Mnohé ulice na Slovensku nesú názvy, ktoré pripomínajú významné historické udalosti, osobnosti alebo miesta. Medzi ne patria aj názvy ulíc, ktoré súvisia s katolíckymi kostolmi. Tieto názvy odrážajú nielen náboženský význam kostolov, ale aj ich historickú a kultúrnu úlohu v živote miest a obcí.
Tento článok sa zameriava na preskúmanie niektorých z týchto katolíckych kostolov a ich vplyvu na pomenovanie okolitých ulíc. Zároveň sa pozrieme na architektonické skvosty a historické udalosti, ktoré sa s nimi spájajú.
Význam Veľkej noci a zmeny v liturgii
Počas Veľkej noci, najstaršieho a najvýznamnejšieho kresťanského sviatku, si veriaci pripomínajú finále života Ježiša Krista, jeho umučenie, smrť a vzkriesenie. Dátum Veľkej noci sa každý rok mení, slávi sa vždy prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti.
Tento rok sa zmenili aj tradičné pomenovania dní Veľkého týždňa. Úpravy v tradičných názvoch dní sú podľa hovorcu Konferencie Biskupov Slovenska (KBS) Martina Kramaru snahou o väčšiu vernosť latinskému originálu. Nové vydanie tejto liturgickej knihy platí od 1. januára 2022 a jeho slovenské vydanie už uvádza názvy sviatkov po novom. Tradičné vyjadrenia v bežnej komunikácii však nestrácajú svoju platnosť. Podľa Kramaru nie je cieľom tieto tradičné názvy vytlačiť.
Sväty týždeň, ktorý sa nazýva aj tichý alebo veľký, začína Kvetnou nedeľou. Tento rok sa slávila 10. apríla. Tento deň pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Názov sviatku je odvodený od kvetov - palmových ratolestí, ktorými ľud Ježiša nadšene vítal. V katolíckych kostoloch ich kňazi počas Kvetnej nedele posvätia, čím halúzky podľa ľudovej tradície získavajú veľkú moc.
Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva Zeleným štvrtkom, po novom nesie názov Štvrtok svätého týždňa. Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva. V tento deň sa v katolíckej cirkvi slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi. Sú známe obradom umývania nôh 12-tim mužom.
Veľký týždeň pokračuje Veľkým piatkom, ktorý sa po novom nazýva Piatok utrpenia Pána. Je to deň spomienky na utrpenie, ukrižovanie a Ježišovu smrť. V rímskokatolíckych chrámoch sa na Veľký piatok neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov. Najesť do sýtosti sa môžu len raz za deň.
Biela sobota, ktorá sa tento rok zmenila názov na Svätú sobotu, je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia.
Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Jej nový názov je Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania. Najstarší a najväčší sviatok liturgického roka sa vo všetkých kresťanských cirkvách slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Končí sa obdobie 40-dňového pôstu.
Veľkonočný pondelok po novom Pondelok vo veľkonočnej oktáve je z hľadiska ľudovej tradície významným dňom veľkonočných sviatkov. Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a oblievačka. Ich dotyk vraj omladzuje, prináša silu a krásu. Rovnaký účinok sa prisudzuje aj polievaniu vodou.
Veľká noc však nie je len oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale i oslavou príchodu jari. Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari ako životodarného ročného obdobia. S vítaním jari, príchodom Vesny, súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období.
Príklady významných kostolov a ich okolia
Drevený kostolík v Hervartove
Kostol sv. Františka z Assisi je najstarším a najzachovalejším dreveným kostolom na Slovensku. Túto národnú kultúrnu pamiatku z konca 15. storočia nájdete na hornom konci malej obci Hervartov, v Bardejovskom okrese. V roku 2008 bol spolu s ďalšími siedmimi drevenými chrámami Karpatského oblúka zapísaný na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Rímskokatolícky kostol zhotovený z červeného a tisového dreva pozostáva z polygonálnej svätyne, lode, sakristie, podvežia a nezvyčajne vysokej šindľovej strechy. Jeho súčasťou je aj štíhla kostolná veža - zvonica. Chrám bol postavený v gotickom slohu a kým jeho exteriér ostal po stáročia nezmenený, vnútrajšok prešiel viacerými úpravami. Tieto zmeny má na svedomí reformácia, následná rekatolizácia i barokový sloh. Interiérovú výzdobu tvoria nástenné maľby z roku 1655 a 1805, ktoré spolu s gotickými tabuľovými obrazmi patria k najcennejším častiam kostola.
