Ábel: Význam a biblický kontext

Biblický príbeh o Kainovi a Ábelovi, ktorý nájdeme v knihe Genezis (Gn 4,1-16), je jedným z najznámejších a najdramatickejších príbehov o počiatkoch ľudstva. Rozpráva o dvoch bratoch, Kainovi a Ábelovi, ich obetách Bohu a tragickom vyvrcholení v podobe bratovraždy.

Pri narodení druhého syna už Eva mlčí. Písmo pokračuje: „A opäť porodila - jeho brata, Ábela“ (4,2a). Ábel akoby nebol považovaný za hodného vysvetlenia mena, ako to bolo v prípade Kaina. Možno preto, že je to jasné: Ábel - z hebr. hebel - značí „márnosť, dym, hmlu“, čosi nestále a prchavé. Od počiatku je iba „bratom“.

Kain zabíja Ábela (ilustrácia od Gustava Dorého)

Záver druhého verša potom hovorí o profesionálnych aktivitách bratov: „Ábel bol pastier oviec, Kain obrábal pôdu“ (4,2b). Hneď nato svätopisec upriamuje pozornosť na obety oboch bratov a predstavuje rôzny Pánov pohľad na ne: „Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu. Na Kaina však a na jeho obetu nezhliadol“ (4,4b-5a). Spolu s Kainom však spontánne tento pohľad chápeme ako nespravodlivosť voči Kainovi. Pán totiž Kaina nepodceňuje, ani naň nezabúda - vzápätí s ním rozpráva.

Pán dáva pocítiť Kainovi určitú hranicu, ktorá mu chýbala kvôli postoju jeho matky. Tým, že zhliada na Ábelovu obetu, vyrovnáva to, čo mu chýbalo zo strany matky - venuje mu pozornosť. Ak totiž Kain prijme nedostatok a zbadá brata, môže vstúpiť do správneho vzťahu.

Kain však trpí: „Kain sa veľmi rozhneval a zamračila sa mu tvár“ (4,5b). V Kainovom vnútri to vrie a pohľad sa mu zatemňuje: nehľadí pred seba, ale uzatvára sa do seba. Žiarlivý človek vždy trpí!

Pán ale nenecháva Kaina osamote. Otcovsky sa ho pýta: „Prečo sa hneváš a prečo sa ti zamračila tvár?“ (4,6). Keď sa Boh pýta, to značí, že očakáva odpoveď, usiluje sa o dialóg. Pozýva Kaina, aby hovoril o svojej bolesti. Neprichádza robiť mu morálnu prednášku. Božia otázka „prečo“ však Kaina pozýva hľadieť i do budúcnosti, k čomu ho hnev môže priviesť. To vyjavujú ďalšie Božie slová: „Ak robíš dobre, môžeš sa vystrieť, ale ak dobre nerobíš, číha hriech pri dverách a sleduje ťa jeho žiadostivosť...“ (4,7).

Situácia Kaina nie je fatálna, stále má možnosť zvoliť si cestu. Nuž a čo by pre Kaina znamenalo „konať dobre“? V druhej kapitole Knihy Genezis zaznieva, že „nie je dobre byť človeku samému“ (Gn 2,18), čiže Kain by sa mal otvoriť pre nový vzťah s bratom. Ak bude konať dobro, môže zdvihnúť hlavu, znovu objaviť vlastnú dôstojnosť, zniesť obmedzenie a prijať brata v priateľstve. To všetko sú možnosti, ktoré sa mu otvárajú v pozitívnom zmysle.

A čo druhá cesta, „ak nekonáš dobre“? Hrozí, že ho ovládne zviera, ktoré sa ukrýva, a ktoré je vzápätí definované ako „žiadostivosť“: „sleduje ťa jeho žiadostivosť“. Jed hada, ktorý žiadostivosť istým spôsobom stelesňuje, začína pôsobiť na Kaina. Kain, aj keď ovplyvnený rozhodnutím svojich rodičov, nie je v celkom bezvýchodiskovej situácii. Môže žiadostivosť ovládať. Má na to. Pán obracia pozornosť na jeho zodpovednosť.

„Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: Vyjdime si von!“ (4,8a). Pozvanie vyjsť von v danej situácii nemá veľký význam. A tak, keď Kain nič nehovorí, rozprávanie pokračuje: „A keď boli na poli, napadol Kain svojho brata Ábela a zabil ho“ (4,8b). Kain sa vyjadruje zabitím. Vnútorná agresivita sa stáva agresiou, prejavom zverstva. Kain sa nechal ovládať vlastnou živočíšnosťou. Odstránením brata chcel získať všetko pre seba, naplniť prázdno, ktoré cítil. Domnieval sa, že príčina prázdnoty je vonku, no mýlil sa. Problém žiarlivosti a žiadostivosti je vždy vo vnútri.

