Denník N prináša sériu článkov a rozhovorov s názvom Rodiny mimo šablóny, ktoré predstavujú príbehy rodín, ktoré sa líšia od väčšiny svojím životným štýlom, prístupom k výchove detí, záujmami alebo živobytím.
Vianoce sú príbehom, ktorý túži osloviť každého človeka.
Adventisti siedmeho dňa (ďalej len CASD) sú cirkvou, ktorá vďačí za svoj vznik apokalyptickým očakávaniam v 1. polovici 19. storočia v Amerike.
Ich historický pôvod je v hnutí, ktoré sa od 30. rokov 19. storočia sústreďovalo okolo prostého baptistického farára Williama Millera.
William Miller (1782 -1849) bol presvedčený, že pomocou Biblie možno predpovedať koniec sveta.
Na základe logického systému Písma určil dátum druhého Kristovho príchodu (22.12. 1843, po úprave 22.6.1844).
Vysvetlením chybného výpočtu je tvrdenie, že nie výpočet a stanovenie dátumu bolo chybné, ale očakávanie s ním spojené.
Toho dňa v skutočnosti začali posledné udalosti, ale ich dejiskom je zatiaľ „nebeská svätyňa“ (Hebr. 9,1) a Kristus- Sudca zahájil finálny akt svojej zmierovacej služby.
Určujúcou postavou pri záchrane a konsolidácii hnutia bola Ellen G. Whiteová (1827-1915) a jej manžel James White (1821 -1881), ktorých zásady v početných spisoch dodnes tvoria ideovú orientáciu adventistov siedmeho dňa.
Roku 1863 bola táto cirkev formálne založená v americkom štáte Nebraska.
Odtiaľ sa rozšírila najskôr v Amerike, od roku 1874 v Európe, neskôr v Austrálii a v ďalších častiach sveta.
Počiatky pôsobenia adventistov na Slovensku spadajú do 90. rokov 19. storočia, keď Slovensko patrilo ešte pod Uhorsko.
Vtedy boli do češtiny preložené prvé traktáty E. Whiteovej.
Po prvej svetovej vojne sa konštituuje československá únia adventistov siedmeho dňa (1919) a je založených viacero vzdelávacích stredísk (1925).
Únia rástla najmä na severnej Morave, ale získala si bohatú členskú základňu aj na Slovensku.
Fundamentálna teológia a spiritualita adventistov je zameraná na skorý druhý príchod Krista a Boží súd. Spočíva na protestantských princípoch, ale nehlási sa však k žiadnej konfesii.
Písmo je nielen duchovným posolstvom o Božej záchrannej milosti v Kristovi, ale aj súborom noriem, kódexom mravného konania a správania a zdravého spôsobu života.
Adventisti neprechádzajú tak jednoducho cez Starý zákon s jeho konkrétnymi predpismi, vrátane diétnych obmedzení.
Vedomie nastávajúceho konca dejín a príchodu súdu vedie k vážnosti života, k úpornej organizácii cirkevnej práce a hlavne k misijnému zápalu.
Vierouka adventistov siedmeho dňa je postavená na 27 vieroučných výrokoch, ktoré majú biblický základ:
- Božie slovo
- Božia Trojica
- Boh -Otec
- Boh - Syn
- Boh - Duch Svätý
- Stvorenie
- Prirodzenosť, človeka
- Veľký spor
- Kristov život, smrť a vzkriesenie
- Skúsenosť spasenia
- Cirkev
- Cirkev ostatkov a jej poslanie
- Jednota Kristovho tela
- Krst
- Večera Pánova
- Duchovné dary a služby
- Dar proroctva
- Boží zákon
- Sobota
- Správcovstvo
- Kresťanské správanie
- Manželstvo a rodina
- Kristova služba v nebeskej svätyni
- Kristov druhý príchod
- Tisícročie a koniec hriechu
- Smrť a vzkriesenie
- Nová zem
Adventisti siedmeho dňa veria, že univerzálnu cirkev tvoria všetci, čo skutočne veria v Krista, ale v posledných dňoch, v čase všeobecného odpadnutia, cirkev ostatkov je povolaná zachovávať Božie prikázania a vieru v Ježiša.
Tieto ostatky oznamujú príchod hodiny súdu, zvestujú spasenie prostredníctvom Ježiša Krista a hlásajú blízkosť jeho druhého adventu.
