Apolón (po grécky Ἀπόλλων - Apollón, po latinsky Apollo) je boh starogréckej aj starorímskej mytológie, syn Dia a Léto a dvojčaťom bohyne Artemis, otec Asklépia a Orfea. V neskorších dobách bol stotožnený aj s Héliom, bohom Slnka; jeho sestra Artemis bola stotožnená s bohyňou Mesiaca Selénou. Meno tohto boha v etruskej mytológii znie Aplu.
Apolón je považovaný za božstvo, ktoré má moc nad morom, svetlom, uzdravením, umením, lukostreľbou, veštbami a proroctvami, kolonistmi, tancom, rozumom, a ktoré chráni aj stáda.
The VERY Messed Up Origins™ Apolla, Boha svetla a hudby | Vysvetlenie mytológie - Jon Solo
V umení je Apolón často stavaný do protikladu s Dionýzom, pretože je spájaný s harmóniou, poriadkom a rozumom, kým Dionýzos, boh vína, s emóciami a chaosom.
Socha Apolóna z Vatikánskeho múzea.
Narodenie a mladosť
Podľa povestí sa Apolón narodil na ostrove Délos, kam sa uchýlila jeho matka pred hadom s dračou hlavou Pytónom, ktorého na ňu poslala žiarlivá Diova manželka Héra. Délos bol v tých časoch plávajúci ostrov, ktorý sa zmietal na vlnách a nebol preto obzvlášť bezpečným útočiskom. Prenasledovaná Léto nemala však inú voľbu, lebo podľa kliatby nemala nájsť kus pevnej zeme, kde by mohla porodiť.
Len čo však vstúpila na délsku pôdu, stal sa z Diovej vôle zázrak: z hlbín mora sa vynorili dve skaly, ktoré zahradili ostrovu i Pytónovi ďalšiu cestu. Léto potom na hore Kynté porodila dvojčatá, dcéru Artemidu a syna Apolóna. Na Krétu sa dostal potom s matkou, a tam dospel na mládenca.
Apolónov boj s Pytónom a založenie Delf
Keď Apolón vyrástol, vzniesol sa so svojimi zbraňami, zlatou lýrou a strieborným lukom do výšin a zamieril do kraja, kde žil Pytón, aby sa pomstil za prenasledovanie matky. Našiel ho v hlbokej úžľabine pod vrchom Parnasom, zasypal ho šípmi a zabil. Jeho telo zakopal do zeme, a aby po ňom nezostala ani pamiatka, zmenil doterajšie meno kraja Pyto na Delfy.
Na mieste svojho víťazstva založil potom svätyňu a veštiareň, aby v nej ľuďom, prostredníctvom Pýtie oznamoval Diovu vôľu.
Očistenie a služba u kráľa Admeta
Aby sa očistil zo zabitia Pytóna a mohol sa ujať svojich božských funkcií, odchádza do Tesálie a slúži tam osem rokov kráľovi Admetovi ako obyčajný pastier. Po odčinení viny sa vracia do Delf, ktoré mal po Déle najradšej zo všetkých miest na zemi.
Apolón prenasleduje Dafné, ktorá sa premenila na vavrínový strom.
Lásky a potomstvo
Ako každý z bohov, mal aj Apolón mnoho mileniek. U žien však napriek svojej kráse nemal vždy šťastie. Jeho prvá láska, nymfa Dafné, sa mu pred očami premenila na vavrínový strom, aby sa pred ním zachránila, jeho dvorenie odmietli dokonca aj dve smrteľné ženy, Kassandra a Marpessa.
Z jeho potomkov sa najväčšmi preslávil trácky spevák Orfeus, ktorého mal s Múzou Kalliopou, ďalej boh lekárstva Asklepios, ktorého mu porodila nymfa Koronis, a Aristaios, syn nymfy Kyrény, ktorý naučil ľudí chovať včely a dobytok.
Apolón ako boh lekárstva a Asklépios
Gréci, podobne ako civilizácie, ktoré existovali predtým, považovali chorobu za odplatu bohov. Asklépios(lat. Aesculapius), syn boha Apolóna a jeho milenky menom Koronis, je v antickej mytológii bohom lekárstva.
Podľa jednej z legiend Apolón rozrezal brucho nevernej Corony prv, ako ju upálili, a tak sa narodil boh lekárstva Asklépios.
Okrem toho, že sa Asklépios za pomoci Cheiróna veľmi rýchlo naučil liečiť všetky druhy chorôb, disponoval tiež darom prinavracať mŕtvym späť život. Asklépios nikomu neodoprel pomoc, až sa stalo, že na rozsiahlom území, kde pôsobil, zrazu nikto nezomieral. To sa znepáčilo samotnému Diovi, ktorý na Asklépia zoslal blesk a usmrtil ho.
Socha Asklépia, boha lekárstva.
Asklépiov kult a Asklépiá
Po Asklépiovi boli pomenované tzv. asklépiá(v sg. z gr. asklepieion). Boli to predchodcovia neskorších liečební, resp. kúpeľov, kam prichádzali bohatí pacienti na dlhší pobyt. Rekonvalescencia v asklépiách bola spojená s liečebnými kúrami v prírodných minerálnych prameňoch, s masážami, diétou, hrami a oddychom.
Pacienti verili, že sa im počas noci v asklépiu zjaví samotný Asklépios a poradí im, ako sa s ochorením vysporiadať. Asklépiá sa stavali v blízkosti liečivých prameňov, kde pacienti podstupovali rôzne liečebné procedúry. Dodnes je na území Helénskej republiky veľa podobných liečivých vôd a asklépiá ako komplexy na liečenie pacientov boli v starovekom Grécku veľmi rozšírené.
Symboly spojené s lekárstvom
Dodnes je symbol hada omotaného okolo palice medzinárodným označením lekárstva a farmácie a nájdeme ho dokonca v logu Svetovej zdravotníckej organizácie. Vedľa Asklépia sa na mnohých sochách nachádzajú aj jeho dcéry Hygiea a Panakeia. Hygieia bola bohyňou zdravia a čistoty a z jej mena je odvodené tiež slovo hygiena. Panakeia bola bohyňou lekárstva, vyliečenia každej choroby a čarodejníctva.
Apolón v Trójskej vojne
V trójskej vojne bojoval Apolón na strane Trójanov, usmernil aj let šípu, ktorý zasiahol Achilla do päty.
Kult a uctievanie Apolóna
Apolón bol jedným z najstarších gréckych bohov. Rimania prevzali jeho kult bez zmeny od Grékov a ako sa zdá, už pred nimi ho prevzali od Grékov Etruskovia. Na jeho počesť sa konali v Delfách na jar a na jeseň veľké slávnosti a každé štyri roky pýtijské hry. Od roku 582 pred Kr. Bol zobrazovaný ako ochranca roľníkov a ochranca umení.
S Apolónovým menom sa spájajú najslávnejšie architektonické a sochárske výtvory antiky. Najstarší, dodnes sčasti zachovaný dórsky chrám v Grécku je Apollónov chrám v Korinte. Chrám mal boh aj na Déle. Od roku 477 tam bol uložený poklad obcí, ktoré tvorili Délsky spolok.