Životopis svätého Pavla

Svätý Pavol, apoštol národov, je jednou z najvýznamnejších postáv v dejinách kresťanstva. Jeho život, plný obrátení, misijných ciest a utrpenia, zanechal nezmazateľnú stopu v šírení evanjelia. Sviatok sv. Pavla sa slávi 29. júna a 25. januára, kedy si pripomíname jeho obrátenie.

Svätý Pavol, známy aj ako Saul z Tarsu, sa narodil okolo roku 5 n.l. v Tarse v Kilíkii (dnešné Turecko) a zomrel okolo roku 64/65 n.l. v Ríme. Pôvodne bol židovským farizejom a zanieteným prenasledovateľom kresťanov, no po zázračnom obrátení na ceste do Damasku, kde zažil víziu Ježiša Krista, sa stal jedným z najvýznamnejších apoštolov a misionárov raného kresťanstva.

Pavol je autorom niekoľkých listov Nového zákona a jeho teologické práce mali hlboký vplyv na kresťanské učenie, najmä v oblastiach ako je spása prostredníctvom viery a vzťah medzi židovským zákonom a evanjeliom. Pavol založil mnohé kresťanské komunity v Ázii Menšej a Európe a uskutočnil niekoľko misionárskych ciest.

Svätý Pavol, apoštol národov, patrí k absolútne kľúčovým postavám kresťanstva a teší sa mimoriadnej známosti a úcte aj medzi katolíkmi na Slovensku.

Hoci svätý Pavol nikdy osobne nenavštívil územie dnešného Slovenska, jeho duchovný odkaz a vplyv sú pre vieru na Slovensku fundamentálne. Bol to práve misijný duch svätého Pavla - priniesť Evanjelium všetkým národom - ktorý inšpiroval aj misiu svätých Cyrila a Metoda k našim slovanským predkom.

Pavlova teológia, jeho hlboké učenie o Božej milosti, ospravedlnení skrze vieru v Ježiša Krista, o Cirkvi ako Kristovom tele a o živote v Duchu Svätom, tvorí základ, z ktorého čerpá a žije aj Cirkev na Slovensku.

Bol to Izraelita z Benjamínovho rodu a pôvodne sa volal Šavol. Narodil sa v meste Tarzos v Malej Ázii. Toto mesto bolo významným obchodným centrom a zároveň centrom umenia a vzdelanosti. Pavol bol jedným zo Židov, ktorí sa narodili a vyrástli mimo Palestíny.

Pochádzal z rodu Benjamín a patril k skupine farizejov. Saul ovládal grécky jazyk a ako pravý farizej veľmi dobre poznal Starú zmluvu. Svoje vzdelanie ukončil v Jeruzaleme pri známom učiteľovi zákona Gamalielovi. Aj on sa stal rabínom, teda učiteľom Mojžišovho zákona.

Podľa zvyku vtedajšej doby Saul sa v Tarze naučil aj remeslu. Stal sa výrobcom stanov z vlnených látok a koží. Ubehlo asi desať rokov odvtedy, čo Saul dokončil svoje štúdia a rozlúčil sa so svojím učiteľom Gamalielom. Nevieme presne, kde sa počas tohto obdobia nachádzal.

Sv. Pavol dostal v mladosti výborné vzdelanie a neskôr bol jeho učiteľom samotný Gamaliel. Popri štúdiu sa venoval stanárskemu remeslu, ktoré bolo v tom čase veľmi rozšírené. Vyrábal stany a lodné plachty. Aj z tohto dôvodu je sv. Pavol patrónom tkáčov a výrobcov stanov.

Určite sa však dozvedel o smrti Isusa Christa na Golgote. V Jeruzaleme bol prítomný pri kameňovaní diakona Štefana. Saul vynikal horlivosťou za vieru svojich otcov a stal sa fanatickým prenasledovateľom kresťanov. Nenávidel kresťanov a navyše mal plnú podporu veľkňaza, od ktorého dostal povolenie prenasledovať kresťanov aj za hranicami Jeruzalema. S kresťanmi nemal zľutovanie. Nechával ich väzniť a mučiť.

