Apoštol Peter bol synom rybára Jonáša z galilejskej Betsaidy. Jeho pôvodné meno bolo Šimon. Býval v Kafarnaume. Ježiš Kristus ho povolal spolu s jeho bratom Ondrejom. Bol to Ondrej, ktorý doviedol svojho brata Šimona k Ježišovi. Vtedy mu Ježiš dal meno Kéfas, po grécky Petros, čo znamená skala. Sv. Šimon Peter sa narodil v Betsaide pri Tiberiadskom jazere. Jeho otec sa volal Ján (Jonáš). Spolu s ním a s bratom Ondrejom , tiež apoštolom, boli pôvodne rybármi.
V evanjeliovej správe o vyvolení Dvanástich dostal od Ježiša nové meno - Peter. Patril do skupiny jeho najbližších. V mene Dvanástich vyznal, že Ježiš je Mesiášom, Božím Synom. Po zmŕtvychvstaní sa Kristus zjavil Petrovi, pričom mu odovzdal pastiersku moc nad Cirkvou. Po zoslaní Ducha Svätého predniesol misijnú reč Židom, pričom stál na čele učeníkov a prvej kresťanskej komunity v Jeruzaleme.
Život a pôsobenie
Peter sa vždy spomína ako prvý v zozname apoštolov. Patril k dôverníkom Ježiša, spolu s Jánom a Jakubom. Týchto troch zobral Ježiš so sebou na horu Premenenia, pri vzkriesení Jairovej dcéry a takisto aj v Getsemanskej záhrade ich pozval k spoločnej modlitbe. Keď Ježiš apoštolom prezradí, že bude trpieť, Peter si ho berie nabok a odhovára ho, za čo si od Ježiša vysluhuje tvrdé slová. Keď ich Majstra zatkli, hneď sa postavil s mečom na odpor. Zanedlho však Ježiša trikrát zaprel, hoci predtým tvrdil, že s ním pôjde všade a neopustí ho. Tri razy Ježiša zapiera a pod krížom vidíme z apoštolov stáť len Jána. Predsa však Peter po zvesti Márie Magdalény uteká k hrobu a prvý vchádza dnu.
Evajeliá poukazujú na jeho zvláštnu pozíciu v skupine apoštolov. Sv. Lukáš opisuje situáciu, keď Šimon na Ježišovo slovo spustil sieť do mora a chytil obrovské množstvo rýb. Peter vtedy padol Ježišovi k nohám a povedal mu: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Ježiš mu povedal: „Neboj sa, od teraz už budeš loviť ľudí.“ Odvtedy Peter chodil s Ježišom, počúval ho a nasledoval. Keď sa raz pýtal Ježiš, za koho ho pokladajú, odpovedal práve on: „Ty si Mesiáš, Syn pravého Boha.“ Kristus mu povedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva. Čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi, čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi."
Po vzkriesení to bol on, ktorý spolu s apoštolom Jánom pribehli k hrobu, aby sa presvedčili, či je pravda to, čo im vyrozprávali ženy. Sv. Ján apoštol spomína ešte jednu osobitnú príhodu, ktorá sa stala po vzkriesení a je dôležitá vzhľadom na osobu Petra. Kristus sa ho trikrát spýtal, či ho má rád. Peter zakaždým odpovedá „áno“. Ježiš mu vtedy odpovedá tiež trikrát: „Pas moje ovce.“
Po nanebovstúpení má Peter neodškriepiteľné prvenstvo medzi apoštolmi. Na jeho slovo ustanovili ďalšieho apoštola namiesto zradcu Judáša, on začína prvý hovoriť pri zoslaní Ducha Svätého. Peter potom ďalej pôsobil v Jeruzaleme. Pokrstil pohana Kornélia, čím sa otvorili brány Cirkvi aj pre pohanov, nielen pre Židov. Herodes Agrippa ho uväznil, ale v noci k nemu prišiel anjel a zázračne ho vyslobodil z väzenia. Potom horlivo účinkoval v Jeruzaleme, v Antiochii, v Korinte a v Ríme. Pravdepodobne v Ríme napísal svoj prvý list, kde hovorí o Ríme ako o Babylone.
Peter a Veľkonočný týždeň
Peter sa ocitá uprostred diania v osudovom momente veľkonočného týždňa; bol to práve on, kto vo chvíli, keď Ježiša zatýkali v Getsemanskej záhrade „vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho“ (Mt 26, 47-55; Lk 22,47-51; Jn 18,10, 11). No o niekoľko hodín nato, keď rímski vojaci obkľúčili aj jeho, aby ho zatkli, trikrát zopakuje, že tohto dovtedy velebeného Ježiša nepozná. V tej chvíli sa rozpamätal na to, ako mu Učiteľ predpovedal, že „kohút ešte nezaspieva a tri razy ho zaprie“ (porov. Jn 13, 38).
