Vianoce na Slovensku: Tradície, zvyky a aktivity

Vianočné zvyky na Slovensku patria k tým najkrajším na svete a veľa zahraničných turistov s obľubou navštevuje slovenské mestá pre ich nezabudnuteľnú vianočnú atmosféru. Tradície na Vianoce sú na Slovensku dodnes často dodržiavané a obľúbené. Každý obyčaj má navyše v miestnom folklóre svoj význam. Niektoré zo zvykov na Vianoce prinášajú šťastie a lásku, iné veštia budúcnosť a mnohé súvisia s naším zdravím.

Vianočné trhy v Bratislave sú obľúbenou atrakciou.

Adventné obdobie

Predchádza im prípravné obdobie, ktoré sa nazýva Advent. Adventné obdobie - rozumie sa mu obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Advent je podľa kresťanskej tradície obdobie, v ktorom sa očakáva príchod spasiteľa, teda narodenie Ježiša Krista. Začína sa prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň - 24. decembra. Adventné obdobie vždy trvá 4 nedele pred Štedrým dňom, pričom posledná 4. nedeľa môže byť najneskôr 24.12.

Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec. Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky. Postupne sa zapaľujú a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky.

Adventný veniec so štyrmi sviečkami.

Každá zo štyroch sviec v sebe niesla určitú symboliku a mali by ju zažať iní členovia rodiny:

• Sviečka - znamená nádej a zapaľuje ju najmladšie dieťa v rodine,
• Sviečka - znamená mier a malo by ju zapáliť najstaršie dieťa v rodine,
• Sviečka - znamená priateľstvo a jej zapálenie je na starosti matky rodiny,
• Sviečka - znamená lásku a úloha ju zažať pripadá otcovi rodiny.

Zaujímavosťou je, že pôvodne mali vence až päť sviečok. Tá posledná sa dávala do stredu a musela byť bielej farby. Predstavovala príchod malého Ježiška a zapaľovala sa tesne pred Štedrou večerou.

Medzi obľúbené zimné tradície, ktoré sa na Slovensku dodržiavajú, patrí príchod Mikuláša. Deti každoročne 5.

Vianočné tradície a zvyky

Vianočná výzdoba

Pre advent je samozrejme typická výzdoba a dekorácie. Už počas adventného obdobia si ľudia zdobia svoje domovy. Vonkajšie či vnútorné vianočné dekorácie ponechávajú väčšinou do Troch kráľov, mnohí aj dlhšie. Takou ozdobou môže byť napríklad imelo, ktoré podľa tradície nám prináša šťastie, požehnanie a plodnosť. Ďalšou prírodnou dekoráciou sú vetvičky z borovice, cezmínú a brečtanu, ktoré chránia obydlie pred čarodejnicami a zlými duchmi.

Zdobenie stromčeka

Vianočný stromček sa na Slovensku zdobí približne od 19. storočia a jeho vzhľad sa výrazne premenil. Vianočné stromčeky sa zdobili predovšetkým vianočnými dekoráciami vyrobenými doma: sušené ovocie, orechy, stužky, slamenné ozdoby alebo domáce medovníčky.

Zdobenie vianočného stromčeka je obľúbená aktivita.

Pôst

Predvianočný pôst je tradičný zvyk, ktorý sa v rôznych kresťanských krajinách praktizuje ako príprava na Vianoce. Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst, nejedli sa žiadne mäsité jedlá a ani tie, ktoré si rodina prichystala na Štedrý večer.

Štedrá večera

Na Štedrý deň tu zvyknú nazývať vilija alebo vigília - čo znamená predvečer sviatku. V tento sviatočný deň si aj naši predkovia dopriali na vianočný stôl viac hojnosti, ako inokedy. V niektorých kresťanských domácnostiach sa Štedrá večera začínala tým, že otec zaklopal na dvere a zvolal: Otvorte! Mama sa spýtala: Čo nesiete? Otec: Zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie a po smrti kráľovstvo nebeské obsiahnutie! Mama vpustila otca dnu a povedala: V mene Božom, poďte ďalej. Tým maminina úloha končila, ďalej viedol vinšovanie a dej Štedrej večere otec. Tento zvyk súvisí s náboženstvom, väčšina slovenských domácností ho už celé pokolenia dodržiava.

