Aký hriech sa nám zmyva pri krste?

Sviatosti sú viditeľné znaky neviditeľnej Božej milosti. Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní.

Podľa II. vatikánskeho koncilu je krst základom spoločenstva všetkých kresťanov. Tí, čo veria v Krista, sú krstom ospravedlnení vierou, a preto sú právom poctení menom kresťan a synovia Katolíckej cirkvi ich oprávnene uznávajú za bratov v Pánovi. Krst tak vytvára sviatostné puto jednoty medzi všetkými.

Krstom začíname nový život v Kristovi. Sme Bohom milované Božie deti. Boh nás pozýva, aby sme konali ako On, boli milosrdní, spravodliví, láskaví, boli svätí.

V kontexte otázky, aký hriech sa nám zmyva pri krste, je dôležité zamyslieť sa nad podstatou odpustenia a jeho významom v našom živote. Odpustenie nie je len možnosťou, ale nutnosťou a požiadavkou samotného Boha.

Komu máme odpustiť?

Predovšetkým tým, ktorí nám ublížili, ale aj tým, o ktorých si to len myslíme. Do kategórie tých, o ktorých si to myslíme, môžu patriť všetci, počínajúc Bohom a končiac sebou samým. Môžeme byť nahnevaní na Boha, že nás stvoril s určitými danosťami, že nás vsadil do určitého prostredia a času, s ktorými nechceme súhlasiť. Môžeme sa hnevať, že určité veci v našom živote dopustil, veď „bez jeho vôle sa nám ani vlas na hlave neskriví“.

V evanjeliu kladie apoštol Peter Ježišovi otázku: Dokedy máme odpúšťať a kedy už nemusíme. Pán Ježiš odpovedá podobenstvom, ktoré odhaľuje našu situáciu vo vzťahu k Bohu, ktorý nám odpúšťa ustavične.

Kráľ v tomto podobenstve predstavuje Boha, ktorý nám odpúšťa nesmierne dlžoby zo svojej dobroty. A nielen odpúšťa, ale prepúšťa na slobodu otrokov. Boh sám je vzorom odpúšťania, tak ako to vidíme v okamžiku Ježišovej popravy na kríži. Boh z najväčšieho zločinu v ľudských dejinách robí prameň odpustenia a vykúpenia. Robí tak preto, lebo je Dobrý. Robí tak z dobroty svojho srdca.

Život nás usvedčuje, že my sami odkázaní len na seba, nevieme takto zo srdca odpustiť. Odpustenie je podmienka nášho uzdravenia a našej Spásy. Sirach hovorí: „Odpusť svojmu blížnemu, ak ti uškodil: lebo aj tebe odpustia viny, ak o to poprosíš. Ak človek prechováva hnev proti blížnemu, ako si potom žiada od Boha, aby bol zdravý?“ Existuje reálna spojitosť medzi odpustením a uzdravením človeka.

Aby sme dokázali odpustiť musíme sa na svoj život pozrieť očami viery. Tak ako to robí Jozef syn Jakubov. Bratia mu spôsobili mnoho zla, predali ho do otroctva a on sa riadením Božím stal záchrancom Egypta. Keď sa dal spoznať svojím bratom, zľakli sa a boli zhrození a čakali spravodlivý trest. On sa im však namiesto toho milo prihovoril: „Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. A teraz sa netrápte a nesužujte, že ste ma sem predali, lebo Boh ma sem poslal pred vami, aby ste ostali nažive. Preto ma Boh poslal pred vami, aby váš rod zachoval na zemi a aby ho mimoriadnym zásahom zachoval pri živote. A takto nie vy ste ma sem poslali, lež Boh… Vy ste síce snovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na dobro, aby uskutočnil to, čo je dnes, aby zachránil život mnohým ľuďom.“

Jozef sa na svoj život díva očami viery. Za svojimi negatívnymi zážitkami začína vnímať Boží prst a Božiu múdrosť. Viera nám hovorí, že náš život nie je zhlukom náhodilostí a nezmyslov, ale že sme predmetom výchovy Boha, ktorý svoju pozornosť upriamuje na nás, k nášmu dobru. Zranenie prestane bolieť, ak sa na neho začneme dívať očami viery ako na súčasť Božej výchovy. Každé zranenie, ktoré sme zakúsili, nám zjavuje jednu základnú skutočnosť, že nikto nemôže dokonalé naplniť naše očakávania, okrem Boha. Odpustenie nás otvorí viere, ktorá je potrebná ku Spáse.