Detstvo a mladosť

Sv. Pavol sa narodil niekedy v rokoch 5-10 po Kristovi v Tarze v Cilícii (južné Turecko) v židovskej rodine, ktorá požívala práva rímskeho občianstva. Rodičia mu dali dve mená: Šavol (Saulus - meno prvého židovského kráľa) a Pavol (Paulus - malý). Dostal vynikajúce vzdelanie, najprv v samotnom Tarze v helenistickej škole a neskôr v Jeruzaleme pri nohách slávneho učiteľa Gamaliela. Popritom - ako správny Žid - sa vyučil stanárskemu remeslu. V prvom rade však ostal dôsledným, až fanatickým farizejom.

Teda, Pavol sa narodil v Tarze v Cilícii (porov. Sk 22, 3). Mesto bolo administratívnym centrom regiónu a v roku 51 po Kristovi v ňom nebol konzulom nik iný ako Marcus Tullius Cicero. Ako Žid z diaspóry Pavol hovoril po grécky, hoci mal meno latinského pôvodu, koniec koncov odvodené z hebrejského originálu Saul (Saulos), a bol rímskym občanom (porov. Sk 22, 25 - 28). Pavol sa teda nachádzal na hraniciach troch rozličných kultúr - rímskej, gréckej, židovskej -, azda preto bol pripravený na plodnú všeobecnú otvorenosť, sprostredkovateľskú úlohu medzi kultúrami a pravú univerzálnosť.

Naučil sa aj manuálnu prácu, možno od svojho otca. Išlo o remeslo „výrobcu stanov” (porov. Sk 18, 3 - skenopoins), čo pravdepodobne treba chápať tak, že spracovával hrubú koziu vlnu alebo vlákna ľanu, aby z nich vyrábal rohožky alebo stany (porov. Vo veku 12 - 13 rokov, keď sa hebrejský chlapec stáva bar micva („syn prikázania”), Pavol odchádza z Tarzu a sťahuje sa do Jeruzalema, aby sa pri nohách rabína Gamaliela Staršieho, vnuka veľkého rabína Hilela, vzdelával podľa tých najprísnejších farizejských noriem a nadobudol veľkú horlivosť za Mojžišovu Tóru (porov.

Obrátenie

Sv. Pavol z Tarzu je známy najmä svojim obrátením, keď sa mu na ceste do Damasku zjavil Ježiš Kristus a oslovil ho jeho prvým menom Šavol. Tento muž dostal od svojich rodičov dve mená. Prvé bolo Šavol - podľa prvého židovského kráľa, keďže jeho rodina bola židovského pôvodu. Druhé meno znelo Pavol, čo v latinčine znamenalo malý, malej postavy.

Napriek jeho výnimočnému vzdelaniu bol Pavol farizejom. Židovský zákon dodržiaval poctivo, no nepáčilo sa mu učenie, ktoré hlásal Ježiš Kristus a neskôr jeho apoštoli. Pavol, vtedy skôr nazývaný Šavol, začal prenasledovať tých, ktorí uverili a žili podľa Ježišovho učenia.

Zahorel nenávisťou proti novému učeniu, ktoré hlásal Ježiš Kristus a jeho apoštoli. Bol pri kameňovaní sv. Štefana. Nekameňoval ho síce priamo, ale strážil šaty katom. Potom si vymohol dovolenie na prenasledovanie kresťanov aj v Damasku. No na ceste do tohto mesta sa mu zjavil sám Ježiš Kristus. Na tri dni z toho oslepol, ale potom sa dal pokrstiť a niekoľko dní nato už ohlasoval v synagógach Ježiša Krista a rozprával o tom, čo sa mu prihodilo.

Práve do tohto obdobia spadá udalosť pri Damasku, ku ktorej sa vrátime v nasledujúcej katechéze. Isté je, že jeho život sa od tej chvíle zmenil a Pavol sa stal neúnavným apoštolom evanjelia.

