Asfaltové pásy sa používajú na rôzne účely, vrátane hydroizolácie striech, izolácie základov a opravy ciest. Ich správne nalepenie je kľúčové pre zabezpečenie dlhodobej funkčnosti a ochrany konštrukcií pred vlhkosťou a poškodením. V tomto článku sa pozrieme na postupy lepenia asfaltových pásov na rôzne povrchy.
Pri obnove plochej strechy s hydroizoláciou na báze asfaltových pásov sa zvyčajne vykonáva ich natavenie plameňom. Dôležité je dodržať predpísané technologické postupy a použiť kvalitné stavebné materiály. Pri nesprávnom type hydroizolácie a zlom vyspádovaní môže dôjsť k rýchlejšej degradácii krytiny, prieniku vlhkosti alebo k iným problémom.
Na plochých strechách treba zabezpečiť najmä dôsledné odtekanie vody a chrániť konštrukciu pred prienikom nežiaducej vlhkosti. Z tohto dôvodu treba na základe stanoveného mechanického zaťaženia zvoliť správny typ hydroizolačného systému. Finančne menej náročné riešenia sú v tomto prípade často nedostatočné a nižšia cena hydroizolácie či jej realizácie sa môže negatívne prejaviť už v priebehu niekoľkých rokov. Dôsledkom realizácie strechy bez spádu je nerovnomerné namáhanie hydroizolácie stojatou vodou.
Príprava podkladu
Podklad musí byť pred aplikáciou nových hydroizolačných vrstiev súdržný, bez nečistôt (prach, hrdza), bez ostrých hrán a stojatej vody. Nesmie byť zmrznutý alebo pokrytý námrazou, môže byť mierne vlhký. Podklad je potrebné očistiť od piesku, posypu, lístia a všetkých voľných častí pomocou metly s tvrdými vláknami.
Očistenie podkladu: Očistený podklad zbavený prachu sa pred lepením izolačnej podložky napenetruje vhodnou penetráciou a skontroluje sa vyzretosť a rovinnosť podkladu. Penetračný náter sa nanesie na nasiakavé podklady neriedený, v rovnomernej vrstve. Je potrebné pri tom zabrániť tvorbe mlák.
Vyplnenie nerovností: Nevyplnené miesta v asfaltovom podklade sa vyplnia opravnou stierkou, ktorá sa nanesie na podklad oceľovým hladidlom v hrúbke vrstvy 2 až 5 mm. Odporúča sa nanášať dve tenšie vrstvy s hrúbkou 2 až 3 mm.
Drobné, nevyplnené miesta v asfaltovom podklade sa musia vyplniť opravnou stierkou. Tá sa nanáša na podklad oceľovým hladidlom v hrúbke vrstvy 2 až 5 mm. Odporúča sa nanášať radšej dve tenšie vrstvy s hrúbkou 2 až 3 mm ako jednu hrubú. Opravná stierka sa na vlhký podklad silno vtiera, aby sa aktivovali chemické zlúčeniny zvyšujúce priľnavosť na podklad.
Na nasiakavé podklady sa nanesie penetračný náter. Na pripravený podklad sa nanesie bitúmenové lepidlo na celú šírku nového lepeného asfaltového pásu.
Aplikácia izolačnej podložky
Jedným z krokov je zabudovanie izolačnej a spevňujúcej podložky. Podklad musí byť pred nalepením izolačnej podložky suchý, pevný, nosný, tvarovo stabilný, nezmrznutý, zbavený prachu, nečistôt, olejov, mastnôt, tukov, všetkých separačných vrstiev a voľných častíc.
Očistený podklad zbavený prachu sa pred lepením izolačnej podložky napenetruje vhodnou penetráciou a skontroluje sa vyzretosť a rovinnosť podkladu. Penetračný náter sa nanesie na nasiakavé podklady neriedený, v rovnomernej vrstve. Je potrebné pri tom zabrániť tvorbe mlák. Na veľmi nasiakavé podklady sa odporúča penetráciu naniesť 1× v takom množstve, ktoré do podkladu vsiakne.
Z kotúča sa odmotá potrebné množstvo izolačnej podložky a odmeria sa požadovaná dĺžka metrom, ktorá sa označí ceruzkou. Ozubeným hladidlom (ozubenie 3,4 alebo 6 mm podľa rovinnosti podkladu) sa nanesie na podklad flexibilná lepiaca malta (minimálne triedy C2S1). Flexibilná lepiaca malta sa pripraví zmiešaním suchej zmesi s vodou (25 kg vrece/8 l vody) v čistej nádobe elektrickým miešadlom. Do pripraveného ešte čerstvého lôžka sa položí odrezaný pás izolačnej podložky. Jej povrch sa celoplošne vyhladí tvrdou stierkou tak, aby neostali pod podložkou žiadne vzduchové bubliny.
