Kauza emeritného trnavského arcibiskupa Jána Sokola, spojená so zmiznutím mastnej finančnej čiastky, ktorá sa po rokoch podarilo nájsť, vyvolala rozsiahle diskusie a otázniky. Polícia ukončila vyšetrovanie so slovami skutok sa nestal, no vo veci naďalej ostalo mnoho otáznikov.
Erb arcibiskupa Jána Sokola
Začiatok Kauzy a Audit
Celá kauza sa začala v roku 2012, kedy na pozíciu Trnavského arcibiskupa nastúpil Róbert Bezák. Ten trnavskú arcidiecézu prebral po svojom predchodcovi Jánovi Sokolovi. Po príchode na úrad si však detailne posvietil na účtovníctvo a finančné náležitosti, ktoré mu ale nesedeli. Hospodárenie arcidiecézy z čias Sokola dal preveriť aj finančnému auditu. V rámci neho sa malo zistiť, že zmizlo niekoľko desiatok miliónov korún a nie je jasné, ako sa použili.
V rovnaký rok dokonca začala polícia trestné stíhanie pre zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie na základe podaného trestného oznámenia. Bezáka mali znepokojovali „čudné šeky, transakcia za 339-tisíc dolárov z Vatikánskej banky v júni 2009 či zvláštny prevod 1,6 milióna dolárov". Peňažné toky preveroval Bezák dokonca aj vo Vatikáne. Ani tam však údajne o peniazoch nič nevedeli.
Vatikánsky kardinál Bertone, ktorý celú vec preveroval, uviedol, že suma 339 563 dolárov, ktorá odišla z Vatikánskej banky, mala byť zrejme použitá na „nákup pozemkov“ na základe „požiadavky arcibiskupa jeho excelencie monsignora Jána Sokola“. Rovnako je nejasný osud vyše 1,6 milióna eur, ktoré prešli cez banku Trnavskej arcidiecézy bez predchádzajúceho súhlasu.
Ba čo viac, objavili sa informácie, že Sokol poslal milióny eur občianskemu združeniu, ktoré zastupuje jeho synovec. Emeritný trnavský arcibiskup obvinenia odmieta a snažil sa celú vec objasniť.
Sokolovo Vysvetlenie a Transakcie
Sokol v dnešnom vyhlásení pre médiá vysvetlil, že jeho priatelia - bezdetní manželia z USA, v testamente rozhodli, že svoj majetok odkážu na charitatívne ciele. Keďže jedným zo zámerov bolo postaviť domov pre dôchodcov a starých ľudí, bolo založené občianske združenie a účet v banke, na ktorý po začatí stavby previedol 20 miliónov korún, vysvetľoval ďalej Sokol. Podľa trestného oznámenia audítorky, o ktorom denník Sme informoval, nebola táto 20-miliónová transakcia zaznamenaná v účtovníctve.
"Obrátila som sa na vedenie arcidiecézy, či má bližšie informácie," napísala podľa Sme audítorka. Diecéza jej predložila darovaciu zmluvu, podľa ktorej mali byť peniaze pre občianske združenie Metropolitánik. Darovacia zmluva na pozemok nebola zaprotokolovaná v účtovníctve. "Podľa informácií od vedenia diecézy ju dodatočne predložil emeritný arcibiskup Ján Sokol," tvrdila audítorka.
Denník ďalej informoval, že audítorka vyhodnotila ako podozrivú aj transakciu pri predaji pozemku cirkvi na Zlatých pieskoch v Bratislave spoločnosti Tesco. Za pozemok mala firma zaplatiť v dvoch splátkach v rokoch 2005 a 2009. "Celá transakcia bola rozdelená na kúpnu cenu a finančný dar cirkvi," napísala podľa Sme audítorka. Z dokumentov predpokladala, že dar poslali na účet do Vatikánskej banky. Vlastníkom účtu bol Ján Sokol a podľa audítorky vyhlásil, že je jeho súkromným majetkom, informoval denník. Z tohto účtu neskôr prišlo 339.000 dolárov na účet Unicredit Trnavskej arcidiecézy. Či išlo o celú darovanú sumu, nie je zrejmé.
Zastavenie Trestného Stíhania
Začiatkom roka 2016 však vyšli najavo nové skutočnosti. Tie celú kauzu Sokol skončili. Polícia totiž koncom roka 2015 trestné stíhanie zastavila. Dôvodom bolo, že sa skutok údajne nestal. Znalecký posudok, ktorý trval dva roky, mal totiž preukázať, že peniaze nezmizli, len boli nesprávne zaúčtované.
