Daň zo mzdy pre cirkev na Slovensku: Súčasnosť a budúcnosť financovania

Verejné financie sú témou, ktorá rezonuje v spoločnosti. Na rozpočet treba nájsť úspory, no škrty nie sú populárne. Popri tom sa má parlament zaoberať financovaním cirkví, ktoré už dnes dostávajú od štátu desiatky miliónov eur ročne. Slovensko sa tak môže vzdialiť odluky cirkvi od štátu, jednej zo základných požiadaviek Nežnej revolúcie.

Návrhy na zvýšenie finančných príspevkov

Národná rada prerokovala návrh na zvýšenie finančných príspevkov pre cirkvi, ktoré by sa mali odraziť na vyšších platoch farárov. Momentálne sa výška štátnej dotácie pre cirkvi odvíja od valorizácie miezd štátnych zamestnancov. Poslanci navrhujú, aby bola suma viazaná na rast priemernej mzdy v hospodárstve. Tieto mzdy stúpajú rýchlejšie, a tak by stúpala aj suma transferu zo štátneho rozpočtu do rozpočtov registrovaných cirkví.

Financovanie cirkví v súčasnosti

Na Slovensku je v súčasnosti registrovaných osemnásť cirkví a náboženských spoločností. V roku 2023 si medzi sebou rozdelili štátny príspevok v sume 57,6 milióna eur. Príspevok si môžu rozdeliť iba registrované cirkvi a náboženské organizácie, pričom štyri z 18 sa nároku na štátne financovanie vzdali.

Najvyššiu sumu z rozpočtu dostáva rímskokatolícka cirkev s najpočetnejším číslom veriacich, v roku 2023 to bolo vyše 39 miliónov eur. Viac ako 90 percent príspevku zvyčajne smeruje na platy duchovných a laikov, z ktorých platia odvody. Zvyšok sa používa na bohoslužobné a charitatívne aktivity, platby za energie či stravovanie. Cirkev pritom sama rozhoduje, na čo príspevok použije.

Miliónové príspevky štátu postačia cirkvám iba na minimálne mzdy duchovných, vyplýva z výkazov náboženských inštitúcií. Napríklad priemerný plat farára Bratislavskej arcidiecézy katolíckej cirkvi sa vlani mal pohybovať okolo tisíc eur v hrubom. Laici mali dostávať o stovku viac. „Priemerná mzda duchovných hradená zo štátneho príspevku bola vo výške 684 eur,” informovala náboženská organizácia v správe o hospodárení. Farári evanjelickej cirkvi vlani priemerne dostávali od štátu 700 eur mesačne.

Cirkvi pritom nie sú odkázané len na štátne peniaze. Evanjelická cirkev uviedla, že jej ústredie ročne hospodári s rozpočtom okolo osem miliónov eur. Väčšiu časť príjmov tvorí štátna dotácia, cirkev dostáva finančné príspevky aj zo zahraničia, ktoré sú viazané na konkrétny účel. Okolo 300-tisíc ročne evanjelici zarábajú na prenájme majetku.

Majetok a podnikanie cirkví

Rímskokatolícka a gréckokatolícka cirkev presné čísla o svojom hospodárení neprezradili. Je ťažké určiť presnú časť, ktorú tvorí príspevok štátu na príjmoch cirkví, keďže príspevok štátu je poskytovaný spolu 14 subjektom, väčšinou sú to biskupstvá. Ďalších skoro 1 600 farností, rehoľné spoločenstvá a diecézne charity sú plne financované z vlastných zdrojov.

Slovenské cirkevné subjekty sú aktívne zapojené do podnikania, niektoré z nich dokážu úspešne hospodáriť so svojím rozsiahlym a rozmanitým majetkom. Štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti nemajú povinnosť podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré sú oslobodené od dane. Náboženské organizácie ale ťažia financie aj z iných zdrojov, preto povinne zverejňujú aj informácie o svojich hospodárskych výsledkoch.

Získať informácie o celkovej hodnote cirkevných majetkov je takmer nemožné, pretože cirkvi majú rozdrobenú vlastnícku štruktúru a takmer každá farnosť vedie vlastné účtovníctvo. Na portáli Finstat je evidovaných vyše 3,7 tisíca cirkevných organizácií.

