V živote každého z nás sa striedajú lepšie a horšie dni. Je úplne v poriadku pociťovať v tých ťažších životných situáciách smútok, neistotu či úzkosť. Ak ale takéto pocity prichádzajú bez zjavnej príčiny, pretrvávajú dlhší čas a znemožňujú vám fungovanie v bežnom živote, je potrebné konať.
Čo je depresia?
Depresia je psychická porucha, ktorá sa prejavuje dlhodobým pretrvávaním negatívnych myšlienok a emócií. Tie narúšajú náladu, kogníciu (schopnosť vnímať okolitý svet) a konanie. Depresívna nálada sa líši od smútku tým, že je intenzívnejšia a hlbšia ako smútok, trvá dlhšie obdobie (viac ako 2 týždne) a nepriaznivo ovplyvňuje bežné fungovanie človeka.
Viac ako 264 miliónov ľudí po celom svete trpí depresiou. Je to biologicky podmienená choroba. Nie je to len zlá nálada. Nie je to lenivosť. Rovnako ju treba odlíšiť aj od veľkého smútku. Nie je to len reakcia na nepriaznivé udalosti v živote, aj keď môže na ne nadväzovať. Depresia je choroba, rovnako ako napríklad cukrovka alebo hypertenzia. Rovnako ako na iné choroby, aj na ňu existuje účinná liečba.
Ak vstúpi do vášho života depresia, ovplyvní ho po každej stránke. Na telesnej úrovni môžete pociťovať únavu a slabosť, vyčerpanosť. Zmení sa vám chuť do jedla a pravdepodobne aj spánkový režim. V myslení sa prejaví slabšia koncentrácia, pesimistický pohľad na svet a budúcnosť a v niektorých prípadoch aj myšlienky na samovraždu. Na emocionálnej úrovni takýto človek môže zažívať smútok, pocity beznádeje, bezmocnosti, menejcennosti a zbytočnosti. Dochádza u neho k strate záujmov a potešenia. V správaní to môže viesť k sociálnej izolácii, utiahnutiu sa od svojho okolia.
Poučenie od mamy: Ako pomôcť blízkej osobe s duševnou chorobou | Sarah Mikulski | TEDxHarperCollege
Príčiny depresie
Najpravdepodobnejší dôvod vzniku depresie je znížená dostupnosť neurotransmiterov (nervových prenášačov), ako je serotonín, noradrenalín a dopamín. Táto chyba môže byť vrodená, a teda geneticky podmienená, alebo získaná v skorom období detstva. Môže byť tiež vyvolaná graviditou, pôrodom, menopauzou alebo psychickou záťažou.
Niekedy je potrebný pre vyvolanie depresie podnet s významným „depresogénnym“ potenciálom. Môže ísť o liekový (kortikoidy, interferóny), toxický (alkohol, stimulanciá), organický (choroba postihujúca niektoré časti mozgu - frontálny lalok, bazálne gangliá) alebo o psychologický (psychotrauma) podnet.
Prejavy depresie
Prejavy depresie môžu byť rôzne, pričom zasahujú psychickú aj fyzickú stránku.
Medzi najčastejšie príznaky patria:
- Poruchy spánku (nadmerná spavosť alebo naopak predĺžená fáza zaspávania, nespavosť, prebúdzanie sa v skorých ranných hodinách a pod.)
- Poruchy spojené s príjmom potravy; najčastejšie dochádza k úbytku apetítu, pri atypickej alebo sezónnej depresii sa môže prejaviť naopak zvýšená chuť do jedla.
- Nepokoj, agitovaný stav alebo naopak telesné spomalenie.
- Únavu a strata energiu.
- Pocity viny, bezcennosti.
- Myšlienky na smrť alebo samovraždu.
Diagnostika
Včasná diagnostika ochorenia je veľmi dôležitá, aby sa mohlo začať s liečbou čo najskôr. Ak ide len o krátkodobé zhoršenie nálady, vplyvom určitých udalosti, vystačíte si s určitými režimovými opatreniami, resp. voľnopredajným sortimentom v lekárni, ako sú bylinky. V prípade, že sú vaše ťažkosti intenzívne a dlhodobé, vyhľadajte lekára. Depresia je vážna porucha, no liečiteľná.
Liečba depresie
Liečba depresie patrí do rúk lekára. Používajú sa na ňu antidepresíva - látky, ktoré zvyšujú hladinu spomínaných neurotransmiterov (serotonín, noradrenalín, dopamín). Liečba depresie je dlhodobý proces, ktorý by mal trvať minimálne 6 - 9 mesiacov. Niekedy môže ísť aj o celoživotnú liečbu. Nástup účinku antidepresív je niekoľko týždňov, a preto treba byť trpezlivý. Presnú dĺžku liečby určí lekár na základe vývoja vášho zdravotného stavu.