"Inak to ani nemohlo byť. Lebo ja som až úzkostlivý na financie. ja som peniaze skutočne dával chudobným, na kostoly, no kde bolo treba," reagoval na ukončenie vyšetrovania arcibiskup Ján Sokol. So záverom vyšetrovateľov sa následne stotožnila aj prokuratúra.
Nástup Róberta Bezáka a Ďalšie Obvinenia
Po abdikácii arcibiskupa Jána Sokola bol za jeho nástupcu vymenovaný Róbert Bezák. Sokol požiadal pápeža o uvoľnenie z funkcie kvôli dosiahnutiu veku 75 rokov. Vtedy nikto netušil, že na hlavu bývalého arcibiskupa budú čoskoro padať obvinenia. Financovanie Trnavského arcibiskupského úradu nebolo za bývalého vedenia transparentné, poukázal na to ekonomický audit na úrade. Tento audit dal vypracovať Bezák. Podľa Bezáka bolo v tom čase problémom, že Sokol nemal ekonomické vzdelanie a rozhodoval o niektorých ekonomických záležitostiach sám a tak používal desiatky miliónov korún mimo oficiálneho účtovníctvo. O výsledkoch tohto auditu bol informovaný aj Vatikán a veci sa dostali do štádia riešenia.
Bývalý ekonóm úradu, Peter Kučera, tieto obvinenia odmietol a označil ich za nepravdivé. Bezák následne zakázal svojmu predchodcovi slúžiť omše, bývať v blízkosti úradu a taktiež sa stravovať v rovnakej miestnosti. Aby toho všetkého nebolo málo, tento spor mal aj súdnu dohru. Bezák podal na Sokola trestné oznámenie pre spreneveru peňazí. Niečo takéto, v dejinách slovenskej cirkvi nemá obdoby. Takéto správanie dvoch bisupov rozdelilo slovenskú nie len veriacu spoločnosť.
Arcibiskupi Bezák a Sokol
Súdne Spory a Médiá
Sokol následne žaloval časopis Týždeň za články, podľa ktorých previedol pol miliardy korún na účet bývalého štátneho agenta Štefana Náhlika, ktorý bol podľa Bezákovej výpovede Sokolov poradca, ktorý mu dal plnú právomoc pri predaji majetkov. Suma ktorá nebola zapísaná a riadne vedená v účtovných spisoch sa pohybovala okolo 360 miliónov korún.
Na Okresnom súde v Trnave pokračoval dlhoročný spor emeritného arcibiskupa Jána Sokola s časopisom .týždeň. Bývalý arcibiskup Ján Sokol. Arcibiskup Ján Sokol podľa jeho bývalého osobného tajomníka a diecézneho ekonóma Petra Kučeru nikdy nepodpísal spoluprácu s Štb. Konštrukcie o tom, že úrad získal za spoluprácu s Štb, sú podľa neho hlúpe obvinenia. ,,To, že Sokol sa stal arcibiskupom, bola iniciatíva Vatikánu, nie štátu,“ povedal Kučera. Svoje tvrdenia opieral o archívne materiály, ku ktorým sa dostal počas svojho pôsobenia v Arcibiskupskom úrade v Trnave. V archíve Sokolovho predchodcu Júliusa Gábriša podľa neho našiel aj dokumenty o členstve kňazov v prorežimovom združení Pacem in terris, Sokol medzi nimi nefiguroval.
Kučera, ktorý pôsobil aj ako diecézny ekonóm, na súde niekoľkokrát poprel informáciu o prevode čiastky 500 miliónov slovenských korún (16 596 959 eur) na účet bývalého agenta Štb Štefana Náhlika. Vylúčil, že by tak Sokol mohol urobiť bez vedomia niekoho ďalšieho.
Podľa článkov z roku 2009 arcibiskup Sokol previedol peniaze získané z predaja cirkevných pozemkov na účet Štefana Náhlika, ktorého .týždeň označil za bývalého agenta ŠtB. Sokol prevod takejto čiastky od začiatku procesu popieral, podľa neho za predaj nikto nedostával ani žiadne provízie. Časopis zažaloval a domáha sa ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 50-tisíc eur.
Na okresnom a krajskom súde nepochodil, emeritný arcibiskup však uspel na Ústavnom súde SR, ktorý konštatoval, že bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie a na súdnu ochranu. Krajský súd potom rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil okresnému súdu. Obe strany navrhujú vypočuť ďalších svedkov, vrátane audítorky, ktorá preverovala cirkevné účtovníctvo.
