BOŽIE MENO

PREZÝVKA HOSPODIN

Boží nepriateľ sa snažil ľudí oklamať zámenou Božieho mena za kadejaké prezývky. Keďže v našich prekladoch Biblie sa nachádza názov Hospodin_[1], zvykli sme si na túto prezývku a naše podvedomie jej priraďuje posvätnú úctu. Ak teda poviem pravdu – že slovo Hospodin je nechutná prezývka Boha – naše podvedomie okamžite zapracuje a búri sa proti takémuto tvrdeniu. Takto došlo postupne k prevrátenému postoju celého kresťanstva voči Božiemu menu.

Väčšina kresťanov si ctí prezývku Boha a skutočné meno Boha sa im bridí.

Ale tí, ktorí sú Božími deťmi, musia si uvedomiť, že prezývka Boha je urážkou nielen jeho samotného, ale aj jeho dietok! Faktom je, že dieťa nikdy nenazýva svojho otca jeho menom, lebo mu smie povedať otec. Ale faktom je tiež, že dieťa pozná meno svojho otca, hlási sa k nemu a má právo nosiť ho. Takže všetci, ktorí sú Božími deťmi a hlásia sa k tomu, že ich OTEC je Boh, majú právo vedieť, že je to Boh JeHoVaH! Ale Božie deti majú aj svoje povinnosti! Jednou z nich je postaviť sa k Božiemu menu zodpovedne, lebo raz to meno budú nosiť.

A nebude viacej ničoho zlorečeného,

a trón Boží a Baránkov bude v ňom,

a jeho sluhovia mu budú svätoslúžiť

a budú vidieť jeho tvár,

a jeho meno bude na ich čelách.

(Zj 22:3-4)

A čo ty?

Koho meno budeš mať na čele ty ?

Budeš chcieť mať na čele Božie meno,

ak ho dnes nechceš ani počuť?

NEURÁŽAJÚCA PREZÝVKA

Predstavme si napríklad prekrásnu monografiu o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Niekto by vydal túto knihu druhý raz, ibaže všade, kde bolo meno Milan Rastislav Štefánik, dal vytlačiť prezývku Bubo Grgislav Ogrgáň. Nový čitateľ by sa nedozvedel, o kom tá kniha v skutočnosti je, ale tí, ktorí poznali pôvodnú verziu, by nikdy taký podvrh neprijali. A čo by asi urobili príbuzní Štefánika? – Určite by to dali na súd … Boh nefiguruje na svetských súdoch a predovšetkým netrestá hneď. Je dlho zhovievajúci. Ale raz súd zasadne. Súd bude! Napriek tejto výstrahe nejeden kresťan zvažuje, či je urážkou prezývať Boha dôstojnými prezývkami. Lebo v našej ukážke je uvedená nechutná prezývka, ale prezývky v Biblii sú slušné a dôstojné. Uvádzam teda náš príklad ešte raz, tentokrát s dôstojnými prezývkami zo slovenských prekladov Biblie: namiesto Milan Rastislav Štefánik dáme dôstojnú prezývku Pán Gazda Hospodin. A normálny človek sa spýta, načo je to dobré. Prečo namiesto skutočného mena musíme použiť prezývku. Nie je to prevrátenosť?

Mnohí raz budú hľadať bránu, s nápisom »HOSPODIN«.

Ale márne, lebo takej brány niet! Kam potom pôjdu?

HISTORICKÉ POZADIE

Ako mohlo byť Božie meno z Biblie vymazané?

