Obec Lúky, ktorej meno je odvodené od polohy kraja bohatého na lúky, sa rozprestiera po oboch stranách cesty vedúcej z Púchova cez Lýsky priesmyk na Moravu. Leží uprostred Púchovskej doliny, približne 12 km od Púchova a Moravy. Dedina sa tiahne v dĺžke 2 km.
Tento článok je zostavený z prepisu Kroniky obce Lúky, tak ako ju zaznamenali jednotliví kronikári v rôznych historických obdobiach. Každý z nich bol ovplyvnený dobou a spoločenským vývojom, v ktorom žil. Pre zachovanie autenticity textu boli ponechané pôvodné štylistické a pravopisné prvky.
Prvým kronikárom obce bol Rudolf Jaroušek, správca rímskokatolíckej ľudovej školy, ktorý bol do tejto funkcie ustanovený 20. marca 1933. Svojej úlohy sa ujal aj napriek tomu, že nebol miestnym rodákom a v Lúkach žil len štyri roky.
V hornej časti obce, pri moste, odbočuje cesta na Lazy pod Makytou, vzdialené 4 km. Domy v Lúkach boli väčšinou drevené, často bez komínov, s dymom unikajúcim cez povaly. Murované boli len kostoly, fary, školy, notársky úrad, pošta, četnícka stanica a niektoré židovské domy. Za domami sa nachádzali záhradky a polia, na nížine úrodné, na stráňach kamenisté a menejcenné. Ulica bola úzka, čo bolo problematické vzhľadom na frekventovanú cestu.
Na hornom konci dediny, za mostom, sa nachádzala schreibrovská parná píla. Kedysi zamestnávala až dvadsať robotníkov, no neskôr len 6-7. Píla prešla po prevrate viacerými majiteľmi a stavebné drevo sa predávalo aj do zahraničia, najmä do Nemecka.
STOPY DÁVNEJ MINULOSTI - Tajomstvo tatárskej lúky (1. časť)
Náboženský život v obci
Katolícky kostol
Katolícky kostol, stojaci na dolnom konci dediny, je najstarší v doline a okolí. Podľa povesti sa ho pokúšali postaviť medzi Lúkami a Lysou, ale stavba sa nedarila. Až po porade neznámeho človeka zapriahli čierne voly do voza a nechali ich ísť voľne. Tam, kde zastali, postavili kostol. O kostole sa v spisku k 700. výročiu (1228-1928) uvádza: „Lúcky chrám je najstarší na okolí a jeden z najstarších v Trenčianskej a v biskupstve nitrianskom, ba na Slovensku vôbec“.
Kanonická vizitácia z roku 1829 potvrdzuje, že bol postavený v roku 1228. Tento rok je vyrytý v plechovej zástavke na veži a štýl stavby nasvedčuje 13. storočiu. V roku 1612 bol kostol opravovaný a prestavaný, a druhýkrát v roku 1817.
Pôvodne bol cintorín len okolo kostola, no koncom 18. storočia založili terajší cintorín. Pod kostolom sa nachádza krypta, kde pochovávali patrónov a farárov.
Fara bola do roku 1823 drevená, potom ju postavili z kameňa. V roku 1882 bola prestavaná do súčasnej podoby. Počet veriacich v roku 1829 bol 688 a v roku 1928 klesol na 606. Mená farárov sú známe od roku 1671. V 16. a 17. storočí evanjelici na dlhší čas ovládli kostol a faru. Odvtedy sa tu vystriedalo 17 farárov a administrátorov. Kostol a fara zažili pohnuté časy počas tureckých nájazdov v 16. a 17. storočí.
Školstvo
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1829 existovala v Lúkach katolícka škola od roku 1826. V roku 1829 bol organistom František Kresánek, ktorý bol zároveň učiteľom, notárom a zvonárom. Počet žiakov nebol veľký a školský rok trval len cez zimu. V roku 1929 postavili novú, modernú dvojtriedku so správcovským bytom. Odvtedy vyučovali dvaja učitelia.
Okrem detí z Lúk školu navštevovali aj žiaci z Dolnej Dubkovej a Záriečia. Počet žiakov v školských rokoch 1930/31 až 1937/38 sa menil nasledovne:
| Školský rok | I. trieda | II. trieda | III. trieda |
|---|---|---|---|
| 1930/31 | 73 | 55 | - |
| 1931/32 | 76 | 72 | - |
| 1932/33 | 88 | 73 | - |
| 1933/34 | 74 | 71 | - |
| 1934/35 | 81 | 74 | - |
| 1935/36 | 75 | 86 | - |
| 1936/37 | 45 | 50 | 53 |
| 1937/38 | 52 | 51 | 38 |
Evanjelická škola vznikla v roku 1913 a mala 64 žiakov, z ktorých polovica dochádzala z Dolnej Dubkovej. Správkyňa školy vyvíjala čulú kultúrnu činnosť.