Charitatívne Zámery a Dedičstvo
Priatelia bývalého trnavského arcibiskupa Jána Sokola, žijúci v USA, sa rozhodli, že časť zo svojho majetku určia pre Slovensko, pričom spravovaním týchto financií poverili troch kardinálov a Jána Sokola. Jedným z ich charitatívnych zámerov bolo zriadiť na Slovensku domov pre dôchodcov a starých ľudí. Pre agentúru SITA to uviedla PR manažérka advokátskej kancelárie Čarnogurský ULC Petra Orlická. "Zaviazal som sa im, že ich vôľu naplním," vyhlásil bývalý arcibiskup. V snahe postupovať podľa ich vôle nechal zriadiť občianske združenie, ktorého poslaním bolo domov postaviť a práve preto zriadil osobitný účet, na ktorý previedol 20 miliónov korún. Tieto peniaze boli uvoľnené po začatí stavby domova dôchodcov tak, ako si to darcovia žiadali. "Nikomu z občianskeho združenia neboli nikdy vyplatené žiadne peniaze, ani žiadna forma odmeny za ich angažovanie sa v stavbe domova," informoval Sokol. O plánoch stavby a o projekte domova sa podľa jeho slov rozhodovalo za účasti odborných, laických i duchovných pracovníkov a ekonómky arcidiecéznej charity. "Išlo o otvorený a transparentný proces," dodal. Všetka dokumentácia týkajúca sa dedičstva a domova dôchodcov sa nachádza na Arcibiskupskom úrade v Trnave, pričom o všetkých skutočnostiach bol podrobne informovaný aj Sokolov nástupca a ten všetky vysvetlenia bez výhrad prijal.
Transakciu predaja cirkevných pozemkov schválilo aj ministerstvo financií. Ako pochybná bola tiež vyhodnotená transakcia pri predaji cirkevných pozemkov spoločnosti Tesco. "Celá obchodná transakcia predaja cirkevných pozemkov prebehla transparentne a podľa zákona, pričom ju riadne schválilo a dozorovalo aj ministerstvo financií," uviedol Sokol. Bývalý arcibiskup odmieta všetky obvinenia, ktoré boli voči nemu v poslednom čase vznesené a za ktorými stojí najmä istá audítorská kancelária a advokátska kancelária, ktoré pracujú pre Trnavskú arcidiecézu. "Podnet na generálnu prokuratúru vnímam ako príležitosť, aby štátne orgány preverili správnosť môjho konania a aby potvrdili, že som ani Cirkvi ani štátu nikdy žiadnu ujmu nespôsobil," uzavrel vo svojom vyhlásení Ján Sokol.
Keď arcibiskup Róbert Bezák prebral v roku 2009 po Jánovi Sokolovi Trnavskú arcidiecézu, zverejnil aj informácie o viacerých neevidovaných účtoch a transakciách. Píše o tom denník Sme na svojej internetovej stránke. Potvrdzuje to aj trestné oznámenie audítorky, ktorá skúmala účtovníctvo diecézy z rokov 2002 až 2008. Tá podľa informácií na portáli zistila, že v diecéze nebolo evidovaných niekoľko desiatok účtov, na ktoré chodili cirkevné peniaze, a ani rôzne presuny medzi nimi. Prípad má na stole Generálna prokuratúra SR, ktorá rozhoduje, čo ďalej.
Bývalý trnavský arcibiskup Sokol žaluje časopis Týždeň za články, podľa ktorých mal previesť pol miliardy slovenských korún za predaj cirkevných pozemkov na účet bývalého agenta ŠtB.
Na Okresnom súde (OS) v Trnave dnes na pojednávaní emeritný arcibiskup Ján Sokol verzus vydavateľ časopisu Týždeň W Press vypovedala audítorka Mária Plešková. Bola tou, ktorá po odvolaní Sokolovho nástupcu Róberta Bezáka podala trestné oznámenie. Jeho základom boli závažné zistenia v účtovníctve arcidiecézy do času Bezákovho príchodu do Trnavy.
Bývalý arcibiskup Sokol žaluje časopis Týždeň za články z mája 2009. Podľa nich mal ešte v roku 1998 previesť pol miliardy slovenských korún (16,6 milióna eur) za predaj cirkevných pozemkov na účet bývalého agenta Štátnej bezpečnosti (ŠtB) Štefana Náhlika. Ide o nové súdne konanie po tom, ako Ústavný súd (ÚS) SR v júni 2015 vrátil vec na ďalšie konanie.
Strany sa stretli na OS už v roku 2012, kedy rovnaká sudkyňa žalobu zamietla. Sokol následne podal odvolanie, ktoré zamietol krajský súd, neúspešné bolo aj jeho dovolanie na Najvyššom súde SR. ÚS však rozhodol, že základné práva arcibiskupa Sokola v súvislosti s týmto súdnym sporom boli predtým porušené. Emeritný arcibiskup žiada ospravedlnenie a sumu 50 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Túto v prípade úspechu deklaroval darovať na charitatívne účely.
