V súčasnosti na území Slovenska pôsobí okolo 70 rôznych náboženských smerov a hnutí. Otázku slobody náboženského vyznania a viery rieši článok Ústavy Slovenskej republiky. Deklaráciu slobody myslenia a vyznania upravuje zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, ktorý reguluje vzájomné vzťahy štátu a náboženských organizácií.
Už tento zákon robí prvú selekciu medzi partnermi štátu a náboženskými organizáciami. Za cirkvi uznáva len tie, ktoré sú registrované podľa tohto zákona. Zo zákona bolo zaregistrovaných 14 cirkví, ktoré pôsobili na území Slovenska už pred platnosťou tohto zákona.
Evanjelici sa oddelili od katolíkov v období reformácie, ktorú začal Martin Luther ako protest voči vtedajším praktikám v cirkvi. Augsburského preto, že za smerodajné vysvetľovanie Svätého Písma považujú vyznanie prečítané v nemeckom meste Augsburg v roku 1530 pred cisárom Karolom V.
Dnes sú tu určité rozdiely, ale pôvod zostáva rovnaký a tým je Ježiš Kristus a to by nás malo spájať. Ak hovoríme o ekumenizme v dnešnej dobe, znamená to, že sa náboženstvá snažia hľadať spoločnú reč a nestáť proti sebe, ale hľadať, čo nás všetkých spája a nie oddeľuje.
Rozdiely v teológii a praxi
V evanjelickej cirkvi sú rozdiely napríklad vo svätej spovedi. Kým u katolíkov sa pri svätej spovedi vyznávame z hriechov Bohu pred kňazom, takzvaná ušná spoveď, u evanjelikov je spoveď verejná.
Veriaci vyznávajú svoje hriechy spoločne, osobná spoveď je možná. Evanjelik má vyznávať svoje hriechy pred Bohom každý deň osobne. Evanjelickí veriaci sa nemodlia k Panne Márii a svätým, iba k Trojjedinému Bohu, katolíci áno. Svätých a Pannu Máriu si vážia.
Prameňom viery je Biblia. Evanjelici augsburského vyznania majú dve sviatosti, Krst Svätý a Večeru Pánovu. U katolíkov je 7 sviatostí. Krstia sa už novorodenci. Konfirmácia je niečo podobné, ako prvé sväté prijímanie u katolíkov.
Pretože vo veku približne 15 rokov prvýkrát prijímajú Večeru Pánovu, u katolíkov nazývanú Eucharistia. Potvrdzujú pri nej krstné sľuby, osobne vyznávajú vieru v Boha a sľubujú vernosť cirkvi.
Evanjelici sa majú zúčastňovať služieb Božích v nedele, ak nejdú do kostola z ľahostajnosti, z nedostatočnej lásky k Bohu, a ak uprednostňujú svoje veci pred Božími, je to hriech. Nemajú to ale dané cirkevným prikázaním ako katolíci.
Najväčšie evanjelické sviatky sú nedele ako deň Pánovho vzkriesenia, Veľký Piatok, deň Ježišovej smrti a Veľká noc. Majú advent pre Vianocami a pôstne obdobie 6 týždňov pred Veľkou nocou.
Vo veciach morálky majú podobné zásady ako katolíci. Veria v umučenie, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie Ježiša Krista ako katolíci. Rovnako ako katolíci veria v posledný súd, v život večný, ktorý bude buď v blaženosti v nebi alebo vo večnom zatratení, trojjediného Boha, v anjelov.
Cirkevné zbory v evanjelickej cirkvi riadia presbyteri. Najvyšším zákonodarným orgánom je synoda. V symbolických knihách majú výklad Biblie, ktorý zostavili reformátori.
Súčasný stav cirkví v Košickom kraji
Košický kraj má pestré národnostné zloženie, čo má vplyv na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta), po nich kalvíni (4,82 percenta), luteráni (3,76 percenta) a pravoslávni (1,91 percenta). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).
Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností). Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.
Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta.
Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou, je, čo sa týka svojej organizácie v kraji, súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku. Má biskupský systém, no na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi je jej zriadenie synodálno-presbyteriálne.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu (1 kostol), súčasti Západného dištriktu ECAV, na čele ktorého stojí biskup Ján Hroboň. Ostatné kostoly v rámci Gemerského (36 kostolov), Košického (23 kostolov), Šarišsko-zemplínskeho (6 kostolov) a Tatranského seniorátu (5 kostolov) patria do Východného dištriktu ECAV vedeného biskupom Petrom Mihočom.
Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský). Oba jeho katedrálne chrámy - košický Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu a svätej Rozálie z Palerma i michalovský Chrám svätých apoštolov rovných Cyrila a Metoda - boli postavené po Nežnej revolúcii.
Katedrála svätej Alžbety v Košiciach
Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove
Tabuľka: Počet a podiel kostolov podľa denominácie v Košickom kraji
| Denominácia | Počet kostolov | Podiel (%) |
|---|---|---|
| Rímskokatolícke kostoly | 381 | 47,86 |
| Gréckokatolícke chrámy | 157 | 19,72 |
| Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi | 150 | 18,84 |
| Evanjelické kostoly | 71 | 8,92 |
| Pravoslávne chrámy | 37 | 4,65 |
Veľmi pozoruhodné je, že len v šiestich zo 440 obcí Košického kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám. Na území kraja je niekoľko pútnických miest, ktoré podliehajú právomoci diecézneho alebo eparchiálneho biskupa. Medzi ne patria napríklad Kostol Sedembolestnej Panny Márie na Kalvárii v Košiciach, Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove a mnohé ďalšie.
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Napríklad v krajskom meste Košice má z celkového počtu 43 kostolov štatút národnej kultúrnej pamiatky 20.
Zaujímavosti:
- Katedrála svätej Alžbety je z pohľadu zastavanej plochy (1 796 m²) štvrtým najväčším kostolom našej vlasti.
- Košický kraj je krajom s najväčším počtom budov, ktoré boli prestavané na kostol či chrám; pri 23 z nich ide o 11 gréckokatolíckych chrámov.
Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy: gréckokatolícky Chrám všetkých svätých v Moldave nad Bodvou, pravoslávny Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Krompachoch, pravoslávny Chrám svätého Bazila Ostrožského v Beňatine, rímskokatolícky Kostol Panny Márie Fatimskej v Bidovciach a rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Nižnej Kamenici.
S premonštrátskym rádom, ktorý sa riadi Regulou svätého Augustína a na území dnešného Slovenska pôsobí od 12. storočia, sa v kraji spájajú tri objekty: kláštory v Jasove a Lelese a rehoľný dom v Košiciach, všetky s nádhernými kostolmi.
V Košiciach pôsobia, i keď len 30 rokov, aj augustiniáni, jeden z najstarších mníšskych rádov.
Napriek klesajúcemu počtu veriacich v Európe, kostoly v Košiciach sa naďalej stavajú.
Medzi významné kostoly v Košiciach patria:
- Dóm svätej Alžbety
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Kaplnka svätého Michala
- Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky
- Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky
- Kostol svätého Michala archanjela, Uršulínsky
- Kostol svätého Ducha Kalvínsky kostol
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie
- Evanjelický kostol
- Ortodoxná synagóga
- Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky
- Kostol Božského Srdca Ježišovho
- Kostol Krista kráľa
- Kostol Kráľovnej pokoja
- Kostol svätých košických mučeníkov
- Kostol svätého Ondreja
- Kostol svätého Gorazda a spoločníkov
- Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti
- Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla
- Kostol Svätej Rodiny
- Kostol Božieho Milosrdenstva
Pravoslávna cirkev na Slovensku odvodzuje svoj pôvod od byzantskej misie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, teda od roku 863. Rozširovanie pravoslávnej viery so sebou prináša až valašská kolonizácia v Uhorsku, ktorá trvala približne od 30. rokov 14. storočia do 18. storočia.
Pravoslávna cirkev formálne vznikla v roku 1054 rozchodom s Rímskokatolíckou cirkvou. Cirkev nie je jednotná ako jedno telo, ale tvorí ju 13 samostatne sa spravujúcich cirkví.
Ekumenické spoločenstvo v Košiciach vzniklo r. 1994 dobrovoľne, neformálne. Sú to tieto subjekty: Apoštolská cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská, Československá cirkev husitská, Evanjelická cirkev a.v., Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresť. cirkev a Rímskokatolícka cirkev. Stretávania sú pravidelné.
Každoročne konáme niekoľko významných bohoslužieb a aktivít. Sú to Ekumenická bohoslužba koncom januára, Pašiový sprievod na Veľký piatok a ďakovná bohoslužba slova za úrodu v jeseni.
Katolíci vs. protestanti: Kto má pravdu?
tags: #apostolska #cirkev #rozdiel #s #curkvou #augburskeho