Biblia je zbierka náboženských, historických a poetických textov, ktoré sú považované za sväté a inšpirované Bohom. Nedá sa poprieť, že má obrovský vplyv na náš svet. Podľa Guinessovej knihy rekordov je Biblia najpredávanejšia kniha všetkých čias. V tomto článku ti ponúkame komplexný prehľad informácií o Biblii: o jej obsahu, histórii a význame.
Čo znamená slovo Biblia?
Toto slovo pochádza z gréčtiny a znamená „knihy“. Biblia znamená vo voľnom preklade slovo „knihy“. Ide o súbor 66 kníh, ktoré spísalo v priebehu cca 1500 rokov okolo 40 autorov s rôznym vzdelaním a sociálnym postavením, na rôznych miestach a v rôznych jazykoch. Je to v podstate pestrá zbierka listov, piesní, proroctiev, historických príbehov a pravidiel náboženskej viery a morálky. Väčšina z nich sa navzájom nepoznala, hovorili rôznymi jazykmi a žili v rôznych krajinách a kultúrach. O to zarážajúcejšia je jednotnosť ich posolstva! Kresťania veria, že aj keď Bibliu písali obyčajní ľudia, pri písaní ich viedol sám Boh.
Kto a kedy Bibliu napísal?
Bibliu napísalo asi 40 rôznych autorov v rozpätí asi 1200 rokov: od cca 10. storočia pred Kristom po cca 2. st. n. l. Písali ju slávni aj neznámi ľudia s veľmi odlišnou životnou skúsenosťou - rybár, vojak, pastier, colník, lekár, básnici, kňazi, proroci ba i králi.
V akom jazyku bola napísaná Biblia?
Biblia bola napísaná v troch jazykoch: v hebrejčine, aramejčine a gréčtine. Väčšina Starého zákona bola napísaná v hebrejčine, ktorá bola hlavným jazykom Izraelitov. Aramejčina sa používa len v niektorých prorockých knihách. Pôvodný text Starého zákona bol napísaný v starohebrejčine (len veľmi málo úryvkov v aramejskom jazyku), kým pôvodný text Nového zákona v starogréčtine.
Štruktúra Biblie
Celá Biblia je rozdelená na dve základné časti - Starý a Nový zákon. To znamená, že ide o starú a novú zmluvu medzi Bohom a človekom. Bibliu rozdeľujeme na dve časti: Starý a Nový zákon (alebo Stará a Nová zmluva). Starý zákon obsahuje 39 kníh a Nový zákon 27 kníh. Rímskokatolícka cirkev uznáva ďalších 7 kníh ako súčasť Starého zákona: tzv. deuterokánonické knihy.
Starý zákon
Starý zákon sa začína stvorením sveta a ľudstva. V prvých piatich knihách sledujeme osud židovského národa, jeho otroctvo v Egypte a následné vyslobodenie a putovanie do zasľúbenej zeme, Izraela. Vzťah medzi Bohom a človekom je počas tejto cesty často napätý. V Starom zákone spoznávame mnoho stránok charakteru Boha: jeho milosrdenstvo a lásku, ako aj spravodlivosť, ktorá sa môže zdať prísna. Aj v tých najťažších situáciách však vidieť záblesky nádeje.
Starý zákon obsahuje aj veľa predpovedí o tom, že Boh pošle záchrancu (t. j. Mesiáša), ktorý má obnoviť vzťah medzi Bohom a ľuďmi.
Starý zákon sa delí na:
- historické knihy (napr. Genesis, Exodus)
- poetické knihy (napr. Žalmy, Príslovia)
- prorocké knihy (napr. Izaiáš, Jeremiáš)
Tóra - symbol Starého zákona
Nový zákon
Ústrednou postavou Nového zákona je Ježiš. Je zaujímavé, že v jeho osobe sa naplnilo asi 300 veľmi špecifických predpovedí, ktoré starozákonní proroci zapísali stovky rokov pred jeho narodením.
Prvé štyri knihy Nového zákona (evanjeliá) rozprávajú o jeho narodení, pôsobení, utrpení, smrti a vzkriesení. Práve tento zázrak navždy mení svet.
