavými nositeľmi ľahostajnosti!

Pri porovnaní textov Hebr 4:4 a Ge 2:2–3 dochádzame k jednoznačnému dôkazu, že ak Strongove čísla 07673 a 2664 označujú to isté slovo, tak text Hebr 4:4 nehovorí od oddychovaní, ani o pokoji! Text Hebr 4:4 hovorí o odpočatí Boha JeHoVaHa. Toto odpočatie má v hebrejčine názov šábat!

 

Porovnanie tretie

 

¹¹ Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja [2663]!” ¹⁸ A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho pokoja [2663], ak nie tým, čo neuverili? ¹⁹ A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru. (Hebr 3:11,18,19)

Prísaha sa týkala vstupu do zeme, čo potvrdzuje nasledovný text :

³⁴ Pán začul hlas vašich rečí a rozhorčený prisahal: ³⁵ »Nik spomedzi tohoto bezbožného pokolenia neuvidí tú dobrú krajinu, o ktorej som prisahal, že ju dám vašim otcom! ³⁶ Len Kaleb verne nasledoval Pána.« ³⁷ Aj na mňa sa rozhneval Pán pre vás a povedal: »Ani ty ta nevkročíš. ³⁸ Nunov syn Jozue, ktorý je v tvojich službách, ten ta vkročí; jeho povzbudzuj, lebo on ju rozdelí Izraelu do vlastníctva. (De 1:34–38)

Verše 3:11 a 3:18 opisujú udalosť vstupu Izraelitov do zasľúbenej zeme. Nevošli tam tí, ktorí boli dospelí [5] a neverili. Keďže však ostatní Izraeliti do zasľúbenej zeme vošli a už nebolo viac dodatkov zasľúbenia, že vojdú aj ďalší niekedy inokedy, stať, ktorá je uvedená v NZ sa netýka vstupu do zasľúbenej zeme, ale skutočne niečoho iného! Takže aj slovo odpočinok tu znamená čosi iné ako oddych po dlhej ceste, plnej útrap.

Ak v globálnom zmysle verše 3:11 a 3:18 opisujú vstup do zasľúbenej zeme, samotný výraz »pokoj« tu znamená sobotu! A platí to pre všetky výskyty slova »pokoj«, ktoré majú priradené Strongovo číslo 2663! Dôkazom pre toto tvrdenie je Strongova konkordancia a lexikón.

V porovnaní č. 2 sme si dokázali, že slová v NZ s označením 2664 majú ten istý význam ako slová v SZ s označením 07673. Strongova konkordancia oznamuje, že číslo 07673 označuje hebrejské slovo šábat. Vychádzajúc z tohto poznania, dozvedáme sa v Strongovom lexikóne, že v NZ je pod číslom 2663 grécke slovo katapausis. Slovo katapausis je odvodené od slova katapauo, ktoré sa označuje číslom 2664. Ak je význam slova katapausis odvodený od katapauo, tak rozdiel medzi slovami typu 2663 a 2664 je len v tom, že 2663 označuje podstatné meno a 2664 sloveso. A keďže v hebrejčine slová s označením 07676 predstavujú podstatné meno šabbát a 07673 predstavujú sloveso šábat, vidíme, že gréčtina len kopíruje hebrejskú predlohu. Z toho logicky vyplýva, že

ak  2664 = 07673      tak  2663 = 07676

 

Porovnanie štvrté

 

⁶ Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, a tí, ktorým sa prvým ohlasovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť, ⁷ znova určuje istý deň, »Dnes«, keď po toľkom čase hovorí v Dávidovi, ako sa už povedalo: “Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia.” ⁸ Lebo keby ich bol Jozue voviedol do pokoja [2664], nehovorilo by sa po tomto o inom dni. ⁹ A tak ostáva sobotný odpočinok [4520] pre Boží ľud. ¹⁰ Lebo kto vošiel do jeho pokoja [2663], aj on si odpočinul [2664] od svojich diel ako Boh od svojich. ¹¹ Usilujme sa teda vojsť do onoho pokoja [2663], aby nik nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti. (Hebr 4:6–11)

Tento úsek zdanlivo nemáme s čím porovnať. Ale skutočne len zdanlivo, lebo práve v tomto úseku sa dozvedáme, že autorom 95. žalmu bol kráľ Dávid. V porovnaní č.1 sme uviedli citát druhej polovice dotyčného Dávidovho žalmu, teda tú časť, ktorá sa nachádza v Hebr 3:7–11. Náš výklad by však bol neúplný, keby sme vynechali začiatok tohto žalmu. Lebo ôsmym veršom tohto žalmu kráľ Dávid varuje svoj ľud, aby neodvrhli pozvanie a na príklade z dejín ukazuje, aké následky má odvrhnutie pozvania na základe nevery. Ale práve v prvých siedmych veršoch sa to pozvanie nachádza! Je to pozvanie k oslave Boha!

 

Pozvanie na oslavu Boha     (Žalm 95)  

 

¹ Poďte, plesajme v Pánovi,

oslavujme Boha, našu spásu.

² Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár

a oslavujme ho žalmami.

³ Lebo Pán je veľký Boh

a nad všetkými bohmi veľký kráľ.

⁴ V jeho moci sú zemské hlbiny

a jemu patria aj nebotyčné štíty.

⁵ Jeho je more, veď on ho stvoril,

i pevnina, ktorú stvárnili jeho ruky.

⁶ Poďte, klaňajme sa a na zem padnime,

kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril.

⁷ Lebo on je náš Boh

a my sme ľud jeho pastviny a ovce, ktoré vedie svojou rukou.

♦

⁸ Čujte dnes jeho hlas: „Nezatvrdzujte svoje srdcia ⁹ ako v Meríbe, ako v dňoch Massy ba púšti, kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci moje skutky videli. ¹⁰ Štyridsať rokov sa mi priečilo toto pokolenie i povedal som:

  Je to ľud s blúdiacim srdcom; ¹¹ tí veru moje cesty neznajú. Preto som v svojom hneve prisahal:

Nevojdú do môjho pokoja.“

♦    

 

Vidíme, že uvedený žalm je pozvaním k oslave Boha. Tak znie aj podnadpis. A ak je tam slovo dnes, tak tým je daná jeho aktuálnosť – skutočne platí i dnes. Nie zajtra, nie včera, ale dnes!  A to až do doby, kým Boh nezatvorí knihu dejín ľudstva na tejto zemi.

Tento žalm, ktorý napísal kráľ Dávid, čítaval sa v zhromaždeniach vyvoleného národa. A tie boli v sobotu. Nie v piatok, ani v nedeľu, ale v sobotu! V sobotu zaznievalo slovo, ktoré pozývalo k oslave Boha, ale v sobotu zaznievalo aj to slovo, ktoré varovalo pred ignoráciou Božieho odpočinku – soboty.

Svätopisec listu Hebrejom pripodobňuje trvalý vstup do zasľúbenej zeme k trvalému odpočinku s Pánom! Pritom však upozorňuje na to, že nevošli tí, ktorí … neverili. Hoci možnosť mali … Hoci počuli pozvanie, hoci videli Božie skutky vyslobodenia, hoci s Pánom pod jeho vedením do zasľúbenej zeme vykročili.

Taká obdoba platí aj  » d n e s « pre tých, ktorí prijali obeť Ježiša Krista a stali sa tak Božími deťmi. Sú na ceste. Unavení oddychujú – vždy keď príde únava. Neorganizovane, neusporiadane. Preto ich Boh pozýva k spoločnému, pravidelnému, organizovanému odpočinku – každého siedmeho dňa. To pozvanie vyjadril žalmista Dávid slovami:

¹ Poďte, plesajme v Pánovi, oslavujme Boha, našu spásu. ² Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár a oslavujme ho žalmami. ³ Lebo Pán je veľký Boh a nad všetkými bohmi veľký kráľ. (Ž 95:1–3)

A svätopisec listu Hebrejom to pozvanie pripomenul slovami:

A tak ostáva sobotný odpočinok  pre Boží ľud.

 

VYSVETLENIA

 

Vysvetlenie prvé

 

Ak chceme v perikope  Hebr 3:7 – 4:11  postrehnúť problém chybného prekladu, je potrebné porovnať niekoľko prekladov. Takýto prehľad podáva priložená tabuľka.