Asi pred 2200 rokmi sa robil preklad SZ do gréčtiny, nazvaný Septuaginta. Vtedy prekladatelia ne­vedeli Božie meno JHVH prepísať do gréčtiny, lebo gréčtina písmená H a V nemá. Tento problém vyriešili tak, že všade, kde sa vyskytovalo Božie meno, tam ho doslova nakreslili hebrejským písmom. Ale neskôr sa v iných prepisoch Septuaginty začalo používať namiesto Božieho mena slovo KYRIOS, čo znamená po grécky pán. A keď sa robil preklad SZ do latinčiny, tak grécke KYRIOS sa už úplne samozrejme prekladalo latinským slovom Dominus, čo tiež znamená pán. Tak bolo meno Boha nahradené, a kresťania o tom ani nevedeli! Zdalo by sa, že nahradenie Božieho mena prezývkou spôsobili preklady SZ do iných jazykov. Ale znovu zdôrazňujem, že nahradenie Božieho mena prezývkou spôsobil Boží nepriateľ, pretože to meno neznáša! Dokedy, ó, Bože, bude potupovať protivník? Či sa na veky bude rúhať nepriateľ tvojmu menu? (Ž 74:10) Biblia na mnohých miestach svedčí, že Božie meno bolo znevažované a urážané dávno predtým, ako sa začali robiť preklady do národných jazykov. Napríklad:

Syn ctí otca a sluha svojho pána;

ale jestli som ja otec, kde je moja česť?

A jestli som pánom, kde moja moja bázeň?

hovorí Hospodin Zástupov,

vám, kňazi, ktorí opovrhujete mojím menom

a hovoríte: V čom opovrhujeme tvojím menom?

(Mal 1:6)

LOŽ V BIBLIÁCH

V SZ je Božie meno vymazané vyše 6800 ráz a vyše 6800 ráz je nahradené prezývkou. V slovenských prekladoch je Božie meno nahradené prezývkou HOSPODIN alebo PÁN. Takú urážku Boh nenechá bez trestu. Ale nejde tu len o urážku. Prekladatelia vedome vložili do Božieho slova lož! Zásah prekladateľov spôsobil, že preklady Božieho slova podávajú lož !

Je to silné ? Nuž, uveďme si taký príklad:

Ja Hospodin, to je moje meno, a nedám inému svojej slávy ani rytinám svojej chvály. (Iz 42:8)

Iný príklad:

No, ten, ktorý učinil Plejady a Oriona, ktorý obracia tôňu smrti na ráno a deň zatemňuje na noc, ktorý privoláva vody mora a vylieva ich na tvár zeme, Hospodin je jeho meno! (Ám 5:8)

Je to pravda? Je Božie meno HOSPODIN? Keby to boli pravdivé verše, tak by aj v iných jazykoch bolo meno Hospodin. Ale v nemčine je HERR, v angličtine LORD, v latinčine DOMINUS, atď.

Neexistuje » dôstojná « prezývka Boha.

Každá prezývka v Biblii pôsobí ako urážka Boha

a hrozná lož!

DEKALÓG

Dekalóg – desatoro – začína Božím menom!

Boh na začiatku dekalógu oznamuje svoje meno a väčšina kresťanov si neuvedomuje, že nevedomky ignoruje prvé štyri prikázania po celý svoj život. A to preto, že nepriateľ Boží podstrčil lož aj sem. Veď v prvých štyroch prikázaniach sa Božie meno nachádza sedem ráz a vo všetkých prípadoch je vymazané a nahradené prezývkou. Pozrime si to.

A Bôh hovoril všetky tieto slová a riekol: (Ex 20:1)

1 Ja som Hospodin, tvoj Bôh, ktorý som ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov. Nebudeš mať iných bohov predo mnou. (Ex 20:2-3)

2 Neučiníš si rytiny ani nijakej podoby tých vecí, ktoré sú hore na nebi, ani tých, ktoré sú dole na zemi, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou. Nebudeš sa im klaňať ani im nebudeš slúžiť, lebo ja Hospodin, tvoj Bôh, som silný Bôh žiarlivý, ktorý navštevujem neprávosť otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, a činím milosť tisícim tým, ktorí ma milujú a ostríhajú moje prikázania. (Ex 20:4-6)

3 Nevezmeš mena Hospodina, svojho Boha, nadarmo. Lebo Hospodin nenechá bez pomsty toho, kto by vzal jeho meno nadarmo. (Ex 20:7)

4 Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil. Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo. Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš robiť nijakého diela ani ty ani tvoj syn ani tvoja dcéra, tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoje hovädo ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach. Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa. Preto požehnal Hospodin deň soboty a posvätil ho. (Ex 20:8-11)

Kresťanskí vodcovia sa oháňajú lacnou výhovorkou, že tieto slová boli adresované kedysi Židom, a pre kresťanov už neplatia. Ale pravda je taká, že tieto slová sú v našich Bibliách! A obsahujú sedem lží, lebo Hospodin je drzá prezývka Boha, Boha ktorý stvoril nebo a zem, aj človeka a oznámil ľuďom svoje meno!