Napríklad gréckokatolícka cirkev na Slovensku rozdeľuje štátny príspevok medzi tri podriadené organizácie, ktorými sú Bratislavská eparchia, Košická eparchia a arcibiskupstvo v Prešove. Evanjelická cirkev delí dotáciu na päť častí, z ktorých pozostáva jej štruktúra. Najväčšiu katolícku cirkev tvorí osem biskupstiev a arcidiecéz, Slovenská katolícka charita, Konferencia vyšších rehoľných predstavených a Konferencia biskupov Slovenska (KBS).

Základ bohatstva cirkví tvoria nehnuteľné majetky, ku ktorým sa náboženské organizácie dostali po páde totality cez dva reštitučné zákony. Sú to sakrálne stavby a iné kultúrne pamiatky, takto nadobudli aj lesy a pôdu. Najefektívnejšie tieto aktíva spravuje práve najbohatšia katolícka cirkev. Ročne z prenájmu vlastných majetkov vie zarobiť vyše sedem miliónov eur, ďalší necelý milión tvoria príjmy z poskytovania vlastných služieb, vyplýva z účtovných závierok jednotlivých biskupstiev.

Gréckokatolíci tiež časť svojich majetkov využívajú na nájom, zarábajú však menej, vlani z nájmov dostali okolo milióna eur. Podnikali napríklad na vlastných lesných pozemkoch a mali príjmy nad 160-tisíc eur z predaja dreva.

Ďalším zdrojom financovania cirkví sú organizácie, ktoré boli nimi zriadené. Evanjelická a katolícka cirkev napríklad prevádzkujú niekoľko desiatok gymnázií a lýceí. Každá táto inštitúcia tiež samostatne zabezpečuje svoje financovanie, napríklad zbieraním príspevkov či dotáciami na chod škôl, ktoré si nárokujú od ministerstva školstva. Gréckokatolícka cirkev prevádzkuje napríklad aj cestovnú kanceláriu, ktorá okrem pútnických zájazdov predáva aj all inclusive pobyty vo štvorhviezdičkových hoteloch vo vyhľadávaných gréckych letoviskách, ako je ostrov Rodos. Ďalším cirkevným biznisom je lekáreň v Prešove.

Analýza výdavkov troch najväčších cirkví naznačuje, že ich najväčšie položky v podstate platí štát. Hlavné náklady náboženských organizácií totiž tvoria mzdy a odvody duchovných, ktoré dotuje štátny rozpočet. Významné investície na opravy a rekonštrukcie budov, či už náboženských, alebo iných, cirkvi často spolufinancujú prostriedkami z eurofondov.

Cirkvám tak chýba motivácia na lepšie hospodárenie s majetkom, ktorý vlastnia. Takmer polovica náboženských organizácií je podľa ich účtovných závierok stratová. Najprospešnejšie z tohto pohľadu je Nitrianske biskupstvo katolíckej cirkvi, ktoré má v správe druhý najväčší majetok v hodnote 180 miliónov eur. Vlani dokázalo zarobiť 3,5 milióna eur, primárne z prenájmu majetku, ďalších 135-tisíc na úrokoch. Okrem toho predalo cenné papiere v sume 2,6 milióna eur a ešte 4,7 milióna si pripísalo z predaja majetkov.

Na stole tak je otázka, či by cirkvi nemali hospodáriť efektívnejšie, čo by im umožnilo svoj chod financovať z vlastných príjmov. Tento názor je medzi Slovákmi celkom populárny, odluku cirkví od štátu totiž podporuje nadpolovičná väčšina obyvateľov. Podľa januárového prieskumu NMS market research túto myšlienku podporili 61 percent respondentov, v augustovom prieskume agentúry AKO 55 percent opýtaných.

Rezort kultúry v roku 2012 pri tejto téme pre Pravdu vysvetľoval, že cirkvi bez ohľadu na ich veľkosť nemajú toľko majetku, ktorý by ich uživil, a mohli by fungovať bez štátnych dotácií.

Prehľad financovania cirkví na Slovensku

Pohľad na registráciu nových cirkví

Ak by si niekto myslel, že založiť cirkev a zarobiť, je jednoduchý nápad, mýli sa. Takmer všetky štátom uznané a platené náboženské organizácie boli registrované ešte predtým, ako do platnosti vstúpila súčasná legislatíva. Tým získali aj nárok na štátne financovanie. Pre ostatných teraz platia prísne pravidlá a pre registráciu novej cirkvi treba nazbierať 50-tisíc overených podpisov ľudí, ktorí sa k jej vierovyznaniu hlásia.

