Príbeh čokolády sa datuje tisíce rokov pred príchodom španielskych dobyvateľov do Mexika a Strednej Ameriky, kde kakaovník divoko rástol.
Základom čokolády je kakao, ktoré sa získava z bôbov tropického stromu kakaovníka (v gréčtine Theobroma Cacao - božský pokrm). Veľké kakaové plantáže sa nachádzajú v okolí rovníka v západnej Afrike, ale najkvalitnejšie kakaové bôby rastú v strednej a južnej Amerike. Kakao má vo svojej prirodzenej podobe silnú horkú chuť.
História a legenda
Stará legenda hovorí, že aztécky boh Quetzalocoatl (Rajský záhradník) zostúpil z nebies a priniesol na zem kakaovník, ktorý ukradol v raji. Kakaovník bol pre Aztékov symbolom života a plodnosti a bol považovaný za vzácny strom. Cielene ho začali 400 rokov pr. n. l. pestovať Olmékovia, v 4.-9. storočia n. l.
V 15. storočí ovládli veľkú časť Južnej Ameriky Aztékovia, ktorí vyrábali kakaové placky alebo miešali kakaový prášok s vodou a pili ho studený aj teplý. Kakaové bôby slúžili čoby platidlo, okolo polovice 16. storočia napr. paradajka stála jeden bôb, tekvica štyri bôby, králik alebo služby neviestky 10 bôbov, otrok 100 bôbov. V niektorých odľahlých krajoch Mexika a Strednej Ameriky boli kakaové bôby menou až do konca 19. storočia.
História čokolády v Európe sa začala písať od 15. storočia a vďačíme za to Hernandovi Cortézovi, ktorý ju zrejme prvý krát ochutnal pri stretnutí s vládcom Aztékov. Keďže boli kakaové bôby vzácne, na čokoláde si pochutnávali len panovníci. Čokoláda sa postupne stala v Európe obľúbeným nápojom, ktorý dodával energiu a pôsobil aj ako afrodiziakum. V 16. storočí čokoláda preniká do Francúzska a stúpa na svojej popularite no a v roku 1876 Švajčiar Daniel Peter pridal do čokolády mlieko s cukrom. Vďaka Švajčiarovi R. Lindtovi, ktorý vynašiel miešací stroj sa stala o štyri roky neskôr čokoláda najobľúbenejšou cukrovinkou.
Cesta čokolády do Európy
Prvým Európanom, ktorý ochutnal kakaový nápoj, bol Krištof Kolumbus, keď v roku 1502 pristál na svojej štvrtej výprave na ostrove Guanaja blízkosti dnešného Hondurasu a dostal od miestnych domorodcov darček v podobe veľkého vreca kakaových bôbov. Európanom horký nápoj, vyrobený z "plodov podobných mandliam", veľmi nechutil.
Skutočná história čokolády v Európe sa začala písať o dvadsať rokov neskôr, kedy španielsky dobyvateľ Fernando Cortés priviezol do svojej vlasti vedomosti o výrobe horúceho povzbudivého nápoja "xocolatl", čo v aztéckom jazyku znamenalo "horká voda", aj návod a nástroje na jeho výrobu. Pri dobývaní Mexika Cortesovi zachutila hlavne čokoláda vyšľahaná do peny, ktorá sa podávala v zlatých pohároch so zlatou lyžičkou na slávnostiach pri stretnutí s vládcom Aztékov Montezuma II. Cortés si ho obľúbil najmä preto, že zvyšoval odolnosť a zaháňal únavu. Pôvodný recept prípravy spočíval v rozdrvení plodov zeleného kakaovníka, v zahustení kukuričnou múkou a dochutenie vanilkou a chilli korením. Nápoj si získal obľubu na španielskom dvore aj v kolóniách a rýchlo sa stal luxusnou pochúťkou európskych vyšších vrstiev, taká čokoládová poleva bola pochúťkou. Obľubu získal hlavne vo Francúzsku čoby pochúťka dodávajúca energiu a pôsobiaca ako afrodiziakum. Cez Španielsko a Portugalsko sa dostala čokoláda do Talianska, kde jej výrobu vylepšili o jazmín, citrónovú a pomarančovú kôru a škoricu.
Hoci boli čas od času snahy čokoládu čoby "hriešny nápoj" zakázať alebo zavrhnúť, stretávali sa s opakovaným neúspechom. Keď sa predstavenie jednej jezuitskej koľaje pokúsili pitie čokolády zakázať, študenti húfne opúšťali štúdia. V meste San Cristóbal v Mexiku zakázal istý biskup piť ženám aristokratov čokoládu počas omše - dámy prestali katedrálu navštevovať a na bohoslužby začali chodiť do neďalekého ženského kláštora, kde bola čokoláda povolená.
Roku 1657 bol v Londýne otvorený prvý Chocolate House, v ktorom sa podával kakaový nápoj aj pečivo s čokoládou a úspech bol ohromný - do troch rokov bolo v Londýne zriadené na dvetisíc kaviarní zameraných na čokoládu. Do čokolády použil sušené mlieko, ktoré vynašiel švajčiar Henry Nestlé. A roku 1875 Rodolphe Lindt vyrobil prvú jemnú čokoládu tzv. Fondant Schokolade, ktorej hebké substancie docielil dovtedy neznámym výrobným procesom - konšovaním. Stroj na konšovanie čokoládu hnetie až tri dni pri vysokej teplote, aby získala jemnú konzistenciu.
