Rímskokatolícka omša je ústredným bodom katolíckej bohoslužby. Je to sprítomnenie Kristovej obety na kríži nekrvavým spôsobom pod znakmi chleba a vína. Na rímskokatolíckych svätých omšiach sa v nedeľu občas vyskytnú aj tí, ktorí s tým predtým nepočítali. Motivácie sú rôzne - od úprimného záujmu a zvedavosti cez snahu aspoň raz vyhovieť rodine až po túžbu prispôsobiť sa novému a veriacemu partnerovi.
Nedeľná omša prebieha identicky v Bratislave aj v zapadnutej dedinke. Trvajú asi hodinu. Odporúča sa používať modlitebnú knižku s názvom Jednotný katolícky spevník. „Vďaka nemu sa dá zapájať do liturgie, obsahuje spevy aj modlitby.“
Poďme sa pozrieť na to, kto sa podieľa na omši a aký je jej priebeh.
Kto sa podieľa na omši?
Na udalosti sa okrem veriacich a kňaza podieľajú aj ďalší:
- hráč na organe (niekde ho môžu sprevádzať aj iné nástroje, napríklad husle či spevácky zbor),
- miništranti („posluhovatelia“ kňaza počas omše),
- kostolník (zodpovedá za pripravenosť chrámu, aby boli zapálené sviečky a fungovala technika),
- laici (čítajú z Písma) a tam,
- kde ešte nemajú elektrické zvony, aj zvonár.
Kňazi sa zhodujú, že úcta k Bohu sa vyjadruje aj oblečením. Oblek síce povinný nie je, prípustné sú aj rifle, nohavice nad členky či dokonca nad kolená sú však problém. Pre ženu je tabu sukňa nad kolená, odhalený dekolt a ramená.
Nováčikom sa odporúča sadnúť si alebo postaviť sa dozadu. Zadné miesta sú aj praktické - nováčik má všetkých pred sebou a môže sledovať, kedy vstanú, sadnú si, pokľaknú. Nik si navyše nevšimne jeho prípadnú neobratnosť.
Omša v kostole. Zdroj: Wikipedia
Priebeh rímskokatolíckej omše
- Úvodné obrady - kňaz si oltár uctí bozkom. Prežehná sa a pozdraví ľud jednou z tradičných formuliek (napríklad „Pán s vami“). Ľudia odpovedia: „I s duchom tvojím.“
- Vyznanie hriechov a ľútosť nad nimi - kňaz vyzve ľudí, aby s čistým srdcom slávili sväté tajomstvá. Ľudia odpovedajú formulkou, ktorá sa končí slovami „Moja vina, moja vina, moja preveľká vina...“ Nasleduje hymnus „Sláva Bohu na výsostiach“ a vstupná modlitba dňa - kolekta. Na jej konci ľudia vyslovia „amen“ a sadnú si.
- Liturgia slova - skladá sa z prvého čítania (zo Starého Zákona), po ktorom sa spieva žalm, a z druhého čítania (napríklad z listov svätého Pavla alebo iného novozákonného spisu). Texty sú v každom kostole v konkrétnu nedeľu rovnaké. Potom sa spieva Aleluja (ľudia sa postavia) a číta evanjelium.
- Kázeň (homília) - vlastná reč kňaza. Po nej sa ľud postaví a vyznáva vieru, takzvané Krédo.
- Modlitby veriacich - prosby, vyslovuje ich kňaz, diakon či laik, ľud reaguje slovami „prosíme Ťa, vyslyš nás“. Okrem predpísaných textov sú pridané aj prosby kňaza a veriacich. Miništranti idú medzi veriacich po milodary.
- Liturgia obety - kňaz si pripraví paténu s hostiou a kalich s vínom, odrieka modlitby, ľudia spievajú. Keď stíchne organ, postavia sa a kňaz povie „Modlite sa bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila Bohu otcu všemohúcemu.“ Ľudia reagujú „Nech pán príjme obetu z tvojich rúk...“ Nasleduje modlitba nad obetnými darmi.