Vzniká tým paradoxná situácia, keď štátnu dotáciu napríklad dostáva československá husitská cirkev, ku ktorej sa podľa dát zo sčítania obyvateľov z roku 2021 hlási 581 ľudí, či Evanjelická metodistická cirkev s troma tisícmi veriacich. Počas sčítania obyvateľstva sa pritom k islamskému vierovyznaniu sa prihlásilo 3,8 tisíca ľudí, k budhizmu necelých sedemtisíc veriacich.

Rezort kultúry v tom problém nevidí, v reakcii pre Pravdu zdôraznil, že základné ľudské slobody majú rovnakým spôsobom zabezpečené členovia registrovaných aj neregistrovaných cirkví. Predstavitelia neregistrovaných náboženstiev sú však opačného názoru. Pravdou oslovené náboženské združenia tvrdia, že zmena prístupu štátu k menšinovým vierovyznaniam je viac ako žiadana.

Ján Kysucký z najväčšieho slovenského centra budhizmu Diamantovej cesty by privítal zmenu legislatívy podľa českého modelu. "Vhodnejšia by bola forma dvojstupňovej registrácie náboženských spoločností. Hľadať inšpiráciu v zahraničí navrhuje aj misijný pastor neregistrovanej cirkvi Spoločenstvo biblickej viery Jan Šichula. Podmienky by sa mohli uvoľniť a transformovať podľa amerického modelu, kde sú naozaj minimálne a umožňujú takmer každej náboženskej skupine získať registráciu. Snahy o zmeny pri registráciách cirkví zatiaľ nemali u politikov dostatočnú podporu. Dve poslanecké legislatívne iniciatívy v rokoch 2022 a 2023, ktoré navrhovali zmenu súčasných podmienok, boli neúspešné,” pripomenulo v stanovisku pre Pravdu ministerstvo kultúry.

V Česku to napríklad vyriešili tak, že väčšina cirkevných majetkov zostala vo vlastníctve štátu a česká vláda za ne má cirkvi vyplatiť dovedna 59 miliárd českých korún (2,4 miliardy eur). Platiť sa bude do roku 2043 a aby cirkev z týchto peňazí dokázala dlhodobo vyžiť, presunula ich do investičného fondu, ktorý spravuje a zhodnocuje súkromná banka.

Katedrála svätého Víta je najväčším chrámom v Českej republike.

Zahraničné modely financovania cirkví

Rakúska cirkev sa financuje zo špeciálnej dane, ktorú platia zamestnaní veriaci. Jej výška je jedno percento z mesačného príjmu a ak občan ju nechce platiť, musí z cirkvi vystúpiť. V Rakúsku zároveň sú prehľadne informácie o tom, ako cirkev s príjmami hospodári. Podobný model od roku 2014 funguje aj v Poľsku, cirkev sa u severných susedov financuje z asignačnej dane so sadzbou 0,5 percenta. Daňovník teda môže pripísať túto časť z daní z príjmu niektorej cirkvi, inak štát danú sumu použije na sociálne alebo humanitárne účely, prípadne na podporu kultúry.

Transakčná daň a jej dopad na cirkvi

Parlament na návrh vlády minulý rok zmenil spôsob finančného prispievania cirkvám, ktoré dostali od štátu tento rok o 4,6 milióna eur viac, ako by dostali podľa starého zákona. Štát takto cirkvám kompenzoval rastúce náklady na mzdy a pravidlá valorizácie príspevku naviazal na rast minimálnej mzdy.

No teraz si časť týchto peňazí vezme štát od cirkví späť cez transakčnú daň. Len katolíci a evanjelici podľa prvotných prepočtov zaplatia na transakčnej dani vyše 1,4 milióna eur. Ďalšiu časť peňazí do rozpočtu vrátia cirkvi cez vyššiu DPH a ďalšie zvýšené poplatky.

Cirkvi platia daň za každú bankovú transakciu, ktorú vykonajú. Jednoducho povedané, keď si z bankového účtu pošlú niekam peniaze, štát si zo sumy stiahne 0,4 percenta, maximálne však 40 eur za jednu transakciu. Výnimku tvoria transakcie, ktoré smerujú do sociálnej alebo zdravotnej poisťovne či finančnej správy.

