Jeden z najfotogenickejšie umiestnených kostolov na Slovensku - Kostol sv. Kozmu a Damiána, leží pri obci Abramová na úpätí pohoria Žiar v Turčianskej kotline. Kostol stojí na nevysokom kopčeku, úplne sám, obkolesený poliami s kulisou horstva Veľkej Fatry a pohoria Žiar v pozadí.
Kostolík svojim zasadením do krajiny predstavuje skvelý objekt pre všetkých fotografov. Na svoje si však prídu i všetci návštevníci, ktorí sem prídu rozjímať, prípadne turisti, čo si chcú rozšíriť svoju zbierku navštívených zaujímavostí Slovenska.
Farnosť Abramová je však starobylá. Keďže je farnosť malá, možno sa domnievať, že kostol stál tu pre viac okolitých osád.
História Kostola
Kostolík postavili niekedy v priebehu tretej tretiny 13. storočia. Patrocínium: sv. Kozmu a Damiána. Vznik: cca prelom 13. a 14. storočia.
Kostol postavili vo vyvýšenej polohe mimo obce niekedy koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia ako jednoloďovú stavbu s pretiahnutou svätyňou ukončenou polkruhovým (podľa niektorých polygonálnym) záverom a so sakristiou na severnej strane.
V druhej polovici 16. storočia ho na kratší čas využívali protestanti, už v roku 1591 ho však prevzali pod svoju správu jezuiti z neďalekého Kláštora pod Znievom. Tí v rokoch 1602 - 05 pristúpili k jeho prestavbe. Loď predĺžili západným smerom a nanovo zaklenuli, rovnako tak aj svätyňu.
Súčasnú dispozíciu dostal kostolík až v 17. storočí. V roku 1748 zasiahol kostol blesk a spôsobil požiar, ktorý objekt značne poškodil a zničil drevenú časť veže. Následne bol chrám barokovo obnovený.
Už v roku 1750 ho však opäť zasiahol požiar. Po týchto skúsenostiach bola postavená murovaná veža. Začiatkom 19. storočia si postavila zvonicu obec. V priebehu 20. storočia bol kostol viackrát opravovaný.
Filiálny kostol patrí pod farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Socovciach. Fasády boli pri našej návšteve dosť zašlé a interiér trpí vzlínaním vlhkosti.
Obec Turčiansky Ďur leží cca 22 km južne od Martina pri ceste č.519. Kostol stojí na okraji obce na vyvýšenine v areáli cintorína a je neprehliadnuteľný.
Kostol svätého Kozmu a Damiána v Abramovej je národná kultúrna pamiatka.
Architektonické prvky
Kostol má prvky románskeho, gotického i barokového staviteľstva. Múry: Rozmery: d. 45,5m, š.12m, v.21 m. Do veľkosti bol počítaný ako piaty kostol v bývalom Uhorsku. Je trojloďový, jednovežový a jednokaplnkový.
Kostol je situovaný na vŕšku. Je spevnená opornými piliermi. Na južnej fasáde je viditeľný fragment nástennej maľby z 15. storočia. zobrazujúci svätého Krištofa, ktorý nesie na ramenách malého Ježiša.
Jednoloďový s pristavenými kaplnkami. Svätyňa bola polygonálna, dlhá 14 m. ktorú upevnili na vnútorné pilastre. Svätyňa dostala oválnu podobu. oblúk chýba. Vzadu je organový chór klenbovej architektúry.
Bočné kaplnky. obrazovou sklomaľbou. užšie. V priečelnej strane, troška bokom, stojí veža štvorcového pôdorysu. súčasťou pôvodného románskeho kostola. piliere. Na prvom a druhom poschodí má združené románske okná. segmentovo zakončené z doby renesančnej. svätcov. Na profilovanej rímse sedí cibuľovitá helmica s laternou. posunutá doľava a hlavný vchod doprava od osi kostola. pultovou strechou. To bol pôvodný vchod, ale jeho portál je zamurovaný. z južnej strany je štýlový, gotický.
V interiéri sa nachádza neskorobarokový oltár, ktorý pochádza až z 18. storočia.Na hlavnom oltári. strane mohutné stĺpové retabló. do výšky štyri kanelované stĺpy, ukončené kompozičnými hlavicami. bohato zdobené kladie, oblúkovito otočené. vázy a anjelskí trubači. V strede je obraz Nanebovzatej od J. L. Predstavujú vieru, nádej a lásku a svetlo viery. vymaľovaná Antonom Schmidtom. Vo svätyni predstavuje apoteózu P. Márie. pôsobí velebne. V lodi bol maliar viazaný na deliace pásy klenby.
