Starovek je obdobie vzniku a rozvoja najstarších štátnych útvarov, ktoré sa začína okolo roku 3 000 pred n. l. v období neolitu a chalkolitu a končí sa zánikom Západorímskej ríše v roku 476 n. l.
Vznikali v 4. tisícročí pred n. l. a predpokladom ich vzniku bola potreba spoločne organizovanej práce, napríklad vysušovanie močiarov a budovanie odvodňovacích a zavodňovacích zariadení, čo viedlo okolo roku 3 500 pred n. l. najskôr k vláde teokracie, chrámových kňazov, kde chrám bol centrom náboženského, politického aj hospodárskeho života.
V starovekých civilizáciách zohrávalo Slnko kľúčovú úlohu. Bolo vnímané ako zdroj života, energie a svetla, a preto sa stalo objektom uctievania a zbožňovania. Boh Slnka bol často považovaný za najvyššieho boha alebo za jedného z najdôležitejších bohov v panteóne. Rôzne civilizácie mali pre boha Slnka rôzne mená a priradili mu rôzne atribúty, no jeho význam bol vždy zásadný.
Pozrime sa na niektoré z najvýznamnejších starovekých civilizácií a ich bohov Slnka:
Egypt
V starovekom Egypte bol boh Slnka uctievaný pod rôznymi menami, no najznámejší bol Ra. Ra bol považovaný za stvoriteľa sveta a za vládcu všetkých bohov. Bol zobrazovaný ako muž s hlavou sokola, na ktorej mal slnečný disk. Každý deň sa plavil po oblohe na svojej slnečnej bárke a v noci prechádzal podsvetím, kde bojoval s temnými silami.
Okrem Ra boli v Egypte uctievaní aj ďalší bohovia Slnka, ako napríklad Atum, ktorý bol považovaný za večerné Slnko, a Aton, ktorého uctieval faraón Achnaton počas svojej náboženskej reformy.
Potreba odvodňovania zaplavovaných pozemkov a zavlažovania vyššie položených polí viedla k vzniku jednotného štátu okolo 3000 pred n. l.
Obdobia:
- STARÁ RÍŠA (3 000 - 2 200): Prvý historicky istý faraón Meni (gr. Ménés) zjednotil Horný a Dolný Egypt a zaviedol mumifikáciu. Pyramídy Chufevova, Raachevova a Menkauréova v Gíze, ako aj sfinga v Gíze pri Menkauréovej pyramíde, sú symbolmi tejto doby. Hrobky bohatých hodnostárov boli známe ako mastaby.
- STREDNÁ RÍŠA (2 040 -1 650): Zjednotiteľ Mentuhotep II. preniesol hlavné mesto do Vésetu (Téby). Ríša zanikla vpádom kočovných Hyksósov.
- NOVÁ RÍŠA (1 560 - 1 080): Ahmóse I. vyhnal Hyksósov. Za vlády Thutmósa III. dosiahla ríša najväčší územný rozmach. Amenhotep IV. (Achnaton) zaviedol náboženskú reformu a monoteistický kult boha Atona. Po jeho smrti sa opäť uctieval boh Amon a Tutanchaton sa premenoval späť na Tutanchamona. Najväčší mocenský rozmach bol za vlády Ramessa II. Veľkého, ktorý vládol 66 rokov a podpísal mierovú zmluvu s Chetitskou ríšou v roku 1258 pred n. l.
Boh Ra, staroveký egyptský boh Slnka.
Mezopotámia
V Mezopotámii bol boh Slnka uctievaný pod menom Šamaš (v akkadskom jazyku) alebo Utu (v sumerskom jazyku). Šamaš bol považovaný za boha spravodlivosti, práva a morálky. Bol zobrazovaný ako muž s lúčmi vychádzajúcimi z jeho ramien. Každý deň prechádzal po oblohe a dohliadal na dianie na Zemi, aby zabezpečil, že spravodlivosť bude naplnená.
Obdobia SUMERSKO-AKKADSKEJ RÍŠE: 2 340 - 2 200 pred n. l.Prvý centralizovaný štát zjednotil Sargon I. („pravý kráľ“). Hlavné mesto bolo Akkad. Ríšu dobyli Gutejci.