Súčasne s tým prebieha v nebi súd a na zemi jeho výsledkom je pokánie a náprava.
Pohľadom do minulosti podľa adventistov zistíme, že kresťanov začal prenasledovať najprv pohanský Rím, potom po odpadnutí pokračovalo v prenasledovaní samo kresťanstvo.
Tento odpadlícky systém bol predpovedaný Kristom a apoštolmi Jánom a Pavlom a vznikol na základe vzostup „človeka hriechu“.
Dozvedáme sa, že odpadnutie kresťanskej cirkvi sa ešte viac prehĺbilo pod vedením pápežstva.
Táto téza vychádza z tvrdenia Martina Luthera počas reformácie.
Kompromisy cirkvi s pohanstvom mali za následok povstanie „človeka hriechu“ - rozsiahly systém falošného náboženstva, zmes pravdy a bludu.
Rímska Cirkev sa stala cirkvou trpiacom.
Pomocou svetského vladára sa snažila v minulosti vnútiť veriacim svoje dogmy a dekréty.
Až počas napoleonovských bojov dostala katolícka cirkev smrteľnú ranu, čo znamenalo zajatie pápeža a jeho avignonský exil.
Vieroučné problémy, ktoré odlišujú protestantov od katolíkov:
- Hlavou pozemskej cirkvi je Kristov nástupca.
- Neomylnosť cirkvi a jej hlavy.
- Zatienenie Kristovej prostredníckej služby.
- Namiesto spoľahnutie sa na Kristovo odpustenie a večnú spásu veriaci upierali svoju vieru na pápeža.
- Záslužnícka povaha dobrých skutkov.
- Učenie o pokání a odpustkoch.
- Poslednou autoritou je cirkev. Obyčajní veriaci nemali nijaké právo vykladať pravdy, ktoré Boh zjavil v Písme.
Ostatky ako skupina veriacich, ktorým záležalo na čistote apoštolskej cirkvi.
Ostatky sú tí, ktorí zostali (Zj 12, 17), malá skupina Božieho ľudu, ktorá napriek všetkým pohromám, vojnám a odpadnutiam zostáva na Božej strane.
Znakmi ostatku je to, že verní sú tí, čo zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo.
Viera Ježišova. Boží ľud charakterizuje viera, akú mal Ježiš.
Božie prikázania. Pravá viera v Ježiša zaväzuje ostatky nesledovať Kristov príklad. Ich skutky musia zodpovedať vyznaniu, inak ich jedinečnosť stráca zmysel.
Ježišovo svedectvo. Cirkev, ktorú usmerňuje dar ducha, sa stáva prorockým ľudom, veriaci majú chápať proroctvo a oznamovať ho.
Posolstvo prvého anjela. Prvý anjel symbolizuje Božie ostatky, ktoré zvestujú svetu večné evanjelium. Toto posolstvo vyzýva svet k pokániu.
Posolstvo druhého anjela. Druhý anjel symbolizuje univerzálnu povahu babylonského odpadnutia (pozn. Babylon = svet satana) a jeho donucovacej moci. Čím bližšie bude koniec, tým väčší bude význam tohto posolstva.
Posolstvo tretieho anjela. Oznamuje najslávnejšie a najzávažnejšie varovanie v Písme. Zvestuje, že tí, čo sa v konečnej kríze sveta podriaďujú ľudskej autorite, budú radšej uctievať šelmu a jej obraz než Boha.
Napriek svojmu dôrazu na trvalú platnosť niektorých starozákonných predpisov (zákaz konzumácie bravčového mäsa ako u Židov, zvlášť prísne je dodržiavané Desatoro), odmietajú adventisti záslužnú myšlienku a zbožnosť so všetkou rozhodnosťou reformačného „sola gratia“.
Dodržiavanie zákonov a predpisov je skôr prejavom konformity s večným radom stvorenia, ktorý umožňuje šťastný a zdravý život v harmónii s prírodou.
Misijné znaky adventistov siedmeho dňa mali vždy trojakú zložku - zvestovanie evanjelia neveriacim, starostlivosť o vzdelanie a starostlivosť o zdravie.
Preto vždy zároveň s budovaním cirkvi vznikali inštitúcie výchovné (školy, univerzity) a ústavy zdravotnej a charitatívnej starostlivosti (nemocnice, sanatóriá, starobince a pod.).