S kresťanmi nemal zľutovanie. Nechával ich väzniť a mučiť. Potom dostal povolenie na prenasledovanie kresťanov v Damasku a cestou tam sa odohralo niečo, čo mu zmenilo život. Na tri dni síce oslepol, ale nasledujúce roky sa horlivo venoval učeniu Ježiša Krista. Zo zatrpknutého prenasledovateľa kresťanov sa stal významný, hlboko veriaci človek, ktorý Ježišovo učenie šíril prostredníctvom misijných ciest v Malej Ázii, či na európskom kontinente.

Židom sa to nepáčilo a chceli ho zabiť. On im však ušiel (jeho učeníci ho spustili v koši cez hradby - Sk 9,19-25) a odišiel na juh do púšte, ktorá siaha až do Arábie, aby sa pripravil na apoštolský úrad. Asi po troch rokoch sa vrátil späť do Damasku a odtiaľ do Jeruzalema, aby vyhľadal apoštolov. Avšak každý sa ho bál - kvôli jeho povesti prenasledovateľa kresťanov. Vtedy sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom Petrovi a Jakubovi a porozprával im, ako si Pavol počínal v Ježišovom mene.

Obrátenie svätého Pavla na ceste do Damasku.

Misijné cesty

Pavol sa oddelil od Barnabáša, vybral si Sílasa a začal svoju druhú misijnú cestu (porov. Sk 15, 36 - 18, 22). Keď prešiel Sýriu a Cilíciu, znovu navštívil mesto Lystra, kde vzal so sebou Timoteja (to je veľmi dôležitá postava v rodiacej sa Cirkvi, syn Židovky a pohana) a dal ho obrezať, prešiel strednou Anatóliou a dorazil do mesta Troada na severnom pobreží Egejského mora. Na základe tohto videnia Pavol odplával do Macedónie a vstúpil do Európy. Vylodil sa v Neapole, prišiel do Filíp, kde založil peknú komunitu, a potom odišiel do Solúna. V tomto hlavnom meste gréckej kultúry kázal najskôr na Agore a potom na Areopágu pohanom i Grékom. Z Atén potom Pavol dorazil do Korintu, kde sa zdržal poldruha roka.

V Antiochii dostal milosť, že bol „uchvátený až do tretieho neba“. Aby však nespyšnel, bol mu daný do tela osteň, satanov posol, aby sa nevyvyšoval. (2 Kor 12) Z Antiochie sa potom vrátil do Jeruzalema, kde bol spolu s Barnabášom „oddelený“, to znamená, že ich oficiálne poverili hlásať evanjelium. „Oddeliť“ znamená v našom zmysle vysvätiť.

V roku 47-48 spolu s Jánom Markom (Marek evanjelista) a Barnabášom vykonal prvú misijnú cestu na Cyprus a do južných provincií Malej Ázie (Antiochia v Pizídii, Ikónium, Lystra, Derbe). Založili nové cirkevné spoločenstvá, ale zakúsili aj veľa prenasledovania. Druhá misijná cesta sa udiala v rokoch 49-52 v spoločnosti Sílasa do Malej Ázie a na európskom kontinente (Filipy, Solún, Atény a Korint). Počas tretej misijnej cesty (53-58) sa tri roky zdržal v Efeze.

Počas tohto prvého pobytu v Korinte sa mal dostaviť pred guvernéra senátorskej provincie Achája, prokonzula Galliona, pretože bol obvinený z nezákonného kultu. O tomto Gallionovi a jeho pôsobení v Korinte existuje starobylý nápis nájdený v Delfách, kde stojí, že bol prokonzulom v Korinte v rokoch 51 - 53. Tu je teda ten absolútne istý časový údaj. Pavlov pobyt v Korinte spadá do týchto rokov. Tretiu misijnú cestu (porov. Sk 18, 23. 21, 16) začal ako vždy v Antiochii, ktorá sa stala miestom zrodu Cirkvi pohanov, východiskom misií k pohanom a tiež miestom, kde sa zrodil termín „kresťania“.

