Čo Ježiš Hovoril: Posolstvá Lásky, Viery a Modlitby

Z mnohého učenia, ktoré nám Pán Ježiš zanechal, jedným z najsilnejších bol jeho príklad modlitby. On nielen učil svojich učeníkov modliť sa, ale najdôležitejšie bolo, že sám bol príkladom, aby ostatní mohli nasledovať jeho kroky. Evanjeliá sú plné ponaučení o modlitbe, ktoré nás vyzývajú na prehodnotenie nášho modlitbového života.

A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom.

Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania.

Najlepší spôsob, ako spoznať Ježiša, je prečítať si, čo o sebe hovorí on sám v evanjeliách. Evanjeliá sú prvé knihy Nového zákona a napísali ich hneď v 1. storočí buď priamo Ježišovi učeníci alebo iní autori podľa výpovedí očitých svedkov Ježišovho života. Evanjeliá zobrazujú Ježiša ako jedinečnú osobu.

Na rozdiel o vtedajších náboženských elít Ježiš nekládol dôraz na vykonávanie náboženských úkonov, ale na lásku - k Bohu a k blížnym.

Masy Izraelcov si Ježiša veľmi obľúbili, bol tu však problém. Náboženskí predstavitelia sa cítili kvôli Ježišove popularite - a slovách o pokrytectve - ohrození. Bežný ľud zas očakával politického vodcu, ktorý oslobodí Izrael od rímskej nadvlády. Ježiš neuspokojil priania ani jednej z týchto skupín.

Kto bol Ježiš?

Biblia pripisuje Ježišovi Božskú podstatu. V Jánovi 1,1-14 čítame: „Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh… To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.“ Podobne v Kolosanom 2,9: „Veď v ňom telesne prebýva všetka plnosť božstva.“ Ježišove tvrdenia sa nám môžu zdať extravagantné: jeho rovnosť a jednota s Bohom, jeho večná existencia, on ako zdroj večného života. Toto nie sú tvrdenia obyčajného smrteľníka. Ježiš si pripisoval aj iné Božské vlastnosti.

Tvrdil, že je svetlom sveta, má autoritu nad celou zemou, raz sa vráti súdiť svet, môže odpúšťať hriechy a dáva ľuďom večný život. Za koho sa považoval sám Ježiš a aké to malo následky?

Ježiš po celý čas hovoril o Bohu ako o svojom Otcovi. Keď raz uzdravil chorého počas sabatu - dňa odpočinku, svoj čin obhajoval tým, že Boh nikdy neodpočíva, ale neustále pracuje pre dobro človeka: „Ježiš im povedal: ,Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.’ Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže rušil sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.“ Inokedy Ježiš povedal: „Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú. Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší než všetci, a nikto ich nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. Ja a Otec sme jedno. Židia znova zdvihli kamene, aby ho kameňovali. Ježiš im povedal: Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca, pre ktorý z nich ma kameňujete?

Možno veríš v Boha, ale nevieš, čo si myslieť o Ježišovi. Jeho život sa ti zdá inšpiratívny, ale jeho tvrdenie o tom, že je Božím Synom, znie tak trochu rozprávkovo… Boh, ktorý je duch, predsa nemôže splodiť skutočného fyzického človeka. Alebo áno?

Biblia samozrejme nehovorí o tom, že by sa Boh oženil, mal sexuálny styk so ženou a splodil potomka. Ježiš je Božím Synom v tom zmysle, že má rovnakú podstatu ako Boh. Je mu rovný, no vzal na sebe podobu človeka a narodil sa do ľudskej rodiny. V Biblii čítame, že Ježiš je „odbleskom Božej slávy a obrazom Božej podstaty.“ Pri pohľade na Syna máme teda šancu lepšie porozumieť tomu, aký je Otec.

Historicky sa Ježiš narodil medzi rokmi 4 a 6 pred naším letopočtom v Betleheme. Ježiš je plne Bohom, ale zároveň je aj plne človekom. Okúsil hlad a smäd, pokušenia, samotu, poníženie, bolesť zrady. Jedol skutočné jedlo, po smrti priateľa ronil skutočné slzy, pri ukrižovaní mu tiekla skutočná krv. Dokonca aj jeho zmŕtvychvstanie bolo fyzické.

