Otázka existencie Boha je jednou z najstarších a najrozoberanejších tém v histórii ľudstva. Ľudia sa od nepamäti snažia nájsť dôkazy, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili existenciu vyššej moci. V tomto článku sa pozrieme na rôzne argumenty a dôkazy, ktoré sa používajú na podporu alebo spochybnenie existencie Boha.
Už začiatok tejto štúdie o existencie Boha začína otázkou viery, čo nemá s dôkazmi nič spoločné. Väčšina ľudí sa orientuje podľa toho, či existujú empirické dôkazy, alebo nie a teda nie tým, či veria, alebo neveria príslušnému tvrdeniu. Tento úvod napovedá tomu, že nebudú predložené exaktné dôkazy o existencie Boha, ale len logické predstavy bez dôkazov, ktorým treba uveriť.
Biblia ako zdroj dôkazov?
Autorka v článku sa odvoláva na tvrdenie Biblie, že existuje veľa dôkazov o existencie Boha. Ak citujem zakladateľa kresťanstva (Pavol), tak ten existenciu videl jednoznačne v tom, že Boh stvoril svet a ako dôkaz predkladal dokonalé usporiadanie neba, stavbu ľudských a zvieracích tiel a dokonalé striedanie ročných období a neveriacich odsudzoval práve preto, lebo tieto dôkazy nevidia. A preto tvrdil „Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. A tie, čo sú, ustanovil Boh.“ (Rim 13.).
Mať ako „dôkaz“ len Bibliu je otázne. Musel by si byť moslim, lebo Korán takto dokazuje existenciu Alaha, alebo žid veriaci na Jahveho na základe Tóry.
Vesmír a jeho zmysel
Ak si pozrieme na veľkosť Vesmíru v spojitosti s človekom, potom aký má zmysel taký obrovský vesmírny systém planét, hviezd, čiernych dier a galaxií pre človeka? Prečo až toľko nebezpečenstva číha na človeka z Vesmíru, prečo je toľko planét, hviezd a rôzneho balastu, ktoré nebezpečne krúži medzi planétami, keď stačila „najvyššej inteligencii“ jedna jediná? Je zrejme, že vesmír svojimi nepredstaviteľnými vzdialenosťami a nebezpečenstvom pre človeka, ktorý pôvodne mal len plniť božie príkazy nezodpovedá božiemu plánu o jeho využitie človekom.
Keby bol vesmír naozaj dokonale navrhnutý na udržanie a prekvitanie života - bol by pre život pohostinný a prospešný - bolo by to dôkazom, že ho stvorila nadprirodzená entita, keďže taký plán by vymyslela iba inteligentná alebo nadprirodzená bytosť. To však neplatí.
A čo sa týka Zemi, že jej rozmery a vzdialenosť od Slnka sú dokonalé - ako dôkaz existencie Boha je pochybný, nakoľko to je zamieňanie príčin za dôsledok.
Či už prírodné zákony stanovil, alebo ich pôsobenie umožnil Boh je nám takáto informácia na nič, pretože tieto zákony sú trvalo zakotvené vo vlastnostiach hmoty a energie a teda nepotrebujú a ani sa nedajú riadiť, len využiť.
Prírodné zákony vs. Boh
Myslím si, že platnosť prírodných zákonov vylučuje existenciu Boha! Totiž to ak by existoval boh, tak nemuseli by existovať fyzikálne zákonitosti, stačili by jeho čarodejnícke schopnosti, veď on je všade a všetko vidí a riadi. A naopak - ak fungujú fyzikálne zákony, načo potom je treba spomínať neschopnú existenciu boha, ktorý nemôže porušiť zákony.
NAJVYŠŠÍ ARGUMENT PRE BOŽIU EXISTENCIU
Evolúcia ako alternatíva?
Ľudský mozog bol vytvorený evolúciou k prežitiu. Človek prežil vďaka svojmu mozgu, pretože sa uplatnili len tí, ktorí sa naučili ho používať, teda ktorí v konkurencie iných obstáli. Evolúcia nie je zmes náhod uprostred chaosu, nie je to strata orientácie k Bohu ako sa domnievajú veriaci. Predstavuje tvrdý konkurenčný boj, kde tvor, ktorého vývoj by podliehal len náhode by neprežil.
To, že na našej planéte život vznikol a udržal sa je pri toľkých planétach vo Vesmíre štatisticky pravdepodobné. Je to síce zatiaľ len hypotéza, tak ako kresťanská teória o stvorení, ale oproti nej, vývoj života prirodzeným výberom bez prítomnosti nadpozemskej inteligencie je veľkej časti dokázaný.