Bočné kaplnky. kostola je kaplnka sv. Barbory, spojená s kostolom otvorom v stene. obdialníkového pôdorysu. bustových hlaviciach, znázorňujú svätcov. Má cenný gotický oltár z r. 1504. strede skrine je socha P. Márie, vedľa nej sv. Hieronym a sv. baníkov. V predele sú figúry štrnástich svätých pomocníkov. obrazy. Nadstavec je fiálové stĺpovie so scénou kalvárie. majstra Pavla z Levoče. krstiteľnica, dielo majstra Jodoka z r. 1475. Jedinečné dielo. je kaplnka Tela Kristovho. združenia baníkov. oltára z kostola sv. gotický charakter. Postarali sa o to reštaurátori r. 1936. ostenia bola odstránená omietka. zhotovené fialy. Časť okien zamurovaná pri oprave po veľkom požiari, r. bola odkrytá a tak zvýraznila pôvodný vzhľad. biblického výjavu v Getsemani. časti kostola v nike so sieťovou klenbou. nevkusne pomaľované olejovou farbou. vynikajúceho umelca. Odhaduje sa, že bola vytvorená okolo r. Königsberga, štedrého dobrodinca chrámu. vonku P. Márie a sv.
Kostol románskeho štýlu stál už pred r. 1255. otvorená v troch oblúkoch a mala dve poschodia. zachovaná severná stena. odpustkové buly, vydané r. Mikuláša Záza, mešťana, r. 1332 na žiadosť Jána viceplebána kostola, r. žiadosť Mikuláša Karoli. Niektoré boli znovu potvrdené OAB ešte r. sa dá uzatvárať, že kostol bol ešte aj v tom čase vo výstavbe. pristavovali kaplnky. Jedna bola pre Bratstvo Božieho tela. ostrihomského vikára z r. poskytnuté odpustky pre túto kaplnku. Kaplnka sv. Mikulášom Plathom. Keď zomrel, stavbu dokončila jeho vdova Dorota. napísané v odpustkovej listine Michala Milkovského zo 14.marca 1478.
1761, keď zhorelo celé mesto. strhnúť klenbu. sa skoro až ku klenbe. Bolo ozdobené sochami. bol údajne vyšší ako levočský. mal taký mohutný hlas, že mu nebolo páru v Uhorsku. rozhádzali, čo bolo cennejšie, rozpredali a tak všetko vyšlo nazmar. som zaznačené, ktorý staviteľ zhotovil klenbu a barokizáciu kostola. architektúru retabla zhotovil J. Vallhamer.
Kostol sv. Stojí vedia farského zo severnej strany. mestskej hradby, južná, priečelná je spojená s Matejovým domom. nepravidelný lichobežník. Je dvojloďový bez veže. Svätyňa je nepravidelná. víťazný oblúk. pri prestavbe odsekali. Uzatvorená je rovnou strechou. pristavaná ako kaplnka, je teraz spojená s hlavnou loďou do jedného celku. jezuiti zaujali kostol r. 1671, barokizovali ho zvnútra. poukazuje hlavný portál ozdobený presekávanými prútmi. jedno vo svätyni, trojdielne s kružbou, ozdobené sklomaľbou /1911/. prie...
Vidiek, dediny ako u nás nebol známy. polia sa obrábali z mesta, vzdialenejšie na spôsob majerov, alebo lesov. čias Veľkej Moravy neni známo. Za Uhorska, z čias panovania sv. cirkevná organizácia stabilizovaná. z desiatich osád. V strede sa mal postaviť kostol. mali kostol pri župnom, alebo inom hrade. castrensis. dokumentárne vo Zvolene /sv. Mikuláša/ v Slov. Ľupči /kostol sv. V Turci bolo viacej hradov, ale parochia castrensis sa nedá doložiť. Šušolí Sv. Kríž, v H. Nitre Prievidza, Bojnice, Oslany, V. V 12. a 13. st. fary po osadách. Tie boli podriadené hradnej fare. z praktických potrieb. museli voziť ku hradnému kostolu, kde bol cintorín. miestom pohrebiska. časti pre roľníkov. Roľníci dostali v našich krajoch vo výmere 24 kat. o duchovného pastiera. výživu dupľovaný majetok, 48 k. j. Pôdu mu obrábali farníci. potreby. Takéto fary sú v hornozvolenskej župe napr. Ponikách a H. Mičinej. Hájnikách, Babinej, Bacúrove, D. Nive, Sáse, Budči, Očovej a Tŕní. Nitre Brezany, Malinová, Gajdel, Handlová, Chrenovec, M. V tekovskej župe Jastrabá, Kremn. Bane, Hliník, Žarnovica, Trubín, Vieska. Turci: Háj, Kláštor, Sl. Pravno, Sv. Mara, Turč. Ďur, Necpaly, Turč. Turč. Asi takto boli hradné farnosti.