Táto kombinácia, ktorá má pôvod v spisoch E. Whiteovej, získava adventistom početných stúpencov.
Bohoslužobné zhromaždenia majú prosté formy. Stredobodom bohoslužobného zhromaždenia v sobotu je homília (kázanie) na základe Písma.
Bohoslužby sú spojené so štúdiom Písma, ktoré sa tiež koná v sobotu, často v malých skupinách (podľa veku).
Krst sa koná na základe osobného vyznania krstenie novorodencov je odmietané.
Večera Pánova sa koná spravidla štyrikrát za rok. Pred ňou je prísne predpísané umývanie nôh.
Adventisti žijú intenzívnym vedomím poslania obce posledného času. Sú presvedčení, že obdržali úlohu zriadiť trojakú „anjelskú zvesť“ podľa Zjv.
- Padol Babylon!
- Ti sú tí, čo zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša!
Vianoce a adventisti siedmeho dňa
Vianoce sú príbehom, ktorý túži osloviť každého človeka.
Kresťanské sviatky Vianoce a Veľká noc pripomínajú viac pohanstvo než Krista.
Vianoce sú pohanské sviatky. Dátumom, ale ani náplňou nemajú nič spoločné s narodením Krista.
Veľká noc je pohanský sviatok plodnosti. Zďaleka nie sú nariadením Biblie a dátumom a náplňou sú sviatkom plodnosti.
Nedeľa je deň slnka. Biblická sobota nemôže byť nahradená pohanskou nedeľou!
Časovo, ale i náplňou sú jasným prestupovaním nie len 4. prikázania, ale aj 2.
Adventisti siedmeho dňa svätia siedmy deň, t.j. sobotu.
Ellen Whiteová sa pokúsila vysvetliť Millerov omyl pri vypočítavaní druhého Kristovho Príchodu.
Podľa nej „oslobodená svätyňa“ (Dan 8,14) sa netýka očistenia zeme svetovým ohňom, ale očistenie nebeskej svätyne, ktorá musí byť očistená od ohavností znesvätenia soboty, lebo v tom je hriech kresťanstva, že nesvätí sobotu, ale nedeľu.
Pre tento hriech prepadnú všetky cirkvi, aj evanjelická, Božiemu súdu.
Ellen G. Whiteová, ok.1864
Ellen Whiteová je považovaná za prorokyňu. Hoci to nie je oficiálny postoj cirkvi, jej spisy majú pre mnohých adventistov funkciu dodatkov k Biblii a jej autoritatívnych výkladov.
Postavenie Whiteovej je v tejto kresťanskej cirkvi neporovnateľne silnejšie, než postavenie zakladateľa ktorejkoľvek inej denominácie.
Príchod Krista, na ktorý adventisti čakajú, má znamenať, že spravodliví mŕtvi budú vzkriesení a spolu so spravodlivými živými vzatí do neba.
Spravodlivých, naopak, čaká „večný život v radosti čo do času, kvality, krásy a možností.“
Adventistov od ostatných kresťanských cirkví odlišuje deň svätenia. Tým nie je nedeľa, ale sobota (od toho aj ľudový názov sobotisti).
V Biblii o svätení nedele nenájdete jediný riadok.
Stará zmluva pozná Bohom určený deň k bohoslužbe, ktorým je jednoznačne siedmy deň týždňa - Sabbath.
V základných vieroučných výrokoch adventistov možno nájsť pasáž o tom, že ich odev má byť jednoduchý, skromný a čistý. O svoje telo sa majú starať uvážlivo ako o chrám Ducha svätého.
Okrem pohybu a odpočinku treba telu poskytnúť „tú najzdravšiu stravu, akú len môžeme pripraviť, a zdržiavať sa tých pokrmov, ktoré Písmo označuje za nečisté. Keďže alkoholické nápoje, tabak a rôzne omamné prostriedky škodia nášmu telu, nemáme ich užívať.“
Ako jedlo sa odporúča ovocie, zelenina, obilniny a orechy, z mäsa hydina, hovädzina, jahňacina, v žiadnom prípade nie bravčové, mäso zo zajaca či koňa.
Z ľpenia na sobote ako dni svätenia však podľa neho vyplýva aj istý exkluzivizmus.