Ak Ježiš tvrdil, že je Boží Syn, logicky prichádzajú do úvahy len tri možnosti. Buď bol klamár a zámerne ľudí zavádzal. Taký človek nestojí za to, aby ho niekto nasledoval - aj keby boli jeho ostatné výroky akékoľvek inšpiratívne. No nech sa jeho nepriatelia akokoľvek snažili usvedčiť ho z podvodu či iných previnení, nič nenašli.

Ďalšia možnosť je, že bol blázon s megalomanskými výrokmi. Ježiš však nepreukazoval žiadne známky psychickej choroby, práve naopak. Zostáva teda len jedna možnosť. Zaslúži si naše uctievanie. Mali by sme k nemu pristupovať ako k Bohu, s úctou a bázňou. Ježiš nie je len náš priateľ, ale aj náš najvyšší vládca. To znamená, že mu dovolíme, aby viedol každú oblasť nášho života: našu kariéru, rodinu, vzťahy s inými, financie aj to, čo pozeráme v televízii či na internete.

Dokáže zvládnuť všetky naše problémy. Tým, že žil medzi nami, vie sa vžiť do našich potrieb a problémov. Tvrdí, že všetky veci v našom živote budú slúžiť na naše dobro a že môže pre nás urobiť omnoho viac, ako my prosíme. Dokáže zmeniť náš život.

Boh nás stvoril na svoj obraz a urobil nás jedinečnými. Chce, aby sme sa tešili zo života a využili naše dary a talenty pre dobro iných. To neznamená, že ak budeme nasledovať Ježiša, všetko sa nám bude dariť. Občas to bude chcieť osobné obete: vzdať sa niečoho, čo nie je v súlade s jeho vôľou.

Napriek tomu daj Ježišovi priestor konať v tvojom živote, uč sa od neho a spoliehaj sa naňho. To je presne to, čo robí život úžasným.

Otázka, či bol Ježiš Bohom alebo len človekom, nie je len akademickou debatou.

Pán Ježiš Kristus je v živote veriacich tou najdôležitejšou osobou. Pravdu povediac, malo by to platiť o každom človeku.

Pavol sa modlil, aby sme Boha poznali pravým poznaním, a keď sa Jób dohadoval so svojimi priateľmi o Božej spravodlivosti, Všemohúci ich rozhovor pozorne počúval. Na Jóbových priateľov sa rozhneval, že o Ňom nehovorili tak správne ako Jób.

Je zarážajúce, koľko je o osobe Ježiša Krista mylných názorov a zdá sa, že to nikomu neprekáža. Problém spočíva v tom, že ohľadom Božej osoby nevyhnutne musíme veriť správne. Keď sa naše predstavy odchýlia od Božieho slova, keď dôjde k odchýlke, Pán Ježiš sa prestane prejavovať v našom živote a toto miesto radi zaujmú zlí duchovia.

Pavol to vyjadruje nasledovne: „Keď k vám niekto príde a zvestuje vám iného Ježiša, než sme vám hlásali my, alebo keď prijímate iného ducha a iné evanjelium, než ste dostali, vy to pokojne znášate.“ (2Kor 11,4) Ak ľudia zmenia evanjelium (dobrú správu, Božie slovo), pozmenia sa tvrdenia o Ježišovi a už nehovoria o tom, ktorý skutočne žije. Nutným dôsledkom toho je, že sa zmení duch, ktorý pôsobí v životoch ľudí. Prestane pôsobiť Svätý Duch, Duch pravdy, a namiesto Neho pôsobí v ľuďoch duch klamu. Preto je užitočné, keď pri vyučovaniach o Ježišovi neustále čerpáme z Božieho slova.

Teraz sa pozrieme na tri oblasti osoby Mesiáša z biblického hľadiska. Samozrejme, v Božom slove nájdeme veľa pasáží, ktorými môžeme dokázať fakt, že Ježiš je dokonalý Boh, ale teraz sa pozrieme na 1.