- Premenenie vína a chleba - najdôležitejšia časť omše. Ľudia si kľaknú (miništrant dá znamenie zvoncom), kňaz premieňa chlieb a víno na telo a krv Pána. Vezme hostiu a povie „Vezmite a jedzte z neho všetci. Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.“ Potom vezme kalich s vínom a povie „Vezmite a pite z neho všetci. Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Toto robte na moju pamiatku.“ Samotné premenenie miništrant oznámi zvoncom. Kňaz pokľakne a povie „Hľa, tajomstvo viery.“ Nasledujú modlitby.
- Obrad prijímania - začína sa Otčenášom, všetci stoja. Po ňom sa kňaz modlí za pokoj pre ľud a cirkev, povie „Pokoj Pánov nech je vždy s vami“, ľudia reagujú „I s duchom tvojím.“ Všetkých vyzve „Dajte si znak pokoja,“ ľudia odpovedia „Pokoj a bratská láska nech je medzi nami“ a vzájomne si podajú ruky. Nasleduje spev, prípadne recitovanie „Hľa, Baránok Boží...“, kňaz potom prijíma - telo (chlieb) a krv (víno). Po ňom prijímajú veriaci.
- Modlitba po prijímaní, farské oznamy, ukončenie požehnaním - kňaz končí slovami „Choďte v mene Božom,“ ľud odpovedá „Bohu vďaka“ a rozchádza sa.
Prikázané sviatky
Osobitným termínom je prikázaný sviatok. Označuje slávnosť, ktorú máme zasvätiť ako nedeľu (zúčastniť sa svätej omše a nekonať ťažké práce). Prikázaných sviatkov máme celkovo desať. Prikázaný sviatok sv. Jozefa, ženícha Panny Márie, je u nás dišpenzovaný (tzn. neslávi sa ako prikázaný).
Sobotná omša s nedeľnou platnosťou
Medzi veriacimi je rozšírený názor, že sobotná omša s nedeľnou platnosťou je určená pre tých, ktorí musia nedeľu stráviť v práci alebo sa z iného, vážneho dôvodu nemôžu zúčastniť na bohoslužbe v nedeľu. Je to však naozaj tak? Na náboženstve nás učili, že ak nemôžeme z vážnych dôvodov ísť na svätú omšu v nedeľu, môžeme ísť v sobotu večer s platnosťou na nedeľu. „Vec sa má tak, že v sobotu večer je už nedeľa, ako keď aj slávnosť sa začína večer predchádzajúceho dňa,“ vysvetľuje liturgista. Ide o súvis so židovským vnímaním času, kde sa deň začína večerom predchádzajúceho dňa.
Svätiť nedeľu je zákon daný Stvoriteľom, ako by nám podľa Juhása pripomenul aj svätý Tomáš Akvinský. „Lex divinitus posita je daný najvyššou autoritou a je zakotvený vo Svätom písme, ale tiež zapísaný v ľudskej DNA. „Čiže ak napríklad turistika neprekáža vo vzdávaní kultu Bohu a prispieva k odpočinku, je v poriadku.
Čo ak nemôžem ísť na omšu?
Pri posudzovaní skutkov je tiež veľmi dôležitý aj úmysel konajúceho. „Celú problematiku musíme vnímať aj v kontexte prvých dvoch prikázaní. Kto dá Pána Boha na prvé miesto v živote, dáva aj ostatné veci na to správne miesto.
Eucharistia
Eucharistia je samotný Kristus v spôsobe chleba a vína. Eucharistia ako pokrm má aj ďalšie názvy, nazývame ju aj sviatosť oltárna, sväté prijímanie. Eucharistia ako obeta označuje aj svätú omšu a eucharistické zhromaždenie. Eucharistia je obety Cirkvi. Konsekráciou sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Krista. Vyslovia sa pri nej konsekračné slová. Vtedy sa mení sa podstata chleba a vína. Premenenie spôsobuje Duch Svätý. Kristus je prítomný celý pod každým spôsobom. To znamená, že nie je ochudobnený ten, kto prijíma len telo, pretože prijíma Krista celého.
Príprava na prvé sväté prijímanie
Bezprostredná príprava na slávenie a prijímanie Eucharistie sa robí dvojfázovo: ako školská katechéza na základných školách a ako farská katechéza, ktorá sa koná v rámci stredajších sv. Pre pokrstených žiakov stredných škôl, študentov, pracujúcich, organizujeme prípravu na Eucharistiu samostatne - ako farskú katechézu, ktorá trvá rok.