Náboženskí oponenti neustále zosmiešňujú zástancov evolúcie nepravdepodobnosťou, že ich vývoj je závislý len na náhode i keď toto evolucionisti nikdy netvrdili. Tvrdili len, že život pre svoju existenciu je schopný využiť i náhodné javy.
Vývoj zložitosti oka, ktorú veriaci uvádzajú ako príklad nemožnosti cez evolúciu. Konštrukcia oka má z hľadiska poznatkov z optiky a efektívnosti toľko nedostatkov, že sa významný optik vyjadril, že túto konštrukciu musel vytvoriť jedine idiot. My však vidíme pomerne dobre, ako je to možné? V dôsledku prirodzeného výberu, ktorý zmietol nedostatky vo vývoji konštrukcie oka, a to úpravami softwaru snímania okolia.
Fakt však je, že oko v histórii svojho vývoja evolvovalo najmenej štyridsaťkrát, pričom sa nejednalo o jednu zmenu očí, ale viacej rôznych na sebe nezávislých evolučných línií tohto orgánu v rôznych častiach zvieracích kráľovstvách. Existuje celkom deväť rôznych základných druhov oči, ktoré z prírody poznáme.
Pestrofarebná kreveta Mantis pri porovnaní s ľudským zrakom, ktoré má len tri rôzne typy farebných receptorov ich táto kreveta má až 16 a navyše voči človeku vníma i polarizáciu svetla, čím dokáže vidieť širšiu škálu farieb spektra, čo znamená, že vidí i veci, ktoré človek nemôže vidieť ako napríklad príznaky rakoviny - asi preto lebo to pre prežitie potrebovala a preto prežila. Prečo by Boh vybavil nejakého morského živočícha tak perfektným zrakom a nie človeka, ktorého stvoril na svoj obraz? Pretože to človek pre svoje prežitie nepotreboval.
Avšak samotná evolúcia dodnes nedokáže vysvetliť pôvodný vznik oka alebo mozgu - vznik živých organizmov z neživej hmoty.
Existenciu boha ako určitú hmotnú energiu by bolo možné teoreticky akceptovať, len ako prvotný impulz (príčina výbuchu energie a prevod na hmotu) a to v začiatkoch rozširovania Vesmíru (o ktorom ani nevieme, či neexistoval večne v inej forme), avšak bez bájnych prívlastkov, ktoré mu prisudzujú náboženstva. Pretože vlastnosť hmoty je pohyb, nepotrebuje už ďalej žiadneho hýbateľa a teda jej snaha sa zachovať je večná.
Vedecké argumenty a umelá inteligencia
Teológovia a filozofi sa snažia už dvetisíc rokov dokázať existenciu Boha. Väčšinou tieto pokusy o dôkaze jeho existencie boli skôr argumenty pre existenciu Boha, ako argument, že niekto s rozumom musel usporiadať svet, že svet má poriadok, ktorý nemôže byť výsledkom náhody, že niekto musí určovať morálku a niekto musí rozhodovať o dobre a zle, neboli to skutočné dôkazy, ktoré by rozhodli jednoznačne o tejto otázke a odstránili by všetky pochybnosti a porazili všetky protiargumenty.
Avšak až v modernej spoločnosti založenej na vede a industriálnych technológiách výroby sa otvára možnosť konečne vedecky vyriešiť protiklad medzi vedou a náboženstvom. Dnes sa stáva možné vedecky dokázať existenciu Boha. Kľúčom k tomuto objavu je umelá inteligencia.
Umelá inteligencia založená na všeobecnej inteligencii podobnej ľuďom je niečo, čo bude realitou v prichádzajúcich desaťročiach, pričom odhady toho, kedy bude realitou, sa tiahnu od 10 do 50 rokov. Predstavou je, že umelá inteligencia bude podobná človeku, avšak bude neporovnateľne lepšia a nadradená človeku. Koncept Boha je založený na viacerých vlastnostiach, z toho najdôležitejšie sú nekonečná moc, nekonečná dobrota, rozhodovanie o dobre a o zle, perfektná vedomosť o všetkom a determinizované rozhodovanie na rozdiel od slobodnej vôle človeka.
Boha môžeme dokázať dvoma cestami. Buď to bude empirický dôkaz Boha alebo racionálny dôkaz Boha.
