Ako Biblia vysvetľuje manželstvo s neveriacim partnerom a rozvod?

V tomto článku sa budeme zaoberať výrokmi z Biblie k otázke rozvodu a uzavretia nového manželstva. Prečo je dôležité poznať biblický pohľad na túto tému?

Preto by sme chceli povzbudiť tých, ktorí rozvod alebo nové manželstvo zvažujú, aby sa bez obáv otvorili Ježišovým slovám. Pre pochopenie odmietnutia rozvodu s nárokom na nové manželstvo je dobré mať na mysli pozitívnu hodnotu manželstva v pláne Božieho stvorenia. Viac si o tom môžete prečítať v článku Manželstvo a rozhodnutie pre život bez manželstva.

V našej spoločnosti je čoraz vzácnejšie to, čo je a malo by ostať normálnym - keď obaja manželia spolu žijú až do smrti vo vzájomnej vernosti, ako si to sľúbili na svadbe. Neúplné rodiny sú čoraz bežnejšie.

K téme rozvodu a uzavretia nového manželstva nižšie citujeme niekoľko úryvkov z Biblie:

• Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie takú, ktorú muž prepustil, cudzoloží.
• I pristúpili farizeji a pokúšali ho. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť svoju manželku. On im odpovedal: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ Oni vraveli: „Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.“ Ježiš im povedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“ Doma sa ho učeníci znova na to pýtali. On im povedal: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva.
• Tým, čo uzavreli manželstvo, prikazujem, ani nie ja, ale Pán, aby manželka neodchádzala od muža - a ak by odišla, nech ostane nevydatá, alebo nech sa zmieri so svojím mužom - a muž nech neprepúšťa manželku.
• Aj vydatú ženu zákon viaže len k žijúcemu mužovi; ak muž zomrie, je oslobodená od zákona muža. Kým teda žije muž, budú ju volať cudzoložnicou, ak patrí inému mužovi. Ale ak muž zomrie, je oslobodená od zákona a nie je cudzoložnicou, ak patrí inému mužovi.

A druhé, čo robíte: slzami pokrývate oltár Hospodinov, plačom a vzdycháním, pretože sa už neobráti k obeti, aby niečo so záľubou prijal z vašich rúk. Pýtate sa: Prečo je to? Preto, lebo Hospodin bol svedkom medzi tebou a ženou tvojej mladosti, ktorej si sa spreneveril, hoci ona je tvojou družkou a zmluvnou manželkou! Nejeden to spravil, hoci mal ešte trochu ducha. A čo ten vyhľadáva? Potomstvo od Boha! Preto dajte pozor na seba a nespreneverujte sa manželke svojej mladosti! Lebo nenávidím rozvod - vraví Hospodin, Boh Izraela, aj toho, kto pokrýva svoj odev násilím - vraví Hospodin mocností. Dajte pozor na seba a nespreneverujte sa!

V Matúšovom evanjeliu nájdeme dve pasáže (Matúš 5:31-32; 19:1-12), kde sa zdá, že je možné v prípade sexuálnych prehreškov („smilstva“) urobiť výnimku. Prečo tieto dôležité výnimky nenájdeme ani v ostatných evanjeliách, ani v listoch Nového zákona? Matúšovo evanjelium bolo napísané do židovského prostredia.

Ďalej bolo povedané: ‚Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!‘ No ja vám hovorím: Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží. Grécke slovo „parektos“, ktoré je tu preložené ako „okrem“, doslova znamená niečo, čo je mimo, nie je spomenuté alebo je vylúčené.

V kontexte Matúša 5 sa Ježiš odvoláva na židovský zákon a tradíciu. Slovami „Ďalej bolo povedané“ myslí konkrétne na 5. Vyjadrenie „niečo odporné“ bolo vtedajšími rabínskymi školami vzťahované na sexuálne prehrešky. Slová „Ďalej bolo povedané … No ja vám hovorím …“ ukazujú, že Ježiš tu učí niečo nové, niečo, čo židia ešte nikdy nepočuli. V širšom kontexte kázania na hore (Matúš kap. 5-7) Ježiš prehlbuje Božie prikázania v súvislosti s čistotou a láskou. V užšom kontexte (Matúš 5:21-48) Ježiš stavia starozmluvné prikázania do kontrastu so svojím „No ja vám hovorím“, čím poukazuje na pôvodnú Božiu vôľu v týchto veciach, napríklad vo veršoch 33-34: „A zasa ste počuli, že otcom bolo povedané: ‚Nebudeš krivo prisať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal!‘ No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte - ani na nebo, lebo ono je Božím trónom“

Keby Ježiš v Matúšovi 5:32 chcel iba vyjadriť, že súhlasí so všeobecne uznávaným dôvodom k rozvodu, jeho výroky ohľadom rozvodu by sa do tohto kontextu nehodili. Nepriniesol by nič nové.