Odtiaľ Pavol zamieril priamo do Efezu, hlavného mesta provincie Ázie, kde pobudol dva roky a konal tam službu, ktorá priniesla plody celému regiónu. V Efeze Pavol napísal list Solúnčanom a Korinťanom. Miestni striebrotepci však proti nemu poštvali obyvateľov mesta, lebo v dôsledku upadajúceho kultu Artemidy (jej zasvätený chrám Artemision bol jedným zo siedmich divov antického sveta) im klesal zisk. Pavol preto musel utiecť na sever. Odtiaľ svoje kroky obrátil a prešiel Macedóniou, loďou dorazil do Troady a potom, len čo sa pristavil na ostrovoch Mityléna, Chios a Samos, dorazil do Milétu, kde mal dôležitý príhovor k starším Cirkvi, v ktorom im načrtol obraz pravého pastiera Cirkvi.

Prostredníctvom spolupracovníkov založil kresťanské spoločenstvá v Kolosách, v Laodicei a v Hierapole. Kvôli prenasledovaniu musel z Efezu odísť cez Macedónsko do Korintu. Späť do Jeruzalema sa vrátil cez Macedónsko, Troadu, Milét, Týrus a Cézareu. Zažil mnoho utrpenia, sklamania, ale aj radosti z apoštolátu a služby Bohu (2 Kor 11,16-33).

Tam ho na základe nedorozumenia zatkli: niektorí Židia si totiž mysleli, že iní Židia, gréckeho pôvodu, sú pohania a Pavol ich voviedol do priestoru chrámu, ktorý bol vyhradený iba pre Izraelitov. Od predpokladaného odsúdenia na smrť ho zachránil zásah rímskeho tribúna, ktorý bol v chráme na stráži (porov. Toto sa udialo, keď bol v Judsku cisárskym prokurátorom Antónius Félix. Cesta do Ríma viedla cez stredozemné ostrovy Kréta a Malta, ďalej cez mestá Syrakúzy, Regium a Puteola.

Mapa druhej a tretej misijnej cesty svätého Pavla.

Uväznenie a smrť

V Ríme bol vo väzení, jeho jediným verným spoločníkom bol Lukáš (evanjelista). Posledné roky jeho života sú však pre nás zahalené tajomstvom. Pravdepodobne ho v Ríme z väzenia prepustili, počas Nerónovho prenasledovania kresťanov asi nebol v Ríme, snáď bol vtedy v Španielsku alebo na Východe. Bol v Macedónsku, Efeze, v Miléte, v Troade, na Kréte a zrejme aj v Nikapole, kde ho asi znovu uväznili a odviedli do Ríma (asi r. 67). Je s ním iba Lukáš.

V Ríme sa Pavol stretol s delegátmi židovskej obce, ktorým sa zveril, že nosí okovy pre „nádej Izraela“. Lukášovo rozprávanie sa však končí zmienkou o dvoch rokoch strávených v Ríme pod miernym vojenským dohľadom bez toho, že by čo len vetou spomenul nejaký rozsudok cisára (Nera), tým menej smrť obvineného. Neskoršia tradícia hovorí o jeho oslobodení, ktoré mu umožnilo jednak misijnú cestu do Španielska, jednak nasledujúcu cestu na východ a zvlášť na Krétu, do Efezu a Nikopolu v Epíre.

Po odsúdení ho sťali mečom pravdepodobne na mieste v blízkosti Ostijskej cesty. Toto miesto sa volá Tre Fontane a dnes tam stojí kostol a kláštor trapistov. Podľa tradície ho pochovali na cintoríne pri Ostijskej ceste na ľavom brehu rieky Tiber. Cisár Konštantín Veľký dal nad jeho hrobom vystavať menšiu baziliku.

Stále len na základe domnienok sa usudzuje, že bol opäť zatknutý a väznený v Ríme, odkiaľ mal napísať tri tzv. pastorálne listy, a to dva Timotejovi a jeden Títovi. Potom mal nasledovať druhý proces, pre neho nepriaznivý. Celý rad dôvodov však mnohých odborníkov zaoberajúcich sa sv. K Pavlovmu mučeníctvu sa vrátime v cykle týchto našich katechéz neskôr.

tags: #apostol #pavel #beh