Amnestia a milosť: Rozdiely a právomoci na Slovensku

Právomoc udeliť amnestiu či milosť patrí k tradičným právomociam hlavy štátu, a to aj v súčasnosti v podmienkach demokratických a právnych štátov založených na princípe deľby moci, predovšetkým princípu oddelenia súdnej moci od moci zákonodarnej a výkonnej. Oprávnenie hlavy štátu zasiahnuť prostredníctvom inštitútu amnestie alebo milosti do sféry súdnej moci môžeme preto označiť za akýsi „výron“ exekutívy do súdnej moci.

Účel amnestie, ale aj milosti, môžeme teda vidieť najmä v možnosti umožniť hlave štátu zmierňovať tvrdosť zákona, ku ktorej môže eventuálne dôjsť pri striktnom, najmä formálnom, uplatňovaní právnych predpisov. V žiadnom prípade by však predmetné inštitúty nemali predstavovať druh mimoriadneho opravného prostriedku. Predovšetkým v laickej, niekedy však aj v odbornej verejnosti zvyknú byť inštitúty amnestie a milosti zamieňané, či dokonca neraz stotožňované.

Prezident Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava) „odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenia formou individuálnej milosti alebo amnestie“. Ústava teda slovenskej hlave štátu zveruje možnosť rozhodnúť o agraciácii a rehabilitácii, a to vo forme amnestie alebo milosti.

Základné rozdiely medzi amnestiou a milosťou

Ešte pred tým, ako sa dostaneme k problematike subjektu rozhodujúceho o udelení amnestie, v stručnosti si oba uvedené inštitúty charakterizujeme. Tak amnestia, ako aj milosť predstavujú inštitúty zasahujúce do sféry súdnej moci, prípadne aj do sféry orgánov činných v trestnom konaní. Základný rozdiel sa týka „početnosti“ subjektov, ktorých sa amnestia na jednej strane a milosť na strane druhej dotýka. Milosť je „štandardným“ individuálnym aktom, aktom aplikácie práva. Týka sa len konkrétnej osoby. Naopak, amnestia zvykne byť charakterizovaná ako všeobecne záväzný právny predpis , čiže normatívny právny akt. Amnestia má v každom prípade hromadnú povahu.

Podľa projustice.sk je milosť aplikáciou práva, ktorá sa dotýka konkrétnej osoby, zatiaľ čo amnestia má hromadnú povahu. Nesmeruje voči menovite určeným osobám, ale k bližšie neurčeným osobám, ktoré však spĺňajú stanovené predpoklady.

Rozdiel medzi amnestiou a milosťou je aj v spôsobe ich udelenia, pretože pokiaľ rozhodnutie o amnestii sa uverejňuje v Zbierke zákonov (tzn. vyhlasuje), rozhodnutie o udelení milosti je individuálnym aktom aplikácie práva, ktorý sa v Zbierke zákonov neuverejňuje.

Pokiaľ ide o amnestiu, týka sa širokého okruhu ľudí na rozdiel od milosti.

V prípade amnestií sa rozhoduje o tom, že odpustíte alebo znížite trest ľuďom, ktorí sa dopustili nejakého druhu trestného činu. To znamená, že amnestie sa udeľujú na určitý typ skutku a dotýkajú sa vopred neurčeného počtu páchateľov. V prípade milosti je to vyslovene individuálna záležitosť. Teda, ak sa ja napríklad dopustím dopravnej nehody, pri ktorej niekoho usmrtím, dostanem trest. Ako fyzická osoba môžem prezidenta požiadať o omilostenie. Napríklad, som jediným živiteľom rodiny, som ťažko chorý a podobne. Milosť je teda individuálna a dotýka sa konkrétnej osoby.