 

Tabuľka č. 5 

Výskyt slova šábat v Liste Hebrejom
07673 = 2664
Verš	Ge 2:2		Hebr 4:4		Hebr 4:8		Hebr 4:10		Hebr 4:9
Strong. #	07673		2664		2664		2664		4520
Roháček	odpočíval		odpočinul		do odpočinku		odpočinul		sobotenie
RKC	odpočíval		odpočinul		do pokoja		odpočinul		odpočinok
ECAV	odpočinul		odpočinul		do odpočinku		odpočinul		odpočinok
NTG	–		katépausen		katépausen		katépausen		sabbatismós
LXX	katépausen		–		–		–		–
KJV	rested		did rest		rest		ceased		rest
VULG	requievit		requievit		in requiem		requievit		sabbatismus
07676 = 2663
Verš		Hebr 3:11,18		Hebr 4:1,3,5		Hebr 4:10,11		Žalm 95:11
Strong. #		2663		2663		2663		04496
Roháček		do  odpočinku		do odpočinku		do odpočinku		do odpočinku
RKC		do  pokoja		do pokoja		do pokoja		do pokoja
ECAV		do  odpočinku		do odpočinku		do odpočinku		do odpočinku
NTG		katápausin		katápausin		katápausin		–
LXX		–		–		–		katápausín
KJV		rest		rest		rest		rest
VULG		in requiem		in requiem		in requiem		in requiem

 

Komentár k tabuľke:

  

♣ Ak Ge 2:2 a Hebr 4:4 sú obsahom tie isté verše, tak v Hebr 4:4  ide o tú istú vec.

♣ Ak Hebr 4:4 a Hebr 4:10 sú použité tie isté slová, malo by taktiež ísť o ten istý význam aj obsahom.

♣ Ak je vo veršoch Hebr 4:10 a Hebr 4:8 to isté Strongovo číslo, malo by ísť v gréčtine o slová s rovnakým významom.

♣ Ak Hebr 3:11,18 a Hebr 4:1,3,5,10,11 sú v tej istej perikope a majú rovnaké Strongove čísla, malo by sa aj obsahove jednať o to isté.

♦ 

V 4. kapitole sa trikrát nachádza slovo 2664. Ale dvakrát je preložené ako »odpočinul« (V4 a V10) a raz ako »do pokoja« (V8). Tak sa stráca čitateľovi poznanie, že ide o to isté …

 

Vysvetlenie druhé

 

(poznámky k danému biblickému textu)

Slovenský katolícky preklad Biblie, SVÄTÉ PÍSMO starého i nového zákona, vydaného v Slovenskom ústave svätého Cyrila a Metoda, v Ríme v roku 1995, bol robený z latinského prekladu, ktorý sa volá Vulgáta. Všimneme si teda v tomto vydaní v skúmanej perikope slovo »pokoj«. V latinskej Vulgáte je v dotyčnom texte slovo »requies«. Význam slova requies je pokoj, odpočinok a oddych. Teda ak sa slovo requies preložilo do slovenčiny slovom pokoj, zdá sa, že je to správne. Ale nie je, lebo pri prvých dvoch výskytoch tohto slova – v Ge 2:2,3 – sa slovami requievit a requieverat prekladalo do latinčiny slovo šábat! Z latinčiny do slovenčiny bolo v oboch prípadoch preložené ako »odpočíval«. A keďže vo verši Hebr 4:4 ide vlastne o citovanie verša Ge 2:2, bolo by zvláštne, keby si to slovenskí prekladatelia neboli všimli. Ak použili namiesto »odpočinok« synonymum »pokoj«, prispeli tým k zakrytiu významu, ktorý z kontinuity veršov Ge 2:2–3 a Hebr 4:4 vyplýva. Táto zvláštnosť sa netýka iba slovenských prekladov – majú ju mnohé preklady v rôznych iných jazykoch.

Našťastie v uvedenom slovenskom preklade RKC sú dôležité vysvetlivky. Netvrdia síce priamo, že text bol preložený nesprávne, ale ich obsah to potvrdzuje. Napríklad vysvetlivka k 4. kapitole listu Hebrejom na strane 2515 uvádza:

„1n. Povzbudenie na vytrvalosť pokračuje. Pokoj, o ktorom hovorí Boh ústami Dávida, nie je odpočinok v krajine Kanaán, ale pokoj, odpočinutie v Bohu. Veď Boh v tomto žalme vyhlásil už dávno po tom, ako Izraeliti vošli do kanaánskej krajiny, že tí, čo neuveria, nevojdú do jeho pokoja. Teda zaujatie zasľúbenej zeme Jozuom nie je vstupom do pokoja, o ktorom neskôr hovorí Dávid ako o budúcom.“

Iná vysvetlivka na tej istej strane hovorí k štvrtému a deviatemu veršu štvrtej kapitoly:

Verš 4.: „ »Kdesi«, t.j. Ge 2,2. Boží pokoj je pripravený už od stvorenia sveta, keď si Boh na siedmy deň odpočinul od svojich diel.“

 Verš 9.: „Boží pokoj je vyhradený jeho vernému ľudu, Izraelu Nového zákona, ktorý oddane prijme Božie slovo.“

 

HYPOTÉZA O PÔVODE LISTU HEBREJOM

 

Autograf žiadnej knihy Biblie sa nezachoval. Pokiaľ však ide o NZ, zachovalo sa niekoľko tisíc manuskriptov, písaných v gréčtine. A práve pre to množstvo gréckych manuskriptov až donedávna prevládal medzi teológmi názor, že NZ bol písaný v gréčtine. Ide však len hypotézu, ktorá dodnes nebola podložená dôkazmi. Proti nej stojí rovnocenná hypotéza, že NZ nebol písaný gréčtine, ale v hebrejčine, prípadne i v aramejčine. A kľúčom k odhaleniu pravdy je práve List Hebrejom, lebo poskytuje podklady pre hypotézu prvú i druhú.

Uvediem niekoľko úvah na podporu hypotézy, že NZ nebol písaný v gréčtine.

 

Úvaha prvá

 

List Hebrejom je pretkaný mnohými veršami zo SZ, čo nasvedčuje, že pisateľ veľmi dobre poznal SZ. Zvláštne je však, že citovanie týchto veršov je značne nepresné, hoci uvedený list je písaný perfektnou gréčtinou – najlepšou v celom NZ. Z toho vychádza predpoklad, že sa nám zachoval  len prepis tohto listu do gréčtiny, robený vynikajúcim gréčtinárom, avšak bez prítomnosti prvotného pisateľa – svätopisca.

 

Úvaha druhá

 

Štvrtá kapitola v Liste Hebrejom uvádza vo štvrtom verši citát z Ge 2:2–3. Teda práve tu bola úžasná príležitosť hebrejskému slovu šábat priradiť jeho jednoznačné grécke znenie. Je však zvláštne, že tu bol použitý grécky tvar »katapauo«, teda ten, ktorý bol použitý na preklad slova šábat v Septuaginte! Podotýkam, že tvar katapauo je pre grécky hovoriaceho čitateľa tvar zrozumiteľný, a teda správny! Nejasné je v tejto fáze to, že je to tvar odlišný od tvaru použitého v evanjeliách.

To by možno nasvedčovalo, že v dobe písania Listu Hebrejom už existovali prvé preklady evanjelií do gréčtiny, ktoré použili na prepis slova šabbát grécky výraz sábbaton. Svätopisec Listu Hebrejom videl v evanjeliách nesprávny prepis slova šábat do gréčtiny a preto použil zrozumiteľný preklad … 

 

Úvaha tretia

 

Tabuľka č. 6

Prehľad výskytu slova šábat v NZ
Miesto výskytu		Počet výskytov
Grécky tvar	sabbatismós	sábbaton	katapauo	katapausis	spolu
Strongovo číslo	4520	4521	2664	2663
Evanjeliá spolu	0	56	0	0	56
Listy Pavlove	0	2	0	0	2
Skutky	0	10	1	1	12
List Hebrejom	1	0	3	8	12
Ostatné knihy	0	0	0	0	0
Súčet výskytov	1	68	4	9	82

 

V tejto tabuľke sa nachádza jeden z kľúčov k vysloveniu dogmy o pôvode Listu Hebrejom. Prehľad tabuľky je prekvapivý. Ak v gréckej verzii Nového zákona [6] podstatu hebrejského slova šábat odovzdávajú štyri grécke výrazy, je zaujímavý prehľad ich výskytov.

♣ Zatiaľ čo evanjeliá a dva Pavlove listy obsahujú  prepis slova šábat do gréčtiny v transkripčnom gréckom tvare sabbatón, v Liste Hebrejom sa tento tvar nenachádza.

♣ V Liste Hebrejom je prepis slova šábat nahradený  prekladom tohto slova do gréčtiny. Preklad rozlišuje – podobne ako hebrejský originál – tvar podstatného mena a tvar slovesa.

♣ Namiesto »klasického« transkripčného tvaru sabbatón je použitá v Liste Hebrejom jeho modifikácia sabbatismós, ktorá sa nenachádza nikde inde v NZ! Teda popri preklade je použitý aj prepis, avšak v upravenom tvare, ktorý nemá v starozákonnom tvarosloví slova šábat svoj hebrejský náprotivok.