The History of Chocolate - From Ancient Cacao to Modern Treat
Čokoláda a zdravie
Aj takéto dni sú: nič sa nedarí, náhlenie, stres, únava... A sladké zastavenie s čokoládou dokáže zázraky. Nie je to mýtus, štúdie preukázali, že zloženie čokolády skutočne podporuje pozitívne myslenie, znižuje hladinu stresového hormónu a že kakao obsahuje látku tryptofán, ktorý zvyšuje hladinu "hormónu šťastia" - serotonínu.
V čokoláde obsiahnuté antioxidanty neutralizujú voľné radikály, čím pomáhajú spomaliť proces starnutia. Pre jej omladzujúce účinky čokoládu hojne popíjala aj slávna Madame Pompadour a zvodca Casanova, o ktorom sa hovorilo, že je "čokoholik", pripisoval čokoláde svoju nezdolnú vitalitu a početné úspechy u žien až do vysokého veku.
Čokoláda pomáha znížiť hladinu LDL cholesterolu v krvi a dokáže znížiť riziko srdcových ochorení až o jednu tretinu. Čokoláda má upokojujúce účinky aj v prípade hormonálnych výkyvov alebo svalového napätia a pomáha pri podráždenosti. Mamičky, ktoré rady maškrtia čokoládu, majú odvážnejšie a veselšie deti. Látky obsiahnuté v čokoláde podporujú prietok krvi do niektorých častiach mozgu, zlepšujú pamäť a ďalšie funkcie. Hoci čokoláda neobsahuje skoro žiadne vitamíny, je zdrojom cenných minerálov, hlavne železa, horčíka a draslíka. Aj keď sa to nezdá, čokoláda skutočne chráni zuby pred zubným kazom: obsahuje totiž tanín a fluórlátky, ktoré pomáhajú zabrániť vzniku zubného kazu a zvyšujú odolnosť organizmu voči vírusovým ochoreniam.
- Železo: Dôležité pre tvorbu červených krviniek a prenos kyslíka v tele.
- Horčík: Podporuje funkciu svalov a nervov, prispieva k správnej hladine cukru v krvi a krvného tlaku.
- Draslík: Pomáha regulovať krvný tlak a udržiava rovnováhu tekutín v tele.
Nutné dodať, že vyššie uvedené sa týka kvalitnej čokolády s viacpercentným obsahom kakaa a s nišším obsahom cukru - a že usporiadaná tabuľka čokolády čistenie zubov rozhodne nenahradí.
Ako si vybrať kvalitnú čokoládu
Pri nákupe čokolády sledujte zloženie výrobku - vyhnite sa pridaným látkam a rastlinným tukom. Vynechajte pokiaľ možno bielu čokoládu, ktorá má určite svoje prednosti, ale obsahuje množstvo tuku a zbytočných kalórií. Orieškové, mliečne a plnené čokolády sú síce blaho, ale aby sme získali všetky vyššie uvedené výhody, našou prvou voľbou by mala byť tmavá čokoláda s vysokým obsahom kakaa v primeranom množstve. Aj maškrtiť sa dá s rozumom a zdravo.
Čokoláda a viera
Takmer každý má rád čokoládu, no nie je čokoláda ako čokoláda. Britský The Times porovnal pravé prírodné kakao až s „instantnou terapiou“.
Známe podobenstvo o žene, ktorá mala sedem mužov - bratov. Všetci jeden po druhom zomreli. A vo vzduchu otázka - Ktorému z nich bude patriť žena v nebi? Tak ako to bude v nebi? Akože sa budeme mať lepšie? A o toto máme prísť v nebi? Keď sme boli malí ešte sme netušili (aspoň nie tak celkom), aké je to byť zaľúbení. Ale mali sme veeeeeeeeeeeľmi radi čokoládu. Aj malý Ferko ju má rád. A keď mu jeho starší brat hovorí o svojom dievčati, a o tom, že byť zaľúbeným je to najkrajšie, čo sa človeku môže stať, neveriacky krúti hlavou. Presne takto to je vraj s nami a s našou predstavou neba. Nevieme si predstaviť, že môže byť čosi krajšie, čosi lepšie, než je byť zaľúbený do druhého človeka.
Láska má rôzne stupne. Ako schody. Boh si nás po nich postupne vedie. Až k sebe. Pozor - bez lásky k ľuďom sa nedá prísť k Bohu. To je dúfam aj z toho príkladu schodov jasné. Modlite sa za ľudí.
Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. Veríme v nebo. Pavol zdôrazňuje: Poznávame len sčasti. Predstava neba je teda dosť nejasná, predsa však lákavá. Dokonca o čo nepoznanejšia, o to vábivejšia. Pavol ešte pridáva, že všetko prestane, okrem lásky.Tá jediná nikdy nezanikne. Takže môžeme byť spokojní. Láska je to, čo nám ostane.