Napríklad Nitrianska diecéza, ktorá má štyristo kňazov, im posiela každý mesiac mzdu v priemernej výške tisíc eur. „Pri uplatnení transakčnej dane to znamená 1 600 eur len za toto poukázanie miezd,“ hovorí diecézny hovorca Tibor Ujlacký.

Absurdné je podľa oslovených respondentov aj to, že transakčnú daň platia farnosti, keď prepošlú napríklad zbierku na charitu alebo na misie na účet diecézy. A transakčnú daň zaplatí aj diecéza, keď peniaze potom prepošle napríklad charite.

Dekan Peter Majcher poukazuje na to, že príjmy farností sú väčšinou milodary od veriacich a z kostolných zbierok, ktoré sú podľa zákona oslobodené od dane z príjmov, ale nelogické podľa neho je, že nie sú oslobodené od transakčnej dane.

Katolícka cirkev podľa hovorkyne KBS Kataríny Jančišinovej vníma platenie tejto dane ako veľkú záťaž. „V mnohých prípadoch ide o peniaze, ktoré sú určené pre verejno-prospešné či charitatívne účely (napríklad zbierky), a odvádzaním transakčnej dane sa znižuje možnosť prispievať tam, kde je to najviac potrebné. Biskupské úrady musia odvádzať daň z každého pohybu na účte, dokonca aj pri peniazoch, ktoré sú určené cirkevným školám, čo považujeme za diskriminačné,“ odpísala.

Evanjelická cirkev a. v. (ECAV) na Slovensku víta novelizáciu zákona o financovaní cirkví, ktorá mení výšku príspevku pre všetky cirkvi, respektíve upravuje spôsob výpočtu. Znamenať to bude pre ňu, že zo štátneho príspevku bude vedieť zabezpečiť aspoň minimálne mzdy svojim duchovným. Generálna dozorkyňa ECAV Renáta Vinczeová však zároveň opätovne zdôrazňuje, že štát cirkvi nefinancuje, iba prispieva na ich chod.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová na stretnutí s predstaviteľmi cirkví vo februári prisľúbila cirkvám kompenzáciu za transakčnú daň.

Zmeny vo financovaní cirkví od roku 2025

Financovanie cirkví na Slovensku prechádza zmenami. Návrh novely zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností prešiel parlamentom, novelu ešte musí podpísať hlava štátu. Od januára 2025 sa financovanie cirkví môže zmeniť, výška príspevku by sa po novom mala odvíjať od miery rastu minimálnej mzdy. V čase, keď politici omieľajú slovko konsolidácia a lekári rádovo v tisícoch podávajú výpovede aj pre mzdy, si cirkvi prilepšia, štátny príspevok sa bude odvíjať od minimálnej mzdy, vynásobenej koeficientom 1,1 percenta. Každoročne.

Ministerstvo kultúry (MK) SR približuje, že cieľom novely je zvýšiť mieru solidarity medzi cirkvami, podporiť transparentnosť financovania a zabezpečiť lepšiu predvídateľnosť výšky príspevku štátu pre cirkvi a náboženské spoločnosti. Podľa ministerstva zmena reflektuje na aplikačné skúsenosti z posledných rokov, ktoré ukázali, že súčasný systém nestačí na pokrytie mzdových nákladov, obzvlášť v menších cirkvách, a zároveň je ťažko predvídateľný.

Novela tiež upravuje finančný mechanizmus na základe počtu veriacich jednotlivých cirkví, podľa výsledkov sčítania obyvateľstva. Výška príspevku pre konkrétnu cirkev sa zmení, ak sa počet jej veriacich zníži, alebo zvýši, o desať percent. Tak by sa malo zaistiť spravodlivejšie rozdelenie štátnej podpory.

V budúcom roku z rozpočtu ministerstva kultúry pribudne na kontá registrovaných cirkví takmer 64 miliónov eur, čo predstavuje nárast oproti vlaňajšku o štyri milióny eur. V budúcom roku sa predpokladá zvýšenie príspevku o 4,6 milióna eur.

Ak navrhovanú novelu schváli vláda aj parlament, začne platiť od 1. januára 2025.

tags: #aka #je #dan #zo #mzdy #pre