V súčasnosti narastá počet veriacich, ktorí hľadajú kľúč k autentickému životu s Bohom, ktorý vedie k svätosti. Hľadajú cestu ako napodobniť život veľkých svätých minulosti v tomto svete plnom zmätku, beznádeje a opovrhovania pravdou. Nie je však potrebné vynachádzať niečo nové.
Cirkev v minulosti čelila podobným situáciám, a preto je potrebné hľadať návod u tých svätých, ktorí ukázali cestu z týchto kríz a stáli na začiatku vlny duchovnej obnovy.
Svätý Paisij Veličkovský
Obnova tradície duchovného života
Medzi tieto veľké osobnosti bezpochyby patrí aj svätý Paisij Veličkovský. Od mladosti študoval dostupné asketické diela svätých otcov, ktoré mu pomáhali formovať jeho duchovný život. Toto hľadanie duchovnej múdrosti nadobudnutej skrze praktickú skúsenosť ho sprevádzalo celý život. Stal sa hľadačom zabudnutých asketických diel, prekladal ich do moderného jazyka, ale predovšetkým sa usiloval osvojiť si rady, ktoré nachádzal vo výrokoch starobylých svätých. Neskôr túto zbierku spisov svätých otcov publikoval pod názvom Filokalia, aby tieto duchovné poklady boli dostupné všetkým.
Ponúkol však viac, než len preklad diel svätých otcov. Dal príklad, ako ich prakticky využiť pre duchovný život. V jeho životopise čítame, že každý deň zhromaždil bratov, aby im prečítal kúsok textu zo spisu nejakého svätého otca. Prečítaný odsek dôkladne vysvetlil a poukázal na jeho praktickú aplikáciu. Týmto iba obnovil starobylú prax, ktorú spoznal počas štúdia asketických diel.
V liste kňazovi Demetriovi, ktorý ho poprosil o radu na prehĺbenie duchovného života, píše: „V starobylých dobách mnohí svätí otcovia poúčali svojich učeníkov z osvietenia Božej milosti bez nejakého štúdia. Ale v súčasnej dobe nám prikazujú, aby sme nepoučovali našich učeníkov podľa vlastnej múdrosti, ale skrze Sväté písmo a učenie svätých mníchov, ktorí poznali tajomstvo a moc Písma skrze Svätého Ducha, a ktorí jeho milosťou predvídali, že v týchto posledných časoch správne učenie a praví učitelia duchovného života takmer vymiznú. Títo svätí otcovia, inšpirovaní Svätým Duchom, napísali svoje sväté a duši prospešné učenie pre náš večný úžitok a poučenie, aby nás viedli a utvrdili v ceste, ktorá vedie k spáse. A ak v tejto dobe učitelia mníchov a ich rovnako tak aj ich učeníci sa budú držať tohto učenia s pokorou a Božou bázňou, nestratia sa na ceste k spáse a ani tí, ktorí ich poslúchajú.“
Znovuobjavovanie múdrosti svätých otcov bolo jednou z charakteristických čŕt duchovnej obnovy ruskej spoločnosti, ktorej semená zasial svätých Paisij Veličkovský. Ďalšie generácie formované jeho príkladom a učením vytvorili prostredie, v ktorom vyrástli mnohí svätí. Môžeme spomenúť napríklad slávnych starcov Optinského monastiera ako aj svätého Ignáca Brjančaninova a svätého Teofana Zatvornika.
Svätý Paisij Veličkovský je len jedným z mnohých svätých, ktorí obnovením starobylej tradície duchovného života inšpirovali svoje generácie k autentickému prežívaniu kresťanského života. Táto skúsenosť Cirkvi sa stala silným podnetom v čase, keď som hľadal novú víziu pre našu farnosť, ktorá oslavovala sté výročie svojho založenia. Pociťoval som potrebu programu, ktorý by zabezpečoval neustálu duchovnú formáciu. Príklad svätého Paisija Veličkovského viedol k pravidelným formačným stretnutiam, počas ktorých pomaly prechádzame učením svätých a snažíme sa nájsť spôsob, ako uplatniť ich rady v súčasnej dobe. Po rokoch vnímam tento program ako veľmi užitočnú pastoračnú aktivitu, pretože doslova pretransformovala život celej farnosti. Svoju skúsenosť som opísal v publikácii Zabudnutá cesta: Duchovná obnova po Covid-19 a iných krízach.