♣ Nevieme prečo bol použitý výraz sabbatismós. Je tu však domnienka, že pisateľ Listu Hebrejom nechcel použiť slovo sobota preto, aby ho nemohli kresťania zákonníckeho typu chápať ako názov siedmeho dňa, alebo ako zoznam príkazov či zákazov.

 

Druhý kľúč poskytne ďalšia tabuľka.

Tabuľka č. 7

Typy prekladu slova šábat v NZ
Miesto	Angličtina	Počet výskytov
výskytu	KJV	4520	4521	2664	2663	spolu	spolu
	sabbath	0	13	0	0	13
Evanjeliá	sabbath day	0	35	0	0	35	56
	sabbath (week)	0	1	0	0	1
	week	0	7	0	0	7
	sabbath	0	3	0	0	3
	sabbath day	0	6	0	0	6
Skutky	week	0	1	0	0	1	12
	rest	0	0	0	1	1
	restrained	0	0	1	0	1
	sabbath	0	0	0	0	0
	sabbath day	0	0	0	0	0
List	week	0	0	0	0	0
Hebrejom	rest	1	0	2	2	5	12
	my (his) rest	0	0	0	6	6
	restrained	0	0	0	0	0
	ceased	0	0	1	0	1
Listy	sabbath (days)	0	1	0	0	1	2
Pavlove	week	0	1	0	0	1
Súčet		1	68	4	9	82	82

 

V tejto tabuľke uvádzam preklad slova šábat z gréckych tvarov do angličtiny. Je tu použitý klasický anglický preklad, ktorý sa nazýva King James Version (skratka KJV). Tu vidíme ďalšie prekvapenie.

♣ V evanjeliách grécky  prepis slova šábat – 4521 – vyžadoval pri preklade do ďalšieho jazyka použitie štyroch rôznych výrazov na rozlíšenie (sabbath, sabbath day, sabbath week, week)!!!

♣ V Liste Hebrejom grécky preklad slova šábat už sám o sebe obsahoval tvar podstatného mena a slovesa a preto jeho preklad do ďalšieho jazyka nevyžadoval ďalšie rozlíšenia.

 

Úvaha štvrtá

 

Je známe, že z gréckej verzie NZ bolo odstránené meno Boha.

V hebrejskom SZ sa meno Boha – JHVH – nachádza temer na každej strane niekoľkokrát. V gréckom preklade SZ – v Septuaginte – bolo toto meno nahradené slovom kýrios, ktorého význam je pán. Takto bolo z gréckej starozákonnej verzie meno Boha vymazané.

Ale Septuaginta nie je Bohom inšpirovaný preklad! K tomuto názoru sa pripája v súčasnosti čoraz viac teológov, z čoho vyplýva, že uvedená chyba je len jednou z mnohých iných veľkých chýb.

NZ však verne kopíruje chybu zo Septuaginty a používa namiesto Božieho mena pomenovanie kýrios. Teda tu sa žiada vysvetlenie, prečo Boh dopustil, aby z NZ zmizlo jeho meno. Lebo NZ obsahuje mnoho citátov, prevzatých zo SZ, ale zatiaľ čo v hebrejskom starozákonnom texte sa nachádza meno Boha JeHoVaH, v gréckom novozákonnom citáte je namiesto mena použitý všeobecný výraz kyrios. Uvediem príklad.

Hľa, idú dni, hovorí [JeHoVaH] –  [03068], že učiním s domom Izraelovým a s domom Júdovým novú smluvu. (Jer 31:31 – Roh) Hľa idú dni, hovorí Pán [2962], a uzavriem s domom Izraelovým a s domom Júdovým novú smluvu. (Hebr 8:8b – Roh)

Kresťanská vierouka je podopretá vierou, že všetky knihy NZ sú Bohom inšpirované. Preto môžeme s určitosťou predpokladať, že NZ bol písaný taktiež v hebrejčine a teda meno Boha bolo v ňom zachované.

Ak hebrejské texty NZ dodnes známe nie sú,

to ešte neznamená, že nie sú.

Treba hľadať. Lebo väčšina kľúčových objavov v biblickej archeológii pochádza až z posledných dvoch storočí …

 

ZÁVER EXEGÉZY

 

Keď náš text očíslujeme spomenutými Strongovými číslami a priradíme číslu 2663 slovo odpočať v tvare podstatného mena a číslu 2664 slovesný tvar tohto slova, správne znenie perikopy bude nasledovné.

 

Pozvanie k odpočatiu

 

K a p i t o l a   3. 

⁷ Preto, ako hovorí Duch Svätý: “Dnes, keď počujete jeho hlas, ⁸ nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure, v deň pokúšania na púšti, ⁹ kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci videli moje skutky ¹⁰ štyridsať rokov. Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi; tí veru nepoznali moje cesty. ¹¹ Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho odpočatia [2663]!” ¹² Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, ¹³ ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to »dnes«, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. ¹⁴ Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca, ¹⁵ ako sa hovorí: “Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure.” ¹⁶ Kto sú to však tí, čo počuli a búrili sa? Vari nie všetci, čo vyšli pod Mojžišovým vedením z Egypta? ¹⁷ A na ktorých sa hneval štyridsať rokov? Nie na tých, čo zhrešili, a ich telá popadali na púšti? ¹⁸ A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho odpočatia [2663], ak nie tým, čo neuverili? ¹⁹ A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.

K a p i t o l a   4. 

¹ Bojme sa teda, aby azda o niekom z vás neplatilo, že zaostal, kým trvá prisľúbenie, že možno vojsť do jeho odpočatia [2663]! ² Veď aj nám sa hlásalo evanjelium tak ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo sa nespojili vierou s tými, ktorí ho počuli. ³ A do odpočatia [2663] vchádzame my, čo sme uverili, ako povedal: “Ako som vo svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho odpočatia [2663]!”, hoci je dielo dokončené od stvorenia sveta.     ⁴ Lebo kdesi povedal o siedmom dni takto: “V siedmy deň si Boh odpočal [2664] od všetkých svojich diel.” ⁵ A tu zasa: “Nevojdú do môjho odpočatia [2663]!”   ⁶ Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, a tí, ktorým sa prvým ohlasovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť,  ⁷ znova určuje istý deň, »Dnes«, keď po toľkom čase hovorí v Dávidovi, ako sa už povedalo:”Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia.” ⁸ Lebo keby ich bol Jozue voviedol do odpočatia [2664], nehovorilo by sa po tomto o inom dni. ⁹ A tak ostáva  odpočínanie [4520] pre Boží ľud. ¹⁰ Lebo kto vošiel do jeho odpočatia [2663], aj on si odpočal [2664] od svojich diel ako Boh od svojich. ¹¹ Usilujme sa teda vojsť do onoho odpočatia [2663], aby nik nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti. (Hebr 3:7 – 4:11)

♦

Uvedený text prehľadne dokazuje, že nie je možné ignorovať skutočnosť, že Biblia rozlišuje podstatné meno šabbát a sloveso šábat [7]. Lebo práve v tomto texte sa niekoľkokrát strieda podstatné meno so slovesom.

Ak by sme v tomto texte ponechali zaužívané podstatné meno sobota, nutne by sme museli použiť aj sloveso s rovnakým kmeňom – teda sobotiť, alebo sobotovať. V takom prípade by väčšina ľudí v slovese sobotovať chápala dodržiavanie príkazov a zákazov, týkajúcich sa soboty a stratil by sa činnostný význam soboty – ktorým je odpočívanie s Bohom!

Ak by sme však preložili podstatné meno šabbát slovom odpočívanie, toto slovo sa používa v bežnej slovenčine na všeobecné vyjadrenie oddychu a preto by zákonite zanikol biblický význam textu.

Z toho dôvodu je potrebné zaviesť na preklad hebrejských slov šábat a šabbát 

podstatné meno i sloveso s rovnakým kmeňom!

Z toho dôvodu som použil – zatiaľ výlučne pre túto knižku – jedinečnú príležitosť, ktorú slovenčina ponúka – prijať archaizmus »odpočať« ako novotvar pre preklad hebrejského slova šábat.

♦♦♦

Na začiatku bolo spomenuté, že sú len tri skupiny ľudí.

1. Tí, ktorí poznajú že Boh odpočíva siedmy deň a v tento deň spolu s ním odpočívajú.
2. Tí ktorí nepoznajú termín Božieho odpočatia a práve preto s ním neodpočívajú.
3. Tí ktorí poznajú tento termín, ale ho ignorujú.

Otázne je, či tá tretia skupina, ktorá tu v časnosti nestojí o odpočívanie s Bohom, bude stáť o možnosť – vojsť do trvalého Božieho odpočinutia. Otáznejšie je však, či Boh bude stáť o nich … Lebo práve ignorantom Boh oznamuje v našom skúmanom texte:

    “Nevojdú do mojej soboty!”  (Hebr 4:5)  

♥

      Ale preto, že ešte nie je neskoro, prihovára sa svätopisec v Liste Hebrejom aj vám :    

♥

    Dnes keby ste počuli jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia !!!    