Formy amnestie a milosti

Tak amnestia, ako aj milosť môže mať tri odlišné „obsahy“. Ich kombinácia v jednom rozhodnutí o udelení amnestie alebo milosti však vylúčená nie je. Vo forme amnestie alebo milosti môže tradične hlava štátu, prípadne iný ústavný orgán:

• prikázať, aby sa trestné stíhanie nezačínalo a v prípade, ak už bolo začaté, aby sa v ňom nepokračovalo - tzv. abolícia;
• rozhodnúť o odpustení alebo zmiernení trestu - tzv. agraciácia;
• rozhodnúť o zahladení odsúdenia, resp. o inom spôsobe odstránenia nepriaznivých dôsledkov odsúdenia - tzv. rehabilitácia.

Z teoreticko - právneho hľadiska môže byť amnestia vyhlásená formou abolície, agraciácie a rehabilitácie. Abolícia znamená neprípustnosť trestného stíhania, čo znamená, aby sa trestné konanie nezačínalo alebo aby sa v ňom nepokračovalo. Agraciácia v porovnaní s abolíciou nie je trestno-procesným rozhodnutím. Odpúšťa sa ňou nevykonaná časť trestu alebo celý trest uložený súdom. Rehabilitácia, rovnako ako aj agraciácia patrí medzi dôvody zániku výkonu trestu. V užšom zmysle slova predstavuje zahladenie odsúdenia a v širšom zmysle slova predstavuje nie len zahladenie odsúdenia z hľadiska trestnoprávnych dôsledkov, ale aj náhradu morálnych a materiálnych újm spojených s odsúdením.

Pred rokom 2001 mal prezident v právomoci 3 druhy amnestie alebo milosti: abolíciu, agraciáciu a rehabilitáciu. Po novelizácii zákona z 23. februára 2001 abolícia zo znenia zákona zmizla. V praxi ide o zmenu vďaka ktorej je možné udeliť amnestiu len na už existujúci, právoplatný rozsudok udelený súdom. Abolícia, naopak, umožňovala použiť amnestiu aj pred začatím trestného konania alebo zastaviť konanie, ak už bolo zahájené.

Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z. priniesol zmenu aj v článku 105 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého význam spočíva v tom, že ak nie je prezident Slovenskej republiky zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. a), b), c), n) a o) Ústavy Slovenskej republiky prechádzajú na vládu Slovenskej republiky.

Kto rozhoduje o udelení amnestie?

V zmysle čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy o udelení amnestii rozhoduje prezident. Až do druhej novelizácie Ústavy, vykonanej ústavným zákonom č. 9/1999 Z. z., bol prezident jediným ústavným orgánom, ktorý o udelení amnestie rozhodoval. Ústava totiž žiadnym spôsobom neupravuje otázku, kto môže prezidentovi predložiť návrh na vydanie rozhodnutia o amnestii.

Ústavný zákon č. 9/1999 Z. z. doplnil čl. 102 Ústavy o druhý odsek, ktorý znie: „Rozhodnutie prezidenta vydané podľa čl. 102 ods. 1 písm. c) a podľa písmnena j), ak ide o udelenie amnestie, a podľa písmena k), je platné, ak ho podpíše predseda vlády Slovenskej republiky alebo ním poverený minister; v týchto prípadoch za rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky.“

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že prezident nie je jediným subjektom, ktorý v podmienkach ústavného systému Slovenskej republiky o udelení amnestie rozhoduje. Alebo presnejšie, na vydanie platného rozhodnutia o amnestii nestačí len vôľa hlavy štátu. Prezident síce vydanie rozhodnutia o amnestii iniciuje, no na vydaní takéhoto rozhodnutia sa podieľa okrem prezidenta aj predseda vlády, prípadne aj ním poverený minister. Vôľa hlavy štátu udeliť amnestiu totiž musí byť „schválená“ aj predsedom vlády.

Podpísaním prezidentského rozhodnutia o amnestii s týmto rozhodnutím vyjadruje v mene vlády, ktorú reprezentuje, súhlas. Práve prezumovaný súhlas s rozhodnutím prezidenta, ktorý udeľuje predseda vlády kontrasignáciou tohto rozhodnutia, predstavuje základ pre prebratie ústavnopolitickej zodpovednosti vlády za toto rozhodnutie.