Antidepresíva
Lieky na depresiu, tzv. antidepresíva, potláčajú príznaky depresie. Tak ako depresia môže mať viacero podôb, aj antidepresív existuje viacero druhov. Výber liečiva je individuálny a závisí nielen od prejavov depresie, ale aj od prítomnosti iných ochorení, užívania iných liekov či možných vedľajších účinkov. Ak ste sa už v minulosti na depresiu liečili, lekár pravdepodobne zvolí liečbu, ktorá sa vtedy ukázala ako účinná. Významnú úlohu môže zohrať tiež rodinná anamnéza.
Pri zahájení liečby antidepresívami sa spravidla začína nižšími dávkami. Ukončenie liečby je rovnako postupné. V prípade zlepšenia stavu a zotrvania bez relapsov po dobu pár mesiacov môže lekár pristúpiť k zníženiu dávky liečiva. Postupne by ste sa tak mali dopracovať k úplnému ukončeniu liečby. Aj po tomto kroku je však vhodné zostať pod dohľadom lekára a nastaviť si pravidelné návštevy na aspoň každé 3 mesiace. Lekár tak môže odhaliť signály vracajúcej sa depresie a pristúpiť k pokračovaniu v liečbe skôr, ako sa opätovne rozvinie. Postupné znižovanie dávky antidepresív má svoj význam.
Antidepresíva sa spravidla predpisujú na pol roka až rok u pacientov, ktorí sa na depresiu liečia po prvýkrát. Cieľ je jasný - predísť opätovnému návratu ochorenia. Pokiaľ vám lekár predpíše takúto liečbu, treba počítať s tým, že môže trvať aj mesiac či dva, kým sa dostaví želaný účinok. Počas liečby antidepresívami je potrebné sledovať nielen účinnosť liečby, ale aj jej prípadné nežiaduce účinky. Najčastejšie sa môže objaviť nespavosť či naopak nadmerná únava, nevoľnosť, zmena telesnej hmotnosti či sexuálne problémy. U ľudí s bipolárnou poruchou môže viesť užívanie antidepresív k prejavom mánie a hypománie. Zvyčajne sa ich preto neodporúča užívať bez stabilizátorov nálady.
Antidepresíva nespôsobujú závislosť, preto sa môžu užívať aj dlhodobo.
Psychoterapia
Dôležitou súčasťou liečby depresie je psychoterapia. V prípade ľahkej formy depresie je možné ju aplikovať bez liekov. Vo väčšine prípadov je však potrebná liečba antidepresívami, kedy má psychoterapia iba aditívny (prídavný) charakter. Psychoterapia pomáha človeku naučiť sa, ako sa vysporiadať s problémami v živote, a ako ich riešiť.
Má pomôcť porozumieť tomu, čo sa s chorým deje, môže sa, v závislosti od vážnosti ochorenia, vykonávať tak v akútnej etape, ako aj dlhodobejšie. Psychoterapiu vykonávajú odborníci, ktorí majú za sebou tzv. výcvik a poskytujú ju klinickí psychológovia, psychiatri alebo lekári iných odborností. Vo všeobecnej rovine učia napr. to, ako včas poznať príznaky choroby, a trénujú schopnosti, ako napríklad zabrániť rozvoju novej epizódy.
Ďalšie možnosti liečby
Aj napriek tomu, že liečba depresie patrí do rúk lekára, je možné ju podporiť aj inak ako liekmi. To isté platí aj v prípade, ak ide len o krátkodobé zhoršenie nálady, ktoré nie je tak intenzívne, aby vám bránilo v bežnom fungovaní. Venujte čas aktivitám, ktoré sú vám príjemné. Dôležitú úlohu zohráva aj strava. Nepite alkohol.
Upozornenie: O vhodnosti bylinných prípravkov (vrátane čajov) a iných výživových doplnkov počas liečby depresie je potrebné poradiť sa s lekárom. Je dôležité poznamenať, že ľubovník bodkovaný a L-tryptofán sa nesmú podávať spolu s antidepresívami, pretože stúpa riziko nežiaducich účinkov - tzv. serotonínového syndrómu.
Ako pomôcť blízkemu s depresiou?
Práve členovia rodiny a priatelia bývajú často ako prví nápomocní v boji s depresiou. Depresívny človek si nemusí sám uvedomovať svoj problém alebo nemusí mať silu o ňom hovoriť a riešiť ho.