♥

Tu Boh dáva ľuďom odkaz, že tí, ktorí s ním tu v časnosti -siedmeho dňa- odpočívať nechcú  tí s ním ani vo večnosti odpočívať nebudú!

 ◊♦◊

Daný text Hebr 3:7 – 4:11 je vlastne jediným miestom v NZ, ktoré oznamuje, že 

 

o tom,

kto

vstúpi

do odpočívania s Bohom

vo večnosti

rozhoduje Boh sám

  ale 

 

o tom,

kto

nevstúpi

do odpočívania s Bohom

vo večnosti

rozhoduje človek sám

 Lebo 

 

tí,

ktorí

s ním

siedmeho dňa

odpočívať nechcú

– tu v časnosti –

tí

s ním

odpočívať nebudú

– ani vo večnosti –

 

♥

 

 

Merače času

 

Súčasná doba je poznamenaná tým, že ľudstvo už »všetko vie«, »všetko pozná« a »všetko môže dosiahnuť«. Protipólom týchto absolutizmov je duševná chudoba. Človek si prestal všímať javy okolo seba a máločo ho zaujíma v origináli. To preto, lebo jeho poznanie pramení z kópií. Človek spoznáva prírodu z knižiek, videozáznamov, z prednášok a počítačových výstupov a z všeličoho iného. Chýba mu len vlastný priamy kontakt s prírodou. Naši predkovia – od raja počnúc až po 19. storočie – spoznávali prírodu v prírode. A preto nám mohli zanechať záznamy zo svojich prechádzok na cestičkách poznania… Aj v oblasti merania času.

Časnosť poskytuje podklady pre meranie času zo dvoch rovnocenne sa odvíjajúcich sledov

• pozorovaním prírody vzniká prírodný kalendár
• pozorovaním oblohy vzniká nebeský kalendár

 

Prírodné merače času Zmeny v prírode si dokáže všimnúť aj človek, ktorý nemá žiadne vzdelanie. A človek si všíma tie zmeny, ktoré sa ho dotýkajú bytostne. Napríklad zimu. V našom zemepisnom pásme sa aj bez kalendára dá zistiť, že zima prichádza po zbere všetkej úrody. Nás to už dnes nezaujíma, lebo potraviny nakupujeme v obchodoch a teplo dodávajú teplárne. Našou starosťou je len mať dostatok peňazí na potraviny a teplo z teplární… Ibaže pred 200 rokmi nebolo ústredné kúrenie, ani elektrické vykurovacie systémy ani potravinárske obchody s konzervovanými pomletými mŕtvolami zvierat. A tak človek musel robiť každoročne prípravu na zimu … Každoročne? – To teda musel vedieť čo je to rok! V našej krajine sa dodnes zachovalo niekoľko lazov, ku ktorým nevedie cesta a prístup chodníkmi je veľmi namáhavý. Na takýchto lazoch pred 200 rokmi boli ľudia »odrezaní« od sveta a predsa žili v biologickom súlade – zodpovedajúcom ich podmienkam. Nevlastnili hodiny ani kalendár a my sa pýtame, aký bol ich časomerný systém. Samozrejme, že päťročné dieťa si už pamätalo, čo je sneh a desaťročné dieťa vedelo definovať leto i zimu. Ale dospelý človek musel vedieť, za akú dobu po zbere úrody príde zima. A koľko treba dreva na jednu zimu a koľko sena pre jednu kravu a koľko krumpľov pre jednu osobu… Podľa čoho to určoval?

Táto otázka nie je položená správne. Lebo faktom je, že človek nemusel určovať nič. Boh – Tvorca – všetko stvoril tak, že človek dostáva z prírody dostatočné množstvo informácií na to, aby mohol vnímať premeny času. Keď opadá lístie zo stromov, človek vie, že prichádza zima. Keď slnko začne ostro svietiť do očí spoza tamtoho vŕšku, človek vie, že prichádza jar. Keď sa roztopí sneh, treba začať sadiť. A tráva sa kosí keď je už veľká a veľká je keď sú dni veľmi dlhé a noci veľmi krátke. Anička povie, že jar bude vtedy, keď začnú sliepky kvokať. A teší sa na kuriatka. Ďurko zasa vie, že na jar priletia lastovičky. A keď gazda Matúš vyprevadil svojho otca Ondreja na poslednej ceste, na druhý deň spílil strom, ktorý zasadil Matúšov dedko v tom roku, keď sa mu narodil syn Ondrej. Matúš pozorne počítal letokruhy na spílenom pni a potom trasľavou rukou zapísal v svetlici uhlíkom do spevníka: „Môj otec Ondrej dožil sedem ráz desať letokruhov a k tomu ešte dva. Umrel akurát keď sa liahli húsatá.“

Nuž tu vidíme krátky prierez prírodnými meračmi času. Nie odstavec, ani kniha, ale celá knižnica by sa dala popísať o tom ako každé stvorenie Božie i každý priemet Božieho stvoriteľského diela nesie v sebe i na sebe znaky a znamenia vplyvu času. A človek si musí položiť otázku, kto riadi sťahovavé vtáctvo, kto káže sliepkam kvokať, kto tvorí letokruhy na strome a kto, kto, kto … A tak aj ten najzaostalejší človek pochopí, že existuje KTOSI, kto je väčší, múdrejší a schopnejší ako on.

 

A tak stvorenstvo objavuje v prírode Tvorcu a v čase Darcu.

 

Nebeské merače času – kalendárne

¹⁴  A Bôh riekol: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby delily deň od noci, a budú na znamenia, na určité časy, na dni a na roky. ¹⁵ A budú svetlami na nebeskej oblohe, aby svietili na zem. A bolo tak. ¹⁶ A Bôh učinil dve veľké svetlá, väčšie svetlo, aby panovalo nado dňom, a menšie svetlo, aby panovalo nad nocou, a tiež hviezdy. ¹⁷ A Bôh ich dal na nebeskú oblohu, aby svietily na zem ¹⁸ a aby panovaly nado dňom i nad nocou a aby delily svetlo od tmy. A Bôh videl, že je to dobré. ¹⁹ A bol večer, a bolo ráno, štvrtý deň. (Ge 1:14–19 – Roh)

Z uvedenej správy chcem upozorniť na 14. verš. V Roháčkovom preklade je daný verš preložený s maximálnou presnosťou a z gramatického hľadiska je jeho preklad správny. Ale významovo je oveľa zrozumiteľnejšia nasledovná podoba: ¹⁴  A Bôh riekol: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby delily deň od noci, a budú na znamenia, na [určenie času], na dni a na roky. (Ge 1:14) Biblická správa o štvrtom stvoriteľskom dni oznamuje, že Slnko, Mesiac a hviezdy boli stvorené, aby plnili nasledovné funkcie

• aby oddeľovali svetlo od tmy
• aby delili deň od noci
• aby vládli nad dňom a nad nocou
• aby osvetľovali zem
• aby boli na znamenia
• aby boli na určenie času

 

 A tak ľudstvo využíva funkcie Slnka, Mesiaca a hviezd a rôznymi systémami určuje čas.

Hodinový čas vkladá do dní,

denný do týždňov,

týždenný do mesiacov,

mesačný do rokov

a ročný do kalendárov.

 

V súčasnosti sa používajú tri základné typy kalendárov

• lunárny – mesačný
• solárny – slnečný
• lunisolárny – kombinovaný

 

Lunárny kalendár

Tento kalendárny princíp je založený na sledovaní premien Mesiaca. Premeny Mesiaca sú optické javy, viditeľné voľným okom a vyplývajú zo spôsobu, ktorým je Mesiac osvetlený zo Slnka. Tieto premeny sa nazývajú mesačné fázy a sú štyri :

       nov     

       kosák v tvare D – dorastá

       spln

       kosák v tvare C – cúva

Začiatok nového mesiaca pripadá na  ten deň, keď sa objaví na nebi »nový Mesiac«. Ten potom zmizne z oblohy a objaví sa tenký prúžok kosáka, ktorý má tvar D. Je viditeľný na večernej oblohe a každého dňa mu pribúda z pravej strany väčší pruh osvetlenia. Takým spôsobom dorastie do fázy prvej štvrte, v ktorej vidíme presný polkruh tvaru D. Potom Mesiac ďalej dorastá až do fáze splnu, kedy vidíme osvetlený celý kruh. To znamená, že je Mesiac obrátený k Zemi svojou osvetlenou polovicou. Po splne je Mesiac viditeľný na rannej oblohe v tvare C. Každým dňom z neho ubúda až dosiahne poslednú štvrť. Potom pokračuje ďalej v tvare C až do úzkeho prúžku kosáka. Tak prejde do novu, kedy je obrátený k Zemi neosvetlenou polovicou.

