V slovenskom jazyku je dôležité správne používať predpony, aby sme zabezpečili jasnosť a presnosť našej komunikácie. Tento článok sa zameriava na pravidlá písania slov s predponou "post-", ktorá má špecifický význam a použitie.
ÚvodPravopis i/y v slovenských slovách patrí medzi zložitejšie oblasti, najmä ak ide o korene domácich slov. Správne určenie, kedy písať i a kedy y, si vyžaduje znalosť gramatických pravidiel, ale aj istú mieru jazykového citu. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad teórie písania i/y v koreňoch domácich slov, a to od základných princípov až po zložitejšie prípady a výnimky.
Základné princípy písania i/y
V slovenskom jazyku existujú určité pravidlá a zákonitosti, ktoré nám pomáhajú určiť, či do slova patrí i alebo y. Tieto pravidlá sa týkajú najmä:
- Vybraných slov: Ide o skupinu slov, ktorých pravopis sa treba naučiť naspamäť. Patria sem slová ako byť, bydlisko, bystrý, pýcha, my, mýliť sa, výr, vy, vysoký, vydra, výskyt, zvyk, syr, sýty, syn, jazyk, myslieť, hmyz, žiť, kopyto, prepych, vypýtať, dym, brýzgať, mykať, rys, rozrývať, tryzna, rýpať, hrýzť, kryť, skryť, povyk, výkrik, vykúpiť, kývať, sivý, štyri, mlyn, pysk, lyko, lýtko, lyžica, pýtať sa, výšina, výskyt. Pri tvorení odvodených slov od vybraných slov sa y/ý zachováva (napr. bystrý - bystro, pýcha - pyšný).
- Pravidiel o rytmickom krátení: V slovenčine platí pravidlo o rytmickom krátení, ktoré hovorí, že ak je v slove dlhá slabika (dlhá samohláska alebo dvojhláska), nasledujúca slabika musí byť krátka. Toto pravidlo sa často uplatňuje pri skloňovaní a časovaní slov, a ovplyvňuje aj písanie i/y.
- Slov cudzieho pôvodu: Pri slovách cudzieho pôvodu sa často riadime pôvodným pravopisom, alebo sa snažíme prispôsobiť slovo slovenskej výslovnosti a pravopisným zvyklostiam.
Písanie i/y po obojakých spoluhláskach
Obojaké spoluhlásky (b, m, p, r, s, v, z) sú špecifické tým, že po nich môže nasledovať i/í aj y/ý. Rozhodovanie o správnom pravopise je často náročnejšie a vyžaduje si pozornosť.
- Po obojakej spoluhláske sa píše y/ý v slovách vybraných alebo odvodených od vybraných slov. Napríklad syn, sýty, myš.
- V ostatných prípadoch sa po obojakej spoluhláske píše i/í.
Slová s predponami vy-, vý-: Pri slovách s predponami vy- a vý- je potrebné rozlišovať, či ide o predponu, alebo súčasť koreňa slova. Ak ide o predponu, píšeme po nej i (napr. vy-učiť), ak ide o súčasť koreňa, píšeme y (napr. vý-hra).
Slová so zloženými koreňmi: Pri slovách so zloženými koreňmi je potrebné určiť, či sa pravidlo o písaní i/y uplatňuje na každý koreň zvlášť, alebo na celé slovo ako celok.
Homonymá: Niektoré slová majú rovnakú výslovnosť, ale odlišný pravopis a význam (napr. biť a byť).
Predpona "post-" a jej použitie
Nasledovanie v čase môžeme vyjadriť predponou latinského pôvodu post- (napr. postgraduál, posthypnóza, postimpresionizmus, postprodukcia, postsynchrón, postskriptum).
Predchádzanie v čase sa v slovenčine vyjadruje domácou predponou pred- (napr. predfilm, predpremiéra, predtanečník, predspevák, predpredaj, predtlač, predsezóna, predchlórovanie) a pri cudzích slovách aj predponou latinského pôvodu pre- (napr. predestinácia, predikcia, prekambrium, prekaucia).