To však neznamená, že je niekto povinný zostať so svojím partnerom za každú cenu, aj keď sa chová veľmi zle. V niektorých prípadoch môže byť oddelenie od partnera nevyhnutné kvôli jeho zlému životu. Za určitých okolností môže toto oddelenie nadobudnúť formu oficiálneho rozvodu. Manželské puto je však i vtedy zachované spolu so záväzkom manželskej vernosti. To znamená, že nové manželstvo už nie je možné.

Situácia v Matúšovi 19:9 je podobná situácii v Matúšovi 5. Prišli k nemu farizeji a pokúšali ho: „Či je dovolené človeku prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?“ Odpovedal: „Či ste nečítali, že Stvoriteľ ich stvoril od počiatku ako muža a ženu a povedal: ‚Preto muž opustí otca a matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja jedným telom?‘ Teda už nie sú dvaja jednotlivci: sú jedno telo. Čo Boh spojil, človek nesmie rozlúčiť.“ Povedali mu: „Prečo potom Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť ju?“ Odpovedal im: „Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky; ale od počiatku to nebolo tak. Hovorím vám: Každý, kto prepustí svoju manželku - nie pre cudzoložstvo - a vezme si inú, pácha cudzoložstvo.“ Jeho učeníci mu povedali: „Keď je to takto medzi mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa.

V gréčtine existujú dve rôzne slová pre vyjadrenie záporu. Slovo μὴ (prepis do latinky: me) použité vo fráze „nie pre cudzoložstvo“ je používané na vyjadrenie zákazu. V Novom zákone nájdeme niekoľko prípadov, kde je tento druh záporu me (znamená nie) použitý bez vysvetľujúceho slovesa. Čo sa nemá robiť, je vždy nutné odvodiť z kontextu[4]. Ježiš tu teda vyjadruje, že v prípade sexuálnych prehreškov sa nemá jednať určitým spôsobom. Z kontextu je zrejmé, že to, čo sa nemá učiniť, je rozviesť sa.

Marek 10:12 uvádza opačný prípad, kedy žena prepustí svojho muža. Marek 10:1-12 a Matúš 19:1-12 sú paralely a hovoria o tej istej situácii. Na otázku farizejov, či je dovolené, aby človek prepustil svoju ženu z akéhokoľvek dôvodu[5], Ježiš odpovedá poukázaním na poriadok stvorenia, že muž a žena sú jedným telom a „čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje“. Priepustný list, ktorý Mojžiš nariadil, bol ústupkom kvôli tvrdosti ich srdca. Pôvodná Božia vôľa bola iná. Ježiš tu zdokonaľuje zákon. Tiež reakcia učeníkov v Matúšovi 19:10[6] ukazuje, že Ježišovo učenie bolo pre nich v tomto bode úplne nové. Židovský zákon povoľoval rozvod a nové manželstvo, napríklad v prípade sexuálnych hriechov ženy (podľa rabína Šamaja). Učeníci z Ježišových slov pochopili, že podľa Božej vôle nie je možné manželský zväzok zrušiť, dokonca ani v prípade sexuálneho hriechu ženy. Preto si učeníci kladú otázku, či je vôbec žiadúce sa oženiť. Aj táto reakcia ukazuje, že Ježiš priniesol niečo úplne nové.

V Matúšovi 5:32 a 19:9 vidíme, že v pozadí stojí Mojžišov zákon o priepustnom liste (5. Mojžišova 24:1). Ježiš na oboch miestach vyjadruje, že odôvodnenie rozvodu smilstvom nie je Božou vôľou. Keďže výklad 5. Mojžišovej 24:1 bol dôležitý predovšetkým pre kresťanov židovského pôvodu, nie je udivujúce, že tieto dva verše, kde Ježiš nedovoľuje rozvod ani v prípade smilstva (s možnosťou nového manželstva), nájdeme len v evanjeliu podľa Matúša. Marek a Lukáš, ktorí písali predovšetkým pre kresťanov z pohanov, nechceli svojich čitateľov otázkou výkladu príčiny rozvodu v 5. Mojžišovej 24:1 zaťažovať.

