Advent - adventné obdobie - pochádza z latinského „adventus“ - príchod. Je to čas, keď sa kresťania pripravujú na príchod Ježiša Krista. Advent je významným obdobím najmä pre kresťanov, ktorý sa v tomto čase duchovne pripravujú na začatie slávnostného, vianočného obdobia. Príprava na Vianoce, čakanie na príchod Ježiša Krista, čas radosti a očakávania - to všetko je advent.
Advent, obdobie očakávania a duchovnej prípravy na Vianoce, má svoje hlboké korene v kresťanskej histórii. Začína sa prvou adventnou nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom a končí sa na Štedrý večer. Obdobie adventu môže spravidla vyjsť medzi 27. novembrom až 24. decembrom. Toto obdobie vymedzujú štyri adventné nedele.
Slovo advent pochádza z latinského slova “adventus”, čo znamená zjavenie alebo príchod. Toto slovné spojenie sa začalo používať už v 4. storočí. V Ríme sa adventná príprava spomína už za pápeža Leva I. Advent začína prvou adventnou nedeľou, v tomto roku 1. decembra. Začiatok adventu je zároveň začiatok nového liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi.
Advent je rozdelený na dve časti. Hranicu medzi nimi tvorí 17. december. Prvá časť kladie dôraz na očakávanie druhého príchodu Krista.
V každom prípade nám Boh dáva pocítiť svoju lásku a túžbu zachrániť nás. Cirkev múdro začala v tento deň sláviť Ježišove Vianoce, aby ukázala, že Kristus je pravý Boh, pravé Slnko, ktoré vo svojich lúčoch prináša spásu. Je to sviatok svetla, ktorým je Kristus: „Ja som Svetlo sveta“ (Jn 12, 8).
Adventné obdobie sa vymedzuje na 4 nedele pred sviatkom narodenia Ježiša. Predstavuje obdobie duchovnej prípravy na Vianoce.
Vianoce sú krásne obdobie roka a vyčarujú každému z nás pocit radosti a pokoja. Hádam ani niet človeka, ktorý by si nepovedal, že má pocit, že advent tu bol len nedávno a už je tu ďalší. No zároveň nad tým nik neohrnie nos.
História Adventu
Začiatky adventu siahajú už do 4. storočia, kedy sú prvé zmienky o tom, že sa oslavovali adventné nedele. Adventné nedele však spočiatku neboli štyri, ako je tomu dnes, ale oslavoval sa rôzny počet nedieľ v rozmedzí od dvoch do šiestich. Presný počet adventných nedieľ v počte štyri, ustanovil až pápež Gregor Veľký v 7. storočí. Počiatky adventu siahajú do doby pápeža Gregora Veľkého, ktorý ho zaviedol okolo roku 600. Jeho trvanie nebolo vždy rovnaké, pohybovalo sa od 4 do 8 týždňov.
Prvky adventného obdobia sa začali v kresťanskej cirkvi objavovať už v 4. storočí. V 6. storočí pápež Gregor I. stanovil advent na štyri týždne a zakázal počas neho usporadúvať hlučné zábavy a svadby. Až pápež Gregor I. Veľký skrátil Advent na štyri nedele. 4 týždne symbolizovali 4000 rokov čakania na Mesiáša. Konečnú podobu Advent nadobudol až v 8. - 9.storočí.
Keď v 16. storočí tridentský koncil, ktorý bol zvolaný katolíckou cirkvou ako reakcia na reformačné hnutie, zjednotil a sformalizoval liturgický kalendár kresťanskej cirkvi, vymedzilo sa aj adventné obdobie.
Prípravy na Vianoce možno vystopovať do raných období kresťanstva. Advent sa v histórii začal objavovať vo 4. storočí, keď v Európe vládol Karol Veľký. Dovtedy známe oslavy zimného slnovratu za jeho vlády nahradil nám známy advent. Práve príchodom z kresťanského Východu sa začal zvyk spájať s očakávaným príchodom Krista.
Až rímsky pápež Gregor Veľký stanovil ich počet pevne na 4 týždne. Aj tu ide o symboliku, a to 4 000 rokov čakania na Spasiteľa, teda obdobie od stvorenia sveta až po príchod Ježiša.
Symbolika Adventných Nedieľ
Každá jedna zo štyroch adventných nedieľ má svoj liturgický význam. Prvá adventná nedeľa nabáda na sústredenosť, druh adventná nedeľa by sa mala niesť v znamení pokánia a tretia predstavuje radosť. Posledná štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach tesne pred narodením Ježiša.