Odpustenie zo srdca je podmienené z našej strany ochotou odpustiť. Samotné slovo odpustiť naznačuje, že máme čosi pustiť. Pustiť pomstu zo svojich rúk. „Mysli na koniec (všetkého) a zanechaj nepriateľstvo, lebo hniloba a smrť ti hrozia, ako to ustanovil (Boh)… Pamätaj na zmluvu Najvyššieho a prepáč vinu blížnemu!“

Každá svätá omša nám sprítomňuje zmluvu s Najvyšším, v každej svätej omši vidíme úžasnú mieru Božieho odpustenia, ktorý z Kríža udeľuje Spásu. Zmluva s Najvyšším sa uskutočnila v obetovaní tela a krvi Ježiša Krista. Tu hľadajme silu k odpusteniu.

Aby sme mohli s plnou dôverou pristupovať k Bohu, potrebujeme istotu odpustenia našich hriechov. Viera v odpustenie hriechov je obsiahnutá v Kréde. Odpustenie hriechov je od chvíle Spasiteľovej smrti na kríži skutočnosťou, v ktorú sme vyzvaní veriť a privlastniť si ju vierou. Kristova smrť nám prináša odpustenie hriechov, ak svoje hriechy vyznáme, ľutujeme a vierou si privlastním túto milosť. Je to najzákladnejšia skutočnosť Nového Zákona. Ospravedlnenie z viery je počiatok nadprirodzeného živote stále aktuálny vo sviatosti krstu a pokánia.

Ježiš robí zo zla obeť a táto obeť sa Bohu páči. Ježiš svojou dobrovoľnosťou dal týmto skutočnostiam iný zmysel. Boh Otec to všetko premyslel na dobro. Teda ak máme pred očami taký vynikajúci príklad a keď si uvedomíme, že celý svet stojí na Božom odpustení, tak odpustiť nie je ťažké. Ovocím tohto všetkého má byť naša láska a vďačnosť.

Treba vážne pristupovať ku skutočnosti odpustenia hriechov. Niet človeka, nech by bol akokoľvek zlý a akokoľvek sa previnil, čo by s istotou nemohol dúfať v odpustenie hriechov, ak je jeho pokánie úprimné.

Mnohí ľudia si myslia, že dokiaľ sa nevyspovedajú, že dovtedy musia žiť v hriechu. Avšak zatiaľ je pravdou, že dokonalá ľútosť zmýva hriech ihneď a my nemáme čakať ä zotrvávať v hriešnom stave, ale máme sa ihneď snažiť o túto ľútosť. Tiež sa často vyskytuje nerozlišovanie závažnosti hriechu.

Ak si je kresťan stále vedomý, že žije v hriechu, či sa v jeho živote môže prejaviť radosť, sila, pokoj, či môže vydávať svedectvo, či môže vravieť ako súčasníci Pána Ježiša: „Prišiel Kristus Spasiteľ, odpustil nám hriechy, všetky problémy sú riešiteľné!“. Až keď človek skutočne uverí v odpustenie svojich hriechov, bude ako ten, ktorý našiel veľký poklad, ako žena, ktorá našla stratenú drachmu, bude volať: „Tešte sa spolu so mnou!“ Popretie hriechu je dnes znakom doby.

Vieme z katechizmu, že dokonalá ľútosť vedie k odpusteniu hriechov, že nemáme s touto ľútosťou čakať až do spovede, ale máme sa hneď snažiť v sebe obnoviť priateľstvo s Bohom skrze ľútosť. Vo svätej spovedi, ktorú musíme pri ťažkých hriechoch napriek svojej ľútosti absolvovať, nejde o opravu odpustenie, ale o zmierenie s cirkvou, so spoločenstvom veriacich. Sviatostná spoveď nás zaväzuje v prípade ťažkých hriechov.

V snahe o úplne odpustenie musíme ísť ešte ďalej. Musíme sa snažiť odpúšťať tou istou mierou, akou my sami potrebujeme odpustenie. Boh nám odpúšťa neporovnateľne viac, ako sa žiada od nás odpustiť. Každý hriech, ktorým nám ktosi ublížil, sa dotkol nielen nás, ale samotného Krista, ktorý sa s nami úplne solidarizuje. Pán Ježiš na kríži nehovorí: „Otče, odpúšťam im!“ ale prosí „Otče, odpusť im!“. Teda aj my máme prosiť Boha, aby On sám v nás odpustil. Znakom skutočného odpustenia je schopnosť zbožne sa modliť za tých, ktorí nám ublížili. V tejto modlitbe sa naša rana mení na prameň súcitu. Viac nás trápi to, že bol porušený Boží zákon, ako skutočnosť, že bolo ublížené práve nám.