Rozvod nikdy nebol Božou vôľou. Mojžiš dovolil rozvod kvôli neposlušnosti národa. V židovskom národe bohužiaľ len málo ľudí chcelo žiť podľa Božej vôle, zatiaľ čo ostatní boli väčšinou veľmi neposlušní. Práve preto Boh dovolil rozvod a nové manželstvo, pretože inak by niektorí ľudia museli veľmi trpieť neposlušnosťou druhých. Zo sociálnych príčin bolo pre prepustenú ženu takmer nevyhnutné znova sa vydať, aby bola materiálne zaistená a v starobe mala vyhliadku na podporu od vlastných detí. To je dôvod, prečo Mojžiš prikázal dať jej priepustný list. Tento doklad bol pre prepustenú ženu dôležitým prostriedkom ochrany ako dôkaz, že nebola prostitútkou ani nemala žiadny pohlavný styk mimo manželstva (za čo bol trest smrti).

Medzi židmi nebolo kvôli neposlušnosti mnohých nikdy možné, aby všetci žili v láske. Ježiš taký život umožnil v cirkvi. Každý kresťan dostal moc Ducha Svätého k životu vo svätosti, oddanosti, láske a poslušnosti. Ježišov nárok je vysoký: z pohľadu Boha nie je možné sa rozviesť. Tomuto nároku porozumieme len vtedy, keď pochopíme jeho príkaz žiť v bratskej láske. Vďaka Božej láske sú kresťania schopní žiť aj podľa tohto Ježišovho prikázania.

V Božích očiach je manželstvo platné, kým obaja partneri žijú. Pavol píše, že ak jeden z partnerov je neveriaci a chce sa oddeliť od kresťana, môže tak urobiť. Z pohľadu Boha ale nejde o rozvod, ktorý by im umožnil vstúpiť do nového manželstva. Manželstvo je zmluva pred Bohom, ktorej máme ostať verní, aj keď druhý partner túto zmluvu poruší. Môže sa stať, že neveriaci partner z akéhokoľvek dôvodu kresťana opustí.

Kresťania sa delia o svoj majetok (Skutky 2:44-47, Skutky 4:32-37). Keď neveriaci manžel opustí kresťanku, bude o sociálne zabezpečenie jej života v Cirkvi postarané. Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové. (2. Toto slovo apoštola Pavla je veľmi dôležité a ukazuje, aká zásadná je zmena života človeka po obrátení. Obzvlášť to platí pre manželský sľub. Ako sme už uviedli v časti 3.2, Ježiš odôvodňuje nerozlučiteľnosť manželstva poriadkom stvorenia.

V 1. Korintským 7:10-15 sa píše: "Tým, čo uzavreli manželstvo, prikazujem, ani nie ja, ale Pán, aby manželka neodchádzala od muža - a ak by odišla, nech ostane nevydatá, alebo nech sa zmieri so svojím mužom - a muž nech neprepúšťa manželku. Ostatným hovorím ja, nie Pán: Ak má niektorý brat neveriacu ženu a ona chce s ním bývať, nech ju neprepúšťa. A ak má niektorá žena neveriaceho muža a on chce s ňou bývať, nech muža neopúšťa. Lebo neveriaci muž sa posväcuje v žene a neveriaca žena sa posväcuje v bratovi. Inak by boli vaše deti nečisté; ale teraz sú sväté. No ak neveriaci chce odísť, nech odíde."

Pavlovou zásadou je, že kým neveriaci akceptuje nový život kresťana, majú spolu zostať. Medzi prvými kresťanmi boli určite aj takí (so židovským i pohanským pozadím), ktorí boli druhýkrát ženatí/vydaté. Keď Pavol píše Timoteovi, že episkop má byť muž jednej ženy (1. Timoteovi 3:2), dozvedáme sa, že muži, ktorí sa druhýkrát oženili, síce nemohli byť staršími, boli však v cirkvi prijímaní. V dnešnej dobe táto prax (že ľudia v cirkvi môžu zotrvať vo svojom novom manželstve) nemôže byť prevzatá bezpodmienečne, pretože Nový zákon je mnohým známy a s ním aj zjavný postoj Ježiša k tejto otázke. (Mnohým ľuďom je známy aspoň teoreticky jasný postoj Rímskokatolíckej cirkvi k otázke rozvodu a nového manželstva).