Očakávajú návrat Krista na Zem v zmysle predpovede Novej zmluvy, duša človeka po smrti nejde do neba, pekla ani očistca, po smrti je človek mŕtvy, kým nebude vzkriesený druhým príchodom Krista, neveria v trvalé muky v pekle, nespravodlivých čaká večná neexistencia, spravodlivých večné nebo, kladú dôraz na zdravý spôsob života.
Ich teológia sa odlišuje od katolíckej (ale tiež väčšiny hlavných protestantských prúdov) napríklad v otázkach o povahe smrti (budú zosnulí spať naveky akoby v bezvedomí, či pokračujú ako vedomá existencia), či je konečným trestom bezbožných zánik alebo večné trápenie, aká je povaha nesmrteľnosti, či budú bezbožní vzkriesení a pod.
Niektorí z nich nesvätia nedeľu, ale sobotu - siedmy deň.
Adventisti - približne 30 miliónov veriacich sa delia na viacero nezávislých skupín. Najväčšia z nich - Cirkev adventistov siedmeho dňa - mala v roku 2025 už viac ako 23 miliónov členov.
Adventizmus začal ako medzidenominačné hnutie. Jeho najvýraznejším vodcom bol William Miller.
Jeho hlásanie Kristovho príchodu nadšene nasledovalo takmer 100 000 ľudí, no keď sa jeho predpoveď nesplnila, čo býva pri týchto hlásateľoch konca sveta častým javom, mnoho z nich adventizmus po roku 1844 opustilo a tí, čo zostali, pozmenili svoju vieru, dátum Kristovho príchodu prestali brať doslovne, no naďalej očakávali blízky Druhý príchod.
William Miller, ok. 1840
Tí, čo si zachovali vieru v dátum 22. októbra 1844 tvrdili, že Ježiš prišiel nie doslovne, ale „duchovne“, a preto boli známi ako „spiritualisti“.
Iní tvrdili, že sa v ten deň skutočne niečo stalo, ale udalosť bola nesprávne vyložená.
Z tejto viery sa neskôr sformovala Cirkev adventistov siedmeho dňa - v súčasnosti najväčšia adventistická cirkev.
V roku 1845 sa uskutočnila Albanská konferencia, na ktorej sa zúčastnilo 61 delegátov. Cieľom bolo určiť ďalší smer hnutia a práve tu sa prijalo označenie „adventisti“ alebo „adventisti druhého príchodu“.
Delegáti sa však nezhodli na viacerých teologických bodoch. Z konferencie vzišli štyri skupiny: Evanjelickí adventisti, Life and Advent Union, Advent Christian Church a Cirkev adventistov siedmeho dňa.
Väčšia časť z nich sa organizovala v American Millennial Association, z ktorej sa neskôr oddelila Evanjelická adventistická cirkev. Tá verila vo večné Peklo a vedomý stav po smrti.
Life and Advent Union založil George Storrs v roku 1863.
Advent Christian Church vznikla oficiálne v roku 1861 a spočiatku rýchlo rástla. V 20. storočí však mierne upadla.
V roku 1964 sa zlúčila so spomínanou Life and Advent Union a od nej sa neskôr oddelila Primitive Advent Christian Church.
Cirkev adventistov siedmeho dňa vznikla oficiálne v roku 1863. Verí v svätosť soboty (siedmeho dňa) ako dňa určeného na bohoslužbu.
Miller, ktorý vlastne spôsobil vznik tohto protestantského hnutia sa nepridal k žiadnemu z týchto smerov a posledné roky života (1844 - 1849) venoval snahe o jednotu.
Ako všetci protestanti, i adventisti sa neprestajne štiepia, pretože keď je súkromný výklad Písma najvyššou normou, musí nakoniec vzniknúť toľko cirkví, koľko je veriacich a každý bude mať svoju vlastnú cirkev, v ktorej bude pápežom, kňazom, teológom, inkvizítorom i veriacim:
- Christadelfiánov založil v roku 1844 John Thomas. V roku 2000 mali odhadom 25 000 členov.
- Vyššie spomenutá Adventistická kresťanská cirkev (Advent Christian Church) bola založená v roku 1860 a v roku 2002 mala v USA 25 277 členov. Je to adventistická cirkev „prvého dňa“ založená najmä na učení Williama Millera. Prevzala učenie o „podmienenej nesmrteľnosti“ vypracované Ch. Hudsonom a G. Storrsom.