Prvá adventná nedeľa má v kresťanstve výnimočné postavenie - symbolizuje začiatok nového liturgického roka a otvára obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Je známa ako nedeľa nádeje. Práve v tento deň sa zapaľuje prvá sviečka na adventnom venci, ktorá symbolizuje svetlo a očakávanie príchodu Spasiteľa. Prvá adventná nedeľa vás vyzýva k zamysleniu: Aké hodnoty sú pre vás v živote skutočne dôležité?
V prvých dvoch adventných týždňoch nás liturgia pozýva sledovať a čakať na slávny príchod Spasiteľa.
Tretia adventná nedeľa, sa nazýva aj nedeľou Radosti a zvýrazňuje advent, ako obdobie radostného očakávania. Na štvrtú adventnú nedeľu sa zapaľuje štvrtá adventná svieca, ktorá sa volá - Láska.
Obdobie adventu vrcholí predvečerom Vianoc. Advent vrcholí vigíliou, čiže sviatkom narodenia Pána.
Adventný veniec
Kto by nepoznal tradičný adventný veniec so štyrmi sviecami? Je významným symbolom adventného obdobia. Podľa Biblie je veniec prejav úcty, radosti a víťazstva.
Adventný veniec je azda najtradičnejším symbolom Adventu. Adventný veniec so štyrmi sviecami, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ má svoju históriu. Ponúkame vám kvalitné vianočné vence vhodné ako dekorácia na stôl, na dvere, či na zavesenie kdekoľvek na stenu.
Adventný veniec už neodmysliteľne patrí k symbolom predvianočného obdobia. Tradičný adventný veniec si môžete jednoducho vyrobiť aj sami v dostatočnom časovom predstihu, aby ste boli na obdobie adventu pripravení. Je nepochybne krásne, keď nezabúdame na predvianočné tradície a prinášame ich do svojich domovov.
V domácnostiach sa adventným vencom ozdobí príbytok pred začiatkom adventu a na každú adventnú nedeľu sa zapaľuje ďalšia sviečka - najprv jedna, potom dve a tri, a po štvrtej prichádza Ježiško.
Adventný veniec pochádza z 19. storočia a vďačíme zaň nemeckému evanjelickému pastorovi. Adventný veniec má teda pôvod v európskej pohanskej tradícii. Johann Hinrich Wichern bol priekopníkom odbornej, sociálnej a výchovnej práce.
Vznik adventného venca sa spája s historkou o nemeckom evanielickom pastorovi. Začiatkom 19. storočia Johann Henrich Wichern vyrobil prvý adventný veniec. Pôsobil ako učiteľ v nedeľnej škole. Na základe neustálych otázok svojich zverencov - koľko dní ešte zostáva do Vianoc - sa Wichern rozhodol vyrobiť drevený veniec so sviečkami.
Adventný veniec
Pôvodný adventný veniec bol totiž vyrobený z dreva a mal až 24 sviečok. Vyrobil ho Johann Henrich Wichern, nemecký teológ, pedagóg a sociálny pracovník, pre deti ktoré učil. Tie sa ho neustále pýtali, kedy budú Vianoce. Preto sa rozhodol že im každý deň na venci zapáli jednu sviečku, a keď budú všetky sviečky na venci horieť, budú Vianoce. Deti si veniec vyzdobili vetvičkami ihličnanov a farebnými stuhami. Tenké sviečky symbolizovali všedné dni do Vianoc, štyri hrubšie predstavovali nedele.
Veniec mal 19 tenších sviec - tie predstavovali všedné dni.
Adventný veniec sa spravidla nenachádza iba v kostole. Často sa s ním stretneš kdekoľvek. Sviece na adventnom venci bývajú často tmavomodrej alebo fialovej farby - ktorá je v čase Adventu farbou liturgického rúcha.
Sviečky sú umiestnené v okrúhlom venci, pretože predstavuje lásku k Bohu, ktorá je nekonečná, rovnako ako v kruhu nenájdete jej začiatok a koniec a tiež našej lásky k Bohu a blížnym, ktorá sa nikdy nesmie skončiť. Zelená farba konárov v adventnom venci je farbou nádeje a života, ktorá sa obnovuje s príchodom Kniežaťa mieru a Pána nádeje, ktorý má prísť. V strede kruhu sú umiestnené štyri sviečky, ktoré sa postupne každou adventnou nedeľou zapaľujú. Pripomínajú štyri svetové strany, Kristov kríž, slnko spásy, ktoré osvetľuje svet zahalený temnotou. Svetlo sviečok symbolizuje našu vieru a vedie nás k modlitbe.
