Čierny Brod, malá dedinka neďaleko Sládkovičova, ukrýva úžasnú stavbu - Hegyeský kostolík. Táto typicky maďarsko-slovenská obec na rovine, primknutá k Čiernej Vode, obklopená poliami a listnatými lesíkmi, je miestom, kde história doslova dýcha z každého kúta. Pokojná a trochu prispatá, dedinka v časti Hegy ukrýva skutočný architektonický skvost.
Pri príchode do Čierneho Brodu som si spomenul na komentár Umberta Eca k vzniku legendy okolo románskeho kostola v Rennes-Le-Château, miesta uloženia svätého Grálu. Eco píše o strašidelných obludách, ktoré sú plné románske opátstva. Hoci románske umenie na Slovensku nedosiahlo takúto výtvarnú podobu, Hegyeský kostolík má svoje vlastné, jedinečné čaro.
Takmer reklama na stavebný materiál - pálenú tehlu. Ibaže pálená tehla, z ktorej je postavená, má hádam 700 - 750 rokov! Nechránia ju žiadny strašiaci, obklopuje ju trávnik, upravená terasa s kamenným múrikom, susedí jej drevená zvonica so starobylo pôsobiacimi zvonmi, baroková kaplnka, malé detské ihrisko a zmiešaná stará a nová dedinská zástavba.
Posledný československý prezident Václav Havel hovorieval: Jsme země plná paradoxů. Tento malý fľak zeme tak naozaj pôsobí. Raný stredovek v podobe románskeho kostola, koniec monarchie v barokovej kaplnke, éra robotnícko-roľníckej diktatúry v rodinných domoch 20. storočia a čistá súčasnosť „dediny v dedine“ v podobe modernej izolovanej zástavby. Niekde medzi tým ešte schovaný strojno-traktorový dvor, ktorý zrodil socializmus a transformoval kapitalizmus. Našťastie sa vytratil z výraznejšieho pohľadu.
Keď som po prvý krát hľadal kostol Narodenia Panny Márie (ako sa správne označuje táto románska stavba), vjazd do dvora s traktormi, náklaďákmi a pluhmi bol rovno povedľa nej. Všetko naokolo bolo rozjazdené ako dráhy na tankodrome. Kaplnka bola otvorená a vo vnútri boli len čierne máry (nosidlá na truhly) s akýmsi maďarským nápisom. Akoby čakali, že odnesú kaplnku do úplného zabudnutia. Všetko sa zmenilo. K lepšiemu.
Hegyeský kostol (teraz používam maďarsky znejúce označenie cielene) postavila stavebná huta (dielňa, spoločenstvo staviteľov), ktorá pracovala aj na väčšom kostole v dnešnej obci Diakovce. Niekedy medzi rokmi 1220 až 1230 vznikla tehlová jednoloďová svätyňa členená z vonkajšej strany úzkymi románskymi slepými arkádami (oblúkmi preklenujúci medzery medzi stĺpmi a piliermi). V hornej časti sú arkády preklenuté zvláštnou väzbou s trojuholníkovým vzorom.
Napravo od západného vstupu zamurovali do steny časť náhrobnej dosky, prípadne oltára (antependium), ktorý zdobí reliéf troch krížov zobrazujúcich Golgotu. Túto podobu kostolík stratil v 16. storočí, pretože ho prekryla hladká fasáda, ktorá zjednotila starú stavbu s novým presbytériom (miestom pre hlavný oltár, chrámovým priestorom vyhradeným pre kňazov) a bočnou loďou.
Prvou väčšou obnovou prešiel kostol v roku 1752. Údajne v tomto období vyhĺbili aj tri krypty pod kostolom. V roku 1915 vyhorel a až do okupácie juhu Slovenska maďarskou armádou ostal opustený. V rokoch 1940 až 1943 prešiel rekonštrukciou financovanou maďarskou vládou, ale už o 20 rokov neskôr sa spomína ako ruina. Ku koncu 20. storočia prešiel rekonštrukciou, sanovali statiku, obnovili strechu a na začiatku 21. storočia bolo upravené okolie.
Čo sa dialo v oných časoch
Kostol je kostol a asi ho inak ani vnímať nebudeme. Ale predstaviť si dobu jeho vzniku v súvislosti s udalosťami, ktoré sa diali je zaujímavé. Historicky najdôležitejšia udalosť bude asi vydanie Zlatej buly Ondreja II. v roku 1222. Priznal ňou staršie práva malej šľachte, serviantom, ktoré poškodil kráľ svojou donačnou politikou. V Stoličnom Belehrade im priznal všetky práva od čias Štefana I., okrem práva ius resistendi, klásť odpor kráľovi. Udalosť, ktorú neopomenie žiadna učebnica dejepisu.
