Svätý Pavol, apoštol národov, je jednou z najvýznamnejších postáv v dejinách kresťanstva. Jeho život, plný obrátení, misijných ciest a utrpenia, zanechal nezmazateľnú stopu v šírení evanjelia. Sviatok sv. Pavla sa slávi 29. júna a 25. januára, kedy si pripomíname jeho obrátenie.
Svätý Pavol píše svoje listy.
Pôvod a mladosť
Sv. Pavol sa narodil niekedy v rokoch 5-10 po Kristovi v Tarze v Cilícii (južné Turecko) v židovskej rodine, ktorá požívala práva rímskeho občianstva. Bol Žid z Benjamínovho kmeňa. Rodičia mu dali dve mená: Šavol (Saulus - meno prvého židovského kráľa) a Pavol (Paulus - malý). Pri obriezke dostal meno Šavol (hebr. Šaúl = »vyprosený od Jahveho«, »vytúžený«), ale od mladosti mal aj vedľajšie rímske meno Pavol (lat. Paulus = malý, nepatrný). Od narodenia bol rímsky občan. Dostal vynikajúce vzdelanie, najprv v samotnom Tarze v helenistickej škole a neskôr v Jeruzaleme pri nohách slávneho učiteľa Gamaliela. Otec ho poslal do Jeruzalema, aby tam získal vyššie vzdelanie a stal sa učiteľom Zákona. Popritom - ako správny Žid - sa vyučil stanárskemu remeslu. V prvom rade však ostal dôsledným, až fanatickým farizejom. Vyučil sa remeslu tkáča stanov a toto remeslo vykonával aj v čase svojich apoštolských ciest, aby nebol pri svojej misionárskej činnosti nikomu na ťarchu.
Obrátenie
Zahorel nenávisťou proti novému učeniu, ktoré hlásal Ježiš Kristus a jeho apoštoli. Mal účasť na ukameňovaní Štefana (porov. Sk 7, 58) a od veľkňaza si vyžiadal dovolenie, aby mohol kresťanov z Damasku priviesť v putách do Jeruzalema (porov. Sk 9, 2). Bol pri kameňovaní sv. Štefana. Nekameňoval ho síce priamo, ale strážil šaty katom. Potom si vymohol dovolenie na prenasledovanie kresťanov aj v Damasku. No na ceste do tohto mesta sa mu zjavil sám Ježiš Kristus.
Obrátenie svätého Pavla na ceste do Damasku @missionandlearning
Obrátenie svätého Pavla na ceste do Damasku.
Židom sa to nepáčilo a chceli ho zabiť. On im však ušiel (jeho učeníci ho spustili v koši cez hradby - Sk 9,19-25) a odišiel na juh do púšte, ktorá siaha až do Arábie, aby sa pripravil na apoštolský úrad. Asi po troch rokoch sa vrátil späť do Damasku a odtiaľ do Jeruzalema, aby vyhľadal apoštolov. Avšak každý sa ho bál - kvôli jeho povesti prenasledovateľa kresťanov. Vtedy sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom Petrovi a Jakubovi a porozprával im, ako si Pavol počínal v Ježišovom mene. Z Jeruzalema odišiel Pavol asi na štyri roky do Tarzu.
Misijné cesty
V Antiochii dostal milosť, že bol „uchvátený až do tretieho neba“. Aby však nespyšnel, bol mu daný do tela osteň, satanov posol, aby sa nevyvyšoval. (2 Kor 12) Z Antiochie sa potom vrátil do Jeruzalema, kde bol spolu s Barnabášom „oddelený“, to znamená, že ich oficiálne poverili hlásať evanjelium. „Oddeliť“ znamená v našom zmysle vysvätiť. Keď sa vrátili, Duch Svätý ich určil na misie medzi pohanmi (porov. Sk 13, 1-3).
- V roku 47-48 spolu s Jánom Markom (Marek evanjelista) a Barnabášom vykonal prvú misijnú cestu na Cyprus a do južných provincií Malej Ázie (Antiochia v Pizídii, Ikónium, Lystra, Derbe). Založili nové cirkevné spoločenstvá, ale zakúsili aj veľa prenasledovania.
- Druhá misijná cesta sa udiala v rokoch 49-52 v spoločnosti Sílasa do Malej Ázie a na európskom kontinente (Filipy, Solún, Atény a Korint). Počas svojho pobytu v Korinte Pavol napísal Prvý a Druhý list Solúnčanom.
- Počas tretej misijnej cesty (53-58) sa tri roky zdržal v Efeze. Prostredníctvom spolupracovníkov založil kresťanské spoločenstvá v Kolosách, v Laodicei a v Hierapole.