Kalvária v Bardejove
Východne od mesta Bardejov sa vypína pomerne strmý kopec. Jeho vrcholu dominuje malebný kostol postavený v eklektickom historizujúcom slohu. Vedie k nemu serpentínová cesta, ktorú lemuje 13 kaplniek. Kalváriu v Bardejove navštevujú ako veriaci tak aj milovníci malebných scenérií. Prechádzkové kulisy tu okrem krásnej prírody dotvára aj architektúra jednotlivých stavieb. Neďaleko kostola je situovaný cintorín, na ktorom sú pochovaní najvýznamnejší obyvatelia mesta Bardejov.
Kalvária má svoje počiatky v roku 1863. O jej vybudovanie sa zaslúžil vtedajší bardejovský farár, Eduard Kacvinský. Na výstavbe sa však podieľali aj mnohí miestni remeselníci, ktorí tu zanechali svoju prácu bez nároku na odmenu. Celý areál bol totiž vystavaný z milodarov. Dokončený bol v roku 1869, keď ho zároveň posvätil košický biskup Ján Perger. Rekonštrukcie prebehli v rokoch 1920 - 1921 a následne v rokoch 1991 - 1993.
Jednoznačnou dominantou kalvárie je Pútnický kostol sv. kríža, nachádzajúci sa na samotnom vrchole kopca. Sakrálna pamiatka vyniká výraznou fasádou a dvomi vysokými vežami. V interiéri môžete obdivovať oltár s obrazom Snímania Ježiša Krista, ktorého autorom je Gavalier. Jedinečným architektonickým prvkom je priestor pred vstupom, ktorý podopiera umelo vybudovaný múr. Práve na tomto mieste sa nachádza vstup do podzemnej Kaplnky sv. Márie Magdalény.
Kaplnky, ktoré sú súčasťou krížovej cesty, symbolizujú jednotlivé zastavenia Ježiša Krista. Raritou je ich počet. Hoci všetci vedia, že Krížova cesta mala 14 zastavení, na bardejovskej kalvárii sa môžete pristaviť a pomodliť len pri 13 kaplnkách. Siedme a ôsme zastavenie totiž symbolizuje jedna zdvojená stavba. Kaplnky majú svojich dobrodincov a nachádzajú sa v nich hrobky zomrelých. Kalvária je obľúbeným pútnickým i výletným miestom. Spoločné púte sa tu spravidla konajú trikrát do roka.
Bazilika sv. Egídia v Bardejove
Pri poznávaní krás Bardejova Vám na námestí neunikne pohľad na majestátnu stavbu. Je ňou Bazilika sv. Egídia, ktorá patrí k najcharakteristickejším dominantám starodávneho Bardejova. Ak sa chystáte navštíviť toto okresné mesto na východnom Slovensku, určite pozdvihnite svoj duchovný alebo umelecký život návštevou tejto budovy.
História Baziliky sv. Egídia siaha do 13. storočia. Už vtedy nachádzame v písomných prameňoch informácie o príchode cisterciánskych mníchov z Poľska, ktorí tu založili kláštor zasvätený svätému Egídiovi. Toto potvrdzuje aj listina Kráľa Bela IV. Po zmene situácie na našom území sa mnísi vrátili naspať do svojej domoviny a na opustenom území sa neskôr usadili nemeckí kolonisti. Stavba chrámu, tak ako ho poznáme dnes, začala až v polovici 14. storočia. Vtedy sa začalo s výstavbou bazilikálnej časti - hlavnej a bočných lodí. Jej dokončenie prišlo v roku 1415. Neskôr bola vybudovaná aj veža chrámu. Postupnými rokmi sa za pomoci rúk šikovných majstrov podarilo dobudovať presbytérium, oratórium a ďalšie časti chrámu.
