Farský kostol sv. Jána apoštola a evanjelistu v Banskej Belej je najvýznamnejšou architektonickou pamiatkou v obci. Rímskokatolícky farský kostol zasvätený sv. Jánovi evanjelistovi je najvýznamnejšou dominantou obce Banská Belá. Kostol je neprehliadnuteľný, stojí vo vyvýšenej polohe.
Kostol sv. Jána Evanjelistu v Banskej Belej. Zdroj: Wikimedia Commons
História a Vývoj Kostola
Kostol postavili v prvej polovici 13. storočia v neskororománskom slohu a posvätili v roku 1243. Pôvodne neskororománsky kostol z polovice 13.storočia (posvätený v roku 1243) goticko-renesančne prestavali pred rokom 1563. Neskororománsky kostol postavili vo vyvýšenej polohe niekedy okolo polovice 13. storočia majstri, ktorí nedávno predtým pôsobili v neďalekej Banskej Štiavnici na stavbe hneď dvoch románskych bazilík. Kostol v Banskej Belej podľa všetkého patrí k najmladším objektom tejto skupiny, keďže sa tu stretávame už s predstavanou vežou, na rozdiel od prevažujúcej dispozície s vežou vtiahnutou do pôdorysu lode.
Rozsiahlou prestavbou prešiel kostol v roku 1590, pričom stavitelia uplatnili už aj renesačné prvky. Najvýznamnejší zásah sa dotkol svätyne, ktorá bola zbúraná a nahradená väčším polygonálnym presbytériom, podobne ako v prípade baziliky v Hontianskych Nemciach. Loď bola zaklenutá na dva stĺpy, čím sa dispozične zmenila na dvojlodie. Zo severnej strany bola k presbytérium pripojená sakristia.
V rokoch 1750 - 1751 dostala veža typické barokové zastrešenie cibuľovitého tvaru, ktorá nahradila pôvodnú strechu poškodenú vetrom v roku 1745. V roku 1819 sa realizovala veľká oprava objektu, ktorú si vyžiadal jeho schátraný stav. V roku 1896 zasiahol kostol blesk, ktorý spôsobil požiar. Ten zničil strechu a poškodil aj vežu. Počas záverečných bojov Druhej svetovej vojny zasiahli chrám delostrelecké granáty, ktoré spôsobili veľké škody predovšetkým na veži.
Komplexná obnova kostola sa uskutočnila v roku 1967, rok na to bolo inštalované elektrické vykurovanie a v roku 1971 pokryli strechu novým šindľom. Ďalšie práce sa realizovali aj v 80. a 90. rokoch minulého storočia. V rokoch 2016 - 2017 bola opravená veža kostola, ktorej baroková strecha už hrozila zrútením. Osadená bola nová drevená konštrukcia celej strechy, ktorá bola pokrytá novým medeným plechom.
Architektonické Prvky a Výzdoba
Z pôvodnej románskej stavby sa zachovali múry obdĺžnikovej lode s predstavanou vežou, zaklenutou v prízemí krížovou klenbou s hranolovými rebrami bez svorníkov. Presbytérium s polygonálnym uzáverom a lunetovou klenbou, ako aj oporné piliere okolo lode a veže sú z obdobia prestavby pred rokom 1590. Vtedy mal kostol renesančnú klenbu na dvoch stredných pilieroch. Sakristia na severnej strane presbytéria a prístavby po oboch bokoch veže sú z 19.storočia. Fasády sú hladké s renesančnými opornými piliermi, predstavaná veža bola pôvodne na prízemí otvorená lomenými arkádami, ktoré sú dnes zamurované, vo výplni sú barokové dvere.
Veža je pôvodná, pričom pravdepodobne v čase tureckých vpádov bola zvýšená dvojpodlažnou osembokovou nadstavbou s krytou ochodzou na kamenných konzolách, vo vnútri so strážnicou. Nad ňou je baroková kupola s laternou. Na veži je združené neskororománske okno a renesančná drevená ochodza na kamenných konzolách. Vežu obnovili a upravili v 19.storočí. Výmaľba interiéru z roku 1932 je od Ľ. Schramenka.