Na tomto mieste taktiež považujeme za dôležité osobitne zdôrazniť, že predseda vlády nie je povinný rozhodnutie prezidenta o amnestii kontrasignovať. Takáto povinnosť z Ústavy nevyplýva. Prípadná povinnosť predsedu vlády kontrasignovať rozhodnutie prezidenta by taktiež popierala samotný zmysel a účel inštitútu kontrasignácie.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 102 ods. 2 Ústavy, subjekt, kontrasignujúci rozhodnutie prezidenta, je formulovaný alternatívne. Podpíše ho buď predseda vlády, alebo ním poverený minister. Túto formuláciu možno bez pochýb interpretovať v tom zmysle, že rozhodujúcim subjektom je vždy predseda vlády. Ten rozhodne, či bude rozhodnutie prezidenta o amnestii kontrasignované a tým mu priznaná platnosť. Súčasne rozhodne, či kontrasignáciu vykoná sám, alebo týmto úkonom poverí niektorého z ministrov.

V zmysle už citovaného ustanovenia čl. 102 ods. 2 Ústavy, za rozhodnutie prezidenta, ktoré podpísal predseda vlády alebo ním poverený minister, zodpovedá vláda. Táto zodpovednosť môže viesť až k vysloveniu nedôvery vláde zo strany Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len Národná rada) v zmysle čl. 114 Ústavy.

Obmedzenie právomoci prezidenta rozhodovať o amnestii prostredníctvom inštitútu kontrasignácie možno vnímať ako určitú záruku proti zneužitiu takejto právomoci. Pri takom závažnom rozhodnutí, akým (napr.) odpustenie trestov právoplatne odsúdeným osobám bez pochýb je, nie je žiaduce, aby bolo rozhodovanie zverené len jednej osobe. „Viac hláv, viac rozumu,“ ako sa hovorieva.

Štatistiky udeľovania milostí

Súčasná hlava štátu je v porovnaní s predchodcami najmenej „milostivá“. V porovnaní s predchodcami je prezident najopatrnejší pri udeľovaní milostí odsúdeným osobám. Prezident Slovenskej republiky má právo odpustiť alebo zmierniť právoplatne uložený trest alebo zahladiť odsúdenie, a to prostredníctvom udelenia individuálnej milosti alebo amnestie.

Na základe žiadosti o milosť a ďalších podkladov, ktoré pre hlavu štátu zabezpečuje minister spravodlivosti Slovenskej republiky, môže prezident rozhodnúť o udelení milosti osobe právoplatne odsúdenej za trestný čin. Počas konania o žiadosti o milosť môže nariadiť odloženie alebo prerušenie výkonu trestu. Trest alebo jeho časť môže odpustiť aj podmienečne.

Použitie inštitútu amnestie umožňuje prezidentovi hromadné odpustenie trestov za určité trestné činy, pričom na jej platnosť sa vyžaduje aj podpis predsedu vlády Slovenskej republiky alebo ním povereného ministra (tzv. kontrasignácia).

Národná rada Slovenskej republiky má právo zrušiť rozhodnutie prezidenta o udelení amnestie alebo individuálnej milosti, ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu. O súlade uznesenia Národnej rady SR o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti s ústavou rozhoduje Ústavný súd SR.

Prehľad udelených milostí

Uvádzame prehľad udelených milostí v nedávnej histórii Slovenskej republiky:

Prezident Andrej Kiska rozdal len šesť milostí počas piatich rokov svojho pôsobenia v úrade. Predchádzajúci prezidenti Michal Kováč, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič udelili podstatne viac milostí. Prvý prezident Slovenskej republiky Kováč dal 85 milostí, Schuster ich poskytol 75. Gašparovič už ubral tempo a dal 28 milostí.

Prezident Schuster sa rozhodol pre rovnaký krok krátko po ujatí sa funkcie. V poradí tretia hlava štátu, Ivan Gašparovič, udelila amnestiu dvakrát.

Štatistické informácie

Štatistické informácie od 3.3.1993, aktualizované k 31.1.2026.

* Amnestiálne milosti boli individuálne milosti vychádzajúce z príslušného článku rozhodnutia prezidenta SR o amnestii.

tags: #amnestia #a #milost #rozdiel