Zobrazovanie postavy Ježiša Krista v umení je veľmi obšírna téma. Už jeho samotná história je trochu rozporuplná, pretože zobrazovať Boha bolo v najstarších dejinách prísne zakázané, nakoľko ho ako nadpozemskú bytosť ani nemožno zobraziť. S príchodom Krista sa však situácia začala meniť, keďže Ježiš je Boh, ale zároveň človek, ktorého je možné zobraziť vďaka jeho ľudskej podobe. Takéto vyobrazenia začali vznikať pomerne skoro a najstaršie, ktoré sa zachovali, sú z 3. storočia.
Ale ani cesta k zobrazovaniu Ježiša Krista nebola jednoduchá. Prvá biskupská synoda, ktorá podporovala obrazové znázornenie Ježiša, sa konala v roku 692 a priniesla tvrdenia, že takéto zobrazenia sú duchovne užitočné pre veriacich. Na druhej strane byzantský cisár Lev III. vydal v prvej polovici 8. storočia sériu ediktov proti obrazom, tie vyvolali takmer storočie trvajúci náboženský konflikt, ktorý sa napokon skončil v prospech obhajcov zobrazovania Ježiša Krista.
Pripomeňme si však jeden dôležitý fakt, a síce, že Biblia ani iné historické zmienky o Ježišovi sa nezmieňujú o tom, ako vyzeral. Aj preto pojmy „podobizeň“ a „portrét“ nemusia mať rovnaký význam. V niektorých situáciách môže byť podobizňou aj dielo, ktoré nevychádza z reálneho vyobrazenia a nepodobá sa na zobrazovaného. Realistický portrét tak, ako ho vnímame dnes, totiž vznikol až v 19. storočí. V staršej histórii teda vznikali skôr podobizne/portréty, ktorých úlohou bolo, aj za pomoci atribútov/symbolov, zachovať vizuálnu informáciu o danej osobe, stvárnenie jej postavy a neskôr aj čŕt tváre, či už reálnych, alebo idealizovaných. Tie boli spájané s magickými motívmi, alebo mali znásobovať silu zobrazeného a moc pôsobiť vo vypätých životných situáciách. A tak i o Kristovom vzhľade na prvých umeleckých zobrazeniach možno v tomto kontexte hovoriť ako o podobizni.
Ranokresťanské umenie zobrazovalo Ježiša v symbolickej forme, písmovej ako christogram, alebo figurálnej ako baránok, neskôr lev (Augustín z Hippo Regia: tak ako lev v snahe uniknúť lovcom zahladzuje vlastné stopy chvostom, tak Kristus odpúšťa hriechy ľuďom), pelikán (Physiologus: kŕmi mláďatá vlastným telom tak, ako Spasiteľ obetuje vlastné telo), jednorožec (Physiologus: ukrýva sa na lone nepoškvrnenej panny tak, ako sa Spasiteľ usídlil v lone skutočnej a nepoškvrnenej Panny Márie), orol (orol s rybou v pazúroch je ako Kristus dvíhajúci rybu - veriaceho - z krstného prameňa do večnej blaženosti), ďalej ryba, fénix, vinič, atď.
Možno sa začudujete, ale medzi týmito symbolickými zvieratami sa objavuje aj vyslovene pohanské (keltské) posvätné zviera diviak (nem. Eber), aj keď toto zobrazenie zrejme vzniklo chybnou interpretáciou mena praotca H/Ebrejov (Ibri). Prvé zobrazenia Krista ako človeka sa opierali o antické predlohy a Ježiš bol zobrazovaný ako mladý, urastený muž bez fúzov, s kučeravými vlasmi (Dionýzos, Hermes, Orfeus), nesúci na pleciach jahňa (stelesnenie antickej kalokagatie). Od konca 4. storočia sa ustálil typ Krista s bradou a dlhými vlasmi.
Existuje veľa tematických zobrazení Krista, z ktorých každé si zaslúži a vyžaduje osobitnú pozornosť. V tých najčastejších je Ježiš zobrazovaný ako božský vládca, spravodlivý sudca, vykupiteľ alebo dieťa (Jezuliatko), atď.
Kristus ako Dobrý pastier na freske z 3. storočia.
Christogram - symbol Alfa a Omega zo 4. storočia.