V tejto na pohľad jednoduchej neskorogotickej stavbe môžeme nájsť rôzne unikáty. V kolekcii 11. krídlových oltárov z obdobia rokov 1460 až 1520 sa za najcennejší považuje bočný oltár Narodenia Pána. Ten bol vyrobený v krakovskej dielni W. Stwosza. K ďalším ohromujúcim dielam patrí Plastika Stolica milosti, ktorá je umiestnená v predele oltára sv. Barbory. Pravdepodobne bola zhotovená v dielni Majstra Pavla z Levoče a je považovaná za jeho vrcholnú rezbársku prácu na Slovensku. Počas prehliadky tohto chrámu si môžete pozrieť aj ďalšie zaujímavé časti, ako je Loď a presbytérium, kráľovské organové oratórium, aj sakristiu a chór. Rozozvučať sa už nemôžu dva zvony, ktoré sa nachádzajú pred vstupom do baziliky.
Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove
Konkatedrála sv. Mikuláša je najstaršou gotickou sakrálnou stavbou v Prešove. Za čias Rakúska-Uhorska sa považovala za jeden z najkrajších a najdokonalejších sieňových chrámov. Jej výstavbu povolila kráľovná Alžbeta v roku 1347. O povýšení kostola na konkatedrálny chrám rozhodol v roku 2008 pápež Benedikt XVI.
Chrám je zasvätený svätému Mikulášovi, biskupovi a divotvorcovi, ktorého sviatok slávi svätá cirkev 6. decembra. Jeho základy stoja na pôvodnej staršej sakrálnej stavbe z 13. storočia na mieste pôvodnej nemeckej osady. Kostol sv. Mikuláša bol postavený ako jednoloďová stavba s vyvýšeným polygonálnym presbytériom. Jeho vonkajšie rozmery dosahujú dĺžku 54,7 m a šírku 34,45 m. Ako katolícky farský kostol slúžil do roku 1531, kedy väčšina mešťanov spolu s kňazmi prijala učenie Martina Luthera. Od tej doby sa na 140 rokov stal evanjelickým chrámom pre občanov nemeckej národnosti.
Zmena nastala po obsadení mesta habsburským vojskom v roku 1671, keď sa na istý čas stal opäť chrámom pre katolíckych veriacich. V rokoch 1682 - 1686 bol počas povstania Imricha Tökölyho znova vrátený evanjelikom. Kostol bol v roku 1711 vrátený katolíkom a odvtedy slúži ako rímskokatolícky farský kostol. Počas svojej existencie zažila konkatedrála i smutné chvíle. Šesť krát vyhorela a v roku 1918 bola nemým svedkom Prešovskej vzbury, počas ktorej popravili 40 vojakov a 2 civilistov. Z pôvodného goticko-renesančného zariadenia sa zachovala iba malá časť. Väčšina bola zničená pri požiaroch alebo počas náboženských nepokojov.
Dominantou kostola je hlavný oltár. Ide o mohutnú barokovú stavbu, ktorá má v strede umiestnenú gotickú skriňu s troma nikami a troma plastikami. Je ozdobená barokovým baldachýnom a postrannou drapériou. Autorom tohto skvostného diela je prešovský rezbár Ján Weiss. V chráme sa nachádza i ďalších päť vzácnych oltárov, ktoré sa nesú v barokovom a renesančno-barokovom slohu. Medzi cennosti patria i gotické plastiky archanjela Gabriela, ukrižovaného Ježiša Krista i soška Krista Trpiteľa z dielne Majstra Pavla z Levoče. V kostole môžete obdivovať i gotické nástenné maľby na severnej strane stredného presbytéria z konca 15. a začiatku 16. storočia. Ďalším klenotom je veľký päťdielny renesančno-barokový organ z roku 1634, ktorý je zdobený zlatou ornamentikou. Na jeho vrchole je umiestnená soška sv. Michaela archanjela.
Námestie Jána Vojtaššáka v Dolnom Kubíne
Na úpätí kopca Brezovec v Dolnom Kubíne sa rozprestiera sídlisko zo sedemdesiatych rokov minulého storočia. Jeho história je spätá s výstavbou tunajšej nemocnice, v ktorej tesnom susedstve pribudol v deväťdesiatych rokoch nový kostol s námestím.
Kostol povýšenia Svätého kríža bol dokončený v roku 1997 a stal sa najväčším a v podstate hlavným katolíckym chrámom v meste. Nemá však titul farského kostola, napriek tomu sa sviatosti prvého svätého prijímania a birmovania vysluhujú tu, nie v menšom farskom Kostole svätej Kataríny v centre mesta.