Keď prijímame Ježiša do svojich sŕdc, prežívame čosi nové: premieňajúcu moc jeho života. Máme byť k sebe navzájom láskaví a milosrdní. Katechizmus nás poučuje, že vôľa človeka sa naklonila ku zlu a predsa má naša vôľa úžasnú schopnosť, rozkázať sama sebe, človek nemusí konať zlo, ku ktorému ho tiahne narušená prirodzenosť, ale v každej chvíli sa dokáže riadiť Božím príkazom, ak to skutočne chce. Čiže hoci sme od prirodzenosti zlí, môžeme byť Božou milosťou milosrdní a láskaví, ak to naozaj chceme.

Podľa Katechizmu katolíckej cirkvi, krst z nás zmýva dedičný hriech. Ježiš Kristus ustanovil krst, keď zveril apoštolom misijné poslanie s cieľom krstiť: "Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého" (Mt 28, 19-20).

Krst je základná sviatosť - brána, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Zjednocuje nás s Ježišom Kristom, vťahuje nás do jeho vykupiteľskej smrti na kríži a tak nás vyslobodzuje z moci hriechu, očisťuje od všetkých osobných hriechov a umožňuje nám spolu s Kristom vstať z mŕtvych k životu, ktorý sa nekončí. Krst je zmluva s Bohom, pri ktorej by človek mal povedať svoje slobodné „áno“.

Svätý František nás poučuje: „Moji požehnaní bratia, klerici i laici, nech vyznávajú svoje hriechy kňazom nášho rádu. Ak to nieje možné, nech sa spovedajú iným svedomitým a katolíckym kňazom. A nech vedia a majú na pamäti úplne jasne: Keď príjmu pokánie a dostanú rozhrešenie od ktoréhokoľvek katolíckeho kňaza, budú celkom iste zbavení hriechov, len keď sa snažia pokorne a svedomito vykonať uložené pokánie. Keď však nemôžu práve vyhľadať kňaza, potom môžu vyznať hriechy niektorému bratovi, ako hovorí apoštol Jakub: „Vyznávajte sa navzájom zo svojich hriechov.“ (Jak 5,16). Napriek tomu sa však nesmú prestať obracať na kňaza, pretože moc zadržovať a odpúšťať hriechy majú len kňazi.

Krst nielenže očisťuje od všetkých hriechov, ale novopokrsteného robí aj „novým stvorením.“ (2Kor 5,17), adoptívnym božím synom, ktorý sa stal účastným na Božej prirodzenosti, Kristovým údom, Kristovým spoludedičom a chrámom Ducha Svätého. Kto prijal od Boha vznešený dar krstu, nemusí sa báť nijakého zla. (Sv.

Krst je prvá sviatosť, ktorú môžeme prijať spomedzi všetkých ostatných sviatostí. Je vstupnou bránou do života viery, pretože krstom sa nám zmýva dedičný hriech a všetky hriechy i tresty za hriechy spáchané do momentu udelenia krstu, krstom sa stávame Božími deťmi a zároveň krstom sa stávame členmi Cirkvi, mystického Kristovho tela.

Pri obrade krstu sú prítomní aj krstní rodičia. Ich úloha je veľmi zodpovedná. Vyberá si ho krstenec, ak je nedospelý, tak jeho rodičia alebo ich zástupca, alebo, ak títo chýbajú, farár alebo vysluhovateľ krstu. Musí byť na to schopný a mať úmysel plniť túto úlohu. Má mať zavŕšený 16.-ty rok života. Musí byť katolík, pobirmovaný, ktorý už prijal Eucharistiu a má viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú prijal.

Sviatosť krstu ako sviatosť mŕtvych spôsobuje u krstenca nasledovné účinky: robí nás Božími deťmi; zmýva z duše dedičný hriech; zmýva všetky osobné hriechy a tresty za ne (večné či dočasné); vzbudzuje v nás nadprirodzený život (skrze vliatia posväcujúcej milosti a jej sprievodu - darov Ducha Svätého, čností); vtláča do duše nezmazateľný znak - krstný charakter (Preto sa sviatosť krstu môže prijať len raz v živote.