Jeho meno je JeHoVaH!

Tajomné slová

Teológovia tvrdia, že Boh sa predstavil ako SOM, KTORÝ SOM – teda nie JHVH. Podkladom pre toto tvrdenie je verš Ex 3:14, kde sú štyri slová napísané veľkými písmenami (verzálkou) – temer vo všetkých prekladoch do národných jazykov. Lenže hebrejčina nepozná veľké písmená, a to ani na začiatku slova, ani na začiatku vety!

V hebrejskom texte nič nie je písané veľkými písmenami!

Čiže štyri slová, napí­sané veľkými písmenami, sú zámernou nepresnos­ťou, ktorej sa dopustili skoro všetci prekladatelia Biblie do národných jazykov.

Teraz si pozorne prečítajme verše Ex 3:13-15:

¹³ A Mojžiš povedal Bohu: Hľa, ja prijdem k synom Izraelovým a poviem im: Bôh vašich otcov ma poslal k vám. A keď mi povedia: Aké je jeho meno? Čo im poviem? ¹⁴ A Bôh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM. A ďalej riekol: Takto povieš synom Izraelovým: SOM ma poslal k vám. ¹⁵ A ešte riekol Bôh Mojžišovi: Takto povieš synom Izraelovým: Hospodin, Bôh vašich otcov, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov, ma poslal k vám. Toto je moje meno na veky, a to je moja pamiatka z pokolenia na pokolenie. (Ex 3:13-15)

Redakčná úprava v 14. verši – SOM, KTORÝ SOM – mala za cieľ upriamiť pozornosť na slová, ktoré nie sú Božím menom a používajú sa v bežnej hovorovej reči. Je to preto, aby sa odvrátila pozornosť čitateľa od Božieho mena, ktoré je uvedené v 15. verši!

Pozrime si teraz tie isté verše bez dotyčnej redakčnej úpravy, avšak tučnými písmenami označíme miesto, kde sa nachádza Božie meno.

¹³ A Mojžiš povedal Bohu: Hľa, ja prijdem k synom Izraelovým a poviem im: Bôh vašich otcov ma poslal k vám. A keď mi povedia: Aké je jeho meno? Čo im poviem? ¹⁴ A Bôh riekol Mojžišovi: som, ktorý som. A ďalej riekol: Takto povieš synom Izraelovým: som ma poslal k vám. ¹⁵ A ešte riekol Bôh Mojžišovi: Takto povieš synom Izraelovým: Hospodin, Bôh vašich otcov, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov, ma poslal k vám. Toto je moje meno na veky, a to je moja pamiatka z pokolenia na pokolenie. (Ex 3:13-15)

V tejto chvíli vidieť na prvý pohľad, kde sa Božie meno nachádza. Stačí odstrániť prezývku Hospodin a verš sa stane pravdivým a zrozumiteľným. Je zaujímavé, že nikde inde v celej Biblii niet miesta, kde by takýto chybný redakčný zásah urobili skoro všetci prekladatelia Biblie.

Význam tajomných slov

Slová SOM, KTORÝ SOM znejú v hebrejčine HaJaH AŠeR HaJaH (eH^eJeH AŠeR eH^eJeH). V hebrejskom_[1] slovníku je uvedený nasledovný význam týchto slov:

str. 18, Nr. 224 ašer = ktorý (počet výskytov 5503)

str. 46, Nr. 559 hajah = byť, stať sa (počet výskytov 3576)

Keby teda tie slová neboli písané veľkými písmenami, nikomu by nenapadlo pristaviť sa pri nich ako pri Božom mene. Každé z týchto slov sa nachádza v Biblii niekoľko tisíckrát a vždy je preložené tak, aby tomu čitateľ rozumel.