Kresťanský svet je plný obrazov a sôch zobrazujúcich Ježiša Krista. Od obrazov u starých rodičov v spálni, obrázkov v modlitebných knižkách cez slávne umelecké diela až po historické mozaiky pochádzajúce z prvých storočí po Kristovi. Všetky zachytávajú Ježišov výzor a často majú jeho portréty spoločné črty. Ako sa však rozširuje geografický a kultúrny región a ako plynú storočia, Ježišova tvár je stále iná, prispôsobená miestnym zobrazeniam a momentálnym trendom.
Ako môžeme zistiť, ako vyzerala naozaj? Moderní vedci sa rozhodli nehľadať odpoveď na túto otázku medzi umeleckými dielami. Britský súdny antropológ Richard Neave v Manchestri pomocou počítačového programu využívaného na identifikáciu obetí požiarov vygeneroval pravdepodobnú podobu Kristovej tváre. Pri svojom postupe použil lebku človeka žijúceho v Jeruzaleme v prvom storočí. Výsledky jeho práce skompletizoval tím expertov z BBC a vznikla približná predstava. Podľa všetkého by Ježišova tvár mala byť široká a okrúhla, s tmavšou pleťou, krátkymi vlasmi, výrazným nosom a čiernou bradou. Výsledky výskumu sú len pravdepodobné, pretože experti pracovali s lebkou vybranou archeológmi s čo najviac typickými črtami autentického Žida z tej oblasti. Farba pokožky, vlasy a brada boli pridané tímom BBC a vychádzali z farieb použitých na freskách v prvom až treťom storočí.
V minulosti sa vedci snažili odhaliť Ježišovi tvár najmä na základe odtlačku na Turínskom plátne - plátne, do ktorého bol po smrti Ježiš zavinutý a po svojom vzkriesení na ňom zanechal svoju podobu. Okrem Turínskeho plátna existuje ešte aj takzvaná oviedská šatka uchovávaná v španielskom meste Oviedo, na ktorej je tiež podľa tradície odtlačok Ježišovej tváre. Obe tieto relikvie boli v posledných rokoch podrobené mnohým výskumom, z ktorých vyplynulo, že krv na oboch je identická a odtlačky tváre sú si podobné.
Ide o šatku a plachty ako ich opisuje evanjelista Ján v príbehu o vzkriesenom Ježišovi, keď vraví, že tam „videl položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste.“ (por. Ján 20, 6-7) Evanjelista tento detail zaznamenal nenútene, akoby len na okraj, zanechal nám v ňom ale krásny dôkaz, o ktorý sa v dnešných časoch môžeme oprieť a zasadiť vďaka nemu existenciu plachiet a šatky do širšieho kontextu. Hovorí to o tom, že evanjelisti si nevymýšľali a naozaj do evanjelií vložili tie najpotrebnejšie slová.
„Veríme, že máme presný obraz toho, ako Ježiš vyzeral na zemi,“ povedal profesor Giulio Fanti z univerzity v Padove. „Tento model predstavuje trojrozmerné zobrazenie v ľudskej veľkosti. Vytvorili sme ju na základe presných meraní z tkaniny, v ktorom bolo Kristovo telo zabalené po ukrižovaní,“ vysvetľuje Giulio Fanti, učiteľ mechanických a tepelných meraní na univerzite v Padove, ktorá plátno študovala. „Preto veríme, že konečne máme presný obraz toho, ako vyzeral Ježiš za svojho života. A tak už nemôže byť zobrazovaný bez toho, že by sa výsledky tejto práce nezohľadnili. Podľa našich štúdií bol Ježiš mužom mimoriadnej krásy, vysoký, ale veľmi robustný, mal výšku takmer 5 stôp a 11 palcov (približne 1,80 m), zatiaľ čo priemerná výška vtedajšieho človeka predstavovala 5 stôp a 5 palcov (približne 1,65 m).
Prostredníctvom štúdie a trojrozmerného zobrazenia postavy dokázali odborníci spočítať z plátna množstvo rán na Ježišovom tele: „Na plátne sme spočítali 370 rán z bičovania bez toho, že by sme brali do úvahy rany na jeho bokoch, ktoré sa na plátne nezobrazili, pretože tkanina obklopila len chrbát a prednú časť tela. Preto hypoteticky môžeme tvrdiť, že Ježišovi zasadili bičovaním najmenej 600 úderov. Otázky týkajúce sa tajomstva plátna sú stále neodhalené. Isté je však, že v tom mučenom človeku vidíme príznaky utrpenia a v nich nájdeme aj kúsok každého z nás. A takisto očami viery vidíme nádej, že tento človek nebol len niekto, ale človek par excellence - ten „hľa, človek“, ktorý stál poslušne pred Pilátom a ktorý po strašnom bičovaní a umučení bol ukrižovaný ako nevinný človek. Nielen nevinný človek, ale ten, čo zobral na seba vinu všetkých ľudí.