Vždyzelené vetvičky na venci symbolizujú večnosť, život a nádej. Aj v chladných zimných mesiacoch nám pripomínajú, že život pokračuje a nádej nikdy neumiera. Keď umiestnite adventný veniec do svojej domácnosti, vytvárate priestor pre chvíle ticha, zamyslenia alebo spoločnej modlitby.
No povedzme si úprimne, aj taký adventný veniec podlieha módnym trendom. Dnes ho nájdeš v akejkoľvek farbe a nemusí mať iba tradičný venčekový tvar.
Význam štyroch sviec na adventnom venci
Adventný veniec je symbolom adventu a štyri sviece na ňom predstavujú štyri adventné nedele.
Sviečky na adventnom venci by ste mali zapaľovať postupne, proti smeru hodinových ručičiek. Veniec by mal byť tradične ladený do fialovej alebo modrej farby, čo sú liturgické farby adventu, aj keď dnes už poznáme rôzne moderné prevedenia. Niekedy sa stretávame aj s tým, že má adventná veniec sviečok päť. Piata svieca je biela a predstavuje Ježiša Krista. Táto sa zapaľuje až na Vianoce. Ak máte veniec so štyrmi sviecami, môžete piatu umiestniť na Štedrý večer do jeho stredu.
A čo znamenajú 4 adventné sviece na adventnom venci?
- Prvá adventná sviečka sa zapaľuje na prvú adventnú nedeľu, ktorej sa hovorí aj železná. Symbolizuje nádej a zapáliť by ju malo najmladšie dieťa rodiny.
- Druhá adventná sviečka symbolizuje mier a zapáli sa na bronzovú nedeľu, čiže druhú adventnú nedeľu. Túto sviečku by malo zapáliť najstaršie dieťa rodiny.
- Tretia adventná sviečka predstavuje priateľstvo, zapaľuje sa na striebornú nedeľu a zapáliť by ju mala matka rodiny.
- Štvrtá adventná sviečka značí lásku, zapaľuje sa na štvrtú adventnú nedeľu, tzv. zlatú nedeľu. Túto sviečku zapaľuje otec rodiny.
Adventný veniec so sviečkami
Na prvú adventnú nedeľu sa zapaľuje fialová sviečka, známa ako „svieca prorokov“, ktorá symbolizuje nádej a očakávanie príchodu Mesiáša.
Prvotný veniec tvorili veniec štyri sviece v dvoch farbách. Sú to liturgické farby - fialová a ružová. Z historického hľadiska bola hlavnou farbou adventu práve fialová. Táto farba má priniesť rovnováhu, a pomáhať človeku stáť pevne nohami na zemi, zatiaľ čo jeho "hlava" prebýva v nebi.
Farby sviečok a ich symbolika:
- fialová - počas adventu predstavuje radosť z Pánovho príchodu, ktorá sa stále viac a viac blíži.
Adventný veniec by mal mať privilegované miesto tam, kde sa nachádzame. V týchto štyroch týždňoch sme pozvaní čakať na príchod Ježiša. Je to čas príprav a radostného čakania na Pána.
Adventné tradície a zvyky
S adventom sú späté aj viaceré tradície a zvyky, ktoré sa dodržiavajú do dnes. Ako to už pri mnohých sviatkoch býva, aj počas adventu sa cirkevné zvyky pretkávajú s tradičnými ľudovými zvyklosťami.
V ľudovej kultúre Slovenska má advent magický charakter začiatku, kedy môžu budúcnosť človeka pozitívne či negatívne ovplyvniť nadprirodzené sily. S tými súvisia rôzne ľudové obyčaje a povery, ako veštenie, vinšovanie a podobne. V západnej tradícii je Advent obdobím upokojenia sa, ktoré zodpovedalo životnému štýlu našich predkov.
V minulosti bol advent obdobím ticha a zdržanlivosti. Ľudia dodržiavali striedmosť v jedle, zábavy utíchli. Od prvej adventnej nedele držali niektorí bezmäsitý pôst.