Audit si objednal arcibiskup Bezák. Audítorka, ktorá musela byť zbavená mlčanlivosti, dnes vypovedala o pôsobení svojej audítorskej spoločnosti na Arcibiskupskom úrade (ABÚ) v Trnave od roku 2009 do roku 2012. Uviedla, že pre uzávierku roku 2009 potrebovali pre súvahu aj údaje z predchádzajúceho obdobia.
Vtedy sa zistilo, že ABÚ viedol dvojité účtovníctvo. Nemal všetky položky zavedené v hlavnej knihe, mal otvorených viacero tam neevidovaných účtov vo viacerých bankách, ktorými disponoval Sokol a na ktorých boli robené opakované hotovostné transakcie vo vysokých sumách. V súvahe podľa Pleškovej nebol ani všetok majetok arcidiecézy.
O dvojitom účtovníctve sa mala audítorka dozvedieť od zamestnancov ABÚ. I keď audítori požiadali o vysvetlenie emeritného arcibiskupa i ekonóma ABÚ, nedostali dostatočné, a tak sa v zmysle zákona rozhodli informovať Vatikán i nunciatúru na Slovensku. Jedným z ústnych vysvetlení, ktoré sa audítorom podľa Pleškovej na dvojité účtovníctvo dostalo, bolo, že cirkev málo dôverovala politickému vývoju v krajine a takto sa rozhodla chrániť svoj majetok.
„Druhé účtovníctvo však novému vedeniu ABÚ nebolo odovzdané,“ uviedla vo výpovedi audítorka.
Ján Sokol žaluje časopis .týždeň. .týždeň vytiahol kauzu tesne pred vysviackou Sokolovho nástupcu Róberta Bezáka. Pri rozlúčkovej omši 31. Hríbov časopis v nasledujúcom vydaní upozornil, že ak dôjde k súdnemu sporu, jeden z ich zdrojov vystúpi z anonymity a bude svedčiť. Žiadny relevantný materiál však nepriniesol. Tému prevodu peňazí z predaja cirkevných pozemkov na účet bývalého eštébáka postavil .týždeň na troch anonymných zdrojoch.
„Tým, že sme sa rozhodli otvoriť kauzu Sokol, riskujeme to najcennejšie, čo máme - dôveru čitateľov,“ napísal .týždeň a bez obalu v tom istom článku priznal, že dôkazy nemá. Cirkev sa k prípadu konkrétnejšie nevyjadrila. Podľa hovorcu KBS Jozefa Kováčika sa po medializovaní prípadu príslušné cirkevné autority na Slovensku a vo Vatikáne danými informáciami zaoberali. Výsledok však doteraz nepoznáme.
Slabiny vidieť pri oboch stranách sporu. Emeritný arcibiskup Sokol trpí už dlhodobo na nízku dôveru, a to aj vo vnútri cirkvi. Celý prípad síce poprel, no opäť nevyznel dôveryhodne. Povedal napríklad, že nevedel o eštébackej minulosti Štefana Náhlika, ktorý mal dostať 500 miliónov korún. Podľa františkána Petra Rúčku o tom Sokol vie už od roku 1993.
Kritizované bolo tiež spracovanie témy zo strany redaktorov .týždňa. Český komentátor Tomáš Němeček po publikovaní článku vyčítal tvorcom viacero nedostatkov. Napríklad, že ak sa téme venovali mesiace, ako písali, zrejme by sa dostali k viacerým overiteľným informáciám. Vystáva tiež otázka, prečo text vyšiel tesne pred odchodom Jána Sokola do dôchodku.
Celý prípad je na miestne pomery nezvyčajný. Po prvé, s konzervatívnym časopisom sa ide súdiť cirkevný hodnostár. Ďalej, máme tu závažné obvinenie podložené len tromi neznámymi zdrojmi, ktorých dôveryhodnosť nie je podľa Němečka vôbec bližšie opísaná. Tretia zvláštnosť - Jána Sokola zastupujú v spore právnici Jána Čarnogurského.
Bude zaujímavé sledovať, ako naše súdy pochopia spracovanie témy na základe svedectva utajených zdrojov. Otázne teda je, či na súde naozaj odhalí svoju identitu jeden z anonymov. Čo na svoju obhajobu v takom prípade povie Sokol a v neposlednom rade, ako zareaguje Katolícka cirkev. Akékoľvek vysúdené peniaze chce Sokol venovať charite.
tags: #arcibiskup #sokol #a #jeho #deti