- STAROBABYLONSKÁ RÍŠA (2 000 - 1 530 pred n. l.): Chammurapi vydal zákonník (najstarší v dejinách ľudstva). Ríšu dobyli a vyplienili Chetiti (1 531 pred n. l.).
- STREDOBABYLONSKÁ RÍŠA (1 500 - 1 235 pred n. l.): Kultúrny rozkvet pod nadvládou Kassitov, ktorí prijali a ďalej rozvíjali babylonské kultúrne tradície. Ríšu dobyli Asýrčania.
- NOVOASÝRSKE OBDOBIE (1 235 - 625 pred n. l.): Asýrčania vytvorili mocný štát v severnej Mezopotámii. V 9. - 7. storočí pred n. l. dosiahli najväčší územný rozmach. Centrum ich ríše bolo mesto Aššur, neskôr Ninive. Významný panovník bol Aššurbanipal II.
- NOVOBABYLONSKÁ RÍŠA (625 - 539 pred n. l.): Vrchol rozkvetu za vlády Nabukadnesara II. (605 - 539). V roku 587 pred n. l. dobyl Jeruzalem a odviedol Židov do zajatia. Ríšu dobyl perzský kráľ Kýros. Hlavné mesto bolo Babylon. Významné stavby: babylonská veža, chrám boha Marduka a 9 brán.
Boh Šamaš, mezopotámsky boh Slnka a spravodlivosti.
India
V starovekej Indii bol boh Slnka uctievaný pod menom Surya. Surya bol považovaný za zdroj života a energie a za vládcu dňa. Bol zobrazovaný ako muž na voze ťahanom siedmimi koňmi, ktorí symbolizovali sedem dní v týždni. Surya bol uctievaný v rôznych formách a bol mu zasvätený celý rad chrámov a rituálov.
Najstaršia literárna pamiatka: Védy, vznikli okolo 1 500 pred n. l.
Eposy: Z počiatku n. l.
Brahmanizmus: Učenie o posmrtnom živote a prevteľovaní duší do nižšieho alebo vyššieho spoločenského postavenia, obhajoba rozdelenia spoločnosti na kasty, pred začiatkom n. l. Brahma (stvoriteľ), Višna (pomocník a ochranca ľudí pred zlom) a Šiva (ničiteľ), posvätnou rečou je sanskrit.
Budhizmus: Vznik v 6. st. pred n. l., založil Siddhárta Gautama, nazývaný Budha = Osvietený (560/563 - 483/486 pred n. l.).
Boh Surya, indický boh Slnka na svojom voze.
Čína
V starovekej Číne bol boh Slnka uctievaný pod menom Xihe. Xihe bola bohyňa Slnka a matka desiatich slnc. Podľa legendy každé ráno vynášala jedno Slnko na oblohu a večer ho ukladala do údolia Yanggu. Neskôr bol uctievaný aj Di Jun, ktorý bol považovaný za vládcu slnka a mesiaca.
Obdobia:
- Sia (2200 - 1750 pred n. l.): Vládne kráľ.
- Šang (1750 - 1100 pred n. l.): Vykonávateľ moci je šľachta a prebiehajú neustále boje.
- Čou (1022 - 771 pred n. l.): Zjednotenie celej severnej Číny, hlavné mesto Si-an.
- Obdobie bojujúcich štátov (5. - 3. st. pred n. l.): Rozhodujúce postavenie troch štátov: Čchi na východe, Čchin na západe a Čchu na juhu.
- Čchin (3. st. pred n. l.): Zjednotenie Číny, neobmedzená vláda panovníka Jing Čenga (Čchenga) (242 - 210 pred n. l.), ktorý v roku 221 pred n. l. založil prvý jednotný centralizovaný štát spojením severu a juhu. Reformoval štátnu správu, zjednotil písmo, mier a váh, zaviedol jednotnú menu, budoval cesty a kanály a začal budovať Veľký čínsky múr.
- Chan (206 pred n. l. - 220 n. l.): Územný, hospodársky a kultúrny rozvoj.
