Mytologický pôvod Delf
Podľa jednej z legiend nezaložil Delfy Apolón, ale sám najvyšší boh Zeus. Toho údajne trápilo, že vládol nad svetom, o ktorom netušil, aký je veľký a kde sa vlastne nachádza jeho stred. Zeus vypustil dva orly na východnom a západnom konci sveta. Na mieste, kde sa potom orly stretli, umiestnil Zeus kameň, ktorý nazval Omfalos a ktorý mal symbolizovať stred sveta. Delfy pokladali od 6. storočia pred n. l. až po úpadok v roku 380 za stred starovekého sveta. Označoval ho kameň omfalos, v gréčtine pupok. Zrejme preto ich nazývali aj pupkom sveta.
Ako vznikol Apolón?
Z jedného romániku vládcu nebies Dia s titánkou Letó, čo znamená „nespozorovaná“, sa mali narodiť dvojičky - boh Apolón a bohyňa Artemis. Gaia poštvala na Letó svojho verného služobníka, hada Pythóna - symbol nevedomosti, zaostalosti a rozkladu. Had sa pustil Letó prenasledovať a vždy, keď ju dostihol, všetko okolo nej rozložil tak, aby nenašla ani chvíľu pokoja a nemohla porodiť svoje deti. Apolón sa údajne narodil so zlatým mečom v rukách, pretože už v matkinom lone spriadal plány na pomstu za prenasledovanie svojej tehotnej bezbrannej matky. Akonáhle bol dostatočne mocný, aby sa Pythónovi mohol postaviť zoči-voči, vybral sa ho hľadať. Keď ho Apolón našiel, zasypal ho tisíckou šípov zo slnečných lúčov a usmrtil ho. Jeho telo potom zvrhol do pukliny v zemi, v ktorej hnilo a vydávalo sladkasté omamné vône, ktoré spôsobovali prorocké videnia.
Delfská veštiareň a Pýthie
Po tom, čo bol chrám postavený, nechal doň boh Apolón priviesť prvé kňažky z ostrova Kréta. Apolón, aby ich zachránil, vyslal, im na pomoc delfínov, ktorí bezpečne dopravili kňažky na svojich chrbtoch na pobrežie. Delfské Pýthie sa stali najuznávanejšími kňažkami.
Kto bola Pýthia?
Ak si však myslíte, že Pýthiou sa mohla stať iba žena s nadprirodzenými schopnosťami, mýlite sa. Išlo o úplne obyčajné sedliacke dievčatá, ktoré žili v blízkosti Delfskej veštiarne a rozhodli sa, že chcú slúžiť bohovi Apolónovi. Svoje veštecké schopnosti získavali vďaka vdychovaniu pár, ktoré vychádzali zo zeme na mieste, kde zahynul had Pythón. Predtým, ako mohla Pýthia začať so samotným veštením, musela sa nahá vykúpať za asistencie kňazov v kastálskom prameni, ktorý mal údajne očistné účinky a tiež prinášal dar veštenia. Veštiť mohla iba siedmy deň v mesiaci a týždeň pred samotným veštením musela držať prísny pôst.
Proces veštenia
Po tom, čo Pýthia absolvovala všetky prípravné rituály, prichádzala hlavná časť obradu. Ako jediná žena mohla vstúpiť do Apolónovho chrámu a spolu s mužskými kňazmi zaujať svoje miesto nad puklinou v zemi, z ktorej vychádzali omamné výpary. V jednej ruke držala vavrínovú ratolesť a počas celého obradu žula vavrínové listy - symbol boha Apolóna. Počas vdychovania pár sa Pýthie dostávali do tranzu, počas ktorého bľabotali svoje orákulá. Tie boli často nezrozumiteľné, niekedy v próze, inokedy v básničkách. To, nakoľko potom kňazi výpovede Pýthie upravovali, nikto nevie. Zaujímavé je, že moderný výskum potvrdil, že v oblasti Apolónovho chrámu v Delfách naozaj unikali plyny, ktoré mohli pôsobiť halucinogénne.