Hoci viera v plátno nie je záväzná, pre mnohých kresťanov je táto relikvia niečím výnimočným.
Podobizeň Ježiša Krista sa stala témou knihy spisovateľky a historičky Joan Taylorovej, ktorá sa špecializuje najmä na problematiku kresťanstva, Biblie a Ježiša Krista. Jeho prvé zobrazenia navyše odrážajú nelichotivý postoj ich autorov ku kresťanstvu ako takému. Na grafite z druhého storočia je Kristus vykreslený ako človek s hlavou osla a nápisom "Alexamenos hovorí: Uctievajte Boha!". Jeden z antikresťanských spisovateľov z toho istého obdobia zas tvrdil, že išlo o človeka "malého, škaredého a nevýrazného", čím sa snažil ublížiť jeho duchovnej sláve. Až vo štvrtom storočí dostal Ježiš podobizeň, ako ju pozná celý svet.
Za jej vznikom môže byť tzv. List Lentulus, v ktorom údajne rímsky guvernér popísal fyzický zjav Ježiša a list nechal doručiť do rímskeho senátu, ide naozaj o nie veľmi dôveryhodný zdroj. Syn Boží je síce v liste vykreslený presne tak, ako ho poznáme, čiže ako vysoký muž v dlhom plášti s bradou, hnedými vlasmi po ramená a jasnými očami, ale okolo pôvodu samotného listu existuje veľa pochybností.
Priamy dôkaz o výzore Ježiša by mohla poskytnúť šatka Veroniky, ktorou mu utierala krvavú tvár cestou na Golgotu. Na kúsku látky bola údajne dokonale zobrazená, a preto mohla slúžiť ako základ na vytvorenie jeho podobizne, pretože Veronika ju starostlivo uchovala a neskôr doručila pápežovi Klementovi I.
Najznámejšou z relikvií spájanou s podobizňou Krista je samozrejme Turínske plátno. Väčšina kresťanov zotrváva vo viere, že plátno po prvý raz vystavené v 14. storočí je presne to, v ktorom bol Ježiš uložený do hrobu.
Taylorová vo svojej knihe konštatuje, že najdôveryhodnejší obraz Krista je možné vytvoriť po preskúmaní archeologických dôkazov o živote v Judsku v prvom storočí nášho letopočtu a o ľuďoch z tohto regiónu. Na základe toho sa dá predpokladať, že Ježiš mohol byť 165 centimetrov vysoký, štíhly a primerane svalnatý. Pravdepodobne mal olivovo-hnedú pokožku, tmavohnedé až čierne vlasy, hnedé oči, krátke vlasy a mohol byť mierne zarastený.
Nespočetné zobrazenia Ježišovej tváre za posledných dvetisíc rokov hovoria možno častejšie o tom, ako si ho ľudia predstavovali a aký bol Ježiš pre nich, než to, ako reálne vyzeral. Pokiaľ sa ocitneme na miestach presýtených Ježišovými obrazmi, máme možnosť vidieť desiatky jeho zaužívaných podôb - krásny mladík so svetlými vlasmi, tmavý muž s čiernymi kučerami, nežný dobrý pastier, prísny a spravodlivý sudca, trpiaci muž v posledných chvíľach pred smrťou, kráľovský syn sediaci po pravici Otca, muž odsúdený na smrť. Stále iný a predsa by to mal byť ten istý Ježiš. V tom všetkom najdôležitejším ostáva náš osobný pohľad.
Ako vyzerá Ježiš pre teba? Akého ho poznáš? Keď hľadíš na Jeho tvár, koho vidíš?
Evanjelisti sa pri písaní evanjelií často nevyhli naoko zanedbateľným detailom, opis fyzických čŕt hlavnej postavy ale neuviedol ani jeden z nich. Akoby tým chceli povedať, že toto nie je to podstatné.