Gramatický problém prekladu

Slová SOM, KTORÝ SOM sú zámerne chybným prekladom. Hebrejčina totiž nepozná slovo SOM. Všimnime si nasledovný verš, v ktorom je slovo »som« napísané iným typom písmen, čo znamená, že v origináli sa to slovo nenachádza a prekladateľ ho doplnil preto, aby to bolo zrozumiteľné a gramaticky správne pre nás. Ale v hebrejčine toto slovo chýba, napriek tomu, že Boh tu hovorí svoje meno!

A ďalej hovoril Bôh Mojžišovi a riekol mu: Ja som Hospodin! (Ex 6:2)

Teda výraz eH^eJeH AŠeR eH^eJeH sa dá v tomto spojení veľmi ťažko preložiť presne a pritom aj gramaticky správne – hlavne do tých jazykov, v ktorých sa používa pomocné sloveso »byť«. Lebo hebrejčina pomocné sloveso v prítomnom čase nepotrebuje a budúci i minulý čas tvorí trošku inak, ako sme zvyknutí v bežných európskych jazykoch.

Významový problém prekladu

Uvedené slová sú aj obsahovo ťažko preložiteľné. Dávajú vysvetlenie, ktoré Mojžiš potreboval počuť pri stretnutí s Bohom. Vieme, že ho vychovala jeho hebrejská matka a keď odrástlo dieťa, prevzala ho faraónova dcéra. Mojžiš sa zrejme už ako dieťa dopočul, že pochádza z národa, ktorý si vyvolil Boh. Ale žil na dvore faraóna, kde bolo mnohobožstvo. Nejeden faraón sa prehlásil za boha a napriek tomu, že zomrel, bol aj naďalej považovaný za božstvo. Teda v egyptskom náboženskom poňatí bolo bežné, že bohom bol mŕtvy faraón.

Vznikali kulty nových bohov a kulty starých bohov zanikali, napriek tomu, že egyptskí kňazi sa sna­žili udržať ich aspoň v kamenných monumentoch. A Mojžiš zrazu stojí pred skutočným živým Bohom v dobe, keď uplynulo už pár storočí od zmluvy Boha s Abrahámom. Aby sa Mojžiš nedomnieval, že ide o boha egyptského typu, Boh mu oznamuje svoju principiálnu podstatu skôr, ako svoje meno.

Som ten, ktorý bol a ktorý stále je.

Takto povieš synom Izraelovým:

Ten, ktorý existuje stále,

ten ma poslal k vám.

Takže správa v Ex 3:13-15 vyzerá nasledovne:

¹³ A Mojžiš povedal Bohu: Hľa, ja prijdem k synom Izraelovým a poviem im: Bôh vašich otcov ma poslal k vám. A keď mi povedia: Aké je jeho meno? Čo im poviem? ¹⁴ A Bôh riekol Mojžišovi: [Ja som ten, ktorý bol a ktorý stále je.] A ďalej riekol: Takto povieš synom Izraelovým: [Ten, ktorý existuje stále, ten ma poslal k vám.] ¹⁵ A ešte riekol Bôh Mojžišovi: Takto povieš synom Izraelovým: JeHoVaH, Bôh vašich otcov, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov, ma poslal k vám. Toto je moje meno na veky, a to je moja pamiatka z pokolenia na pokolenie. (Ex 3:13-15)

(V našej ukážke sú tučnými a prekladanými písmenami zvýraznené tie slová, ktoré upozorňujú na podstatu ukážky. Do bežného biblického textu však takéto zvýrazňovanie nepatrí.)

Ak prekladatelia Biblie prestanú jeden od druhého bezmyšlienkovite opisovať tie tri »tajomné« slová, ktoré nie sú Božím menom, určite sa im podarí preložiť ich zrozumiteľne a pritom aj presne. Pokiaľ by však niekomu nevyhovovalo uvedené pretlmočenie princípu večného Božieho bytia a večného Božieho trvania, tak vďaka Bohu máme ten zaručene správny preklad, ktorý podáva v NZ nasledovný text:

⁴ Ján siedmim sborom, ktoré sú v Ázii:

milosť vám a pokoj

od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý prijde,

a od siedmich duchov, ktorí sú pred jeho trónom,

⁵ a od Ježiša Krista

(Zj 1:4-5a)

Slová eH^eJeH   AŠeR   eH^eJeH

oznamujú

princíp večnej Božej existencie

a slová v 15. verši

oznamujú

meno Boha JeHoVaH.