1. „Mnoho razy a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov, na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a Ním stvoril aj veky.“ (Žd 1,1-2a) V samotnom úvode tohto listu nám jeho pisateľ pripomína skutočnosť, že v minulosti Boh hovoril cez ľudí, ktorých si vyvolil, ale teraz sa k nám prihovoril v Synovi. Ďalej čítame, že tento Syn sa stal dedičom všetkého (úplne všetkého). Keďže sa Ježiš stal dedičom všetkého, my sa stávame spoludedičmi.
2. „Ním stvoril veky…“ (verš 2b) Ešte pred začiatkom jestvovania všetkého tu bol Boží Syn. Korešponduje to s 1.
3. „Tento (Syn) ako odblesk slávy Boha a obraz Jeho podstaty…“ (verš 3a) Ježiš v plnej miere odráža podobu Boha. Áno, aj človek je stvorený na Božiu podobu, ale rozdiel je v tom, že Boží Syn má život sám v sebe, zatiaľ čo veriaci ho majú vďaka tomu, že veria v Syna Božieho.
4. „… posadil sa na pravici Velebnosti na výsostiach, keď (prv) spôsobil očistenie od hriechov;“ (verš 3b) Žiadny obyčajný človek nemôže spôsobiť očistenie od hriechov, a to dokonca ani od tých svojich.
5. „… toľko je dôstojnejší ako anjeli,“ Verše 4-7 hovoria o rozdiele medzi Synom Božím a anjelmi. Niektoré kruhy, ktoré sa mylne považujú za kresťanské, tvrdia, že Pán pred tým, ako sa zjavil v tele, bol archanjelom Michaelom. Nielenže je to teologická hlúposť a heréza, ale je to i urážka Všemohúceho, keď Ježiša dávajú na úroveň anjelov.
6. „On robí svojich anjelov vetrami a svojich služobníkov plamenným ohňom,“ (verš 7) A títo služobníci sa klaňajú Synovi Božiemu.
7. „Tvoj trón, ó, Bože, je na veky vekov a žezlo spravodlivosti je žezlom jeho kráľovstva.“ (verš 8) O kom sa tu hovorí?
8. „Miloval si spravodlivosť a nenávidel si neprávosť;“ (verš 9a) Možno sa vám bude zdať, že tento výrok nejako zvlášť nepotvrdzuje, že ide o Božské vlastnosti, ale je tomu tak. Kto z nás môže povedať, že vždy nenávidí hriech? Niekedy sa nám zdá veľmi atraktívny a nespáchame ho iba preto, lebo sa bojíme Boha. Taktiež niekedy konáme spravodlivo nie preto, že sa s tým úplne stotožňujeme, ale preto, že vieme, že pred Pánom je to správne (napr. odpustenie).
9. „… preto ťa pomazal, ó, Bože, tvoj Boh olejom plesania nad tvojich účastníkov.“ (verš 9b) Aj tu môže niekto namietnuť, že to nijako nepotvrdzuje Boží charakter, a opäť môžeme povedať: Ale áno, potvrdzuje. Duša človeka musí znášať toľko tlakov, že sa nám život často zdá neradostný. To je dôvod, prečo nás Biblia povzbudzuje, aby sme v spáse našej duše našli potešenie a radosť. Buďte si istí, že Ježiš nebojoval s depresiou (okrem času v Getsemane) a bol úplne šťastnou bytosťou.
10. „Ty, Pane, založil si zem na počiatku, a nebesá sú dielom Tvojich rúk;“ (verš 10) Tento verš predsa nemôže nechať nikoho na pochybách, že ide o Božskú osobu. Pripomínam, že stále sa hovorí o Synovi Božom, o Mesiášovi. Človek nevie stvoriť vôbec nič.
11. „… Ty zostávaš, (…) Ty si vždy ten istý a Tvoje roky sa nikdy neminú.“ (verše 11b-12) Áno, iba Boh sa nemení, nestarne, neslabne ani sa nevyvíja, lebo je dokonalý. My starneme, svet starne a speje k úplnému koncu. To, že Biblia na viacerých miestach tvrdí, že všetko zmizne, roztaví sa, bude zvinuté ako plášť a miesto tomu nebude nájdené, je podľa môjho názoru dôkazom, že Biblia je inšpirované Božie slovo. Ľudia si väčšinou nechcú priznať, že všetko speje ku koncu a myslia si, že keď niečo skončí (ľudský život, rastlina, hviezda), automaticky vznikne niečo nové. Áno, je to pravda, ale iba sčiastky, v skutočnosti všetko speje k svojmu koncu.
12. „A kedy ktorému anjelovi povedal: Posaď sa mi na pravici, dokiaľ Ti nepriateľov nepoložím za podnož? Či nie sú všetci služobnými duchmi, posielanými slúžiť tým, čo majú zdediť spásu?“ (verše 13-14) Znovu je tu zvýraznený rozdiel medzi Synom Božím a anjelmi.