Veľká noc
Veľkonočné trojdnie je vrcholom liturgického roka. Pozostáva z:
- Zeleného štvrtku
- Veľkého piatku
- Bielej soboty
Veľký piatok
Veľkonočné trojdnie pokračuje Veľkým piatkom, kedy si kresťania pripomínajú umučenie a smrť Ježiša Krista. Cirkev nevysluhuje sviatosti, okrem spovedania a pomazania chorých. Omšu nahrádzajú obrady Veľkého piatka, ktoré začínajú v tichosti. „Tieto obrady sú naozaj veľmi špecifické. Môžeme ich rozdeliť do troch základných častí. Prvou je liturgia slova, kde máme opäť prednášané pašie a homíliu. Po nich zaznievajú modlitby veriacich.
Pašie nahrádzajú evanjelium a sú opisom utrpenia Ježiša. „Po liturgii slova nasleduje druhá časť - poklona svätému krížu, kedy je prinesený zahalený kríž, ktorý je postupne odhalený. Po poklone svätému krížu nasleduje tretia časť, a to je sväté prijímanie. Veľký piatok je jedným z dvoch dní prísneho pôstu.
Biela sobota
Cirkev v tento deň zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení, smrti, zostúpení k zosnulým a očakáva jeho vzkriesenie v modlitbe a pôste. Oltár je odhalený a Cirkev neslávi obetu omše až do slávnostnej vigílie, čiže nočného bdenia s očakávaním vzkriesenia. Tá je zdrojom veľkonočnej radosti. Sväté prijímanie v tento deň možno podávať iba ako viatikum.
Niektoré farnosti na Svätú sobotu (Bielu sobotu) ráno spievajú „lamentácie“ (žalospevy). Sú to spevy bolesti, zármutku, vyznávania svojich hriechov a najmä prosba, aby nám Pán Boh odpustil a zachoval pri živote a doprial návrat.
Obrady Veľkej noci (ktorými sa začína Veľkonočné obdobie) sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi (Ex 12, 42). Oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou Pánovho zmŕtvychvstania, to znamená v sobotu večer, pôvodne v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha.
Slávenie Veľkonočnej vigílie Pánovho zmŕtvychvstania nemá nikdy začínať pred tzv. horou competens, ktorú určuje západ slnka v dnešný deň. Pápež sv. Ján Pavol II. nariadil, aby sa obrady začínali až po zotmení, teda nie hneď po západe slnka.
Veľkonočná vigília Pánovho zmŕtvychvstania je liturgicky najbohatšia bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. V súčasnosti sú obrady skrátené. Začínajú sa Obradom svetla - požehnaním ohňa a veľkonočnej sviece - paškálom. Diakon alebo kňaz ju nesú v sprievode do chrámu. Po slovách „Svetlo Kristovo - Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12).
Potom nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje dnešná slávnostná noc, vznešený spôsob nášho vykúpenia a nakoniec prosíme nebeského Otca, aby nám v našom živote svietil svetlom, ktorým je Kristus. Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky - bohoslužbu slova (má 3 až 7 čítaní zo Starého zákona, potom slávnostné Aleluja, čítanie z Nového zákona a evanjelium), liturgiu krstu (ak niet krstencov, nasleduje požehnanie vody a obnovenie krstných sľubov), ďalej eucharistickú liturgiu a napokon v našich krajoch Eucharistická procesia na oslavu vzkrieseného Pána.
Na Veľkonočnú nedeľu si Katolícka cirkev pripomína zmŕtvychvstanie Ježiša Krista - najväčší Kristov zázrak a základnú pravdu kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce zostali rany ukrižovania, ale inak nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru.
Pôst
Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Ak nás to tiež vnútorne nedotklo, nevenujeme sa zábave, ani oslavám...Je potrebné, aby sme si uvedomili, že za mňa niekto umiera na kríži.
Nejesť mäso zaväzuje každého od 14. roku života. Povinnosť postiť sa každého od 18. do 60. roku života. Prísny pôst sa má zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok.
Prísny pôst znamená raz za deň sa dosýta najesť a zrieknuť sa mäsitého pokrmu. Pritom možno obed zameniť za večeru. obed, pri ktorom sa môže človek najesť dosýta, možno začať už o 11.
tags: #aka #dlha #je #rimskokatolicka #omsa