Interiér kostola sv. Jána apoštola a evanjelistu
Hlavný oltár a dva bočné neogotické oltáre pochádzajú z 1.polovice 19.storočia. Neogotická krsteľnica je z konca 19.storočia. Súčasťou inventáru kostola bola románska kamenná krstiteľnica z 13. storočia. Sučasťou výzdoby sú neskorobarokové obrazy sv.Alojza z Gonzagy a Panny Márie škapuliarskej z 18.storočia. Neskorobaroková monštrancia (typ slncovým monštrancií) je z 1.polovice 18.storočia - v lúčoch sú tepané reliéfy anjelov a svätcov, na konci je reliéf sv.Trojice. Baroková monštrancia z 1.polovice 18.storočia má nad lunulou okrídlenú hlavičku anjelika a veniec plápolajúcich plameňov (obnovená bola v 18.storočí). Barokový kalich so šesťlaločnou pätkou a širokou kupou s košom pochádza zo 17.storočia.
Okolie Kostola
Cintorín okolo kostola je ohradený obranným múrom z 2.polovice 16.storočia, obnovený bol v 2.polovici 17.storočia. Ku kostolu vedie krytá chodba, prekonávajúca značný výškový rozdiel terénu. Vedľa kostola stojí Kostol Panny Márie Škapuliarskej, pôvodne kaplnka z 15. storočia rozšírená prístavbou lode začiatkom 18.Krytá ochodza rímskokatolíckeho kostola v Banskej Belej v okrese Banská Štiavnica bude slúžiť aj turistom a návštevníkom obce.
„Aby sme k tomu mohli pristúpiť, musíme vymeniť pôvodné rebríky za plnohodnotné schodisko, aby turisti mali možnosť vychádzať do veže bezpečne,“ povedal TASR starosta Branislav Babirád.
Viaceré stredoveké kostoly nájdeme aj v neďalekej Banskej Štiavnici (starý zámok, karner, farský kostol, špitálsky kostol, Glanzenberg, Kostol sv.
Prehľad dôležitých udalostí v histórii kostola
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1243 | Posvätenie kostola postaveného v neskororománskom slohu. |
| Pred 1563 | Goticko-renesančná prestavba kostola. |
| 1590 | Rozsiahla prestavba kostola s renesančnými prvkami. |
| 1750-1751 | Veža dostala barokové zastrešenie cibuľovitého tvaru. |
| 1896 | Požiar po zásahu bleskom zničil strechu a poškodil vežu. |
| 1967 | Komplexná obnova kostola. |
| 2016-2017 | Oprava veže kostola, nová drevená konštrukcia strechy pokrytá medeným plechom. |
Obec Banská Belá je stará banícka obec, kedysi banské mesto. Najvzácnejšou pamiatkou je Farský kostol z 13. stor., ktorého veľkosť poukazuje na niekdajšiu dôležitosť obce. Najstaršia zachovaná zmienka spomína Belú v súvislosti s baňami na striebro už v roku 1228, ešte pred tatárskym nájazdom. Počiatky baníctva v oblasti Belej sa spájajú s povrchovou ťažbou, nevylučuje sa už obdobie keltského osídlenia. Najbohatšie časti zlato-strieborného ložiska vychádzali na povrch v dĺžke asi 400 m a šírke asi 40m. Pravdepodobne s príchodom nemeckých baníkov do oblasti v 13. storočí sa začalo ťažiť aj hlbinne. Mladé mesto sa sľubne rozvíjalo, v doline smerom na Kozelník vyrástli stupy, hámor a huty na spracovanie rudy.
O vtedajšom význame Belej svedčí, že už v 13. storočí mala udelené mestské práva, a najneskôr v 15. storočí sa stala plnoprávnym členom v Jednote siedmych banských miest, ktorú tvorili Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Pukanec, Nová Baňa, Ľubietová a Banská Belá. Postupný úpadok začal v 16. storočí. Dôvodov bolo viac: znižovanie kvality rúd a zvyšovanie nákladov na ich ťažbu, spodná voda v baniach, ako ťažba postupovala do stále väčšej hĺbky, aj takmer storočné turecké drancovanie.