Na základe 1. kapitoly Listu Židom sme nespochybniteľným spôsobom preukázali, že Ježiš Kristus je dokonalý Boh so všetkými vlastnosťami a schopnosťami, ktoré Božskej osobe prislúchajú, a z 2. kapitoly tohto listu budeme dokumentovať, že Ježiš Kristus je dokonalý človek a taktiež, prečo to tak musí byť.

Začneme jednou veľmi zaujímavou výpoveďou Božieho slova: „Lebo nie anjelom Boh podriadil budúci svet.“ (verš 5) Vyplýva z toho, že súčasný svet (vek) je poddaný anjelom. Žiaľ, ide o anjelov padlých. Ježiš nazýva satana kniežaťom tohto sveta. Národy ovládli tieto padlé bytosti, a preto všetky náboženské systémy národov nutne skončia v uctievaní falošných bohov. Výnimkou je Izrael, ktorý si Boh ponechal ako svoje vlastníctvo, ale aj tu, žiaľ, dochádzalo k tomu, že sa národ odchyľoval a slúžil modlám a falošným bohom. Avšak vek, ktorý prichádza - 1000-ročné kráľovstvo - nebude poddaný anjelom. Komu teda bude poddaný, kto mu bude vládnuť?

Text, ktorý preberáme, ďalej pokračuje: „A ktosi osvedčil kdesi a povedal: Čo je človek, že pamätáš na neho, alebo syn človeka, že ho navštevuješ?! učinil si ho čosi málo menším od anjelov, slávou a cťou si ho korunoval a ustanovil si ho nad dielami svojich rúk. Všetko si poddal pod jeho nohy. Lebo tým, že mu poddal všetko, nenechal ničoho jemu nepoddaného. No, teraz ešte nevidíme, že by mu bolo všetko poddané.“ (verše 6-8) Je tu citovaný 8. žalm. Keď tento žalm čítame, tak sa naša hruď začne nadýmať pýchou, aké sme my významné tvory - veď predsa Boh nás urobil strážcami všetkého.

Musíme trochu spomaliť a uvedomiť si, že táto pasáž sa predovšetkým vzťahuje na Ježiša Krista. Bez Neho by sa žiadna vláda nad stvorenstvom nekonala. Veď ďalej Písmo hovorí: „Ale vidíme, že Ježiš, ktorého Boh načas urobil menším, ako sú anjeli, pretože pretrpel smrť, bol ovenčený slávou a cťou.“ (verš 9a) Čítame, že Ježiš bol učinený menším od anjelov a predtým v 1. kapitole sme vo veršoch 4-7 čítali, že Pán je väčší, dôstojnejší ako anjeli. Toto zdanlivé protirečenie sa dá veľmi jednoducho vysvetliť, a to tým, že Ježiš bol učinený menším od anjelov nakrátko, na málo, na čas, aby okúsil smrť.

Anjeli nezomierajú, človek áno. Keďže anjeli nezomierajú, nemôžu sa ani znovuzrodiť, preto sa na nich nevzťahuje spasenie. Ježiš okúsil smrť, a preto sa stal ešte vyvýšenejší, ovenčil svoje meno slávou, keďže vstal z mŕtvych.

V ďalšom verši je uvedené, že Pán sa stal človekom natoľko, že veriacich nazýva svojimi bratmi: „Lebo ako posväcujúci, tak i posväcovaní, všetci sú z jedného, pre ktorú príčinu nehanbí sa volať ich bratmi, keď hovorí: Zvestovať budem tvoje meno svojim bratom, prostred zhromaždenia ti budem spievať chvály.“ (verš 11-12). Pán Ježiš je posväcujúci, ostatní sa stávajú bratmi preto, lebo sa posväcujú. Na to, aby sa Mesiáš stal bratom, musel prijať ľudské telo. Svojou smrťou a vzkriesením potom oslobodil svojich súrodencov od strachu zo smrti, ktorý zviera každého človeka.

V predchádzajúcom texte sme dokladovali, že Mesiáš Pán Ježiš Kristus je dokonalý Boh a zároveň je v plnej miere človekom.

Život Ježiša Krista

Položme si otázku, ako vlastne prebiehal Pánov život tu na tejto zemi od počatia po nanebovstúpenie.