Každý nasledujúci mesiac začína až vtedy, keď sa objaví na nebi nový Mesiac. Podstatou lunárneho kalendára je teda časový interval medzi dvoma rovnakými fázami Mesiaca. Dĺžka mesiaca kolíše medzi 29 a 30 dňami, stredná dĺžka mesiaca je 29,53 dňa. Roky lunárneho kalendára mávajú striedavo 354 a 355 dní, preto je lunárny rok o 10 až 12 dní kratší ako rok slnečný.

Solárny kalendár

Solárny kalendár je založený na pohybe Slnka po oblohe. Jeho mesiace a týždne nie sú závislé na žiadnom z bodov obežnej dráhy Zeme okolo Slnka. Slnko sa otáča okolo svojej osi približne raz za 4 týždne, ale nerovnomerne – na rovníku za 27 dní a na póloch za 30 dní. Solárny rok má 12 mesiacov, ktoré spolu trvajú 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 45,97 sekundy. V súčasnosti sa tento kalendár používa na celom svete ako základný.

Lunisolárny kalendár

Lunisolárny kalendárny systém je komplikovaný. Pokúša sa zladiť lunárny kalendárny systém so solárnym. Má 12 lunárnych mesiacov po 29 a 30 dňoch, ale pretože počíta s pohybom Slnka, pridáva v priestupných rokoch ešte dodatočný – trinásty – mesiac. Obyčajné dvanásťmesačné roky majú 353, 354 alebo 355 dní, priestupné trinásťmesačné roky majú po 383, 384 alebo 385 dní. Tento systém sa používa dodnes v Izraeli.    Časové parametre Zeme Pri otáčavom pohybe sa Zem otočí okolo svojej osi za 24 hodín. Otáča sa smerom od západu na východ. Dôsledkom je zdanlivo opačný pohyb nebeskej klenby – od východu na západ. Okolo Slnka krúži Zem po elipsovitej dráhe smerom na západ. Pohybuje sa nerovnomerne – rýchlejšie sa pohybuje v tej dráhe, kde je k Slnku najbližšie a pomalšie tam kde je najvzdialenejšia.

 ♦♦♦

Do 31. decembra 1924 sa začínal v astronómii deň na poludnie. Od 1. januára 1925 platí na celom svete »svetový čas«. Meria sa od polnoci a je to stredný slnečný čas greenwichského poludníka, ktorý sa pokladá za nultý. Od neho smerom na východ a západ sa počítajú pásmové časy. Smerom na východ hodiny pribúdajú a smerom na západ odbúdajú. Miestny čas má rozdielne ročné období aj v smere sever – juh. Na severnej pologuli je leto od 21. júna, na južnej od 21. decembra.

 

Z biblického pohľadu je základnou jednotkou času deň.

 

Lunárny aj slnečný kalendár dávajú nerovnako dlhé intervaly, ktoré je ťažko prispôsobiť najmenším časovým jednotkám – minútam a sekundám. A pritom

 

sedemdenné združenia dní – týždne – sú rovnako dlhé

a tvoria nekonečný reťazec

od stvorenia až po »Božie dosť«.

Týždne sú rovnomerné, závislé na dňoch

a dni sú závislé len na Bohu.

 

Umelé merače času Človek nevynašiel čas ani jeho meranie. Lebo človek od nepamäti čas meral, a to bez toho, že by si to uvedomoval. Až pri porovnávaní jednotlivých výsledkov merania sa začala prebúdzať snaha o vytvorenie jednotných meracích spôsobov. A tak vznikali rôzne časomerné čudá, ktoré dnes obecne nazývame hodiny. Faktom však ostáva, že ľudia spočiatku hodiny nepotrebovali, lebo ich nevedeli využiť.   Na meranie času jestvuje nespočetné množstvo spôsobov, ale v podstate sú len tri princípy

• subtraktívny (odčítavajúci)
• astronomický
• indiferentný (nezávislý)

 

Subtraktívny princíp merania času.

Tento princíp bol používaný od nepamäti a je založený na ubúdaní. Napríklad dlhé časové obdobie terminovala spotreba kŕmneho sena. Krátke časové úseky sa určovali spotrebou rôznych zložiek, napríklad spotrebou oleja v nádobke olejovej lampy, alebo časom »kým dohorí táto sviečka«. Tieto prvotné časové merače boli výlučne subjektívne. K ich výraznému vylepšeniu došlo zaužívaním delenia celku. Napríklad na sviečke sa čiarkami označili rovnaké dieliky a tak vznikla stupnica. Dielik na stupnici už predstavoval určitý časový úsek, a to bol dôvod k porovnávaniu hrubšej sviečky s tenšou, dlhších dielikov s kratšími a tak dochádzalo prirodzeným spôsobom k vytváraniu časových etalónov. Ich platnosť bola síce obmedzená miestom a dobou, ale môžeme už hovoriť o objektivizácii merania času.

Takýmto spôsobom vznikli rôzne typy vodných a pieskových hodín. Kolískou vodných hodín bolo staroveké Grécko, kde ich nazývali kleps(h)ydra. Mali odkvapkávací, prietokový alebo prikvapkávací systém. Pieskové hodiny pochádzajú pravdepodobne zo Sumeru.

 

Astronomický princíp merania času.

Tento princíp je založený na sledovaní polohy nebeských telies, a to buď priamo, alebo sledovaním ich vplyvu. Podľa polohy Slnka na nebeskej klenbe sa určuje odhadom denná doba na celom svete dodnes.

Najstarším astronomickým meračom času bola tyč zabodnutá kolmo do zeme. Starí Gréci ju nazývali gnómón. Bol to primitívny typ slnečných hodín, ale aj najstaršie astronomické zariadenie. Tyč osvetlená slnečnými lúčmi vrhala na zem tieň a poloha tieňa určovala dennú dobu. Dĺžka tieňa umožňovala pomerne presne stanoviť dni rovnodennosti, aj najdlhší a najkratší deň. A takouto tyčou sa dali merať aj polohy nebeských telies.

Klasické slnečné hodiny sa nazývali solárium a krajinou ich pravdepodobného pôvodu bol Egypt.

 

Indiferentný princíp merania času.

Človek túžil po takom spôsobe merania času, ktorý by nebol závislý na ročnej dobe, ani na počasí a jeho výsledky by boli prístupné v každej dobe. Tak vznikli mechanické hodiny, ktorých pôvodný názov bol horárium. Udržali si niekoľko storočí prioritu pri meraní času, ale v minulom storočí ich vytlačili hodiny elektrické, elektronické a atómové.

♦♦♦

Účelom tohto odseku nebol iba prehľad, ale aj upozornenie, že princípy merania času vedú len zdanlivo k snahe o jednotu. Lebo pod maskou snahy o jednotu sa skrýva snaha o centrálny vládnúci systém. Prvým krokom v tomto trende bolo zavedenie svetového času. Druhým krokom bolo zavedenie striedania zimného a letného času. Teraz je chvíľku pohov. A to je príležitosť na varovanie, ktoré nám dáva Biblia:

²³ Štvrté zviera bude štvrté kráľovstvo na zemi, ktoré bude rozdielne od všetkých kráľovstiev, bude zožierať, mlátiť a šliapať celú zem. ²⁴ A desať rohov: z toho kráľovstva povstane desať kráľov, po nich však povstane iný, ten bude rozdielny od prvších a troch kráľov zosadí. ²⁵ Bude hovoriť reči proti Najvyššiemu a bude nivočiť svätých Najvyššieho, bude chcieť zmeniť časy a zákon …  

(Dan 7:23–25a)

 

 

 

 

Výroky o sobote v NZ

 

Slovo sobota sa nachádza v NZ vo veľmi hojnom počte. Výskyty tohto slova môžeme rozdeliť do troch skupín.

 

Prvú skupinu predstavujú také miesta, kde je slovo sobota použité ako určitý dátum, alebo označenie dňa. Takými typickými veršami sú správy o sobotných návštevách synagóg a reprezentantmi tohto typu sú verše Mt 28:1, Mk 1:21, Mk 6:2, Lk 4:16.

Keďže v tomto type veršov sa slovo sobota používa ako názov dňa a má význam chronologický, nebudeme sa im venovať.

 

Druhú skupinu tvoria state v NZ, kde farizeji vyhľadávajú spor s Ježišom, pretože podľa ich chápania Ježiš sobotu nedodržoval. Sem patria i Ježišove vysvetľovania, čo sobota znamená a čo sa v tento deň môže robiť. Typickými veršami tohto typu sú Mt 12:1–8, Mk 2:23–28, Mt 12:9–14, Mk 3:1–5. Keďže tieto verše majú samy o sebe vysvetľovací charakter, bolo by samoúčelné snažiť sa ich ešte jednotlivo vysvetľovať. Preto uvedieme len jeden výrok Ježiša Krista.