Tesne pred začatím štedrej večery hlava rodiny rozdelí medzi členov domácnosti domáce oblátky, ktoré sa zvyknú robiť niekoľko týždňov vopred. Hlava rodiny, ktorou bol najčastejšie muž, mal za úlohu prekrojiť jablko na polovicu. Ak bol jadrovník jabĺčka zdravý, svedčilo to o zdraví rodiny. Ak jabĺčko začalo zvnútra hniť, prípadne malo inú chybu, bolo to znamením toho, že do rodiny zavíta choroba. Rozkrajovanie jablka počas Štedrej večere malo aj ochranný význam.

Pod štedrovečerný obrus si ľudia zvyknú dávať škrupiny z kapra alebo peniaze. Šupina z kapra je symbolom bohatstva. Mala údajne prinášať hojnosť aj peniaze.

Vianočné trhy

Viete si vôbec Vianoce predstaviť bez vianočných trhov? V každom meste aj na dedine pravidelne prebiehajú vianočné trhy nielen s možnosťou ochutnania tradičných pokrmov a nápojov, ale aj s ukážkou ľudových remesiel. Okrem toho tu určite zaobstaráte aj množstvo vianočných dekorácií, originálnych darčekov, ale aj tradičných doplnkov - napr. drevené betlehemy a ozdoby. Slováci navyše veľmi radi cestujú aj do zahraničia na vyhlásené vianočné trhy.

Vianočné jedlá na Slovensku

Vianočné pokrmy sa líšia históriu, regionálnymi zvyklosťami aj vianočnými zvykmi v jednotlivých rodinách. Tradične na sviatočnom stole vo väčšine domácností nájdeme vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom, vianočku aj vianočné pečivo. V minulosti sa na stole objavoval predovšetkým hubový kuba, kaša na sladko, kapor na čierno, na stole nesmeli tiež chýbať strukoviny.

Niektoré vianočné jedlá sú na celom území Slovenska rovnaké, avšak niektoré jedlá sa od seba líšia od regiónu k regiónu. Kedysi sa na Slovensku večerali varené či pečené zubáče alebo pstruhy, postupne ich nahradil kapor. Dnes sa v mnohých domácnostiach môžeme stretnúť aj s lososom alebo filetami. Príprava jedál sa v každej domácnosti na Slovensku môže líšiť.

Rozhodne čo nesmie chýbať na vianočnom stole sú vianočné polievky. Na niektorom územi na Slovensku sú obľúbené polievky zo strukovín - hrachová alebo fazuľová. Tieto polievky symbolizujú hojnosť do nového roka. Tradičné polievky sú aj rybacie alebo mliečne hubové polievky. Mliečna hubová polievka sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou či klobáskou. Zaujímavosť: Niektoré gazdinky, najmä na území Kysúc, zvykli pripravovať sladkú vianočnú polievku zo sušených sliviek. Okrem vyššie uvedených polievok je veľmi obľúbenou aj vianočná kapustnica. V niektorých slovenských domácnostiach sa varí buď už na Štedrý deň alebo na Nový rok. Kapustnicu si každá rodina pripravuje podľa svojho receptu. Na západe Slovenska do nej pridávajú napríklad: mäso, smotanu či slivky. Na stede Slovenska okrem toho dávajú do kapustnice aj kvalitné klobásy. Oravské domácnosti zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.

Slovensko: Na Slovensku je vianočné pečenie veľmi obľúbenou činnosťou. Neodolateľná vôňa koláčikov sa v domácnostiach vznáša minimálne pár dní pred Vianocami. Na sladké dobroty sa teší celá rodina. Bez domácich vianočných medovníčkov, ktoré často môžeme vidieť na vianočnom stromčeku to hádam už ani nie je ono, ale vianočných receptov je oveľa viac.

Medzi tradičné jedlá patria:

• Oblátky s medom a cesnakom, alebo len samé
• Štedrák, ktorý je symbolom hojnosti a štedrosti. Obsahuje všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov: orechy, mak, lekvár a tvaroh.
• Opekance (tiež známe ako bobaľky či pupáčiky) Opekance sa pripravujú z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané makom a poliate roztopeným maslom.