George Storrs
- Pôvodná (alebo prvotná) adventistická kresťanská cirkev (Primitive Advent Christian Church) je malá cirkev, ktorá sa oddelila od Adventistickej kresťanskej cirkvi. Jej členovia praktizujú obrad umývania nôh a učia, že odpadlíci, ktorí sa vrátia späť do cirkvi, majú byť znova pokrstení.
- Cirkev adventistov siedmeho dňa je známa najmä je svojím učením, že sobota - siedmy deň v týždni - je biblickým dňom odpočinku a dňom na bohoslužbu. Jadrom jej viery je aj očakávanie druhého príchodu Ježiša Krista spolu so Súdnym dňom na základe posolstva troch anjelov zo Zjavenia (Zjv 14,6-13).
- Reformné hnutie adventistov siedmeho dňa (Seventh Day Adventist Reform Movement) je malá cirkev neznámej časti, ktorá sa oddelila od Cirkvi adventistov siedmeho dňa pre spor o vojenskú službu v sobotu počas prvej svetovej vojny.
- Davidiáni (pôvodne známi ako Shepherd’s Rod - Pastierska palica) sú malá cirkev, ktorú tvorili najmä dobrovoľne vylúčení členovia Cirkvi adventistov siedmeho dňa. Názov získali podľa dvoch kníh o biblickej náuke, ktoré napísal zakladateľ Victor Houteff.
Victor T. Houteff
- Skupina zhromaždená okolo Davida Koresha (tzv. koreshovci) opustila davidovské učenie a zmenila sa na náboženský kult. Mnohí z nich zahynuli počas známeho obliehania v meste Waco v apríli 1993.
- Cirkev Božia - Church of God (siedmeho dňa) bola založená v roku 1863 a dnes má asi 15 000 členov. Jej zakladajúci členovia sa odčlenili v roku 1858 od adventistov spojených s Ellen G. Whiteovou, ktorí sa v roku 1863 zorganizovali ako Cirkev adventistov siedmeho dňa. V roku 1933 sa Cirkev Božia, ako inak, rozdelila na dve vetvy - na Cirkev Božiu (siedmeho dňa) - Church of God (7th Day) - Salem Conference a na Generálnu konferenciu cirkvi Božej (siedmeho dňa) - General Conference of the Church of God (Seventh-Day). Z tejto vetvy sa neskôr oddelila Svetová cirkev Božia (Worldwide Church of God). Mnohé denominácie nesúce názov „Cirkev Božia“ majú adventistický pôvod.
- Cirkev Božia generálnej konferencie (Church of God General Conference) je netrinitárska adventistickú cirkev, svätí nedeľu a je známa aj ako Church of God of the Abrahamic Faith.
- Stvoriteľská cirkev adventistov siedmeho dňa (Creation Seventh-Day Adventist Church) je malá skupina, ktorá sa oddelila od Cirkvi adventistov siedmeho dňa v roku 1988.
- Zjednotení bratia siedmeho dňa (United Seventh-Day Brethren) je malé sabatariánske adventistické spoločenstvo.
C. T. Russell, ok.1915
- Na začiatku svojho vývoja malo hnutie Študenti Biblie (Bible Student), ktoré založil Charles Taze Russell, úzke väzby na Millerovo hnutie a vodcov adventistickej viery, vrátane Georgea Storrsa a Josepha Seissa. Hoci ani Jehovovi svedkovia, ani Študenti Biblie sa nepovažujú za súčasť millerovského adventistického hnutia (alebo iných denominácií všeobecne), niektorí teológovia ich zaraďujú k millerovskému adventizmu pre ich učenie o bezprostrednom Druhom príchode a používanie konkrétnych dátumov.
Najväčšia, najznámejšia a aj u nás pôsobiaca je Cirkev adventistov siedmeho dňa.
V lete 1844 stúpenci W. Millera začali veriť, že Ježiš sa vráti 22. októbra 1844. Keď sa Millerova predpoveď nenaplnila, udalosť sa stala známou ako „Veľké sklamanie“.
D.M. Canright - Odmietnutie adventizmu siedmeho dňa
tags: #adventisti #siedmeho #dna #vianoce