²⁷ I povedal im: “Sobota bola ustanovená [3] pre človeka, a nie človek pre sobotu. ²⁸ A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.  (Mk 2:27–28)

Ježišov výrok oznamuje, že človek nemá sobote slúžiť a súčasne sa dozvedáme, že sobota bola učinená pre človeka. To je dôležitý fakt, ale treba si dať ešte odpoveď na otázku:

„Kto učinil tú sobotu pre človeka?“

Biblia odpovedá, že sobotu pre človeka učinil Boh JeHoVaH! A tak Boh určite bude rozlišovať ľudí, ktorí jeho darom pohŕdli od tých, ktorí jeho dar prijali…

(Ba ozaj – či sú aj takí ľudia, ktorí tento dar od Boha prijali a vzdávajú mu zaň aj vďaku…?)

 

Tretiu skupinu charakterizujú také verše, ktoré upravujú vzťah k sobote pre novozmluvnú dobu. V NZ sú v podstate len tri výskyty takýchto veršov : Mt 24:20, Kol 2:16, Hebr 4:9. Týmto trom [4]výskytom sa budeme venovať podrobnejšie.

 

Modlite sa, aby ste nemuseli utekať

v zime alebo v sobotu

  

Verš, ktorý je nadpisom tejto state, nachádza sa v Mt 24:20 a týka sa druhého príchodu Ježiša Krista.

Aj keď mnohí teológovia zostavili veľmi bohatú paletu výkladov k druhému príchodu Ježiša Krista, poväčšine sú to len pokusy zverejniť vlastné, nedokonalé a skresľujúce predstavy. Je to preto, že naša predstavivosť je viazaná na porovnávanie s niečím, čo sme už videli. Ale druhý príchod Ježiša – parúzia – bude originálom, ku ktorému sa nedá pripodobniť nič.

Hoci je druhý príchod opísaný v čiastkach na rôznych miestach NZ, človek nie je schopný z týchto predpovedí zostaviť úplný opis predpovedaných udalostí. Preto ak chceme robiť výklad k parúzii, sú to len naše domnienky. Je to prirodzené – veď ako by sme vôbec mohli chcieť povedať o druhom príchode Ježišovom viac, ako povedal on?

Na pochopenie dotyčného verša, uvedieme jeho znenie v úplnom kontexte.

¹ Keď Ježiš vyšiel z chrámu a odchádzal, pristúpili k nemu jeho učeníci a ukazovali mu chrámové stavby. ² On im však povedal: “Vidíte toto všetko? Veru, hovorím vám: Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené.” ³ Keď potom sedel na Olivovej hore a boli sami, pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: “Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie tvojho príchodu a konca sveta?”

⁴ Ježiš im odpovedal: “Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. ⁵ Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: ‘Ja som Mesiáš.’ A mnohých zvedú. ⁶ Budete počuť o vojnách a chýry o bojoch. Dajte si pozor, aby ste sa neplašili. To musí prísť, ale ešte nebude koniec. ⁷ Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami bude hlad a zemetrasenie. ⁸ Ale to všetko bude len začiatok útrap. ⁹ Potom vás vydajú na mučenie, budú vás zabíjať, a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno. ¹⁰ Vtedy mnohí odpadnú a budú sa navzájom udávať a nenávidieť. ¹¹ Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. ¹² A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska. ¹³ Ale kto vytrvá do konca, bude spasený. ¹⁴ Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec.

¹⁵ Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, ako predpovedal prorok Daniel – kto číta, nech pochopí: ¹⁶ vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr; ¹⁷ kto bude na streche, nech nezostupuje vziať si niečo z domu, ¹⁸ a kto bude na poli, nech sa nevracia vziať si plášť. ¹⁹ Beda ťarchavým ženám, a tým, čo budú v tie dni pridájať! ²⁰Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu, ²¹ lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude. ²² A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia. (Mt 24:1–22)

 

Význam modlitby

²⁰ Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu, ²¹ lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude. ²² A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia.  (Mt 24:20–22)

Citované slová hovoril Pán Ježiš svojim učeníkom, ale rovnako aktuálne znejú aj dnes – nám. Čo nám vlastne tieto slová prinášajú?

Ak Pán Ježiš prikazuje modliť sa, aby náš útek nepripadol na zimu ani na sobotný deň, to znamená, že modlitba, ktorá je príkazom Božieho syna, má svoj význam a je správna. A ak nás Ježiš Kristus nabáda, aby sme sa modlili takýmto spôsobom, znamená to, že táto modlitba je aj aktuálna – čiže pravdepodobne ešte nie je definitívne stanovený termín a trvanie druhého príchodu Ježiša Krista.

A keby aj tento termín už stanovený bol, naša modlitba môže Božie rozhodnutie ovplyvniť!

Na prvý pohľad sa nám nechce uveriť, že by ľudská modlitba mohla mať vplyv na stanovenie takého dôležitého termínu ako je parúzia. Ale Božie slovo ukazuje veľmi jasný postoj Boha k tejto veci. V dávnej minulosti bol Boh ochotný zmeniť svoje rozhodnutie kvôli záchrane človeka mnohokrát. Ako príklad uvádzam známy príbeh Abrahámovho „vyjednávania“ s Bohom .

♦

²² Mužovia sa potom odtiaľ obrátili a išli do Sodomy, kým Abrahám ostal ešte stáť pred Pánom. ²³ Tu Abrahám pristúpil bližšie a povedal: „Zahubíš azda spravodlivého spolu s bezbožným? ²⁴ Možno, že je v meste päťdesiat spravodlivých. Vari ich zahubíš, alebo radšej odpustíš mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom? ²⁵ Nech je ďaleko od teba, aby si takto robil, usmrcoval spravodlivého s bezbožným! Takto by sa rovnako vodilo spravodlivému i bezbožnému. To nech je ďaleko od teba! Ty, ktorý súdiš celú zem, nebudeš takto súdiť!“ ²⁶ Pán mu povedal: „Ak v meste Sodome nájdem päťdesiat spravodlivých, kvôli nim odpustím celému mestu.“ ²⁷ Abrahám však začal znova a povedal: „ Hľa, opovážil som sa rozprávať s Pánom, hoci som len prach a popol. ²⁸ Možno, že do päťdesiat budú chýbať piati spravodliví. Zničil by si kvôli piatim celé mesto?“ On odpovedal: „Nezničím, ak ich tam nájdem štyridsaťpäť.“ ²⁹ A on mu ďalej hovoril: „A čo, keď sa ich tam nájde len štyridsať?“ On odpovedal: „Neurobím to, kvôli štyridsiatim.“ ³⁰ Potom povedal: „Ach, nehnevaj sa, Pane, keď ešte hovorím. Ak sa ich tam nájde len tridsať?“ Odpovedal: „Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať.“ ³¹ A zasa povedal: „Hľa, začal som hovoriť svojmu Pánovi: Čo bude, ak sa ich tam nájde len dvadsať?“ A on odvetil: „Nezahubím (ich) kvôli dvadsiatim.“ ³² A ešte povedal: „Ach, nehnevaj sa, Pane, že ešte raz vravím. Ak sa ich tam nájde len desať?“ On odpovedal: „Nezahubím kvôli desiatim.“ Keď Pán dokončil rozhovor s Abrahámom, odišiel a Abrahám sa vrátil na svoje miesto.  (Ge 18:22–32)

♦

Uvedený príbeh Abrahámovho vyjednávania s Bohom zakončuje sám Boh svojím uistením, že desať spravodlivých mu stojí za to, aby zmenil plán záhuby na plán záchrany. Bolestivým faktom však je skutočnosť, že vtedy sa desať spravodlivých nenašlo, a tak Boh zachránil aspoň Abrahámovho synovca s najbližšou rodinou.

²⁹ Boh teda pamätal na Abraháma, keď Boh zničil mestá a okolie a Lota vyviedol zo záhuby, keď zničil mestá, v ktorých Lot býval. (Ge 19:29)

Pokiaľ však ide o nás, pýtam sa, či sa nájde dnes aspoň desať spravodlivých, ktorí by chceli naplniť spravodlivosť modlitbami podľa Ježišovho príkazu? Lebo za celých 27 rokov môjho života s Kristom, nikdy som nepočul modlitbu podľa uvedeného príkazu Ježiša Krista! Hoci som si v rôznych zhromaždeniach a modlitebných skupinkách vypočul stovky, ba tisícky modlitieb… Dnes, keď sa pýtam prečo, môžem dať i odpoveď. Je to preto, lebo veriaci sa na druhý príchod Ježiša Krista nedívajú ako na nastávajúcu realitu, ale len ako na určité „bububu“, použiteľné na zastrašovanie malých detí, aby poslúchali. Väčšina kresťanov si vôbec neuvedomuje, že tu Ježiš upozorňuje na najstrašnejšie divadlo v dejinách ľudstva, lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude. A my z histórie vieme, že ľudstvo na našej zemi prežilo rôzne katastrofy, zemetrasenia a povodne, hrozné vojny, pustošenia, hlad, epidémie, genocídy a všeličo, z čoho sa nám vlasy na hlave neježia od strachu len preto, že to poznáme iba z histórie.