Krst je schopný platne prijať každý nepokrstený človek a len človek v stave pozemského putovania. Pokrstiť sa majú, pokiaľ to situácia dovoľuje, aj potratové plody, ak ešte žijú. Biela svieca - zapálená od veľkonočnej sviece, ktorá symbolizuje zmŕtvychvstalého Krista a znamená, že Kristus v novopokrstenom zapálil svetlo Božieho života. Krst nedospelých (detí) je platný a dovolený za splnených podmienok. Musí byť zdôvodnená nádej, že dieťa bude vychovávané v katolíckom náboženstve. katechumenátom sa osvedčil v kresťanskom živote. K hodnému prijatiu sviatosti sa vyžaduje aspoň viera („Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený Mk 16,16) a ľútosť nad spáchanými hriechmi („Kajajte sa teda, obráťte sa, aby sa zastreli vaše hriechy Sk.

Krst ustanovil Ježiš Kristus, keď zveruje apoštolom misijné poslanie s cieľom krstiť: "Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého" (Mt 28, 19-20).

Krstom do nás Kristus zasieva malé semienko viery, z ktorého má vyrásť veľký strom a ktorý má prinášať bohatú úrodu - názorne môžeme ukázať malé semienko, napr. z jablka a samotné jablko, po prípade viac jabĺk - z podobenstva o strome, ktorý prináša dobré ovocie (Porov. Mt 7,20) . Krst je teda základná sviatosť - brána, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Zjednocuje nás s Ježišom Kristom, vťahuje nás do jeho vykupiteľskej smrti na kríži a tak nás vyslobodzuje z moci hriechu, očisťuje od všetkých osobných hriechov a umožňuje nám spolu s Kristom vstať z mŕtvych k životu, ktorý sa nekončí. Krst je zmluva s Bohom, pri ktorej by človek mal povedať svoje slobodné „áno“.

Odpoveď: Znamená to prijať od Boha odpustenie hriechov zadarmo, pre zásluhu Kristovej krvi, ktorú prelial za nás svojou obeťou na kríži; (a) a tiež byť Svätým Duchom obnovenými a posvätenými za Kristove údy, aby sme mohli stále viac zomierať hriechu a viesť svätý a bezúhonný život.

Krst Ježiša Krista

Otázka: Tak, že Kristus toto vonkajšie obmytie vodou ustanovil (a) a pri­dal zasľúbenie, (b) že som tak isto obmytý Jeho krvou a Duchom od všetkej nečistoty mojej duše, t. j.

„Hľa, môj služobník priviniem si ho, vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Svojho ducha som vložil na neho, právo prinesie národom. Nebude kričať ani hlučne volať, nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, bude uplatňovať právo. Nezoslabne nezlomí sa, kým nezaloží na zemi právo.

Vo svätej spovedi, ktorú musíme pri ťažkých hriechoch napriek svojej ľútosti absolvovať, nejde o opravu odpustenie, ale o zmierenie s cirkvou, so spoločenstvom veriacich. Sviatostná spoveď nás zaväzuje v prípade ťažkých hriechov.

Náš Pán Ježiš Kristus, (d) „ktorého nám Boh učinil múdrosťou a spravodlivosťou, a posvätením, a vykúpením“.

Odpoveď: Preto, lebo som skrze vieru údom Ježiša Krista, (b) a tak účastný Jeho pomazania; (c) aby som smel vyznávať Jeho meno (d) a vydávať sa Jemu v živú obeť vďaky, (e) aby som mohol slobod­ne a s dobrým svedomím bojovať proti hriechu a Satanovi v tomto živote, (f) a potom s Ním panoval vo večnosti nad všetkým stvorením.

Odpoveď: Lebo On nás vykúpil s naším telom i dušou z hriechu a z moci diabla, a to nie zlatom ani striebrom, ale svojou drahou krvou, a učinil nás svojím vlastníctvom.

Odpoveď: To znamená, že večný Syn Boží, ktorý je a zostáva (a) pravým a večným Bohom, (b) pôsobením Ducha Svätého (c) z tela a krvi panny Márie vzal na se­ba skutočnú ľudskú prirodzenosť, (d) aby sa stal skutočným potomkom Dávida, (e) vo všetkom po­dobným svojim bratom, (f) okrem hriechu.