Vo veľkonočnú nedeľu to bol zase on, ktorý spolu s apoštolom Jánom pribehli k hrobu, aby sa presvedčili, že je pravda to, čo im vyrozprávali ženy (porov. Jn 20, 1-9). Evanjelista Lukáš píše: „Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo” (Lk 24, 12). Apoštolom sa Ježiš zjavil potom: najprv Petrovi a potom Dvanástim (porov. 1 Kor 15, 5). Teda Peter, povolaný posilňovať vieru svojich bratov, vidí Zmŕtvychvstalého skôr ako oni a na základe jeho svedectva spoločenstvo zvolá: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi“ (Lk 24, 34; porov. KKC: 448, 641).
Týmto spôsobom Ježiš dal najavo, že Petrovi odpustil jeho predchádzajúce zlyhanie. No ešte väčšmi ho Ježiš vyznamenal, keď mu v prítomnosti ostatných apoštolov slávnostne povedal: “Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16, 18-19). Tieto Ježišove slová predstavujú prvotný základ, na ktorom spočíva dodnes katolícka cirkev. Zároveň nimi ustanovil Petra za jej viditeľnú hlavu a prvého pápeža.
O zásadnom význame tohto výroku pre dejiny kresťanstva svedčí aj to, že v skrátenom alebo úplnom znení býva vytesaný na nespočetných podstavcoch, na ktorých sa týčia sochy tohto apoštola. Jeho latinská mutácia v kruhopise zdobí aj dolný okraj kupoly Baziliky svätého Petra: TU ES PETRUS ET SUPER HANC PETRAM AEDIFICABO ECCLESIAM MEAM ET TIBI DABO CLAVES REGNI CAELORUM (porov. Mt 16, 18-19).
Saint Peter - The First Pope Documentary
Smrť a odkaz
Peter zaprel, ale nezradil. Evanjelium hlásal aj mimo Jeruzalema - v Samárii, Lyde, Jaffe, Cézarei. Po zázračnom vyslobodení z väzenia odišiel do Antiochie a potom do Ríma, kde viedol cirkevnú obec do svojej smrti do roku 67. Počas prenasledovania kresťanov za vlády Neróna bol apoštol Peter uväznený a ukrižovaný dolu hlavou.
Zomrel mučeníckou smrťou asi roku 64 v Ríme, podľa tradície ho ukrižovali dolu hlavou na Vatikánskom pahorku. Na tom mieste teraz stojí Bazilika sv. Petra, jej svätyňa je presne nad miestom, kde sa podľa tradície nachádza Petrov hrob. Jeho relikvie sú uložené v hlavnom oltári baziliky. Zobrazuje sa ako starší muž s kľúčmi a knihou. Jeho symbolmi sú tiež obrátený kríž, loďka a kohút.
| Atribút | Popis |
|---|---|
| Pôvodné meno | Šimon |
| Povolanie | Rybár |
| Miesto narodenia | Betsaida pri Tiberiadskom jazere |
| Úmrtie | Okolo roku 64 v Ríme |
| Symboly | Kľúče, obrátený kríž, loďka, kohút |
| Patronát | Pápeži, rybári, stavitelia mostov, kajúcnici |
| Sviatok | 29. jún (spolu so sv. Pavlom) |
Pri archeologických výskumoch v rokoch 1940 - 1949 pod súčasnou Bazilikou svätého Petra objavili staroveký cintorín, ktorý bol prestavaný okolo roku 160. Prestavbu vykonali na zvýraznenie jedného hrobu, ktorý musel byť vo zvláštnej úcte. Vo svetle mnohých iných svedectiev môžeme pokladať tento hrob za hrob svätého Petra. Ani objektívne výskumy nespochybňujú jeho telo, ktoré sa našlo uložené na úctu v blízkosti pôvodného hrobu. Dnes je uložené pod pápežským oltárom v Bazilike svätého Petra.
Nezávisle od materiálnych svedectiev bol hrob svätého Petra vo Vatikáne miestom, okolo ktorého sa koncentroval kult tohto svätého. Už v roku 258 - hovoria svedectvá - slávili sviatok na počesť svätých Petra a Pavla 29. júna. Svätý Peter je nebeským patrónom viacerých diecéz a miest. Je predovšetkým patrónom pápežov a biskupov. Uctievajú si ho rybári, stavitelia mostov, kováči, kamenári, námorníci, hodinári.
Koncom 2. storočia spisovateľ opísal udalosť, v ktorej je Peter vystavený jednému z posledných pokušení. Kráča po Via Appia, uteká pred Neronovým prenasledovaním a stretáva sa s Ježišom idúcim opačným smerom, do mesta. “Quo vadis?” spytuje sa Peter prekvapene. A Peter pochopil, že Ježiš sa chystá zomrieť namiesto neho, a posledný raz si vyberá poslušnosť.
Hoci to môže byť legenda, tento dojímavý príbeh zdôrazňuje fakt, že najvýznamnejšou zmenou v živote tohto rybára, ktorý sa stal rybárom ľudí, nebola len táto jedna, ktorá ho viedla od Galilejského mora do Ríma. Ak hľadáme sprievodcu, ktorý nás bude sprevádzať na našich cestách, asi ťažko urobíme niečo lepšie, ako zveriť sa do rúk vodcu apoštolov, ktorý doslova i obrazne kráčal po tej istej ceste ako Ježiš.