Ďalšie časti tvoria rôzne listy a záznamy od Ježišových nasledovníkov, ktoré poskytujú rady pre praktický život viery a varovania o budúcnosti.
Nový zákon začína štyrmi evanjeliami. Slovo evanjelium znamená „dobrá správa“ - evanjeliá zachytávajú dobrú správu o tom, kto bol Ježiš a prečo prišiel na Zem.
Hlavným posolstvom Biblie je Božia láska k ľudstvu a plán spásy prostredníctvom Ježiša Krista. Boh zasahuje do dejín, aby zachránil ľudí od hriechu a obnovil vzťah medzi sebou a človekom.
Ježiš Kristus - ústredná postava Nového zákona
Presnosť Biblie
Na rozdiel od iných náboženských spisov sa Biblia číta ako faktická správa o skutočných udalostiach, miestach, ľuďoch a dialógoch medzi nimi. Historici a archeológovia opakovane potvrdili jej pravosť. Biblia má obrovské množstvo historických detailov, preto nie všetko, čo je v nej uvedené, sa doteraz dokázalo prostredníctvom archeológie skutočne nájsť. No ani jeden archeologický nález však nebol v rozpore s tým, čo zaznamenáva Biblia. Napríklad mnohé zo starodávnych miest spomenutých Lukášovej knihe Skutkov v Novom zákone boli identifikované archeológiou. Lukáš menuje všetkých tridsaťdva krajín, päťdesiatštyri miest a deväť ostrovov bez chyby.
Presnosť dnešného Starého zákona sa potvrdila v roku 1947, keď archeológovia našli na dnešnom západnom brehu Izraela „zvitky z Mŕtveho mora„, ktoré obsahovali biblické texty Starého zákona. Keď sa tieto rukopisy porovnávali s tými, ktoré už mali, zistilo sa, že dosiahli zhodu až 99,5%, z toho 0,5% rozdiely sú menšie pravopisné odchýlky a štruktúry viet, ktoré nemenia význam vety.
Pokiaľ ide o Nový zákon, ide o najspoľahlivejší staroveký dokument ľudstva. V čase ich písania počuli hovoriť Ježiša, sledovali ako uzdravuje ľudí a robí zázraky. Raná cirkev teda okamžite prijala štyri evanjeliá, pretože súhlasili s tým, čo už bolo všeobecne známe o Ježišovom živote. Evanjeliá písali nezáväzne od seba, každý z ich vlastného pohľadu. S najväčšou pravdepodobnosťou bolo ako prvé spísané Markovo evanjelium. Evanjeliá podľa Matúša a Lukáša (ktoré nasledovali o niečo neskôr) pridali k Markovmu pôvodnému materiálu ďalšie skutočnosti. Evanjelium podľa Jána vzniklo pravdepodobne ako posledné.
Preklady Biblie
Preklady Biblie majú bohatú históriu, počnúc Septuagintou (gréckym prekladom Starého zákona) až po moderné preklady do mnohých jazykov. Starý zákon bol veľmi skoro preložený do gréčtiny. Tento preklad dostal názov Sedemdesiatich alebo Septuaginta, čo v latinčine znamená sedemdesiat.
Septuaginta - grécky preklad Starého zákona
Na konci 4. storočia bola preložená z pôvodných rukopisov do latinčiny. Na konci 4. storočia n. l. preložil bibliu sv. Hieronym do latinčiny. Tento preklad, ktorý dostal názov Vulgata (ľudový, všeobecne dostupný), si postupne získal medzi kresťanským duchovenstvom autoritu a stal sa napokon pre rímskokatolícku cirkev oficiálnym textom biblie, uznávaným takisto za výsledok božskej inšpirácie. K dôležitým míľnikom patrí preklad Cyrila a Metoda do staroslovienčiny v 9. storočí. V 16. storočí pribudol napr.
Je logické sa domnievať, že Biblia bola preložená toľkokrát, že sa mohla „poškodiť“ v etapách prekladania. To by pravdepodobne platilo, ak by sa preklady vyhotovovali z iných prekladov. Preklady sa však v skutočnosti vyhotovujú priamo z pôvodných gréckych, hebrejských a aramejských zdrojových textov založených na tisícoch starodávnych rukopisov.