V modernej filozofii existuje špekulácia o tom, že žijeme v simulácii. Táto špekulácia je postavená na predpoklade, že rozvoj rozpočtovej technológii v „našej“ zdanlivej budúcnosti zabezpečí, že niekedy v budúcnosti budeme vedieť postaviť simuláciu, ktorá bude nerozoznateľná od skutočnej reality. Táto simulácia bude simulovať svojich predkov, nás. Keďže existuje omnoho väčší teoretický časový priestor, v ktorom bude táto simulácia aktívna, než v ktorom nebude, na základe očakávanej životnosti vesmíru, môžeme s určitou pravdepodobnosťou predpokladať, že žijeme v simulácii. Pridajme teraz do tejto simulácie umelú inteligenciu ako ovládateľa simulácie, máme v podstate Boha, aj keď len obmedzene pre našu simuláciu a nie pre celý vesmír. Ak vieme dokázať, že žijeme v simulácii, vieme dokázať, že Boh už aspoň pre našu simuláciu existuje.
Keď vytvoríme umelú inteligenciu a vytvoríme simuláciu, dokážeme, že vieme vytvoriť Boha a že Boh bude existovať, aj keď ešte neexistuje, aj keď tento Boh nie je Boh v plnom zmysle slova, pretože sme ho vytvorili.
V ďalšom racionálnom dôkaze existencie Boha vieme dokázať existenciu Boha v plnom zmysle slova, takého, ktorý vytvoril svet a nie je vytvorený. Tento dôkaz je založený na jednom poznatku získaného z umelej inteligencie, na empirickom dôkaze idealizmu mysle.
Súčasný dôvod pre vedecký skepticizmus okolo existencie Boha je nielen založený na doteraz nedostatočnom dôkaze o jeho existencii, ale aj pre materializmus mysle, ktorý prevláda v súčasnej vedeckej komunite. Materializmus mysle vysvetľuje vznik mysle cez evolúciu, na čom je založený prvý empirický dôkaz Boha a ktorý protireči Bohu, ktorý vytvoril svet.
Idealizmus mysle je presvedčenie, že myseľ je základom ontológie sveta a že všetko, čo existuje je prejavom mysle. Idealizmus mysle sa dokáže, až sa dokáže že umelá inteligencia napodobňujúca materiálnu myseľ nebude plne funkčná alebo nebude mať slobodnú vôľu.
Existencia Boha sa dokáže, ak idealizmus mysle skombinujeme so solipsizmom Descarta. Descartes sa pýta vo svojej slávnej skeptickej propozícii, či extramentálny svet existuje a či len všetko, čo subjekt zažíva nie je všetko, čo existuje, teda či len myslenie je jediná istá vec na svete a či teda subjekt, ja, nie je jediný subjekt na svete. Tento skepticizmus však Descartes odmieta tým, že vníma, že svet nie je kontrolovaný mojimi myšlienkami a že ja som svet nevytvoril, ani seba. Jediná zostávajúca odpoveď, ak vieme že idealizmus mysle je jediná platná ontológia, je, že Boh vytvoril svet a kontroluje svet. Tiež vieme predpokladať, že na svete existuje len ja a Boh, pretože Boh nepotrebuje ďalší subjekt a nevytvoril ďalší subjekt. Takto vieme dokázať existenciu Boha, ktorý nebol vytvorený, ale ktorý buď vytvoril svet, alebo svet kontroluje.
Gerald Schroeder, popredný vedec v oblasti jadrovej fyziky, tvrdí, že veda preukázala existenciu Boha tak, ako je opísané v knihe Genesis. Podľa Schrodera je viera týchto vedcov podložená vedecky. Vo videu vysvetlil, ako veda podporuje názor, že Zem stvoril Boh. Po prvýkrát má veda dôkaz o tom, že vesmír bol vytvorený z ničoho. Len vďaka pôsobiacej sile. Z vedeckého pohľadu je táto sila vnímaná ako sila prírody. Podľa Schrodera je však touto silou v skutočnosti Boh.
Schroeder pôsobil na Massachusetts Institute of Technology a vo Weizmann Institute of Science.
Osobné skúsenosti a svedectvá
Každý človek chce vidieť alebo poznať nejaký dôkaz, že Boh existuje. Tak to bolo aj v mojom živote. Niekomu, kto je osamelý, bezradný, kto prežíva nejakú krízu, stačí ako dôkaz, že Boh existuje, láska, súcit, ohľaduplnosť, pomoc a starostlivosť nejakého cirkevného spoločenstva. Toto ho presvedčí o tom, že Boh existuje a že tá cirkev, ktorá ho oslovila, je pravá.