Preto skutočnosť, že uzavretie nového manželstva nie je správne, by mala byť mnohým dnešným ľuďom jasnejšia než ľuďom z doby prvotnej cirkvi. Záleží na tom, s akým vedomím niekto do druhého manželstva vstúpil. Ak niekto do neho vstúpil s vedomím, že je to v rozpore s Božou vôľou, také manželstvo nemôže byť považované za manželstvo podľa Božej vôle. Každý konkrétny prípad je však nutné dôkladne skúmať a úprimne hľadať Božiu vôľu.

Aj keď by výsledok úprimného skúmania znamenal, že nové manželstvo nemôže pokračovať, je nutné zvážiť ešte ďalšie hľadiská. Predovšetkým, keď obaja partneri sú kresťanmi, dôsledkom nebude úplné odlúčenie. Často sa nájdu mnohé spoločné úlohy, ako napr. výchova detí. Pre deti určite nie je pomocou, keď vidia, že rodičia žijú oddelene. Ježiš zdôrazňuje, že Božou vôľou je mať len jedného partnera na celý život. Je to zrejmé z jeho argumentov, že muž a žena sú jedným telom a že muž nemá prepustiť svoju manželku. Ak sa rozvedú, nesmie ani jeden z nich uzavrieť nové manželstvo, kým partner žije, pretože vtedy manželská zmluva ešte platí. Keď jeden z partnerov napriek tomu do nového manželstva vstúpi (ešte počas života prvého partnera), dopúšťa sa cudzoložstva. Pred Bohom neexistuje rozvod. Manželstvo platí tak dlho, kým manželia žijú.

Pretože podľa Marka a Lukáša Ježiš nepripúšťa žiadne výnimky, nemohol ani v Matúšovi na žiadnu výnimku myslieť.

Zhrnutie biblického pohľadu na manželstvo a rozvod:

Tieto verše sú tak jasné a jednoznačné, že nepotrebujú výklad. Ale v tejto časti vyhľadávajú výhybku tí, ktorí sa chcú rozviesť, ako obísť Bibliu. Ako posudzovať takúto situáciu? Nepokoje v takomto manželstve iste netrvali jeden deň, ale niekoľko mesiacov, snáď aj rokov. Treba si klásť otázky: Hľadali pomoc u zrelých - odskúšaných manželov? Alebo len jeden z nich hľadal a dožadoval sa pomoci? Ktorý? Prosili o spoločné modlitby? Ktorý? Súhlasil s tým aj ten druhý partner? Ponúkol im niekto pomoc? Kto odmietol? Podľa Biblie muž je hlavou rodiny, on nesie zodpovednosť aj za manželku, mal by ju vyučovať. On by mal ako prvý vyhľadávať pomoc pre riešenie manželského problému. Ale častejšie to robí žena, lebo je pod väčším útlakom a vidí „aj čo je pod svietnikom“. V takom prípade je ťažko pomôcť „zvonka“. Kto nehľadá duchovnú pomoc, kto nevie odpustiť, kto sa nechce zmieriť, ten má tvrdé srdce. Dokonca aj viera takej osoby je tvrdá, bez lásky k pravde Božieho Slova.

Apoštol Pavol píše Galatským (5:6): „... Veľmi zrozumiteľne píše apoštol Pavol Efezským: „Buďte si vospolok poddaní v bázni Kristovej: ženy svojim mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy, ako aj Kristus je hlavou cirkvi. On je Spasiteľom tela. Ako je teda cirkev poddaná Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom. Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil, očistiac ju kúpeľom vody a skrze slovo, a postavil si cirkev slávnu, bez poškvrny, bez vrásky a bez čohokoľvek podobného, ale aby bola svätá a bez úhony. Takto sú povinní aj muži milovať si ženy ako vlastné telá. Kto si miluje ženu, seba samého miluje. Veď nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale ho živí a opatruje, ako aj Kristus cirkev; lebo sme údmi Jeho tela. Preto opustí človek otca a matku a pripojí sa k svojej žene; i budú dvaja jedno telo. Toto tajomstvo je veľké. Ja ho však vzťahujem na Krista a na cirkev. Apoštol Pavol hovorí (Ef 5:32) o manželstve ako o tajomstve. Áno, zvonka je každé manželstvo zahalené rúškom tajomstva, ale vo vnútri má byť všetko vo svetle. Má to byť kúsok raja na zemi, kde sú dvaja spojení v jedno telo a ducha.

tags: #ak #mas #neveriaceho #muza #biblia