Slovenské preklady Biblie:
Existuje niekoľko prekladov Biblie do slovenčiny. Ak s Bibliou len začínaš, najlepšie je zvoliť si jednoduchý preklad, napríklad Nádej pre každého. Tento preklad Nového zákona používa moderný jazyk a jej texty boli upravené tak, aby im bolo ľahšie rozumieť.
Jej opakom je Roháčkov preklad, ktorý je preložený takmer doslovne, avšak moderný čitateľ už ťažšie rozumie jeho archaickému jazyku.
Dobrou strednou cestou môže byť napr. Slovenský ekumenický preklad schválený všetkými veľkými cirkvami na Slovensku. Ak chceš rôzne preklady porovnávať vedľa seba, stiahni si aplikáciu Biblia od YouVersion a daj si jednotlivé slovenské preklady vedľa seba.
Najlepší preklad Biblie | #Biblia 7
Biblia a veda: Sú v konflikte?
Vzťah medzi Bibliou a vedou je zložitý a rôznorodý. Niektorí ľudia vidia medzi nimi konflikt, iní veria, že Biblia a veda môžu koexistovať a dopĺňať sa, keď sa správne interpretujú. Biblia je duchovný a morálny sprievodca, nie vedecký či historický manuál. Často používa poetický a obrazný jazyk, čo nemusí byť v rozpore s vedeckými vysvetleniami.
Prečo čítať Bibliu?
Niekto sa pustí do čítania Biblie preto, lebo vníma jej historickú, literárnu alebo náboženskú hodnotu. No Biblia ti môže priniesť oveľa viac. Je plná inšpiratívnych myšlienok a môže ti pomôcť urobiť dôležité rozhodnutia v živote.
Štatistiky prekladov Biblie
Kompletná Biblia je preložená do vyše 730 jazykov a jej časti do viac ako 3 400 jazykov. Biblia je najprekladanejšou a najpredávanejšou knihou na svete, dnes si ju môže čítať prakticky každý obyvateľ zeme. Kresťania veria, že je dôležité, aby Božie slovo mohol každý čítať vo vlastnom jazyku.
Rajská záhrada: Kde sa nachádzala?
Vedec tvrdí, že sa mu podarilo odhaliť skutočné miesto, kde sa mala nachádzať Rajská záhrada. Ide o biblický raj, v ktorom podľa Starého zákona žili Adam a Eva - prví ľudia na Zemi. Užili si život bez starostí a bez oblečenia, až kým Eve zákerný had nenahovoril, aby ochutnala ovocie zo Stromu poznania. Následne sa oň podelila s Adamom a obaja si uvedomili svoju nahotu. Adam vinu zvalil na Evu, Eva na hada a Boh napokon všetkých troch potrestal. Prvých ľudí vyhnal z Rajskej záhrady skôr, než by stihli ochutnať zo Stromu večného života.
Adam a Eva v Rajskej záhrade
Od tej doby je poloha Rajskej záhrady predmetom nekonečných sporov, vrátane otázky, či vôbec niekedy existovala. Biblia v knihe Genezis uvádza, že Rajskou záhradou pretekala rieka, ktorá sa ďalej rozdeľovala na štyri ramená. Ako píše portál LadBible, jednou z riek bol Tigris a ďalšou Eufrat. O ďalších dvoch, Pišon a Gichon, však panuje nejasnosť.
Vo svojej novej štúdii tvrdí, že Rajská záhrada ležala v Egypte a rieka Gichon bola v skutočnosti Níl. S touto teóriou však nesúhlasí počítačový vedec Konstantin Borisov. Borisov sa opiera o staroveké mapy, ktoré zobrazujú rieku nazývanú Oceanus - vodný prstenec obkolesujúci celý svet. Na jeho severnej časti je zakreslený „raj“.
Samozrejme, nejde o jedinú teóriu. Iní bádatelia umiestňujú Rajskú záhradu na rôzne miesta sveta - od Blízkeho východu až po Ameriku. Napríklad mormóni veria, že raj sa nachádzal v oblasti dnešného štátu Missouri. Diskusia o tom, kde sa Rajská záhrada mohla nachádzať - alebo či vôbec existovala - tak pokračuje aj v 21. storočí.