Adventné obdobie sa prelína so stridžími dňami. V ľudovej kultúre má toto obdobie doslova magický charakter. Naši predkovia sa počas adventu stretávali v príbytkoch, aby spoločne pracovali, a ani si možno neuvedomujeme, že túto tradíciu vyznávame aj v modernej dobe.
Počas adventného obdobia sa často organizujú spoločné bohoslužby a modlitby. Tieto aktivity podporujú dialóg medzi rôznymi denomináciami a umožňujú veriacim zdieľať svoje duchovné skúsenosti. Zdieľanie tradícií ako je zapaľovanie sviečok na adventnom venci alebo organizovanie charitatívnych akcií posilňuje komunitný pocit medzi rôznymi kresťanskými spoločenstvami.
Advent nie je len obdobím osobnej duchovnej prípravy; je to aj čas na budovanie mostov medzi rôznymi kresťanskými spoločenstvami.
Barborky
Tento zvyk sa spája so sviatkom svätej Barbory (4.12.), kedy sa zo stromov režú vetvičky, ktoré môžu do Vianoc vyrásť. Na svätú Barboru, 4. decembra, je zvykom rezať vetvičky stromov, ktoré v teple domácnosti do Vianoc vykvitnú. Obľúbené sú napríklad vetvičky čerešne. Halúzku by ste mali rezať za úsvitu a mala by pochádzať zo stromu staršieho ako desať rokov. Ak vám vetvička do Vianoc pekne vyrastie, prinesie vám šťastie.
Vetvička ktorá vyrastie prinesie rodine šťastie a slobodným dievčatám vydaj. Barbora je známa svojimi Barborkami.
Sviatok svätej Barbory (4. decembra) sa spája s tradíciou "barborek" a rezanie vetvičiek stromov, ktoré potom môžu do Vianoc vyrásť. Najčastejšie sa jedná o vetvičky z čerešne, nie je to však pravidlom a vhodné sú napríklad vetvičky gaštanu. Vetvička, ktorá do Vianoc vyrástla, prinášala do domu šťastie a slobodným dievčatám predpovedala svadbu.
Barborky
Mikuláš
Do obdobia adventu neodmysliteľne patrí aj sviatok sv. Mikuláša (6.12.), ktorý poslušným deťom prináša sladkosti a tým neposlušným zemiaky a uhlie. Táto tradícia vznikla v 10. storočí v Nemecku a dodnes je, nie len medzi najmenšími, veľmi obľúbená.
Deti sa tešia zo sladkostí, ktoré im nadelí do čižmičiek a v domácnostiach sa najneskôr na tento deň zjaví vianočná výdoba. Viac o sviatku svätého Mikuláša sa dočítate tu.
Deťmi obľúbenou a zároveň obávanou tradíciou je Mikuláš spolu s čertom a anjelom. Pre tie deti, ktoré boli dobré, má Mikuláš sladkosti a darčeky. Tým, ktoré hnevali, nesie len uhlie a zemiaky. Kde sa ale pôvodne Mikuláš vzal? Sv. Mikuláš je reálnou postavou, ktorá sa narodila na území dnešného Turecka do rodiny rybárov. Po tom, čo Mikuláš osirel, rozdal všetok svoj majetok chudobným. Je preto symbolom štedrosti. Tradícia, ktorú poznáme dnes, vznikla zhruba v 10. storočí v Nemecku.
Podľa legendy bol sv. Mikuláš biskupom v Myre, meste na území dnešného Turecka. Táto tradícia má pôvod v meštianskom prostredí a v 19. storočí sa stala obľúbenou aj na vidieku. V mestách, no najmä na vidieku chodieval Mikuláš aj s dvomi pomocníkmi od domu k domu a žiadal deti, aby mu ukázali, čo vedia. Za básničku, pesničku či modlitbičku dostali jablká, orechy alebo sušené ovocie. Na svoje si však prišli aj dievčatá súce na vydaj. Všetky tri postavy stvárňovali slobodní mladí muži a jeden z nich, čert, mal za úlohu venovať sa im ešte o niečo viac. Flirtoval s nimi, pokúšal ich a dokonca im svoj dlhý chvost dával pod sukňu.
Imelo
Imelo má prinášať do rodiny šťastie a božie požehnanie a podľa keltskej tradície taktiež plodnosť. U nás je známou tradíciou najme bozk pod imelom, ktorý má zaručiť, že pobozkaní sa budú vzájomne ľúbiť až do budúcich Vianoc.