banských miest. chceli posúdiť. novota, lebo sa s tým pomohlo veriacim. kostola na bohoslužby. sviatosti. Mali vlastný cintorín. Kostol bol opevnené miesto /castellum/. so zemepánom, ako patrónom. arcibiskupa. Boli mu poplatné. vždy na veľké ťažkosti. s rozdelením svojej farnosti, lebo tým prišiel o časť svojho dôchodku. ťažkosť bola s dotáciou nového F. zakladanie nových farností dobrý vplyv. Dolina, H. Lehota, Predajná, Valaská, V. Pole, H. Ždaňa, J. Lutila, Skl. Teplice, H. Štubňa. kde to potreba ukazovala. rokov, kedy sa žiadna farnosť nezaložila. farností nastala za Márie Terézie a Jozefa II. Jozef II. v najchudobnejších krajoch horských dolín.
miestne kaplánske stanice, akosi na skúšku. Č. Horách a Tajove. Vo zvolenskom okrese Detvianska Huta a Vígľ. Na H. Nitre H. Ves, Lazany a Sebedražie. V okrese Žiar n/Hr. Lúčky, Píla, Močiar, N. Lehota, Prochot. V martinskom okrese H. 1806-1808 systemizovali na farnosti. aby sa práca v území rozložila tak, aby sa mohla zvládnuť. jemu ako členovi šľachty nie ľahko mohli odmietnuť žiadosti. požehnaním, lebo na dlhú dobu nebolo treba zriaďovať nové farnosti. Na konci 19. st. zriadené fary a expozitúry v Podbrezovej, Partizánskom, Bacúchu a Uľanke. druhej vojne v Mýte a Príbovciach. Ďalšie značky: ČSČK - Čsl. SNP - Sl. Slovenska.
Osídlenie podľa archeologických nálezov je tu dávne. platnej mienky už v čase predslovanskom tu povrchove dolovali rudy. prevzali povrchovú ťažbu kovov. Bola tu rozsiahla občina. saskej národnosti. získali neúmerne viacej kovu. privlastnili sebe ako vlastné. obyvateľstvo, od ktorého sa od počiatku vzďaľovali. Bystrica“, osada zoskupená okolo kostola sv. Antona v Sásovej. nové sídlisko pri ústí potoka Bystrice do Hrona. Starých Horách, Španej doline a otvorili nové. Rudlovej, Sásovej, Kynceľovej. závislosti na feudáloch. 1/10. zo striebra 1/8. kráľovskou zástavou. možnosti. Hlavné bane boli na St. Doline, kde sa ťažila meď. kupovali. Na námestí domy waldbürgerov a ringbürgerov.
Baníctvo. V 14. st. nové rudné žily. Bane neboli jednotné, ťažiarov bolo viac a menili sa. času najbohatší bol Peter Karl, ktorý vlastnil veľkú časť mesta a baní. želiarmi a jatkou. Fond spravoval magistrát. Karlovo. sluhovia, panskí utečenci. zisk. Bane sa však ťažko udržujú, lebo ich zalieva voda. 13.st. značná časť baní sa nachádza v rukách Štefana Schweingertla Junga. prišiel o majetok, prevzali ho obchodníci Ján Ernst a Michal Königsberger. V 70. rokoch 15.st. udalosť v histórii bani. sám Ján Thurzo z Betlanoviec, krakovský konšel prenajali všetky bane. podniky. Huty mali v Tajove, Harmanci, St. Horách, Balážoch a Lipt. Revúcach. postavili aj hámor na plech a kotle. Stavali mlyny. Krakova. Flanderska až po Poľsko. spoločnosťou neúprosný hospodársky boj. obchod, výsek mäsa, výčap vína a remeselnú výrobu. sama sa starala o potravné články pre zamestnancov. Niektorí patricijovia sa z mesta vysťahovali. námestí, čím chceli zabrániť obchodnej činnosti. politika spoločnosti osožná, lebo umožňoval príliv Slovákov do mesta. už začali aj Slováci uplatňovať svoje práva v magistráte. r. 1608 nariaďoval, aby aj Slováci boli volení do magistrátu. baníkov, ktorých zle platili, vyvolalo veľké banícke povstanie r. palatín Verbőczy. R. prenájom a bane sa vrátili panovníkovi. Ten správou baní poveril Komoru. ringbürgerov.