Každá generácia by vedela rozprávať o svojich neopísateľných hrôzach, ktoré ju stihli a práve tie svoje hrôzy považovala za najstrašnejšie… Nuž a napriek všetkým minulým hrôzam Pán Ježiš upozornil, že tesne pred jeho príchodom nastane v súžení vrchol. A práve tu stojíme pred zasľúbením, že záchrana z tohto súženia je možná, ale nebude výsledkom ľudskej snahy. Jej princíp bude spočívať v tom, že trvanie onoho súženia bude skrátené. [5] A toto skrátenie súženia bude preto, aby sa mohli vyvolení zachrániť. Vyvolení (gr. éklektós) sú tí, ktorí boli povolaní (gr. kletós) a na Božie povolanie odpovedali kladne. Ak si to chceme zobraziť na našom prípade, tak to znamená tých, ktorí počuli Ježišov príkaz : Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu, a plnili ho tak, že sa skutočne v zmysle tohto príkazu modlili.

Ako sme si už vyššie uviedli na príklade Abraháma, Boh uistil, že stačí desať spravodlivých, aby zmenil svoj plán. Desať modlitebníkov, ktorým záleží na tom, aby sa ich útek neprihodil v zime ani v sobotu. Lenže ja som za celých 27 rokov nepočul na Slovensku ani jedného kresťana takto prosiť Pána. Čo to znamená prakticky? – Pre Boha je to akoby dýka v srdci. Ponúka záchranu – skrátením doby súženia – a nik o záchranu nestojí… Takže vlastne nemá dôvod uskutočniť skrátenie dní súženia. Ale práve pred takýmto stavom Kristus varuje slovami, že keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik…

Ak Boh kedysi dal svoje slovo, že kvôli desiatim spravodlivým nezahubí mesto, som presvedčený, že tento Boh, ktorý sa nemení, chce rešpektovať i v dnešnej dobe prosby aspoň desiatich spravodlivých. A táto stať hovorí, že modlitba na Ježišov výslovný príkaz je naplnením spravodlivosti. Táto stať hovorí, že má význam modliť sa za to, aby Pán zmenil termín svojho príchodu v zmysle našich prosieb.

 

Útek v zime

²⁰ Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu, ²¹ lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude. ²² A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia.  (Mt 24:20–22)

Pozrime sa teraz, ako by zima mala ovplyvniť výsledok Ježišovho príchodu. Ale najprv si predstavme aspoň jedno z predznamenaní tohto príchodu – zemetrasenie. Také poriadne, keď sa začínajú rúcať domy a ľudia, aby sa zachránili pred pochovaním za živa v troskách svojich domov, vybehnú z nich von a útekom sa snažia zachrániť si holý život.

Ak by sa to prihodilo v zime, keď je vonku mínus 20° C, povedzme vo veľkomeste počas zimnej noci, tak ľudia by sa v nočných úboroch snažili zúfalým útekom zachrániť. Takýto útek pred strašnou smrťou v ruinách bol by útekom v ústrety bolestnej smrti zamrznutím.

Na prvý pohľad kruté. Ale len dovtedy, kým si nepripomenieme spravodlivosť tohto diania. Lebo Ježiš nás nabáda modliť sa, aby sme nemuseli utekať v zime … To znamená, že naša modlitba, i keď nemôže zmeniť vlastnú podstatu – útek – môže zmeniť termín úteku. Keby tak nebolo, Ježiš by nám takúto modlitbu neodporúčal. On to prikázal preto, aby tí, ktorí ho poslúchnu, našli záchranu.

 

Útek v sobotu

²⁰ Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu, ²¹ lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude. ²² A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia.  (Mt 24:20–22)

Ak sme si naznačili ako by ovplyvnila „náš útek“ zima, skúsme si ukázať, ako by ho ovplyvnila sobota. Najprv je však potrebné uvedomiť si dva fakty, ktoré nám daný text poskytuje.

1. Nevieme, či Boh stanovil dobu veľkého súženia na dva, tri, štyri, päť, alebo dokonca až  na šesť dní, ale vieme, že je dôležité, aby jeden z tých dní nebola sobota.

2.  Z toho dôvodu sa domnievame, že doba veľkého súženia by nemala trvať viac ako šesť dní. Lebo keby tá doba trvala sedem dní, alebo viac, jeden deň zo siedmych by nevyhnutne pripadol na sobotu. A príkaz Pána Ježiša modlite sa, aby ste nemuseli utekať v sobotu by strácal zmysel.

A teraz sa už zamyslime, aký význam tu patrí sobote.

V predchádzajúcich kapitolách sme si vysvetlili význam slova sobota. Teraz môžeme prakticky vidieť, aké dôležité je poznať tento správny význam. Aby sme si osviežili pamäť, prečítajme si dva zo starozákonných textov:  

 …siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. (Ex 20:10a)

Zachovávajte moju sobotu, nech vám je svätá! (Ex 31:14a)  

 

Tu vidíme, že prvý text v nás vyvolá nanajvýš dojem akéhosi sviatku, nariadeného Bohom a v druhom texte pod pojmom »zachovávať« rozumieme príkaz strážiť a ochraňovať.

Ak si však uvedený text prečítame správne, zrazu je pred nami celkom iný obraz. Zrazu vidíme, že siedmeho dňa odpočíva Boh. Teda sobota znamená odpočatie Boha. 

…siedmy deň je však odpočatie JeHoVaHa, tvojho Boha.

Zachovávajte moje odpočatie, nech je oddelené pre vás!

 

SZ podáva mnoho výrokov, v ktorých Boh JeHoVaH oznamuje, že trvá na tom termíne pravidelného odpočatia, ktorý ustanovil siedmeho stvoriteľského dňa. Je to preto, lebo je Boh – Boh, ktorý je verný, Boh, ktorý sa nemení.

Ak sme neverní, on ostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže. (2 Tim 2:13)

Ale aj NZ nám ukazuje veľmi dôležitú udalosť, pri ktorej Boh svoje odpočatie dodržal. Je to Ježišovo vzkriesenie. A práve tu Boh ukázal vernosť svojmu stvoriteľskému dielu, a síce tak, že dodržal odpočatie, ktoré započal pri stvorení. Hoci bolo už dielo dokonané, a teda Boh mohol svojho syna vzkriesiť ihneď, nechal ho ležať celú sobotu v hrobe, lebo odpočíval. Tu je najvyšší dôkaz Božej vernosti . Tu Boh najvyšším možným sebazaprením prakticky zverejnil svoj postoj voči sobote.

³⁰ Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: “Je dokonané.” Naklonil hlavu a odovzdal ducha. ⁴⁰ Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. ⁴¹ V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. ⁴² Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko. (J 19:30,40–42)

♦

Mnohí obviňujú dodržiavateľov soboty zo zákonníctva. Ale Boh nie je zákonník a predsa odpočatie dodržal. Svojho syna vzkriesil až keď pominula sobota.

⁹ Keď ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych…(Mk 16:9a)

Táto časť je však pre nás aj mementom. Ak Boh nechal i svojho syna v hrobe počas siedmeho dňa a odpočíval, tak bude siedmeho dňa odpočívať aj v budúcnosti. Aj v čase veľkého súženia. A práve preto, aby sme na to nepozabudli, aby sme si to náležite uvedomili, Ježiš na to zvlášť upozornil slovami  modlite sa, aby sa váš útek neprihodil v sobotu. To preto, lebo aj v tom čase bude v sobotu Boh odpočívať. A tak sa môžeme domnievať, že nebude konať nič v prospech našej záchrany. Tak ako nekonal počas siedmeho dňa, keď jeho syn ležal v hrobe.

Ak sme teraz pochopili, prečo prikázal Ježiš  modliť sa, aby sme nemuseli utekať v sobotu, tak sme si určite uvedomili aj Božiu spravodlivosť a lásku. Lebo počas veľkého súženia nebudú zachránení iba tí, ktorí zachránení nechcú byť. Ktorí Ježišove výzvy ignorujú. Asi tak, ako v Noemových časoch …

 

Zhrnutie

Kto čítal úvod tejto kapitoly, ten si iste uvedomil nasledovné.

Uvedený obsah, pokiaľ sa týka parúznych detailov, sú zatiaľ len naše ľudské, omylné domnienky…

Naša záchrana nie je založená na tom, či danému textu správne porozumieme,

ale na tom, či poslúchneme príkaz nášho Pána!