Záznam pred stlačením spúšte kamery možno nazvať predzáznam a nahrávanie po udalosti (po samotnom nahrávaní) možno nazvať postzáznam (podoba s domácou predponou po-, t. j. pozáznam, sa v slovenskej jazykovej praxi nepoužíva).
Dôležité je pamätať aj nato, že predpony s jednotkou/slovom sa píšu dohromady - teda žiadne medzery či spojovníky.Nevzťahujú sa na ne teda naše pravopisné pravidlá, čo sa týka písania i a y.
V prípade výrazov ako odprezentovať a zadefinovať nejde o „vylepšovanie“ cudzích slov slovenskými predponami, ale o snahu používateľov slovenského jazyka tvoriť dokonavý vid. Neukončený dej vyjadrujeme v slovenčine nedokonavými slovesami, napr. písať, kresliť, počítať, a ukončený dej vyjadrujeme dokonavými slovesami, napr.
Obojvidové slovesá
Slovesá cudzieho pôvodu s internacionálnym základom bývajú v slovenčine často obojvidové, čiže rovnakým tvarom sa vyjadruje dokonavý aj nedokonavý vid. V slovníkoch sa pri nich uvádza gramatická charakteristika nedok. i dok. Obojvidové sú aj slovesá prezentovať a definovať, ale napríklad aj renovovať, reštaurovať či reagovať.
Napriek tomu používatelia slovenského jazyka pociťovali potrebu zjednoznačniť dokonavosť pridaním domácich predpôn ako s-, z-, za-. Dokonavé slovesá zrenovovať, zreštaurovať a zareagovať sú dnes bežnou súčasťou slovnej zásoby spisovnej slovenčiny a uvádzajú sa aj v slovenských slovníkoch (porov. Podobne dnes možno prijať aj tvary zadefinovať a odprezentovať, ktoré sa v súčasnej slovenčine bežne používajú.
Tvorba dokonavých slovies je však pri obojvidových slovesách cudzieho pôvodu v porovnaní s ostatnými nedokonavými slovesami obmedzená, ide predovšetkým o gramatickú záležitosť - jednoznačné vyjadrenie ukončeného deja. Tvorenie ďalších predponových slovies ako doprezentovať či vydefinovať nepovažujeme z významového hľadiska za potrebné a vhodné a odporúčame nahrádzať ich výrazmi ako ukončiť, dokončiť, uzavrieť prezentáciu a definovať, opísať, charakterizovať, vymedziť nové poznatky.

Rytmický zákon v slovenčine
Slovo diskomfort sa dostalo do slovenčiny z angličtiny, pričom anglický výraz discomfort sa do slovenčiny prekladá podľa kontextu ako nepokoj, nepohodlie, nepohoda, pocit nepohodlia/nepohody, nepríjemný pocit, mierne bolesti. Napriek tomu, že máme v slovenčine dostatok výstižných slovenských ekvivalentov, uchytil sa v našej lexike aj anglicizmus diskomfort.
Toto slovo je utvorené predponou latinského pôvodu dis-, ktorá vyjadruje zápor, napr. harmónia - disharmónia, kolorácia - diskolorácia, konveniencia - diskonveniencia, a teda aj komfort - diskomfort (čiže pohodlie/pohoda/pokoj - nepohodlie/nepohoda/nepokoj). V takejto pravopisnej podobe s mäkkým i je slovo diskomfort spracované už aj v najnovšom vydaní Veľkého slovníka cudzích slov z r. 2008.
Dodávame, že v slovenčine máme aj veľa cudzích slov s predponou dys- s tvrdým y, ktorá je gréckeho pôvodu a má význam „oslabený, chybný, porušený“, napr. dyslexia (porucha schopnosti čítať), dyslógia (porucha súvislej reči), dysgrafia (porucha schopnosti písať) či ľahká mozgová dysfunkcia (ľahké narušenie činnosti mozgu).