Cesta k spáse podľa svätého Teofana Zatvornika
V tejto publikácii sa chcem podeliť s myšlienkami nad dielom svätého Teofana Zatvornika Cesta k spáse, ktoré sú mojou prípravou pre duchovné sprevádzanie či už jednotlivcov, alebo mladých manželských párov. Nasledovanie učenia tohto svätého umožňuje systematické uvádzanie do umenia duchovného života, otvára stále nové témy na diskusii, odhaľuje dôležité duchovné zákonitosti, ktorých znalosť je nevyhnutná pre zdravý duchovný rast. Viaceré manželské páry zdieľali skúsenosť, že predstavenie učenia svätého Teofana Zatvornika viedlo k pravidelným domácim diskusiám pri „kuchynskom stole“. Tento svätý sa teší obľube z dôvodu, že prvú časť svojho diela, na ktorú sa sústreďuje táto publikácia, venuje začiatku kresťanského života. Začína krstom a priam detailne sa venuje kresťanskej výchove detí. Táto skúsenosť podnietila môjho syna diakona Mirona s manželkou Sarah k nahrávaniu ich spoločných duchovných rozhovorov o učení svätého Teofana Zatvornika. Publikujú ich v angličtine na podcaste The Life Giving Springs.
Radosť ako zdroj sily
Aby sme zistili, ako sa v nás začína kresťanský život, pozrieme sa do knihy proroka Nehemiáša 8, 10. Je dobré čítať Bibliu v rôznych prekladoch, pretože to nám môže dať nový pohľad na ten istý citát. Ja vám chcem dnes ponúknuť dva pohľady. Začneme katolíckym prekladom, ktorý znie: “A nermúťte sa, lebo radosť v Pánovi je vaša sila!” (1) My všetci chceme byť duchovne silní. A tento text nám hovorí, že miera tvojej sily sa dá merať veľkosťou tvojej radosti. Sv Filip Neri hovoril: „Smutný svätý, žiadny svätý!“ Och, ako nám chýba v našom prežívaní viery radosť. Sv. Pavol v Liste Rimanom 14, 17 hovorí, že: "Veď Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom." Ak nám chýba radosť, chýba nám niečo z prirodzenosti Božieho kráľovstva a Boha samotného.
Lebo Dávid hovorí, že „Ukážeš mi… dokonalú radosť v tvojej prítomnosti, po tvojej pravici večitú blaženosť.“ (Ž 16, 11) (2) Všimnime si, že dva z troch atribútov Božieho kráľovstva sú pocitové atribúty: pokoj a radosť. Píšem to preto, lebo niekedy nám, charizmatikom, vyhadzujú na oči, že chceme vo chválach emocionálne prežívať hľadanie Božej prítomnosti. Kráľ Dávid, ani sv. Pavol s tým nemali problém. Ale vráťme sa k téme. Potrebujeme sa zastaviť a hľadať radosť v Jeho prítomnosti. A keď toto píšem, píšem to hlavne pre seba. Ako často sa berieme príliš vážne! Ako často držíme život kŕčovito v rukách a nevieme ho vložiť do rúk milujúceho Otca! Kiež by sme dokázali byť ako deti, aby sme sa vedeli radovať ako oni. A paradox života je, že vtedy budeme aj duchovne silnejší.
„Otec, uč ma vstupovať do tvojej prítomnosti, aby som mohol prežívať viac radosti v mojom živote. Daj mi byť ako dieťa, aby som mal účasť na tvojom kráľovstve radosti. Amen“
Keď sa na ten istý text pozrieme v inom preklade, dostaneme zase iný pohľad. Roháčkov preklad biblie hovorí: „…a nermúťte sa, lebo radosť Hospodinova je vašou silou.“ (Neh 8, 10) (3) Všimnime si, že v tomto preklade sa píše, že je to radosť Hospodinova (Botekov preklad hovorí „Jahveho radosť“) (2), ktorá je našou silou. Čiže nie „naša radosť“, ale „Radosť Pánova“. V našom živote sú situácie, kedy sa nemôžeme radovať. Napr. smrť blízkych, ťažká choroba, finančný nedostatok atď. Čo máme vtedy robiť? Písmo hovorí, že mojou silou ísť ďalej - bude vedomie -, že Otec má zo mňa radosť. Že sa na mňa díva a je stále hrdý na to, akého má syna/dcéru. Toto vedomie Ježiša, že má milujúceho Otca, ktorý má z neho radosť, - mu dalo silu ísť na kríž. Páči sa mi český preklad z listu Hebrejom 12, 2:“Nespouštějme oči z Ježíše, původce a završitele naší víry, který pro radost, ležící před ním, nedbal na hanbu, podstoupil kříž a usedl po pravici Božího trůnu.”
Ježiš vedel nielen to, že Otec má z neho radosť, ale aj to, že keď pretrpí kríž, uvidí ešte viac Otcovej radosti, lebo Otec bude mať konečne doma - u seba - svoje stratené deti. „Otec, prosím ťa, ukáž mi dnes, akú máš zo mňa radosť, aby som mal silu žiť tak, aby ti môj život prinášal ešte väčšiu radosť. O to ťa prosím v mene radostného kráľa Ježiša.