Na konci 14.st. mestá Zväz hornouhorských banských miest. Sem patrili: B. B. Bystrica, Pukanec, Ľubietová, Nová Baňa a B. Belá. Závideli bohatstvo a rozvoj komunity. Zámku. chotára. R. 1500 zhorela značná časť mesta. citeľne. Každý povstalecký vodca chce, aby mu bolo mesto dojnou kravou. musí vydržiavať vojsko. neprišiel o výsady, ale chce uspokojiť aj povstalcov, aby mal pokoj. podpálil časť mesta. Významná udalosť sa stala 31. Bane v 18. zanikli. vyčerpané. Tým zanikli aj huty. strediskom. Remeselníci boli združení do cechov. vyrábali organy, R. 1725 bola založená súkenka. výroby. R. Od 18.st. a slovenský v neustálom rozvoji. V 19. st. slov. intelektuálov. Na konci 19.st. sa zase stala maďarizačným strediskom. Béla Grünwald robil všemožný nátlak za maďarizáciu. Na význame zase získala za SNP, keď sa stala centrom povstaleckých síl.
Spomínajú sa pápežské decimačné protokoly. testament. Zakladačná listina Belu IV. z r. voľby farára, ktorého volil magistrát. Bola exemptná. najímal sám F. Richtár a cirk. šíriť novoty zavedené luteránmi. F mu nedovolil kázať bez jeho súhlasu. sporu zatiahli aj kráľovnú Máriu, ktorej mesto patrilo právom vena. nástupníctva. sviatky. Takí boli Konrád Kordatus a Ján Crislink. arcibiskupovi, že prevracajú starú vieru. proti ním korunným svedkom. Zalkán zahynul. Zakrátko Mikuláš zomrel. agitácii. všetko, aby faru obsadili človekom nového učenia. R. Spettingera z Nem. Ľupče. synodou do žalára. Keď sa stade vyslobodil, zaujal banskobystrickú faru. prišiel Anton, bývalý prešovský kaplán, taký istý človek. ktorí odpadli od pravej viery, poslali do ostrihomského väzenia. kňaz. Ale K Anton bol uväznený, kým Spettingerovi sa nič nestalo. zakročoval, aby bol K oslobodený. biskupa, potom u samého Ferdinanda. R. nevrátil. Richtár zdá sa nastolil nového kazateľa, Slováka Jána Bibera. tento tu dlho neostal, odišiel r. 1532. vyjsť s novotármi, ale sám im bol naklonený. Bol ženatý. magistrát popudzoval proti F. obrátil o pomoc ku OAB. považovať Martina Hanku. muži plne oddaní luteránskym poriadkom. z Kežmarku. Keď r. 1561 Zathay vizitoval BB, nebolo F. kazatelia: nemecký, slovenský a komorský. na potvrdenie. začiatku 17.st. službách. Týchto začal duchovne obsluhovať od r. Bol kaplánom pre všetky banské mestá. ho nepustili. slobodno ani pochovať do cintorína. R. by mohli pokračovať v Schlegelovej misii. Provinciál vyhovel a poslal r. do BB P. Pavla Hellensteina a P. Mateja Fabera. dome.