Jehova či Jahve

Toto je snáď najdôležitejšia otázka v tejto knižke. Lebo všetci, ktorí nevoľky priznávajú, že Božie meno je JHVH, používajú posledné argumenty:

Ak nevieme, ako to napísať, nepíšme to nijako.

Ak nevieme, ako to vysloviť, nevyslovujme to nijako.

Nuž a aká je pre nich odpoveď?

V Babylone zmiatol jazyky Boh, a teda vie o jazykových možnostiach každého národa. Lebo spor Jahve – Jehova je spor čisto jazykového charakteru. Je to spor vyvolaný nepriateľom Božieho mena. Cieľom je rozdeliť tých, ktorí Božie meno používajú. A podstatou rozdelenia sú rôzne prístupy k transliterácii_[2]. Odmietnime tento spor a riaďme sa zákonitosťami a možnosťami nášho jazyka!V USA sú desiatky asociácií, ktoré združujú stovky cirkví, zborov a kongregácií, používajúcich Božie meno. Tieto spoločenstvá sú príkladne jednotné v postoji k Božiemu menu – ctia si ho a používajú ho. Je to však jednota vonkajšia.

Lebo tieto isté spoločenstvá sú vo vnútri rozdelené nezmyselným, necitlivým a jalovým bojom o pravosť prepisu Božieho mena. Je to nezmyselný boj fanatických polovzdelancov, ktorí stoja slepo len na jednej nohe – buď na nohe teologickej, alebo na nohe lingvistickej. Výsledkom ich zápolenia je nasledovná paleta anglických tvarov Božieho mena:

Jehovah, Jehova, Jehowah, Jehowa, Jahveh, Jahve, Jahweh, Jahwe, Jahú, Yehovah, Yehova, Yehowah, Yehowa, Yahveh, Yahvah, Yahve, Yahweh, Yah-weh, Iehova, Iaove, IEHOVA, IAHVAH, IABÉ, JEHOVAH, JEHOVA, JAHVE, JHVH, JHWH, JAHweh, YAHVEH, YAHWEH, YAHVAH, YHVH, YHWH, Y-H-W-H, YAHU, YAHweh.

Uviedol som iba 37 príkladov. Ak by ste si vybrali ktorýkoľvek, prívrženci ostatných 36 vás budú presviedčať o pravosti toho svojho prepisu a o vašom nesprávnom prepise.Nuž – nepreberajme prepis z angličtiny, ani z nemčiny, ale odvážme sa urobiť prepis z hebrejčiny, ktorý vyhovuje našim teologickým aj lingvistickým zásadám!

Slovenské varianty

Na Slovensku sa používajú dve varianty – Jahve a Jehova. Meno Jahve používa cirkev Rímskokatolícka a meno Jehova používajú zbory Darbyho stúpencov a Svedkovia Jehovovi.V podstate obidve zaužívané varianty – Jahve aj Jehova – sú rovnocenné , ale pre slovenskú gramatiku rovnako nevhodné.Tvar Jahve je pre slovenskú gramatiku nevyhovujúce vlastné podstatné meno, pretože je nesklonné. Teda najpoužívanejšie slovo v Biblii by bolo bez tvaroslovných prípon, pričom pokusy o skloňovanie priniesli nesprávne gramatické tvary. Tvar Jehova sa síce dá dobre skloňovať, ale graficky sa v ňom stráca koncové »h«. Z tohto pohľadu sa javia ako vhodnejšie varianty Jahveh a Jehovah, kde sa koncové »h« nestráca. Pri takejto verzii však vo výraze Jahveh nesklonnosť ostáva. Vo výraze Jehovah nie je v skloňovaní problém, ale za predpokladu, že koncové »h« sa bude vyslovovať v pádotvorných príponách.