Mnohí chodia počas adventu na imelo a potom si ním zdobia príbytky. Vetvička imela má ochrániť domácnosť pred zlými duchmi a priniesť do domu šťastie a požehnanie. A s kým sa pod imelom stretnete, mali by ste sa pobozkať.
Neoddeliteľnou súčasťou adventu je tiež imelo. Má prinášať do rodiny šťastie a požehnanie. Podľa keltskej tradície imelo nesie tiež plodnosť. Tí, ktorí sa pod imelom pobozkajú, majú zaistenú vzájomnú lásku do budúcich Vianoc.
Imelo
Adventný kalendár
Tento predvianočný zvyk obľubujú najme deti, ktoré si spríjemňujú čakanie na Vianoce otváraním adventného kalendára, v ktorom sa nachádzajú rôzne maškrty. Adventný kalendár pozostáva z 24 políčok, pričom sa od 1.
Okrem adventného venca je druhým najobľúbenejším symbolom adventu adventný kalendár, ktorý spríjemňuje nielen deťom, ale aj dospelým čakanie na Štredrý deň. Už naši predkovia mali rôzne spôsoby odrátavania dní do Vianoc. Prvé podoby adventného kalendára pochádzajú z protestantského prostredia. V decembri postupne na stenu v rehoľných rodinách zavesili 24 obrazov. Ďalším variantom bolo nakresliť na stenu alebo na dvere 24 kriedových čiar, ktoré deti postupne zotierali. Najstarší tlačený adventný kalendár bol vyrobený v roku 1902 a v podstate šlo o hodiny. Mali medené ručičky a ciferník sa začínal číslom 13. Panely obsahovali verše vianočných kolied.
Za vynálezcu moderného adventného kalendára sa považuje Nemec Gerhard Lang. Jeho mama mu v detstve nakreslila na škatuľu 24 okienok a do každej ukryla sladkosť. V dospelosti sa stal Gerhard Lang partnerom v litografickej spoločnosti a mamin nápad z detstva previedol do profesionálnej podoby. Ústnym podaním sa zvesť o adventnom kalendári rozšírila rýchlosťou blesku a veľkej popularite sa teší dodnes. Adventný kalendár odrátava dni do Vianoc a poteší malých aj veľký. V podobe, v akej ho poznáme, existuje asi sto rokov.
Ďalším novodobým symbolom je Adventný kalendár. Otvárať okienka s prekvapením milujú hlavne deti. Kalendár slúži na odpočítavanie dní Adventu ku Štedrému dňu. Rozšírená je papierová verzia v ktorej sa nachádza 24 políčok vyplnených malými sladkosťami.
Ako si spríjemniť dlhé čakanie na Štedrý deň? Predovšetkým deti si obľúbili adventný kalendár. Môže mať mnoho podôb od klasického štvorcového s čokoládou po nástenný v tvare vianočného stromčeka a s vreckami plných darčekov na každý deň. Fantázii sa medze nekladú.
Adventný kalendár
Betlehem
Aj stavanie Betlehemu patrí k rozšíreným zvykom počas adventu. Výroba Betlehemu je taktiež skvelou aktivitou na dlhé zimné večery, kedy si deti aj dospelí precvičia svoju zručnosť.
K vianočnej dekorácii patrí v mnohých rodinách neodmysliteľne aj Betlehem. Jasličky s Ježiškom, Mária a Jozef, anjeli a zvieratká. Či už si ich zhotovujete sami alebo postupne dokupujete arzenál figúrok od šikovných remeselníkov, určite vám tento detail vnesie do domu príjemnú atmosféru.
Krásnym vianočným zvykom je tiež výroba či zostavenie betlehemu - jasličiek. Napríklad v Taliansku ľudia nezdobia vianočný stromček a namiesto neho sú symbolom Vianoc práve jasličky.
Betlehem
Vianočné pečenie
Čo by to boli za Vianoce bez vianočného pečiva. Medovníčky, ježe, vanilkové rožky aj škoricové hviezdičky. Mamy a staré mamy, často za výdatnej a nadšenej pomoci detí, si krátia dlhé adventné večery vypekaním. Medovníčky môžete piecť už v prvý adventný týždeň, aby vám do Štredrého dňa stihli zmäknúť. K adventnému obdobiu patrí neodmysliteľne pečenie domáceho vianočného pečiva.