Bohyňa Xihe, čínska bohyňa Slnka.
Ďalšie Civilizácie
Uctievanie Slnka sa vyskytovalo aj v mnohých ďalších starovekých civilizáciách, ako napríklad u Inkov, Aztékov a Mayov v Amerike, kde bol boh Slnka často spájaný s plodnosťou, úrodou a blahobytom.
Mayovia
Mayovia, Aztékovia a ostatní Indiáni sú potomkovia démona Maya Dānavu, ktorý bol poslaný po boji na Kurukṣetre preč z Indie a ktorému Arjuna dal územie dnešnej Strednej a Južnej Ameriky. Maya Dānava potom pozdvihol civilizáciu Mayov a aj iní démoni, potomkovia a uctievači Dānavov a Yakṣov, ktorí s ním boli tiež, založili svoje civilizácie.
Slnečná brána
Na bolívijskom nálezisku Teotihuanaco sa nachádza obrovská a významná astronomická stavba, ktorá potvrdzuje horeuvedené tvrdenia. Vo vnútri tejto stavby je oblúk nazývaný Slnečná brána, ktorý sa používal na pozorovanie západov a východov slnka v priebehu jednotlivých sezón. Rohové piliere obrovského nádvoria ohraničujú najsevernejšiu a najjužnejšiu polohu slnka. I keď teraz sa slnko už pohybuje mimo úseky ohraničené týmito rohovými piliermi, poloha stavby súhlasí s najdlhšími a najkratšími solárnymi dňami v roku 10 500 p. n. l.
Boh Slnka zohrával v starovekých civilizáciách kľúčovú úlohu. Bol vnímaný ako zdroj života, energie a svetla, a preto sa stal objektom uctievania a zbožňovania. Rôzne civilizácie mali pre boha Slnka rôzne mená a priradili mu rôzne atribúty, no jeho význam bol vždy zásadný.
Kultúra: Písmo (už 5000 rokov, znakové asi 50 000 znakov, pre bežnú potrebu 3 000, používa sa dodnes). Výtvarné umenie (bronzové nádoby rôznych tvarov a jemne zdobené, hlinené sochy vojakov a koňov, mince v tvare rôznych predmetov, neskôr kruhové so štvorcovým otvorom uprostred). Náboženstvo (uctievanie prírodných božstiev, neskôr kult kráľov, ktorí boli označovaní ako „synovia nebies“, vôľa nebies bola zisťovaná veštením, kult predkov). Filozofia (vznik v 6. st. pred n. l.) - Sto škôl (filozofické smery, ktoré sa pokúšali vysvetliť poriadok sveta, otázky života a spoločenských vzťahov, napr. v tzv. Knihe premien) - taoizmus (zakladateľ Lao-ć, 6. st. pred n. l.) - konfucianizmus zakladateľ Kchung-fu-ć = Konfucius (551 - 479 pred n. l.).
Podobne ako védska kultúra i Mayovia mali celý panteón polobohov, z ktorých mnohí sa podobajú na védske božstvá. Mayskí bohovia ako Xiuhtechutli a Xipe Totec majú svoje védske proťajšky v Indre a Agni. Indra, podobne ako Xiuhtechutli, bol polobohom dažďa a strážcom Východného Kvadrantu a Agni, podobne ako Xipe Totec, bol polobohom obetného ohňa, ktorý sa zrodil z dreva a životnej sily stromov a rastlín.
V mayských náboženských rituáloch, ktoré často vychádzali z astronomických dátumov, sa tiež vyskytuje pozornosť a uctievanie predkov podobne ako v prípade védskeho ľudu.
Mayovia boli vynikajúci astronómovia, ktorí dokázali vypočítať dĺžku roka oveľa presnejšie ako Európania. Toto bolo bezpochyby postavené na staršom systéme, ktorý si Mayovia priniesli so sebou tak, ako sa to uvádza v diele Surya Siddhanta. Mayovia taktiež vypočítali, že rok Venuše má 584 dní, ktorí moderní astronómovia vyrátali na 583,92 dňa.