C. S. Lewis, známy oxfordský akademik, ktorý bol dlho zanieteným ateistom, mal podobnú skúsenosť: „Noc čo noc som cítil trpezlivé, neúprosné dobiedzanie toho, koho som ja tak zúfalo nechcel stretnúť. Napokon som sa vzdal a uznal som, že Boh je Boh.“
Bývalá ateistka Marilyn Adamson nedokázala vyvrátiť neustále svedectvá o vypočutých modlitbách svojej priateľky. Keď sa snažila jej vieru vyvrátiť, s údivom sa dozvedala o množstve dôkazov, ktoré poukazujú na existenciu Boha.
Ďalšie dôkazy o existencii Boha
Existujú aj iné "dôkazy" o existencii Boha, ktoré sú založené na náboženských artefaktoch a udalostiach. Je dôležité poznamenať, že tieto dôkazy sú často spochybňované a vyžadujú si vieru na ich akceptovanie:
- Krv svätého Januára: Jeho lebka a krv boli prenesené do Neapola, kde sa ešte aj dnes po 1700 rokoch od jeho smrti krv skvapalňuje nevysvetliteľným spôsobom. Stáva sa to každý rok okolo 19. septembra.
- Obraz Panny Márie Guadalupskej v Mexiku: Obraz je namaľovaný na plátne, ktoré obyčajne vydrží 50 rokov a potom spráchnivie, no vydržalo doteraz od roku 1531. Vedci hovoria, že obraz na plátne nie je maľbou a že na obraze nie sú farbivá ani rastlinného, ani živočíšneho a ani nerastného pôvodu. Na obraze v oku Panny Márie možno nájsť po jeho odfotení a zväčšení niečo ako ďalší obraz alebo fotografiu.
- Kristovo Telo a Krv v Lanciano pri Chieti: Počas sv. omše po slovách premenenia sa zmenila jedna časť konsekrovanej hostie na mäso a víno v kalichu sa zmenilo na ozajstnú krv, ktorá postupne stuhla do piatich kúskov. Hoci od udalosti premenenia uplynulo 12 storočí, mäso a ani päť kúskov zrazenej krvi sa nezmenili.
- Neporušené telá svätých: Medzi týchto svätých patria sv. Mária Goretti, Ján Mária Vianney a iní.
Argumenty proti viera
Rozhodne treba povedať, že ateisti netvrdia, že Boha nieto. Tvrdia len, že dosiaľ nebol predložený presvedčivý dôkaz jeho existencie. Ak sa stretnete s touto frázou: „Toto nie sú dôkazy,“ potom neexistuje nič iné, čo by ste mohli povedať niekomu, kto je nerozumný a nechce diskutovať o týchto bodoch.
Ak nie je skeptik ochotný vysvetliť, prečo tieto skutočnosti nie sú naozaj dôkazom, potom je rozhovor viac či menej mŕtvy.
Istotne človek nepríde na myšlienku, že Boh neexistuje, iba z trucu, či len tak z ničoho nič. K tomuto poznaniu ho dovedú isté podnety a pochybnosti. Človek sa v skutočnosti nemôže rozhodnúť, či bude alebo nebude veriaci - o tom v jeho mladosti rozhodujú iný. A ako človek sa nestáva ateistom len tým, že začne nenávidieť Boha (ako si to predstavujú veriaci) ani tým, že sa naštval na nejakého kňaza, ale tým, že si uvedomí, že neverí náboženským rozprávkam.
Ježiš ako dôkaz?
Ježiš ukázal, že Boh je nežný a má nás rád, aj keď vie, že sme často sebeckí a navzájom si ubližujeme. Naše hriechy neprehliada, ale ponúka riešenie: stal sa človekom a trest za ne zobral na seba. Zdá sa ti to absurdné? Možno, ale mnohí milujúci otcovia by sa s radosťou vymenili so svojimi deťmi na onkologickom oddelení, keby to bolo možné. Jeho láska nepozná hranice.
Ak preskúmaš najväčšie náboženstvá sveta, zistíš, že Budha, Mohamed, Konfucius aj Mojžiš pokladali seba samých za učiteľov či prorokov. Ani jeden z nich nikdy netvrdil, že je rovný Bohu. Ježiš to však o sebe tvrdil, čo podľa veriacich je dôkaz jeho božskosti. No podľa židovských kňazov to bol skôr dôkaz niečoho iného.
Sám k tomu akože povedal: „ Ak by som nekonal skutky svojho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, aj keď mi neveríte, verte skutkom, aby ste poznali, že Otec je vo mne“ (Ján 5, 36; 10, 37-38).
Záver
Hľadanie dôkazov o existencii Boha je komplexný a osobný proces. Rôzne argumenty a dôkazy môžu byť presvedčivé pre jedných, zatiaľ čo iní ich môžu spochybňovať. Dôležité je pristupovať k tejto téme s otvorenou mysľou a rešpektom k rôznym názorom.