Na začiatku adventu sa v rodinách piekli perníčky a medovníčky, práve preto, aby do Vianoc zmäkli a používali sa aj na výzdobu vianočného stromčeka.
Pečenie medovníčkov nesmieme vynechať! Rovno sa pozrite na tie najlepšie recepty na Hello Tesco. Advent je tiež časom, ktorý zhruba zodpovedá dobe, ktorú potrebujú tradičné medové perníčky na zmäknutie. Tradícia medových perníkov siaha u nás až do 12. storočia. Medovníčky sa dajú využiť aj ako ozdoby na stromček. Tí kreatívnejší z vás zvládnu z medovníkov zostaviť betlehem alebo perníkovú chalúpku.
Ďalšie tradície a zvyky
- Striedmosť a pôst: V minulosti bol advent obdobím ticha a zdržanlivosti. Ľudia dodržiavali striedmosť v jedle, zábavy utíchli. Od prvej adventnej nedele držali niektorí bezmäsitý pôst.
- Vianočné upratovanie: Dnes vianočné upratovanie tiež veľmi dobre poznáme. Začína asi dva mesiace pred Vianocami a gazdinky postupne krok po kroku vygruntujú celý byt či dom, zorganizujú domácnosť, pretriedia veci a vyhodia nepotrebnosti, umyjú okná. Skrátka urobia všetko, aby sa na prichádzajúce sviatky domácnosť blýskala a aby mohla zavládnuť pohodová atmosféra.
- Návštevy a stretnutia: Keďže Vianoce sa trávia v úzkom rodinnom kruhu, je práve advent obdobím, keď sa chceme ešte raz v roku stretnúť s ľuďmi, na ktorých nám záleží. Chodíme spoločne na trhy alebo sa navštevujeme doma. V práci sa robia večierky či posedenia, medzi spolupracovníkmi a obchodnými partnermi je zvykom ísť na obed či večeru a vymeniť si predvianočné priania.
Povery počas adventu
Katarínska zábava ukončila obdobie radovánok. Ženy a dievčatá sa počas dlhých zimných večerov adventu stretávali v príbytkoch a venovali sa páraniu peria, pradeniu či tkaniu. Pri práci sa zabávali rozprávaním neraz rôznych magických príbehov a všakovatými čarami. K známym predvianočným poverám patria tzv. stridžie dni. Začínajú sa na Katarínu a končia na svätého Tomáša, v deň zimného slnovratu, ktorý je považovaný za začiatok novej etapy. Ľudia verili, že počas týchto dní majú prevahu temné sily, zlí duchovia a démoni, obávali sa urieknutia alebo toho, že im privodia zlý osud či chorobu.
Ondrej, Barbora, Mikuláš a Lucia - v tieto dni mali vyvíjať strašidlá a strigy tú najväčšiu magickú aktivitu. Na tieto dni sa práca vynechala, aby si ženy nepohnevali bosorky.
Na svätého Ondreja sa slobodné dievčatá pýtali, či sa na rok vydajú. Zvykom bolo spoločné varenie halušie, hrabanie dna potoka či pýtanie sa kohúta o polnoci. Načúvali tiež štekotu psov a liali olovo - to všetko, aby zistili, či budú mať už čoskoro nastávajúceho a aké bude mať povolanie.
Vyvrcholenie mali mať stridžie dni na svätú Luciu. Ľudia si vyrábali tzv. Luciine stolčeky. So stolčekom ste sa potom mohli vydať na polnočnú omšu, sadnúť si naň za oltár do kruhu nakresleného trojkráľovou kriedou a odhaliť tak všetky bosorky z dediny. Ženy sa na Luciu nielen vyhýbali domácim prácam, nenavštevovali ani iné príbytky, jedli cesnak a kreslili kríže posvätnou kriedou na obydlia a stajne.
Dievčatá sa snažili najrôznejšími spôsobmi zistiť identitu svojho budúceho manžela. Liatím olova cez kľúčovú dierku do studenej vody chceli zistiť povolanie svojho milého. Ak im stuhnuté olovo pripomínalo knihu, malo ísť o učiteľa, ak sa podobalo na nástroj, nastávajúci bol roľník. Jeho tvár sa zas snažili odhaliť uchmatnutím pánskych nohavíc, ktoré si vložili pod vankúš. Jeho oči sa im mali zjaviť v snoch.