Židia
V obci sa nachádzal aj veľký židovský kostol, postavený v roku 1872. Predtým na jeho mieste stál menší, drevený kostol. Do tejto náboženskej obce patrili veriaci z Lúk, Dolnej Dubkovej, Lazov pod Makytou, Lysej pod Makytou, Záriečia, Mestečka, Vydrnej, Zbory a Dohňan. Kedysi to bolo asi 90 rodín, no neskôr asi 42. Židia mali aj svoju školu, založenú okolo roku 1872. Škola zanikla pre nedostatok žiactva a židovské deti chodili do miestnej rímskokatolíckej školy. Lúky mali tri cintoríny: rímskokatolícky, evanjelický a židovský.
Prírodné pomery
Na juhovýchodnej strane obce tečie potok Biela voda, prameniaci na Čertove. Potok nie je hlboký, no počas dažďov sa mení na dravú rieku. Pri potoku stál valcový mlyn a píla. Donedávna tu stál aj druhý mlyn, ktorý bol zrušený pri stavbe železnice Púchov-Horní Lideč v roku 1935.
Pôda v chotári pozostáva z piesku, hliny, slienu a štrku. Na rovine je úrodná, na stráňach menej. V roku 1931 boli najvlhšie pozemky odvodnené. V roku 1882 mali Lúky 607 katastrálnych jutár ornej pôdy, 6 k.j. záhrad, 41 k.j. lúk, 421 k.j. pasienkov, 166 k.j. hôr a 81 k.j. neplodnej zeme. V roku 1930 bolo 5849 kat.jutár ornej pôdy, 459 kat. jutár lúk, 87 kat.jutár záhrad, 4043 kat.jutár pasienkov, 2431 kat.jutár hôr, 02 kat.jutár vodnej plochy, 172 kat.jutár zastavanej plochy a 84 kat. jutár neplodnej pôdy.
Obyvateľstvo a život v obci
V roku 1913 mali Lúky 168 domov a 718 obyvateľov. Podľa sčítania z roku 1919 bolo 139 domov a 555 obyvateľov. Náboženské rozvrstvenie bolo: 584 rímskokatolíkov, 103 evanjelikov a.v., 1 ev.ref. a 82 židov. V roku 1930 bolo 198 domov a 783 obyvateľov. Z nich bolo 752 československej národnosti, 4 ruskej, 16 nemeckej, 8 židovskej a 3 cudzinci. Katolíkov bolo 584, ev.a.v. 133, židov 63 a iných 3.
Obyvatelia boli prevažne robotníci, roľníkov bolo málo. Robotníci chodievali na sezónne práce na majere a do blízkych miest. Po prevrate mnohí odchádzali do Čiech, USA a Kanady. V posledných časoch pracovali pri stavbe hydrocentrály na Váhu a železnice Púchov - Horní Lideč. Niektorí dochádzali do zbrojovky v Považskej Bystrici. Dobrý úžitok dával obyvateľstvu hovädzí dobytok, ktorého tu chovali hodne. Väčšina mlieka sa spracovala v družstevnej mliekárni.
Zo živnostníkov tu bol kováč, pekár, obchodníci, mäsiari, priekupci, hostince, krajčír, obuvníci, stolári a strojný zámočník.
Infraštruktúra a úrady
Od roku 1937 bola v Lúkach železničná stanica. Predtým sa chodilo do Púchova nad Váhom (13 km). Obec patrila do púchovského okresu. V obci bola trojtriedna rím.katol. a jednotriedna ev.a.v. škola. Do meštianskej školy chodili žiaci do Púchova. Farský kostol bol v obci i s farou, ktorá nebola obsadená. Občania ev.a.v. vyznania boli prifarení do Záriečia. Obyvatelia židovskí mali svojho kantora na Lúkach. Poštový úrad bol v mieste a listonoš nosieval dvakrát týždenne poštu do Vydrnej. Od roku 1937 boli dvaja listári.
Kroje
Občania nosievali pestré kroje. Ženy nosili zubáče, riasnaté punčochy, vyšívané papuče, rukávce, biele plachty a v zime kožuchy. Muži nosili tmavé súkenné nohavice, kapce, vyšívané vesty s gombíkmi a široké klobúky. Kroj sa však postupne vytrácal. Po prevrate sa muži takmer úplne vzdali kroja. Ženy boli konzervatívnejšie, ale aj u nich bol kroj často len sviatočný odev.
Lesy
Lesov bolo viac ako pred 50 rokmi. V roku 1882 ich bolo 166 kat. jutár, v roku 1930 už 2431 kat. jutár. Lesov pribudlo na úkor pasienkov. Najviac hôr bolo v častiach Nová stávka a Stávky. V horách rástli listnaté a ihličnaté stromy. Hory patrili miestnemu urbáru a jednotlivcom. Hlavným produktom lesov bolo drevo. V lesoch sa rúbalo raz ročne (v zime). Rúbaniská boli znovu vysádzané hlavne ihličnatými priesadami. Drevo sa spracovalo na siahovicu, alebo rovné kmene sa na pílach režú na laty a dosky. Chudobní si drevo ťahali a vozia sami. Mnoho škodilo lesom zhrabávanie lístia v jeseni a oblamovanie stromov na kŕmenie kôz na jar. Vedľajšiu ťažbu lesa poskytovali huby, jahody, maliny a iné lesné plodiny.