Pre používanie v jazyku slovenskom navrhujem novotvar

JeHoVaH

Zdôvodnenie:

l – V súčasnosti je pre SZ ako »textus receptus« používaná Biblia Hebraica Stuttgartensia od Rudolfa Kittela, spracovaná podľa predlohy, nazývanej Codex Leningradensis_[3]. Diakritické znamienka, ktoré sú v nej použité, podávajú Božie meno JHVH v tvaroch J^eHVa H, JeHVi H.

2 – James Strong uvádza vo svojom slovníku pod číslom 3068 Yehovah s výslovnosťou jehova, pod číslom 3069 Yehovih s výslovnosťou jehoví, pod číslom 3050 skrátenú formu Yahh s výslovnosťou jao.

3 – Hoci sa v hebrejskom písanom texte koncové »h« nachádza, nečíta sa. Ak by sme aj v slovenských prekladoch koncové »h« nechceli čítať, v písanom tvare by táto graféma chýbala. Z tohto pohľadu je vhodnejšie koncové »h« písať a pri skloňovaní ho vyslovovať.

4 – Návrh novotvaru JeHoVaH opticky zvýrazňuje Božie meno v akýchkoľvek gramatických tvaroch. Pritom základné vokalizačné slabiky sa nachádzajú vždy vo vnútri Božieho mena a pádotvorné prípony sú vždy až za Božím menom.

5 – Navrhovaný novotvar JeHoVaH najlepšie napodobňuje hebrejský text, opatrený nekudami. Zatiaľ čo nekudová diakritika ukazuje výslovnosť pomocou bodiek a čiaročiek, naša podoba ukazuje výslovnosť pomocou samohláskových grafém.

D E D I

JeHoVaH

Uvedený návrh je gramatickým riešením pre štart.

ELOHÍM

Slovo “elohím” nie je Božie meno!

Nachádza sa už v prvom verši Biblie a je to najpoužívanejší biblický výraz. Označuje súčasne základný a všeobecný božský princíp. Do slovenčiny sa prekladá výrazom »boh«. Na počiatku stvoril Bôh [elohím] nebesia a zem. (Ge 1:1)

Keďže hebrejčina nemá veľké začiatočné písmená, iba z kontextu sa dá určiť, či elohím označuje Boha JeHoVaHa, alebo cudzích bohov. Hoci elohím má tvar plurálu, na označenie JeHoVaHa je v slovenských prekladoch použitý singulár »Boh«_[1]. Ak elohím označuje iné božstvá, často sa prekladá plurálom »bohovia«.

Ale Bôh [elohím] vie, že toho dňa, ktorého by ste jedli z neho, otvoria sa vaše oči, a budete jako bohovia [elohím], ktorí vedia, čo je dobré i zlé. (Ge 3:5) Na označenie cudzích bohov sa slovo elohím prekladá v singulári hlavne vtedy, ak to vyžaduje celkový zmysel verša:

Alebo či sa voľakedy pokúsil nejaký boh [elohím], aby prijdúc vzal sebe národ zprostred iného národa zkúšaním, znameniami a zázrakmi, vojnou a silnou rukou a vystretým ramenom a strašnými vecami veľkými, jaké bolo všetko to, čo učinil Hospodin [JHVH], váš Bôh [elohím], pre vás v Egypte pred tvojimi očima? (De 4:34)

SZ obsahuje aj niekoľko plnovýznamových variant slova elohím. El – skrátený tvar »elohím« výskyt asi 250x Eloah – singulár tvaru »elohím«, poetický tvar výskyt asi 50x Elah – aramejský tvar z kníh Ezdráš a Daniel výskyt asi 60x V gréckych textoch NZ sa výraz elohím nachádza len na jednom mieste v známom Ježišovom zvolaní: A okolo deviatej hodiny zvolal Ježiš velikým hlasom a povedal: Éli, Éli, lama zabachtani?! To je: Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?! (Mat 27:46) V tomto verši sú uvedené slová zaznamenané v aramejskom nárečí.