Ak takéto prejavy zaregistrujete u svojho blízkeho, spozornite. Pokiaľ máte čo len najmenšie podozrenie, že by váš blízky človek - partner, príbuzný, kamarát - mohol trpieť depresiou, pomôžte mu vyhľadať odbornú pomoc. V prvom rade potrebuje mať správne stanovenú diagnózu, aby sa dostal k potrebnej liečbe. V mnohých prípadoch vie byť nápomocná aj zdravotná poisťovňa.
Môžete mu povedať, že sa obávate o jeho šťastie a pohodu. Buďte pri ňom, keď vás potrebuje - jedna z najdôležitejších vecí, ktoré môžete urobiť pre blízkeho človeka, ktorý je depresívny, je jednoducho byť tam pre neho a vyjadrovať podporu. Pomôžte s domácimi prácami - rovnako ako pri iných chorobách, aj ľudia s depresiou sa jednoducho nemusia cítiť dostatočne dobre na to, aby sa starali o platenie účtov alebo o poriadok v domácnosti. Liečba je nesmierne dôležitá - pomôžte blízkemu sprostredkovať stretnutie u profesionála, keď sa problém u neho prejaví. Podporujte ho pri pravidelnom užívaní liekov a návšteve odborníkov. Uistite ho o tom, že požiadanie o pomoc a vyhľadanie odbornej pomoci v žiadnom prípade nie je znakom slabosti. Práve naopak. Je to v jeho prípade nadmieru dôležité. Snažte sa ho prizývať k príjemným aktivitám - viete, čo mal váš blízky rád pred depresiou. Čo mu robilo radosť. Demonštrujte mu svoju lásku a podporu - depresia môže spôsobiť to, že sa človek cíti byť záťažou pre svojich blízkych. Cíti sa byť nehodný ich lásky a podpory. Preto aktívne zmierňujte tieto myšlienky tým, že budete svojmu blízkemu ukazovať a vyjadrovať lásku. Neberte to osobne - depresia môže ovplyvniť to, ako sa váš blízky k vám správa. Môže byť nahnevaný, podráždený. Nemusí mať aktuálne záujem ísť s vami von alebo robiť s vami veci, ktoré normálne robil. Nesmiete to brať osobne. Nie je to mierené proti vám. Neznamená to, že vášmu blízkemu na vás už nezáleží. Sú to príznaky choroby, ktorá si vyžaduje liečbu. Prejavy spojené s depresiou nemá človek pod svojou kontrolou. Nemôže sa z nich len tak vyhrabať, rovnako, ako to nemôže urobiť človek s cukrovkou alebo akoukoľvek inou chorobou. Musíte si jednoducho uvedomiť, že vyrovnávanie sa s depresiou je pre vášho blízkeho náročné a nerobí tieto veci naschvál.
Mýty a fakty o depresii
MÝTUS: Jedným z najrozšírenejších mýtov či presvedčení týkajúcich sa depresie je samotné jej chápanie ako stavu smútku alebo prechodne poklesnutej nálady, kedy sa človeku nič nechce, no verí, že je možné svoje rozpoloženie zmeniť vôľovým úsilím.
FAKT: Takáto predstava o depresii nesie so sebou riziko, že sa prehĺbia jednotlivé symptómy a choroba nebude primerane liečená. Môže sa prehĺbiť pocit viny a zlyhania, čo samotný stav zhoršuje. Kým poklesy nálady a smútok sú bežnou súčasťou života, depresiu radíme medzi psychické ochorenia, tzv. afektívne poruchy. V popredí klinického obrazu je porucha nálady.
MÝTUS: Depresia sa prejavuje zlou náladou.
FAKT: Depresia sa v skutočnosti prejavuje celou škálou symptómov, ktoré s ňou nemusia byť v bežných predstavách spájané, a niektoré z nich tak môže byť náročnejšie rozpoznať. Zvykne sa vyskytovať samostatne, alebo sprevádza iné psychické či somatické ochorenia.
MÝTUS Depresiu si zvyknú niektorí ľudia zamieňať so slabosťou, celkovou neschopnosťou až mentálnou menejcennosťou.
FAKT: Depresia je choroba, svojou podstatou rovnocenná s inými typmi ochorení, ktoré v spoločnosti akceptujeme (napr. cukrovka, ochorenia štítnej žľazy a pod.). Hoci zasahuje úroveň prežívania, môže významne narušiť každodenné fungovanie (pozornostný a pamäťový výkon, tempo myslenia, schopnosť rozhodovať sa, riešiť aj jednoduché problémové situácie). Nepodieľa sa však na znižovaní inteligencie či na poklese rozumových schopností.