• POČATIE - Samozrejme, že veríme v nepoškvrnené počatie. (Keď používame tento termín, máme na mysli počatie Pána Ježiša Krista, a nie počatie Márie, čo je teologický nezmysel, ktorý šíri tradícia.) Keď Máriu zatienil Svätý Duch a uverila Božiemu slovu, počatie začalo. Preto Pán nebol, ani nemohol byť zaťažený tzv.
• SVӒTÁ KRV JEŽIŠOVA - Jedno z najdôležitejších vyhlásení Biblie je, že život je v krvi. V obyčajnej ľudskej krvi je život biologický, nie večný. A tu sa dostávame k ďalšiemu rozdielu medzi človekom ako potomkom Adama a človekom - Nazaretským Ježišom. Mimochodom, pre Neho Biblia používa termín druhý človek: „Prvý človek je zo zeme, pozemský, druhý človek je z neba.“ (1Kor 15,47) Pán Ježiš Kristus mal v sebe večný život. Tento večný život, zoe, bol v Jeho krvi. Pripomínam, že túto kvalitu nemala krv Adamova ani pred pádom do hriechu. Je pravda, že na začiatku sa v Adamovej krvi nenachádzal hriech, ale nebol tam ani večný život, preto musel Adam chodiť v raji k stromu života.
• JEŽIŠ BOL OBMEDZENÝ TELOM - Samozrejme, že o dieťa - Ježiša muselo byť postarané, ako o každé iné dieťa. Keď sa učil chodiť, veľakrát spadol a pri svojej tesárskej práci niekedy zaťal aj vedľa.
• NIKDY NEZHREŠIL - Keď povieme, že nezhrešil, nemyslíme tým iba hriešne skutky, ale Pán bol dokonalý i vo svojich myšlienkach, vo svojej komunikácii, reakciách, vo všetkom. Keď Ho učeníci prosili, aby im ukázal Otca, jasne odpovedal, že kto videl Jeho, videl tiež Otca. Keď vyučoval, hovoril to, čo Mu hovoril Otec. Jeho vyučovanie bolo dokonalé, nikdy nepovedal nič, za čo by sa musel ospravedlniť.
• JEŽIŠ NEBOL CHORÝ - Keďže tvrdíme, že Ježiš bol bez hriechu, rovnako tak musíme tvrdiť, že Ježiš nebol chorý. Prečo? Lebo choroba je kliatbou zákona, ktorá sa prejaví, keď človek zhreší. Ak by bol Ježiš chorý, znamenalo by to, že bola na Neho uvalená kliatba zákona, teda, že zhrešil. Keďže nezhrešil, mohol zobrať na seba hriech sveta a keďže nebol chorý, mohol na seba zobrať choroby, ktoré sú kliatbami zákona.
• JEŽIŠ BOL POSLUŠNÝ - V 2. kapitole Evanjelia Lukáša môžeme čítať, že sa Ježiš rodičom stratil. Našli Ho v chráme, ako debatuje s učencami. Svojej matke vysvetľuje, že Jeho skutok nevychádzal z neposlušnosti, ale z toho, že Jeho najvyššou prioritou je poslušnosť Nebeskému Otcovi. „A on im povedal: Čo to, že ste ma hľadali?
• JEŽIŠ AKO DIEŤA NEROBIL ZÁZRAKY - Týmto tvrdením Pána nijako nedehonestujeme. Práve naopak, môžeme v tom vidieť Jeho pokoru a úplnú odovzdanosť Otcovi. Prvé zázraky začal robiť, až keď na Neho zostúpil Svätý Duch. Nerobil svojvoľné zázraky, ani keď Ho k tomu vyzval Herodes. Robil iba to, k čomu Ho Duch viedol. Ešte môžeme pripomenúť, že Pán bol v plnej miere vedený Svätým Duchom.
• JEŽIŠ ROBIL IBA TO, ČO MU UKAZOVAL OTEC - Dokonca ani zázraky nerobil z vlastného rozhodnutia: „Ježiš im povedal: Amen, amen, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca.
• PÁN SA STAL OBEŤOU - Tento dokonalý Boží Syn a Syn človeka, ktorý viedol dokonalý život podľa Božej vôle, sa stal obeťou za nás. Preto je táto obeť dokonalá a jedinečná, nemôžeme ju opakovať - je úplne dostatočná na to, aby zdokonalila každého, kto verí.
• VZKRIESENIE - Aj o tomto okamihu hovoria úvodné kapitoly Listu Židom: „Veď komu kedy z anjelov Boh povedal: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil? A opäť: Ja budem jeho otcom a on mi bude synom?“ (Žd 1,5) Toto je citát z 2. žalmu. Pavol tiež cituje tento text a nedáva ho do súvislosti s narodením Ježiša, ale so vzkriesením: „My vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, Boh splnil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša, ako je napísané v druhom žalme: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil. To, že ho vzkriesil z mŕtvych, a že sa už nikdy nevráti do porušenia, oznámil takto: Splním vám sväté a verné prísľuby dané Dávidovi.“ (Sk 13,32-34)

Keď Pán vystúpil do neba, tak sa tam vracia nielen ako Syn Boží, ale aj ako Syn človeka. Víťazstvo je dokonané, Kristus už nikdy nezomiera. Aj tí, ktorí v Neho veria, prešli zo smrti do večného života.