Námestie pred kostolom pri jeho dokončení dostalo názov po Jánovi Vojtaššákovi, biskupovi Spišskej diecézy od roku 1920 až do jeho smrti v roku 1965, keď však už pätnásť rokov bol komunistickým režimom po odsúdení vo vykonštruovanom procese zbavený riadenia diecézy.
Vojtaššáka tu okrem názvu námestia pripomína aj jedna z vitráží v kostole, ako i bronzová socha na námestí.
Ľutinská hora
Nemusíte patriť k skupine silne veriacich kresťanov, aby ste navštívili pútnické miesto Ľutinská hora. Pravidelne do tejto lokality prúdia zástupy turistov, aby si uctili miesto zjavenia Sv. Mikuláša, ktorý sa práve tu v roku 1851 zjavil chudobnej dievčine Zuzane Fekete. Nádherný areál tejto sakrálnej stavby Vás očarí svojim pôvabom. Nájdete v ňom celkovo 4. kaplnky. Kaplnka Zjavenia Sv. Mikuláša bola postavená v roku 1930 na mieste prameňa pitnej vody. Práve tu sa Sv. Mikuláš prihovoril Zuzane Fekete a žiadal ju, aby vedľa prameňa dala postaviť kríž. Vodu z prameňa pri liturgických obradoch kňazi pravidelne posvätia. Voda má údajne liečivé účinky na rôzne kožné a očné problémy a pomohla už viacerým ľuďom. Pomocou podzemného potrubia je z miesta prameňa zvedená ku druhej Kaplnke Sv. Kríža, kde si ju môžete načerpať do prinesených nádob.
Zaujímavá je aj história Kaplnky Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Po schválení zjavenia Sv. Mikuláša Zuzane Fekete listom prešovského biskupa Jozefa Gaganca v roku 1853 putovali miestni veriaci cez Viedeň, Budín, Transylvániu a Podkarparska, aby šírili správu o zjavení Sv. Mikuláša a zbierali prostriedky na výstavbu kaplnky. Na miesto začali prichádzať pútnici z Uhorska, Sedmohradska a Halíče a prinášali kamene, z ktorých bola následne kaplnka a oporný múr vystavané. Dokončená bola v roku 1854. V roku 1878 bola dobudovaná Kaplnka Sv. Anny aj Kaplnka Sv. Kríža.
Kalvária v Prešove
Obľúbeným miestom Prešovčanov, na ktorom môžu pozdvihnúť svojho ducha alebo sa kochať výhľadmi na okolitú krajinku je Kalvária v Prešove. Nachádza sa na pahorku vo výške 265 m n. m., na západnom okraji mesta Prešov.
Prešovská Kalvária je komplexom barokových kaplniek a kostola. V minulosti bola považovaná za 2. najkrajšiu kalváriu na území vtedajšieho Uhorska (hneď po Kalvárii v Banskej Štiavnici). Prvá zmienka o nej pochádza z 18. storočia. Medzi najstaršie objekty v rámci areálu patrí kaplnka Krista na Olivovej hore a kríž pochádzajúci z roku 1721. Túto stavbu realizovali jezuiti hlavne vďaka finančnej podpore obyvateľov mesta a jej šľachty. Projekt sa podarilo dokončiť až v roku 1893.
Pri návšteve tohto miesta môžete obdivovať 14 kaplniek krížovej cesty. Kochať sa môžete aj pri kaplnke Svätých schodov. Zaujať Vás môžu tiež katakomby, ktoré slúžili ako hrobky pre kňazov. Alebo Vás skôr očarí nádherný kostolík svätého Kríža? Kostol bol dokončený v roku 1753 a je postavený v barokovom štýle. Pri prehliadke jeho interiéru Vás uchváti kombinácia farieb a svetla, vďaka čomu pôsobí väčším dojmom než reálne je. Upútať Vás môže oltár, tri kríže a sochy Panny Márie, Márie Magdalény a svätého Jána apoštola. Interiér kostola má všetkým veriacim pripomínať skutočnú Golgotu. Priamo pri Kalvárii je tiež umiestnený cintorín. Celý komplex bol slávnostne vysvätený v roku 1769.