Eucharistia ako pokrm pre dušu
Eucharistia živí našu dušu ako pokrm. Svätý Tomáš Akvinský hovorí: „Táto sviatosť sa poskytuje vo forme pokrmu a nápoja. Eucharistia však nie je len pokrm, ona kresťana premieňa. Emeritný pápež Benedikt XVI. v posynodálnej apoštolskej exhortácii Sacramentum caritatis píše, že nie eucharistický pokrm sa premieňa v nás, ale my sme ním tajomne premenení. Eucharistia ovplyvnila jeho život a vyformovala z neho mladého a moderného apoštola 21. Ak prijímame Eucharistiu každý deň, ideme priamo do neba. Eucharistia je diaľnicou do neba. Keď sa vystavíme lúčom slnka, opálime sa, stmavneme. Vystaviť sa Oltárnej sviatosti je oveľa správnejšie vyjadrenie ako vystaviť Oltárnu sviatosť.
Eucharistické zázraky vo svete
Nepozerajme len do cudziny. Aj doma máme krásny vzor - Annu Kolesárovú z Vysokej nad Uhom, ktorú blahorečili v Košiciach v septembri 2018. Ako mladé dievča pravidelne chodievala do kostola na bohoslužby a pobožnosti, pristupovala k sviatostiam. Druhá svetová vojna podstatne zasiahla do jej života. V stredu 22. novembra 1944 večer prechádzali cez Vysokú nad Uhom vojská Červenej armády. Otec požiadal dcéru, aby hore v kuchyni pripravila pre vojaka niečo na jedenie, no ten začal mladú dievčinu obťažovať a naliehať, aby sa mu oddala. Ona však napriek hrozbám, že ju zastrelí, odmietla a volila si radšej smrť. Nahnevaný vojak sa ponáhľal za ňou, namieril zbraň a zakričal, aby sa rozlúčila s otcom. Hneď nato svoju hrozbu pred očami jej otca uskutočnil a vypálil dve rany.
Svätý Ján Pavol II. povedal: „Eucharistia je neoceniteľný poklad, a to nielen keď ju slávime, ale aj keď spočívame pred ňou mimo svätej omše, aby sme načerpali z toho istého prameňa milosti. Takto nás vzťah k Eucharistii, najmä jej slávenie a prijímanie, formuje a robí nás novými, Božími ľuďmi“ (EdE, 1. 20.). Zakladateľka hnutia Fokoláre Chiara Lubichová píše o ohromnom Božom nápade: „Eucharistia je teda úžasný Boží nápad; nápad jeho lásky, pre ľudí, aby z nás urobil seba. Samého seba dal do našich služieb tak, ako je v službe človeku pokrm, pretože nás chcel urobiť sebou samým, urobiť z každého z nás druhého Krista.
„Pretože Eucharistia, aj keď sa slávi na malom oltári dedinského kostola, sa v istom zmysle vždy slávi na oltári sveta. Eucharistia spája nebo so zemou. Zahŕňa a preniká celé stvorenstvo. A tak on, najvyšší a večný Kňaz, vstupujúc prostredníctvom svojej krvi a svojho kríža do večnej svätyne, navracia celé vykúpené stvorenstvo Stvoriteľovi a Otcovi.
Praktické rady pre kresťanský život
Tento svet si kresťanský život definuje po svojom, a tak aj kresťanské hodnoty. Kresťan a jeho viera dnes nie sú veľmi v kurze, a zmysel života sa na západnej pologuli najčastejšie rozkladá do metrov štvorcových, počtu koní a karátov. A my sa tak často necháme pomýliť napriek tomu, že vieme, čo je skutočne dôležité a vzácne.
Vieme, aké to je, tiež sa nás to týka. Vyberte si niečo z našej ponuky, potešte svoju dušu a nasmerujte ju znova na domov s veľkým "D".
Niektoré ďalšie rady pre kresťanský život:
- Vzdať Bohu najväčšiu možnú slávu a ctiť si ho celou svojou dušou.
- Nikdy nikoho neurážať. Predovšetkým byť ochotný slúžiť iným.
- Neveriť tým, ktorí neveria v Boha a ktorí sa neriadia jeho nariadeniami.
- Ak si neželať byť zničený, nikdy nemíňať viac, ako zarobiť.
- Byť pokorný. Hovoriť o sebe málo a nikdy sa pred nikým nechváliť. Kto sa chváli, aj keď má skutočné zásluhy, riskuje stratu dobrej mienky ostatných.
- Niesť svoj kríž na chrbte a prijať ho, ako prichádza, malý alebo veľký, či už od priateľov alebo nepriateľov a z akéhokoľvek dreva, z ktorého je vyrobený.
tags: #ako #zit #krestansky #zivot