Ďalšie pásy izolačnej podložky sa kladú pri lepení na lepiacu maltu tesne vedľa seba bez prekrytia. Izolačná páska sa lepí do čerstvej vrstvy tekutej fólie a má prekryť obidva susediace pásy izolačnej podložky, a to 50 mm na každú stranu od styku pásov. Tekutá fólia sa pripraví zmiešaním komponentu A s komponentom B. Mieša sa nízkootáčkovým elektrickým miešadlom, až kým nevznikne homogénna zmes bez hrudiek, približne 3 minúty. Tekutá fólia sa nanesie oceľovým hladidlom v rovnomernej vrstve.
Styky pásov izolačnej podložky: Styky pásov izolačnej podložky treba prekryť izolačnou páskou. V mieste styku sa nanesie oceľovým hladidlom v rovnomernej hrúbke pás tekutej fólie, ktorá sa pripraví zmiešaním komponentu A a B v čistej nádobe.
Lepenie izolačnej podložky v mieste styku so zvislými konštrukciami a v mieste priestupov: V stykoch stena/stena a stena/podlaha je potrebné pri kladení izolačnej podložky použiť izolačnú pásku nalepenú do tekutej fólie. Postup kladenia izolačnej podložky je nasledujúci: podlaha - styk podlaha/stena, steny - styky stena/stena, priestupy.
Postup pri lepení izolačnej podložky:
- Penetrácia podkladu.
- Nanesenie flexibilnej lepiacej malty ozubeným hladidlom.
- Nalepenie pásu izolačnej podložky do čerstvého lôžka malty.
- Vyhladenie povrchu podložky tvrdou stierkou.
- Prekrytie stykov pásov izolačnou páskou a tekutou fóliou.
Nalepenie asfaltových pásov
Po 15 až 20 minútach sa na lepidlo položí asfaltový pás a dôkladne sa pritlačí na nanesené lepidlo. Asfaltové pásy sa lepia so vzájomným presahom minimálne 100 mm.
Penetrácia podkladu: Na nasiakavé podklady sa na zvýšenie priľnavosti nanesie penetračný náter pomocou pokrývačskej kefy alebo štetca. Penetračný náter sa intenzívne votrie na vlhký podklad.
Asfaltované pásy sa natavujú na starú krytinu cez expanznú vrstvu (špeciálne perforované pásy). Ak nemožno povlakovú krytinu kotviť, možno ju nataviť.
Na základe výsledkov odtrhovej skúšky sa rozhodne o tom, či sa povlaková krytina upevní na podklad mechanickým kotvením, alebo či sa plnoplošne nataví. Výhodou mechanického kotvenia je hlavne to, že na podklad, ktorým je pôvodný asfaltovaný pás, nie sú také kvalitatívne nároky ako v prípade natavenia novej povlakovej krytiny. Strešný plášť môže obsahovať určitú vlhkosť, pôsobením ktorej sa môže nová vrstva deformovať.
Mechanicky kotvené asfaltované pásy sú kotvené do nosnej konštrukcie pomocou vhodných kotiev a lepia sa navzájom iba v mieste spoja. Vzniknutá vodná para tak pôsobí na väčšej ploche a nespôsobuje porušenie novej hydroizolačnej vrstvy.
Rekonštruovať plochú strechu možno aj prostredníctvom termoplastických fólií. Jednotlivé fólie možno spájať zváraním horúcim vzduchom. Pri kladení fólií na pôvodné asfaltované pásy nemožno zabúdať na zásadu oddelenia fólie od ostatných vrstiev geotextíliou. Fólie treba oddeliť aj od betónu alebo polystyrénu.
Hydroizolačné fólie sa, podobne ako asfaltované pásy, kotvia mechanicky. Pri výbere kotviacich prvkov treba dodržať najmä správny výber ich množstva a tiež ich umiestnenie na ploche strechy.