Odpoveď: On je náš Prostredník (a) a Jeho nevinnosťou a doko­nalou svätosťou je v Božích očiach prikrytý môj hriech, v ktorom som bol počatý aj porodený.

Odpoveď: Tak, že On po celý čas svojho života na Zemi, obzvlášť na jeho konci, znášal na tele i na duši hnev Boží proti hriechom celého ľudského pokolenia: (a) aby svojím utrpením ako jedinou obeťou zmierenia (b) vyslobodil naše telo a dušu z večného zatratenia (c) a získal pre nás Bo­žiu priazeň, spravodlivosť a večný život.

Odpoveď: Preto, aby nás On - nevinný a predsa svetským sudcom odsúdený - (a) oslobodil od prísneho súdu Božieho, pred ktorý sme mali byť my postavení.

Odpoveď: Áno, má, lebo tým som uistený, že vzal na seba ťarchu kliatby (zlorečenia), ktorá ma ťažila. (a) Boh totiž zlorečil smrti na kríži.

Odpoveď: Pretože vzhľadom na spravodlivosť a pravdu Bo­žiu (a) nemohlo byť učinené zadosť za naše hriechy inak, než smrťou Božieho Syna.

Odpoveď: Naša smrť nie je zadosťučinením za naše hriechy, (a) ale je iba odstránením hriechu a prechodom do večného života.

Odpoveď: Ten, že mocou Kristovej smrti je náš starý človek spolu s Ním ukrižovaný, usmrcovaný a pochovávaný, (a) aby v nás via­cej nepanovali porušené náklonnosti tela, (b) ale aby sme samých seba vydávali Jemu v obeť vďaky.

Odpoveď: Preto, aby som mohol byť aj v najväčších pokušeniach uistený a úplne potešený tým, že On ma svojou nepredstaviteľnou úzkosťou, bolesťou, hrô­zou a pekelnou agóniou, ktoré znášal počas celého svojho utrpenia, (a) ale obzvlášť na kríži, vyslobodil z pekelného súženia a trápenia.

Odpoveď: Po prvé: svojím zmŕtvychvstaním premohol smrť, aby sme sa mohli stať účastníkmi spravodlivosti, ktorú pre nás získal svojou smrťou. (a) Potom: Jeho sila prebúdza aj nás k novému životu. (b) Napokon: zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je istou zárukou nášho slávneho zmŕtvychvstania.

Odpoveď: Tak, že Kristus sa pred očami svojich učeníkov pozdvihol zo zeme do neba (a) a je tam k nášmu dobru, (b) dokiaľ znova nepríde súdiť živých i mŕtvych.

Odpoveď: Kristus je pravý človek a pravý Boh. Podľa svojej ľudskej prirodzenosti nie je viacej na Zemi, (b) ale podľa svojho božstva, velebnosti, milosti a Ducha sa nikdy nevzďaľuje od nás.

Odpoveď: Po prvé: je naším Obhajcom v nebi u svojho Otca. (a) Potom: to, že máme telo v nebi, je istou zárukou, že On, naša hlava, vezme k sebe aj nás, svoje údy. (b) A napokon: posiela nám svojho Ducha ako závdavok, (c) ktorého mocou „hľadáme to, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej, a nie to, čo je na zemi”.

Odpoveď: Lebo Ježiš Kristus preto vstúpil na nebesá, aby i tam ukázal, že je hlavou svojej cirkvi (a) a že skrze Neho Otec riadi všetky veci.

Odpoveď: Predovšetkým, že skrze svojho Svätého Ducha vyli­eva na nás ako na svoje údy nebeské dary; (a) ďalej, že svojou mocou nás chráni a zachováva pred všetkými nepriateľmi.

Odpoveď: Také, že v každom súžení a v prenasledovaní so vzpriamenou hlavou očakávam z neba toho, ktorý sa už prv postavil za mňa pred Boží súd a sňal zo mňa všetko prekliatie, a ktorý príde ako Sudca z neba, (a) aby odsúdil všetkých svojich i mojich nepriateľov do večného zatratenia, (b) mňa však so svojimi vyvolenými vezme k sebe do nebeskej radosti a slávy.

Odpoveď: Verím, že Duch Svätý je predovšetkým s Otcom i Synom pravý a rov­nako večný Boh. (a) Je mi daný tiež preto, (b) aby ma skrze pravú vieru činil účastníkom Krista a všetkých jeho dobrodení, (c) a aby ma mohol potešovať a zostávať so mnou naveky.