Po Kainovom skutku sa Pán opäť ujíma slova otázkou: „Kde je tvoj brat Ábel?“ (4,9). Otázka neobviňuje, len pozýva hovoriť, vysloviť pravdivé slovo o tom, čo sa stalo. Kain však odpovedá násilným slovom: „Neviem. Či som ja strážca svojho brata?“ Brata, ktorého zabil rukou, zabíja takto i svojím slovom. Navyše, útočí aj na samotného Boha, považujúc jeho otázku za nemiestnu.

Na to sa Pán ujíma slova, no už v úlohe sudcu: „Čo si to urobil?! Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne“ (4,10). Zaznieva obvinenie, ktoré vyžaduje vyznanie skutku. Stala sa totiž neľudská násilnosť. Je potrebné navrátiť ľudskosť tým, že sa ukáže pravda. Násilie, ktoré je skryté a nevyslovené, sa totiž nezadržateľne šíri. Je potrebné vyjadriť pravdivé slovo o spáchanom násilí, aby vyšla najavo veľkosť previnenia.

Preto podobne ako v prípade prvých rodičov (porov. 3,14-19), pokračuje Boh vyslovením sankcie, „trestu“. Ide vlastne o odhalenie dôsledkov Kainovho skutku: „Odteraz budeš prekliaty“ (4,11). Kain sa nechal ovládnuť hadom, teraz sa nachádza v prekliatom stave hada. Svojím násilím zabil v sebe ľudskosť. Kain sa stane blúdiacim tulákom. Ak sa totiž niekto zbaví brata, zbaví sa možnosti stať sa niekým - lebo bol to brat, ktorý mu umožňoval byť niekým. Teraz, keď ho niet, nemá sa ako stať „niekým“, a preto bude „nestály a túlavý na zemi“ (4,12).

Reakcia Kaina začína odpoveďou na prvú otázku Pána, keď hovorí: „Môj zločin je väčší, než aby mi bol odpustený“ (4,13). Môže to byť znak, že konečne berie na seba zodpovednosť a vyjadruje pravdivé slovo o skutočnosti. Písmo uzatvára rozprávanie tým, že Kain odišiel „na východ od Edenu“ (4,16). Vraždou, ktorú spáchal, sa vzďaľuje od Pána ešte viac než jeho rodičia.

Biblické príbehy, predovšetkým tie z prvotných počiatkov ľudstva (porov. Gn 1-11), hovoria o skutočnostiach, ktoré sa dotýkajú života a postojov každého človeka. Kain vnímal vo svojom bratovi konkurenta, ktorý mu bráni mať všetko, a preto ho odstránil. Videl obmedzenie, no nevidel človeka obdarovaného podobne ako on Božím darom života.

Keď Boh dáva človeku život, očakáva, že jeho dar bude prijatý, milovaný, dostane sa mu úcty a možnosti primeraného rozvoja. Tak sa dar stáva svojím spôsobom prikázaním a samotné prikázanie o úcte darom (porov. EV 52). O tejto nesmiernej hodnote ľudského života, ktorého prameňom i cieľom je Boh, hovorí sv. Božie prikázanie „Nezabiješ“ preto jasne stanovuje hranicu, ktorú nikdy nemožno prekročiť. Je vhodné si však uvedomiť, že ono sa nevzťahuje len na vraždy rôzneho druhu, ale aj na potraty a eutanáziu, útoky, ktoré „zasahujú ľudský život, kde je najslabší a pozbavený možnosti brániť sa“.

Život však ohrozuje i „všetko, čo porušuje celistvosť ľudskej osoby ako trýznenie duševné či telesné; všetko, čo uráža ľudskú dôstojnosť ako sú neľudské životné podmienky, svojvoľné väznenia, deportácie, otroctvo, prostitúcia, obchod so ženami a s mladistvými a tiež potupné pracovné podmienky, v ktorých sa s pracujúcimi zaobchádza ako s obyčajnými nástrojmi zisku“ - to všetko sú skutočnosti „naozaj hanebné; ničia civilizáciu [...] a ťažko urážajú Stvoriteľa“.

Príbeh o Kainovi a Ábelovi je silným varovaním pred nebezpečenstvom závisti, hnevu a nenávisti. Ukazuje, ako tieto negatívne emócie môžu viesť k tragickým činom a zničiť medziľudské vzťahy. Zároveň však príbeh zdôrazňuje Božie milosrdenstvo a jeho snahu o nápravu vzťahu s človekom aj po spáchaní hriechu.

V súčasnosti priam denne zaznievajú správy o mnohorakých útokoch voči dôstojnosti a hodnote života.

tags: #abel #vyznam #biblia