MÝTUS Depresiu muselo niečo konkrétne zapríčiniť.
FAKT: Bežný stres, ktorý sprevádza rôzne konflikty, nemusí byť dostatočne silným faktorom, ktorý by spôsobil depresívne stavy. Existuje však skupina ľudí, pre ktorú môžu byť rôzne situácie spúšťačom choroby. Čiže k rozvinutiu depresie môžu prispieť záťažové životné situácie, no nemusí sa jednať o pravidlo. Na rozvoji či prepuknutí depresie majú podiel aj iné faktory, ako napr. genetické predispozície, biologické a biochemické činitele.
MÝTUS Depresia sa dá vyliečiť antidepresívami, ktoré spôsobia okamžitú zmenu stavu.
FAKT: Antidepresívna liečba vyžaduje istú trpezlivosť; účinok väčšiny liečiv nastupuje po prvých týždňoch. Liečbu antidepresívami si možno predstaviť ako koleso, ktoré vás drží nad hladinou a pomáha vám šetriť energiu pri šliapaní vody.
MÝTUS: Depresiou trpia výhradne adolescenti alebo dospelí ľudia.
FAKT: Hoci najčastejšie sa uvádza nástup depresie u ľudí najskôr vo veku 25 rokov (podľa niektorých zdrojov aj neskôr), depresívne symptómy sa môžu prejaviť aj v detskom veku. Celkovo platí, že depresia sa môže prejaviť v každom veku, bez ohľadu na socioekonomický status, pohlavie či kultúrnu príslušnosť, hoci existujú skupiny obyvateľov, ktoré možno považovať za zraniteľnejšie (ženy, minority, seniori - vdovci, osamelí ľudia a pod.). U každého sa tiež depresia môže prejavovať inak.
MÝTUS: Depresiu musí človek zvládnuť sám.
FAKT: Naopak, sociálna podpora zo strany príbuzných, priateľov, známych či kolegov významne prispieva k zlepšeniu procesu liečby, a celkovo k zlepšeniu stavu. Sociálna izolácia môže byť rizikovým faktorom z hľadiska zhoršenia stavu.
MÝTUS: S depresiou mi pomôže buď iba psychológ alebo výhradne psychiater.
FAKT: Pre mnohých ľudí s depresívnymi symptómami môže byť nápomocný prvý kontakt so skúseným všeobecným lekárom, ktorý zhodnotí stav a odporučí ďalší liečebný postup. Psychiater zohráva kľúčovú rolu v liečbe depresívnych ochorení. Jedná sa o lekára, ktorý má ukončené vzdelávanie v odbore psychiatra, stanovuje diagnózu a predpisuje lieky. Je dôležité vyhľadať psychiatra, ktorý pracuje s vhodnou vekovou skupinou (psychiater pre deti a dorast - pedopsychiater, psychiater pre dospelých, psychiater poskytujúci lekársku starostlivosť seniorom - gerontopsychiater). Čo sa týka psychológa, odporúčame vyhľadať takého odborníka, ktorý môže vykonávať aj psychodiagnostické vyšetrenia či už samostatne alebo v rámci pracoviska, na ktorom pôsobí. Spravidla sa jedná o psychológov pracujúcich v klinicko-psychologických ambulanciách, v Centrách poradenstva a prevencie (zariadenia určené pre deti a dorast) a pod. Súčasťou liečby depresie býva často odporúčaná aj psychoterapia, ktorú vykonáva psychoterapeut, t.j. odborník, ktorý sa vzdeláva v psychoterapii a pracuje pod supervíziou, prípadne má tento typ vzdelávania ukončený.
MÝTUS: Depresia prejde, nič netreba meniť.
FAKT: V spolupráci s psychiatrom a psychoterapeutom môžu niektorí pacienti zažívať úľavu a odoznenie obťažujúcich symptómov. Rovnako významné sú však úpravy návykov, t.j. fyzická aktivita, primerané stravovanie a zabezpečovanie si sociálnej podpory do takej miery, ako je to možné. Účinný je istý režim, pravidelnosť a posilnenie rozpoznania prvých symptómov, a následný aktívny postoj k svojmu stavu (vyhľadanie odbornej pomoci, rozpoznávanie negatívnych myšlienok či zmeny v spánkovom rytme, stravovaní a pod.). Každá liečba by mala byť prispôsobená individuálnym potrebám pacienta.