Ďaleko menej známy je príbeh z leta roku 1213. Kráľ Ondrej II. sa vybral so svojím vojskom do Haliča a kráľovná sa mala stať obeťou vraždy. Kráľovská moc a osoba panovníka zväčša vzbudzovali u istej časti obyvateľstva potrebu búriť sa. Keďže svetská aj cirkevná moc si išli ruka v ruke v túžbe vládnuť, nebolo nič neobvyklé keď sa aj duchovní predstavitelia zapojili do vzbury.
Tak sa do rúk vzbúrencov dostal odkaz arcibiskupa Jána , ktorý v latinčine znel: Reginam occidere nolite timere bonum es tis omnes consentiunt ego no contradico. Na odkaze je dôležité, že neobsahuje čiarky! Obsah odkazu si vzbúrenci vyložili ako: Zabiť kráľovnú netreba báť sa Vám, bude dobre, a ak všetci súhlasia, ja nie som proti. 28. septembra 1213 kráľovnú Gertrúdu v pilišských lesoch (po maďarsky Pilis, územie v Maďarsku) prepadli a župani Peter a Šimon ju zabili.
Počas vyšetrovania sa medzi podozrivými objavil aj spomínaný arcibiskup a jeho odkaz. Ján sa obhájil, pretože odkaz interpretoval s iným významom. „Čiarky“ umiestnil na iné miesta a význam odkazu sa úplne zmenil: Zabiť kráľovnú netreba, báť sa Vám bude dobre, a ak všetci súhlasia, ja nie - som proti. Ondrej II. zomrel v roku 1235.
Čierny Brod - časť Hegy
Neviem komu konkrétnemu by bolo treba poďakovať za záchranu, obnovu a prezentáciu tejto pamiatky. Môžem to spraviť len „virtuálne“, ale napĺňa ma spokojnosť a radosť keď vidím, že „veci sa dejú“. Bez zbytočného kriku, sebaprezentovania a nárekov v masovokomunikačných prostriedkoch o nezáujme štátu. Hegyeský kostol som po prvý krát fotil v presvedčení, že čoskoro poslúži ako stavebný materiál na vydláždenie vjazdov do garáži domov v okolí. Dnes je z neho viac ako dôstojný pamätník stredoveku na Slovenska.
Tá nová, pôsobí ako Beverly Hills. Od ostatného sveta ju oddeľuje oplotenie a brána uzatvárajúca vjazd na súkromnú komunikáciu.
Tabuľka: Významné udalosti v histórii Čierneho Brodu
| Roky | Udalosť |
|---|---|
| 1220-1230 | Postavenie Hegyeského kostolíka |
| 1752 | Prvá väčšia obnova kostola |
| 1915 | Kostol vyhorel |
| 1940-1943 | Rekonštrukcia financovaná maďarskou vládou |
| koniec 20. storočia | Sanácia statiky a obnova strechy |
| začiatok 21. storočia | Úprava okolia kostola |
Náš obecný historik Ing. Milan Kováčik pre Vás pripravil ďalšiu "lahôdku" z histórie našej obce.Ide o jeden zo šiestich listov ... . Pokyn Rudolfa II - Rakúsko-Uhorského cisára - pre zriadenie šafára v Brezne. Tu sa nachádza aj Prvá zmienka o osade Krám na Čiernom Hrone.11. júna 1607 vydal cisár Rudolf II z rodu Habsburgov, služobné pokyny pre ustavenie lesného šafára v Brezne. Jeho povinnosťou bolo kontrolovať hospodárenie štyroch drevorubačských majstrov breznianskej oblasti, a to v Beňuši /Benusch/, Čiernom Hrone /Schwartz Ronitz/, v Kamenistej / Steinwasser / a Osrblí / Zernpach /, aby sa urobil koniec klamstvám a sporom pri vyplácaní miezd a naturálnych pôžitkov ...“ čo zvlášť znechucuje nemeckých robotníkov“.
Opis dokumentu sa nachodí Tagányi Károly: Magyar erdészeti oklevéltár,I Budapest 1896 strany 287 - 291. Archív Slovenskej národnej knižnice Martin. Originál sa nachodí Osterreichisches staatarchiv 1030 Wien, Nottendorfer Gasse 2., odkiaľ obec Čierny Balog získala kópiu originálu. Z dejín mesta Brezna sa dozvedáme - knieža Matej, regent Uhorska, vymenoval, za šafára Matúša Markuša. Šafár sa usadil sa v Brezne a znášal mestské ťarchy ako iní mešťania.