Významné osobnosti a Delfská veštiareň
Správy o schopnostiach delfských Pýthií sa rozniesli široko ďaleko. Delfy začali navštevovať nielen Gréci, ale aj pocestní z Egypta, Perzie, Lýdie či neskôr Rímskej ríše. Jej návštevu nemohol v antike vynechať žiadny významný panovník či hrdina predtým, ako urobil významné rozhodnutie. Ako vlákno nite pretkávajú tieto príbehy odkazy na slávne proroctvá Delfskej veštiarne. Aj vďaka Kroisovmu testu Delfy navštevovalo čoraz viac ľudí, a to nie len prestížni klienti, ako boli králi a hrdinovia, ale aj úplne obyčajní ľudia a tzv. TEOROJI boli zástupcovia jednotlivých mestských štátov, ktorí sa do Delf chodili radiť o tom, s kým uzavrieť mier a s kým, naopak, rozpútať vojnu. Kto je priateľ a kto nepriateľ. Ako postupovať vo svojej politike. Veštiareň zohrala dôležitú úlohu najmä v období veľkej gréckej kolonizácie v 8.-7. storočí pred Kristom a práve vtedy bolo úplne bežné, že veštilo aj niekoľko pýthií súčasne. OBYČAJNÍ ĽUDIA túžili skôr po schválení svojich rozhodnutí bohmi, prípadne po rade, čo robiť, aby sa vyhli chorobe či biede. Rovnako museli prinášať Apolónovi obete a keďže nemali také finančné prostriedky ako teoroji, museli sa mnohokrát uspokojiť iba s jednoduchým spôsobom veštenia - s losovaním. Svoju otázku teda museli sformulovať iba tak, aby sa na ňu dalo odpovedať áno alebo nie.| Osobnosť | Dôvod návštevy Delf | Význam proroctva |
|---|---|---|
| Kráľ Kroisos | Overenie dôveryhodnosti veštiarní | Zničenie veľkej ríše (jeho vlastnej) |
| Herakles | Zbavenie sa viny za zabitie svojich detí | Rada, ako sa zbaviť viny |
| Kráľ Ífitos | Záchrana ľudu pred vojnou a chorobami | Organizácia prvých Olympijských hier a vyhlásenie posvätného mieru |
| Themistokles | Rada počas grécko-perzských vojen | Obrana Atén drevenými hradbami (loďami) |
| Alexander Veľký | Požehnanie pre výpravu do Perzie | Získanie orákula aj napriek nevhodnému dňu |
Ako vyzerali Delfy v antických dobách?
No a ako teda Delfy v antických dobách vlastne vyzerali a ako sa sem mohli návštevncíci dostať? Možností bolo viacero. Veštiareň sa nachádza približne 13 km od pobrežia morského zálivu Korintského mora, čo ju robilo ľahko dostupnou aj pre zahraničných pocestných. Väčšina peších prichádzalo k Delfám z východnej strany, kde ich ako prvý vítal chrám Athena Pronaia - zasvätený bohyni vojny, múdrosti a spravodlivosti, Aténe. Priamo na mieste čakal na návštevníkov najskôr malý market, kde si mohli kúpiť obetiny pre bohov, ako aj malé suveníry na cestu domov. Ďalej sa pokračovalo po tzv. Svätej ceste, ktorá viedla od marketu až k samotnému chrámu Apolóna a pozdĺž ktorej stáli ako výkladné skrine pokladnice, ktoré tu nechali vystavať jednotlivé grécke mestské štáty. Zároveň tu teoroji nechali vystavať aj krásne sochy a vysoké stĺpy, aby ukázali bohatstvo svojho mesta. Nachádzal sa tu údajne aj samotný kameň Omfalos, avšak do dnešných dní sa nedochoval a na Svätej ceste môžeme vidieť iba jeho repliku. Centrom celého komplexu bol samozrejme práve Apolónov chrám, v ktorého zadnej časti sa nachádzala miestnosť, v ktorej sa rodili slávne orákulá. Za Apolóvým chrámom dodnes stoja pozostatky divadla zo 4. storočia p.n.l., kde sa každé štyri roky konali tzv. Pýthijské hry - jedno z podujatí, ktoré spolu tvorili veľké Panhelénske hry (medzi ne patrili napr. aj hry v Olympii). Keďže práve Apolón bol aj bohom umenia, nesmelo sa ani na to v Delfách zabúdať.