žiakov, lebo tí im boli naklonenejší ako Nemci, ktorí ich odmietali. R. pribudli ďalší kňazi, 1653 konvertovali dve prvé ženy. R. Trikell povýšil misiu na rezidenciu. s pátrami, ktorí účinkovali v Kremnici. fl a od Kremnice 410 fl - to bol začiatok. R. základinu 10000 fl na vydržiavanie levočského F s 5 % úrokmi. dovolil, aby bola prevedená do držby SJ. R. iné cirkevné budovy patriace fare a rektor prevzal funkciu farára. podľa nariadenia panovníka vrátiť okupované kostoly. ľudia vôbec nerešpektovali, preto 17. nov. 1671 plukovník Alex. vojenskou mocou prevzal kostoly. sa kostoly dostali do katolíckych rúk. Od r. budú natrvalo vykonávať farskú duchovnú správu. odišli jezuiti nočnou hodinou, len jeden ostal pre vojsko. vyrabovali, ale kaplnku nechali neporušenú. Vyhnanstvo trvalo sedem týždňov. Wurm a Dünewald vrátili kostoly, z ktorých sa nič nestratilo. bolo narobené škody za 5000 fl. R. 1679 gen. mocou vyhnali „falošných pastierov, ktorí pôsobili na dedinách“. R. ktorí proti nariadeniam začali verejnú činnosť. odviedli od jezuitských škôl. Košice, gen. Caprara táboril vo Zvolene. Jezuitom poradil, aby odišli. hneď odišli do Trenčína, iní nasledovali neskoršie. rebeli do BB. Zaujali jezuitské domy, ktoré utrpeli škodu 3000 fl. uviazali na hrdlo povraz. Po potlačení povstania sa jezuiti vrátili. R. dostali prepozitúru v Šahách. pátrov tretej probácie. R. 1695 začali stavať budovu budúceho kolégia. kameň položil comes L. de Thavonat. R. bola povýšená na kolégium. R. 1702 začali stavať kostol sv. Františka. R. vypuklo povstanie „male contentorum“, malkolentov. Vodca povstania Fr. viac príčin nemohli zložiť. Prísne s nimi preto nakladali. osobný styk s vonkajšími ľuďmi. mesta. Bývali spolu s vyhnanými jágerskými a špaňodolinskými pátrami. vojakov a baróna von Thavonata. Schrötterovi. nenarodili v Uhorsku, opustili krajinu. vyviedol desiatich pátrov. Ostal len rektor P. Kolégiu odobrali farský dôchodok a benefícium altárie. P. Rákoczyho, že im bol ponechaný aspoň dôchodok od komory. R. Häffele. a tak zložiť sľub konfederátom, alebo sa odsťahovať z Uhorska. katolíkom štyri kostoly. Protestovali u Bercsényiho, ale márne. R. všetci jezuiti. Poniektorí bývali ako exuli v Žiline. Sceles, ktorého však skoro internovali do Mukačeva. 16. Borza. Lúčanským, ktorého ustanovili za správcu fary a pánom Jellenfim. dekanovi zo Slov. Ľupče. V škole vyučovali dvaja kňazi, P. Kubovič a P. a jeden civilný učiteľ. 1.1.1709 sa vrátili dvaja pátri, neskoršie ďalší. niekoľko mesiacov učili len súkromne. 6.nov. prišiel gen. v sprievode kniežaťa Ľubomírskeho. Slovenský kostol rekoncilioval P. Matej Weler, voj. sekularizovaní. Rektor Michal Šeffcsik ostal farárom. kaplánmi, iní ostali profesormi na školách. farnosti. R. 1779 stal sa F exjezuita I. Rauch. Rozdelenie farnosti. Za reformácie bola erigovaná fara na Šp. Doline. trvalú misiu ju spravovali. K nej patrili všetky osady až po Donovaly. vývoj pozri pri Motyčkách/. dochádzkou jeden páter /missionarius pagensis/. služby božie v jednom z kostolov. R. samostatné kaplánske stanice, r. 1806 povýšené na fary. Jakub, Uľanka a Harmanec, a síce r. expozitúra. Na území jedinej bb farnosti do 16.st. Kaplánske stanice. zriadil pri špitáli roku 1303 tri kaplánske stanice. vykonávali funkcie kaplánov mladší pátri. kaplánskych staníc, ktoré ostali obsluhovať bývalí pátri. starosti pastoráciu dedín. R. 1303 sp. cum tribus capelanis - medzi 1332-1337 sp. Melchior - 1494 sp. Anton magister - 1503 sp. - od 1544 éra ev. farárov. správy vedenej jezuitami. 1650 P. Poppen Zachariáš 1651 P. P. Reinhardt Baltazár - 1654 P. Sanigh Gašpar - 1656 P. P. Weltin Jakub - 1660 P. Roth Leopold - 1668 P. Braun Alojz - 1675 P. Ján - prevzal funkciu farára natrvalo - 1689 P. Thum Ján - 1693 P. František - 1694 P. Häffel Ján, od r. 1701 rektor kolégia - 1705 P. Andrej - t. r. Lúčanský Juraj svetský administrátor - 1709 P. 1712 P. Huebmann Michal - 1716 P. Wilhelmb František - 1719 P. 1722 Höchhinger František - 1725 P. Leüttner Andrej - 1728 P. 1732 P. Gestager Michal - 1735 - Pamär Gottfried - 1737 P. 1739 P. Mayerl Benedikt - 1746 P. Roys Ignác - 1761 P. Mayr Krištof. Alexander - 1943 Dr. titulu Nanebovzatej P. Zámok.
Administruje sa z Kláštora p. 1981 Júl - 1981 sept. kaplán v Kl. p. Znievom s aplikáciou na Turč.