Možno si ešte spomínate na známy trend klásť si otázku „Čo by urobil Ježiš? (What Would Jesus Do)“ z neskorých 90. rokov. Ale kresťanstvo nie je len o obyčajnej morálke. Je to o Kristovej zmierujúcej obeti v náš prospech. S touto skutočnosťou na mysli sa môžeme pýtať omnoho zbožnejšie otázky ako napríklad „Čo Pán Ježiš vykonal?“ a „Čo povedal?“

Naša schopnosť vyhýbať sa hriechu a poraziť ho nevychádza z predstavovania si Krista v našich situáciách ale z poslúchania Jeho jasných prikázaní a z nasledovania príkladu Jeho života zaznamenaného v Písme.

V predošlých článkoch sme hovorili o našej tendencii pociťovať úzkosť a o tom, čo hovorí Božie slovo, ako by sme mali kontrolovať a poraziť svoje obavy. V Matúšovi 6:25 Pán Ježiš prikázal svojim nasledovníkom: „Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať. Presnejší preklad gréckeho textu by znel „prestaňte sa báť.“ V Matúšovi 6:31 je tá formulácia trochu iná, avšak význam je rovnaký: „Nezačnite sa obávať.“ Preto by sme mohli myšlienku tejto pasáže zhrnúť slovami: „Ak sa obávate, tak s tým prestaňte. Pre slovo „život“ je použité grécke slovo „psuchē“. Význam tohto slova je spojený s plnosťou pozemského, fyzického a vonkajšieho života. Nebuďte ustarostení o tento časný svet - o jedlo, oblečenie a strechu nad hlavou a o všetko s tým spojené.

V predchádzajúcich veršoch Pán Ježiš povedal: „Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Matúš 6:21). Prílišné sústredenie sa na pozemské poklady vyvoláva aj pozemské pocity. Zahmlieva to náš duchovný pohľad a ťahá nás to preč od služby Bohu. Ako Božie deti máme jediný cieľ - poklad v nebi; jedinú víziu - Božiu vôľu; a jediného Pána - Boha a nie peniaze (Matúš 6:19-24).

Väčšinou musí prísť nejaká ohromná katastrofa, aby zatriasla našimi pohodlnými životmi a dokázala nám pripomenúť, že naše základné životné potreby sú síce bohato napĺňané ale nie zaručené. Život v období Novej zmluvy však nebol vôbec jednoduchý. Boli obdobia, kedy na vrcholoch kopcov nenasnežilo a tým pádom v teplejších obdobiach nemala odkiaľ tiecť voda. Niekedy zase obrovské mračná kobyliek požrali úrodu a priviedli tak na krajinu hladomor. Keď prišiel hladomor, tak neboli ani žiadne finančné príjmy. Práve v tomto kontexte sú Ježišove slová o tom, aby sme nestrachovali o tieto potreby, veľmi silné. Určite je to aktuálna výčitka aj pre nás a naše obavy o základné životné potreby.

Pán Ježiš sa potom ešte rétoricky pýta: „Či život nie je viac ako pokrm a telo viac než odev?“ (Matúš 6:25). Tak veľa ľudí je v dnešnej spoločnosti pohltených vonkajším výzorom a telom - ako ho vyzdobiť, vypracovať, ako ho čo najextravagantnejšie obliecť, odviesť ho v luxusnom aute, mať v čo najkrajšom dome, ako ho čo najviac napchať jedlom, posadiť do pohodlného kresla, navešať naň čo najviac šperkov, zobrať ho na loď, naučiť ho plávať alebo lyžovať, zobrať ho na nejakú dobrodružnú plavbu, a tak ďalej, a tak ďalej. Život však nie je obsiahnutý v týchto veciach, ale ich presahuje.

tags: #akou #recov #hovoril #jezis