Rozdielna kvalita | oxidovaný vs modifikovaný asfaltový pás
Odvodnenie plochej strechy
Predísť nákladným opravám a prieniku vody možno správnym a dôkladným vyspádovaním plochej strechy. Na odvodnenie strechy sa v mnohých prípadoch zabúda. Aby sa znížilo priame namáhanie povlakovej krytiny, ploché strechy sa navrhujú tak, aby ich konštrukcia zabezpečila plynulý odtok vody z povrchu hydroizolačných vrstiev do vtokov. Zvyšuje sa tým predpoklad väčšej bezpečnosti hydroizolácie strechy a predlžuje sa jej životnosť.
Spádová vrstva je súčasťou konštrukcie strešného plášťa a tvorí potrebný sklon nasledujúcich vrstiev, vrátane hydroizolačnej. Podľa normy STN 73 1901: 2005 Návrh striech. Základné ustanovenie. by mal byť minimálny sklon strechy 1° smerom k odvodňovacím prvkom. Týmto sklonom sa dosiahne optimálne odtekanie zrážkovej vody do vpustov alebo žľabov.
Ak nie je povrch vyspádovaný, na povrchu plochých striech sa následne tvoria súvislé miesta vodných kaluží. Vplyvom zmien teplôt a stojatej vody na streche dochádza k degradácii strešnej krytiny, ale i k jej zanášaniu nečistotami.
V praxi možno realizovať odvodnenie strechy vonkajším odvodnením alebo vnútorným spádovaním. Vonkajšie odvodnenie môže byť obojstranné alebo jednostranné (žľabmi). Vnútorné spádovanie strechy sa rieši rovinami s rozličným spádom, pričom najnižšie miesto spádovej vrstvy strechy musí byť v mieste dažďového vpustu.
Vonkajšie spádovanie žľabmi sa v súčasnosti používa len v ojedinelých prípadoch. Medzi najčastejšie spôsoby odvodnenia plochých striech patrí vnútorné odvodnenie pomocou dažďových vpustov. Materiál na ich vyhotovenie môže byť rozličný. Väčšinou sa používali liatinové zvodové potrubia, ktoré sú ale náchylné na poruchy.
Nový sanačný vpust sa nasadí do existujúceho zvodového potrubia. Na sanačnom vpuste by malo byť integrované gumové tesnenie, ktoré slúži ako tesnenie proti „vzdutej vode“, v prípade upchatia kanalizačného potrubia. Aplikačné firmy mnohokrát podceňujú spomínanú „vzdutú vodu“ a nasadzujú lacnejšie vpusty bez tesnení. Dôsledkom je upchatie zvodových potrubí, následné zaplavenie strešného plášťa a znehodnotenie tepelných izolácií zvýšenou vlhkosťou. Problém sa zvyčajne hľadá v hydroizolácii, ale tá, po následných zisteniach, vo väčšine prípadov nie je na vine.
Ideálnym riešením je zhotovenie vrchnej nakašírovanej vrstvy vpustov z rovnakého materiálu, z ktorého je vyrobená povlaková krytina. To je predpokladom na vytvorenie nepriepustného spojenia. Vtoky nemožno umiestňovať do blízkosti iných nadstrešných konštrukcií, ani do záveterných rohov striech. Vzdialenosť strešných vpustov od atík, iných nadstrešných konštrukcií alebo dilatačných škár by nemala byť menšia ako 500 mm.
Materiály strešných vtokov musia byť odolné proti dažďovej vode a musia mať protikoróznu ochranu. Z dôvodu zamŕzania vody vo vtoku počas zimných mesiacov sa odporúča jeho tepelné izolovanie.
Údržba a revízia
O každú plochú strechu sa treba pravidelne a dôkladne starať, aby sa zabránilo jej skorému opotrebovaniu. Revízia strechy by mala byť samozrejmosťou. Pri jej zanedbaní dochádza k nefunkčnosti plochej strechy, zatekaniu či iným poruchám, ktoré možno odstrániť len veľmi ťažko.
K pravidelným činnostiam údržby patrí čistenie a kontrola strechy minimálne dvakrát do roka. Najmä pred a po zimnom období treba povrch strechy vizuálne skontrolovať.
Tabuľka: Kroky pri lepení asfaltových pásov
| Krok | Popis |
|---|---|
| 1. Príprava podkladu | Očistenie, penetrácia, vyplnenie nerovností |
| 2. Aplikácia izolačnej podložky | Nanesenie lepiacej malty, nalepenie podložky, vyhladenie |
| 3. Nalepenie asfaltových pásov | Nanesenie lepidla, pritlačenie pásov, presahy |
| 4. Odvodnenie | Vyspádovanie strechy, inštalácia dažďových vpustov |
| 5. Údržba a revízia | Pravidelná kontrola a čistenie |