Ďalšie vianočné zvyky a tradície

• Púšťanie lodičiek vo forme orechových škrupín: patrí zrejme k najobľúbenejším tradíciám pre deti. Do orechovej škrupiny sa vloží sviečka (napríklad skrátená tortová sviečka) a “lodička” sa spustí do lavóra.
• Hádzanie črievičkou: Hoci je hádzanie črievičkou prezentované ako zvyk pre nezadané (a najmä vydajachtivé) dievčatá, nie je tomu úplne tak. Údajne sa tak vyháňali čerti a zlé magické sily, a dom sa tak na nový rok od týchto negatívnych síl očistil. Nevydaté dievčatá sa postavia chrbtom k dverám s črievičkou v ruke a topánku hodí za chrbát. Topánka smerujúca špičkou z dverí znamená odchod z domova a svadbu. Špička smerujúca niekam inam dievčaťu predpovedá, že zostane ešte jeden rok doma.
• Liatie olova: Svoj pôvod má liatie olova v starovekom Grécku a údajne z olova veštili už starí Kelti. Prvé záznamy o tejto vianočnej tradícii pochádzajú až zo začiatku 18. storočia z rakúskych a nemeckých krajín. Ľudia verili, že tvar, ktorý získali, odhalia tajomstvo budúcnosti. Napríklad rovné pravidelné čiary znamenajú život bez zmien a v pokoji, naopak tie vlnité najrôznejšie zmeny.
• Koledovanie: Za koledu sa všeobecne platí akákoľvek pieseň s vianočnou tematikou. Kolískou kolied a Vianoc je považovaný stredovek a raný novovek. V tomto období vzniklo množstvo vianočných piesní, ktoré si určite pamätáme ešte zo školských lavíc. V slovenských ľudových piesňach sa často objavuje pastorálna tematika, folklór i obyčajný život dedinských ľudí.

Magické dni a veštenie

• 25. november: Počasie na Katarínu nám predpovedalo, aké budeme mať sviatky. Pokiaľ bolo všade blato a sucho, v tom prípade budeme mať Vianoce na snehu. Ak už na konci novembra bude bohatá snehová nádielka, počas sviatkov sa jej už nedočkáme. Ak sa však ako prvý do domácnosti dostavil muž, znamenalo to pre rodinu veľké šťastie. Jeho návšteva totiž vyhnala z domu všetky zlé sily. Na severe najmä v oblasti Oravy chodievali mladí chlapci prezlečení za ženy po domoch a takto tancovali spolu s gazdinami a ich dcérami. Často im tam hrali na husliach a spievali. Za odmenu potom dostali nejakú dobrotu. Mladé dievčatá šli v tento deň nalámať prútiky alebo tenké konáriky z kríkov a stromov, ktoré kvitli na jar. Potom ich označili a dali do vázy. Ten, ktorý vykvitol do Vianoc, znamenal splnené želanie.
• 30. november: Na Ondreja taktiež nemohla dôjsť do domu ako prvá žena, pretože by to rodine prinieslo smolu a rovnako ste nemohli robiť ani žiadne ručné práce, aby sa dobre darilo dobytku. Veštilo sa aj pomocou pohárov. Pod šálky skryli štyri predmety - hrebeň, kúsok zeme, chlieb a prsteň. Potom si každý v rodine vybrali ten svoj. Ak našli hrebeň, tak do roka mali zdravotné problémy, hlina znamenala úmrtie, prsteň svadbu a chlieb bol symbolom blahobytu. Taktiež si dávajte pozor na to, čo sa vám bude snívať. Pretože tieto sny sa vám môžu do roka splniť.
• 4. december: Aj na Barboru túžili spoznať dievčatá svojho ženícha.Mladé ženy túžiace po vydaji si odlomili prútik z akéhokoľvek jarného ovocného kríka či stromu a ten dali do vázy. Potom išli do potoka, uchlipli si vodu do úst a takto ju preniesli až do vázy v kuchyni. Takýmto spôsobom ju polievali každý deň. Ak do Vianoc rozkvitla, tak sa do roka vydali.
• 13. december: Lucia vraj bola najsilnejšia zo všetkých stríg. Preto sa jej ľudia báli a snažili sa v tento deň dostať zo svojich príbytkov zlú energiu. Za všetko mohol fakt, že sme vtedy mali najdlhšiu noc v roku, preto temno víťazilo nad svetlom. Dievčatá túžili vedieť meno svojho budúceho manžela. Na dvanásť lístkov teda napísali rôzne mužské mená, ku ktorým pridali aj nápisy „nikto“, „neznámy“ a „cudzinec“. Každý deň od Lucie do Vianoc spálili jeden lístoček. To meno, ktoré odhalili na Vianoce, mal mať aj ich vyvolený. Od Lucie až do Vianoc si značte do kalendára, aké počasie bolo v jednotlivé dni. Podľa toho budú vyzerať aj mesiace v nasledujúci rok.

Prehľad vianočných zvykov na Slovensku

Vianoce sú jedným z najdôležitejších a najkrajších sviatkov roka. Ich duchovný význam je hlboko zakorenený v kresťanstve, no mnoho tradícií a zvykov, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu, pochádza ešte z predkresťanských čias.

tags: #aktivita #na #vianoce #zvyky