Odpoveď: Verím, že Syn Boží (a) od počiatku sveta až do jeho konca (b) si svojím Svätým Duchom a Slovom (c) zhromažďuje, ochraňuje a zachováva (d) z celého ľudského pokolenia (e) cirkev, vyvolenú k večnému životu, (f) zjednotenú v pravej viere. (g) A verím, že aj ja som jej živým členom (h) a naveky ním aj zostanem.

Odpoveď: Predovšetkým to znamená, že všetci veriaci sú spo­ločne účastníkmi Krista a Jeho bohatstiev i darov. (a) Ďalej to znamená, že každý si musí uvedomovať svoju povinnosť slúžiť ochotne a láskavo svojimi darmi v prospech a ku spaseniu druhých veriacich.

Odpoveď: Verím, že Boh pre Kristovo zadosťučinenie nebude viacej spomínať moje hriechy, ani moju porušenú prirodzenosť, proti ktorej musím bojovať po celý život, (a) ale naopak, milostivo mi pripo­číta Kristovu spravodlivosť, (b) aby som nikdy nebol odsú­dený Božím súdom.

Odpoveď: Také, že po smrti sa nielen moja duša navráti ihneď ku Kristovi, k svojej hlave, (a) ale i moje telo bude vzkriesené mocou Kristovou a opäť sa zjednotí s dušou, a bude podobné slávnemu telu Kristovmu.

Odpoveď: Také, že už aj teraz cítim vo svojom srdci počiatok večnej radosti (a) a po tomto smrteľnom živote dostane sa mi tak dokonalej spásy, ktorú „ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo a ktorá ani do srdca človeka nevstúpila“, aby som chválil Boha naveky.

Odpoveď: Ten, že som spravodlivý v Kristovi pred Bohom a že som dedič večného života.

Odpoveď: Jedine pravou vierou v Ježiša Krista. (a) Hoci ma sve­domie obviňuje, že som hrubo prestúpil všetky Božie prikáza­nia, nedodržal žiadne z nich, (b) a stále som naklonený k všetkému zlému; (c) bez ohľadu na to mi Boh bez akejkoľvek mojej zásluhy (d) púhou milosťou (e) daruje a pripočítava (f) dokonalé za­dosťučinenie, (g) spravodlivosť a svätosť Kristovu, (h) a to tak, ako keby som bol nikdy ani nespáchal žiadny hriech, áno, ako keby som naplnil všetko, čo Kristova poslušnosť naplnila za mňa. (i) A to do tej miery, do akej prijímam toto obdarovanie veriacim srdcom.

Odpoveď: Nie preto, že by ma Boh prijímal na základe hodnoty mojej viery, ale preto, že mojím ospravedlnením pred Bohom je iba zadosťučinenie, spravodlivosť a svätosť Kristova, (a) čo nemôžem prijať a privlastniť si žiadnym iným spôsobom, len samotnou vierou.

Odpoveď: Lebo ospravedlnenie, ktoré môže obstáť pred Bo­žím súdom, musí byť úplne dokonalé vo všetkých svojich častiach, zodpovedajúce Božiemu zákonu (a) a tiež preto, že všet­ky naše najlepšie skutky v živote sú nedokonalé a poškvrnené hriechom.

Odpoveď: Táto odmena nie je za zásluhy, ale z milosti.

Odpoveď: V žiadnom prípade, lebo nie je možné, aby tí, ktorí sú vštepení v Krista pravou vierou, neprinášali ovocie vďaky.

Odpoveď: Viera pochádza od Ducha Svätého, (a) ktorý ju v na­šom srdci vznecuje zvesťou evanjelia a utvrdzuje svia­tosťami.

Odpoveď: Sú to sväté viditeľné znamenia a pečate, ktoré Boh ustanovil k tomu, aby ich používaním plnšie vyhlásil a spečatil zasľúbenie evanjelia, totiž, že nám daroval slobodne odpus­tenie hriechov a večný život na základe jedinečnej obeti Krista dokonanej na kríži.

Odpoveď: Áno, naozaj, lebo Duch Svätý nás v evanjeliu učí a sviatosťami ubezpečuje, že celé naše spasenie je závislé od obeti Krista, ktorú za nás priniesol na kríži.

Odpoveď: Dve, (a) a to svätý krst (b) a svätú Večeru Pánovu.

tags: #aky #hriech #sa #nam #zmyva #pri