Inými slovami – záchranu (spasenie) získavajú tí, ktorí poslúchajú príkazy Pána Ježiša Krista. A jeden z týchto príkazov znie: 

Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu!

Nech vás nikto nesúdi pre soboty

 

Uvedený verš z listu Kolosenským 2:16 sa používa tak i onak. Rovnako sa ním oháňajú priaznivci soboty ako aj odporcovia soboty. Preto prv, než zaujmeme stanovisko, pozrime si tento verš v kontexte.

 

¹ Chcem, aby ste vedeli, akú starosť mám o vás aj o Laodicejčanov i o mnohých, čo ani nevideli moju telesnú tvár, ² aby sa potešili ich srdcia a aby tesne spojení v láske dosiahli všetko bohatstvo plného chápania a poznania Božieho tajomstva, Krista, ³ v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania. ⁴ Toto hovorím, aby vás nik nezviedol peknými rečami. ⁵ Lebo aj keď som telom vzdialený, duchom som s vami a radujem sa, keď vidím váš poriadok a pevnosť vašej viery v Krista.

⁶ Ako ste teda prijali Krista Ježiša, Pána, v ňom žite: ⁷ v ňom zakorenení a na ňom postavení, upevnení vo viere, ako ste sa naučili, a vynikajte vo vzdávaní vďaky! ⁸ Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol filozofiou a prázdnym mámením, založeným na ľudských obyčajoch a na živloch sveta, a nie na Kristovi! ⁹ Veď v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva. ¹⁰ V ňom ste aj vy naplnení. On je hlavou každého kniežatstva a mocnosti. ¹¹ V ňom ste boli obrezaní obriezkou urobenou nie rukou, ale obriezkou Kristovou, vyzlečením hriešneho tela. ¹² S ním ste boli pochovaní v krste a v ňom ste boli s ním aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych. ¹³ Aj vás, čo ste boli mŕtvi v hriechoch a neobriezke svojho tela, oživil s ním a odpustil nám všetky hriechy. ¹⁴ Zotrel dlžobný úpis, ktorý bol svojimi nariadeniami proti nám a prekážal nám, a odstránil ho tým, že ho pribil na kríž. ¹⁵ Odzbrojil kniežatstvá a mocnosti, verejne ich predviedol a v ňom triumfoval nad nimi.

¹⁶ Nech vás nikto nesúdi pre pokrm ani pre nápoj ani pre sviatok, novmesiac alebo soboty, ¹⁷ lebo ony sú len tieňom budúcich vecí, no skutočnosť je Kristus.

¹⁸ Nech vás nik nepripraví o víťaznú cenu samoľúbou poníženosťou, uctievaním anjelov a upútavaním pozornosti na to, čo videl, lebo to sa len márne nadúva vo svojom telesnom zmýšľaní ¹⁹ a nedrží sa hlavy, z ktorej celé telo, vyživované a pospájané väzivami a spojivami, rastie Božím vzrastom. ²⁰ Ak ste s Kristom odumreli živlom sveta, prečo sa, akoby ste ešte žili vo svete, podriaďujete nariadeniam: ²¹ “Nechytaj, ani neokús, ani sa nedotýkaj!”? ²² Veď to všetko sa má použiť, a tým zničiť – sú to ľudské príkazy a náuky. ²³ Vyzerá to ako múdrosť v predstieranej nábožnosti, poníženosti a prísnosti voči telu; ale nie je to nič čestné, iba na ukájanie tela.  (Kol 2:1–23)

 

Keď náš verš čítame v kontexte celej kapitoly, je tam toho neúrekom a nevieme sa v prvej chvíli zorientovať – čoho sa napomenutie o sobote týka. Ale keď si prečítame túto kapitolu niekoľkokrát, začnú sa nám ako také stĺpiky vynárať nosné verše tejto kapitoly.

Pavel tu dvakrát varuje Kolosenských pred falošnými zvodcami a pritom ukazuje na oporný bod – na Krista. Lebo Kristus zotrel dlžobný úpis, ktorý bol svojimi nariadeniami proti nám a prekážal nám, a odstránil ho tým, že ho pribil na kríž. Takže náš vzťah k Bohu už nesmie byť založený na nariadeniach. Asi toto je ústredným posolstvom druhej kapitoly.

Pokiaľ ide o sobotu – Pavel varuje Kolosenských pred tými, ktorí zákonníckou diktatúrou prikazujú dodržiavanie soboty. Sobota je tu spomenutá v rámci celej sústavy nezmyselných, nefunkčných zákonníckych príkazov. Teda jedná sa o kontakt kresťanov s pôvodnými židovskými dodržiavateľmi zákona, u ktorých vzťah k Bohu bol uväznený príkazmi

                             <  musíš ↔ nesmieš  >

 

Aj sobota bola uväznená medzi mantinelmi musíš a nesmieš. A zrejme tento vzťah nanucovali aj kresťanom v Kolosách. Pavel pred tým vystríha. Ale aj SZ vystríhal pred takýmto nezmyselným dodržiavaním soboty.

 

⁴ Čujte toto, vy, čo šliapete po chudákoch a nivočíte bedárov krajiny. ⁵ Hovoríte: »Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie; a sobota, aby sme otvorili sýpky, aby sme zmenšili efu, zväčšili cenu a klamali na falošnej váhe? (Am 8:4–5)

¹³ Pán povedal: “Pretože sa mi tento ľud svojimi ústami približuje a svojimi perami ma ctí, srdce si však vzďaľuje odo mňa, takže je ich bázeň ku mne naučeným ľudským príkazom, ¹⁴ preto, hľa, ja znovu vykonám divy s týmto ľudom, podivne a čudno, i zahynie múdrosť jeho mudrcov a rozum jeho rozumných sa schová.“    (Iz 29:13–14)  

 

• Aj Ježiš Kristus vystríhal pred otrockým dodržiavaním zákona a snažil sa slovom i skutkom vysvetliť, že sobota nie je ani musíš, ani nesmieš.
• Aj my pred tým vystríhame, lebo sobota je odpočatie Boha. A ten, kto Boha miluje, odpočívať s ním chce! Bez toho, že by sa k tomu nútil a bez toho, že by sa triasol strachom, čo všetko si musí v ten deň odoprieť. Bez toho, že by kukal na hodinky, kedy už to všetko skončí, kedy už bude môcť byť zasa sám sebou… Lebo …

I povedal im:  “Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. (Mk 2:27)  

 

Ten kto Boha miluje, odpočívať s ním  c h c e !

 

Ak vám teda niekto vytýka, že nedodržiavate sobotu takým spôsobom či rítom ako on, ak vám niekto vytýka, že sa nedištancujete od jedál, ktoré nejedáva on, ak vám niekto dáva podobné výčitky aké dávali farizeji Ježišovi, prikláňame sa k Pavlovi a spolu s ním (ho) vystríhame :

 

Nech vás nikto nesúdi

 pre pokrm ani pre nápoj ani pre sviatok, novmesiac alebo soboty!

 

 

Posolstvo o sobote

 

Z predchádzajúcej časti sme mohli pochopiť 3 fakty.

1 – Aké dôležité je meno Boha. Lebo ide o meno vlastníka. A ním je Boh JeHoVaH.

2 – Boh na mnohých miestach SZ upozorňuje svoj ľud, že siedmeho dňa odpočíva on – Boh JeHoVaH – a nechce byť v tento deň rušený. K svojmu odpočatiu pozýva všetkých, ale doslovne prosí, aby toto výrazne oddelené odpočatie nikto nerušil. Lebo on nie je len vlastníkom, ale i hlavným aktérom siedmeho dňa .

3 – Že spoločným posolstvom týchto rozličných veršov je asi toto :

Moji drahí, ja, váš Boh, siedmeho dňa odpočívam. Srdečne vás k tomuto odpočívaniu pozývam. Keďže moje šesťdenné bytie je úzko spojené s vami, nechcem sa siedmeho dňa (ja) oddeľovať od vás, ale chcem siedmeho dňa od vás oddeliť činnosť a nahradiť ju odpočinkom. A tak vás pozývam. Nie k nečinnosti, ale k odpočatiu. Ak však so mnou odpočívať nechcete, tak vás dôrazne žiadam:

„ Nerušte   m o j e   odpočívanie! “

 

Kto teda sú tí, ktorí nabádajú nesvätiť soboty?

Odpoveď znie: Kňazi, kazatelia a vodcovia Božieho ľudu!

A čo hovorí Boh o nich?

Jej   k ň a z i   znásilňujú môj zákon, znesväcujú mne zasvätené veci, nerobia rozdiel medzi svätým a nesvätým a neučia rozdielu medzi poškvrneným a čistým. Pred mojimi sobotami si zakrývajú oči, takže som znesvätený medzi nimi.  (Ez 22:26) 

A čo hovorí Boh vám?

„Nerušte moje odpočívanie!“

To je posolstvo o sobote v SZ.