Mapa druhej a tretej misijnej cesty svätého Pavla.
Kvôli prenasledovaniu musel z Efezu odísť cez Macedónsko do Korintu. Späť do Jeruzalema sa vrátil cez Macedónsko, Troadu, Milét, Týrus a Cézareu. Zažil mnoho utrpenia, sklamania, ale aj radosti z apoštolátu a služby Bohu (2 Kor 11,16-33).
Uväznenie a smrť
V Ríme bol vo väzení, jeho jediným verným spoločníkom bol Lukáš (evanjelista). Posledné roky jeho života sú však pre nás zahalené tajomstvom. Pravdepodobne ho v Ríme z väzenia prepustili, počas Nerónovho prenasledovania kresťanov asi nebol v Ríme, snáď bol vtedy v Španielsku alebo na Východe. Bol v Macedónsku, Efeze, v Miléte, v Troade, na Kréte a zrejme aj v Nikapole, kde ho asi znovu uväznili a odviedli do Ríma (asi r. 67). Je s ním iba Lukáš. Po odsúdení ho sťali mečom pravdepodobne na mieste v blízkosti Ostijskej cesty. Toto miesto sa volá Tre Fontane a dnes tam stojí kostol a kláštor trapistov.
Podľa tradície ho pochovali na cintoríne pri Ostijskej ceste na ľavom brehu rieky Tiber. Cisár Konštantín Veľký dal nad jeho hrobom vystavať menšiu baziliku. Namiesto nej tam teraz stojí nádherná bazilika sv. Pavla, ktorá bola dokončená r.
Pavlove listy
Pavol je autorom mnohých listov, no nie všetky sa zachovali. Trinásť listov, ktoré sa v Novom zákone uvádzajú pod menom apoštola Pavla, je dôkazom jeho pastierskej starostlivosti o cirkevné spoločenstvá, ktoré založil a s ktorými ostal aj po svojom odchode v neprestajnom styku. Pavlove listy sú podmienené konkrétnou životnou situáciou adresátov. Preto majú príležitostný a osobný ráz a sú adresované určitej kresťanskej obci alebo jej predstaviteľom. Pavol písal svoje listy v hovorovej gréčtine svojho času, tzv. koiné, no cítiť v nej vplyv aramejčiny a Pavlovej biblicko-hebrejskej mentality. Vcelku je však jeho reč bohatá na výrazy a zo štylistického a literárneho hľadiska je na výške.
Poradie Pavlových listov podľa kánonu: Rimanom, 1. Korinťanom, 2. Korinťanom, Galaťanom, Efezanom, Filipanom, Kolosanom, 1. Solúnčanom, 2. Solúnčanom, 1. Timotejovi, 2. Timotejovi, Títovi, Filemonovi a Hebrejom. V tomto poradí sa uvádzajú najprv listy adresované cirkevným spoločenstvám a potom jednotlivcom viac-menej podľa klesajúcej dĺžky textu.
Svätí Peter a Pavol
Svätí Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli. predkovia ich nazývali apoštolskými kniežatami. výnimočné postavenie v apoštolskom zbore a v prvotnej Cirkvi. Niektorí kresťanskí myslitelia, napr. pravidelne spája a spoločne ich uctieva. Historicky tu môže byť základ ich spoločnej úcty. pôsobenia. katolíckej Cirkvi. tradície. cestou Petra a Pavla.
Pravoslávna cirkev si pripomína jeho pamiatku spolu s apoštolom Petrom 29. júna/12. Sv. apoštoli Peter a Pavol ohlasovali evanjelium Ježiša Krista po celom vtedy známom svete. Svätý Peter - pôvodným menom Šimon - sa narodil v Palestíne, v mestečku Betsaida na severnom brehu Genezaretského jazera. V dospelom veku býval v meste Kafarnaume. Bol bratom apoštola Andreja. Keď ho Ježiš povolal za apoštola, zmenil mu meno na Peter, tj. Skala, na ktorej založil svoju Cirkev a Petrovi dal „kľúče od nebeského kráľovstva“.
Sv. Peter a Pavol, sú od zriadenia bratislavskej eparchie v r. 2008 jej patrónmi. Vladyka Peter (Rusnák) ako prvý eparchiálny biskup si po ustanovení biskupstva želal, aby bolo zasvätené práve apoštolom sv. Petrovi a Pavlovi. Toto zasvätenie je vyobrazené aj v erbe eparchie, kde sa nachádza zlatý kľúč - znak sv. apoštola Petra a strieborný meč - znak sv. apoštola Pavla.