Banská Bystrica, mesto s bohatou históriou a kultúrou, sa môže popýšiť viacerými významnými architektonickými dielami. Medzi ne patrí Katedrála sv. Františka Xaverského, ktorá zohráva dôležitú úlohu v kultúrnom a spoločenskom živote mesta. Na rohu Námestia SNP a Kapitulskej ulice stojí dvojvežový katedrálny Kostol Sv. Františka Xaverského. Kostol je už vyše 200 rokov katedrálnym chrámom banskobystrického biskupa a zároveň hlavným kostolom banskobystrickej diecézy.
Katedrála stojí na mieste pôvodného Oberhausu, domu bohatého mešťana Michala Königsbergera. Súčasťou jeho domu bola gotická kaplnka sv. Jána Krstiteľa, ktorá bola v 16. storočí jediným miestom, kde sa slúžili katolícke bohoslužby.
V 16. storočí vybudoval vlastník Königsbergerovho domu, zvaného Oberhaus, kaplnku sv. Jána Krstiteľa. Kaplnka slúžila pre jeho domácnosť a úradníkov banskej komory. V rokoch 1647 - 1671 využívali kaplnku jezuiti, ktorí sa usadili v meste, aby v ňom a na jeho okolí podporovali katolícku reformu. Na mieste kaplnky sv. Jána Krstiteľa začali jezuiti v roku 1695 budovať svoju rezidenciu.
Koncom 17. storočia si na Königbergerovom pozemku, v priestoroch dnešnej Kapitulskej ulice, postavili svoje kolégium jezuiti a začali aj so stavbou kolegiálneho kostola sv. Františka Xaverského. Kostol vznikol podľa typu jezuitských chrámov „Il Gesú“ v Ríme. V roku 1702 začali pri rezidencii stavať svoj kostol, ktorý však pre búrlivé roky rákociovského povstania mohli dokončiť až v roku 1715.
Keď však v roku 1703 mesto obsadili vojská Františka II. Rákocziho, Jezuiti boli nútení odísť. Práce na kostole sa na dlhý čas zastavili. Novopostavený jezuitský kostol slávnostne konsekroval 24. septembra 1715 biskup Lukáš Natale, auxiliár ostrihomského arcibiskupa.
Po zrušení jezuitského rádu v roku 1773 a po vzniku banskobystrickej diecézy v roku 1776 sa kostol sv. V r. 1776 sa stal katedrálnym chrámom banskobystrickej diecézy. Kostol sa zmenil na katedrálny chrám so založením Banskobystrickej diecézy v roku 1776.
Dispozícia kostola vychádza z pôvodnej myšlienky rímskeho chrámu Il Gesù, ktorého tvorcom bol Vignola. Stavba je jednoloďová so šiestimi bočnými kaplnkami, nad ktorými sú tribúny. Loď je zaklenutá štyrmi poľami valenej klenby s lunetami.
Jednoloďový kostol v barokovom štýle má 6 postranných kaplniek a chór po celom obvode. Loď je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Hlavný oltár s obrazom sv. Františka Xaverského je z roku 1829.
Architektúra Banskej Bystrice - mestské opevnenie - história a súčasnosť
Biskupi katedrálneho chrámu ho chceli rozšíriť a zväčšiť, no podarilo sa to až štvrtému biskupovi v poradí - Jozefovi Belanskému, ktorý vo svojom testamente poručil tretinu pozostalosti na zväčšenie katedrály. Z finančných prostriedkov biskupa sa tak realizovala rozsiahla prestavba chrámu - loď kostola a bočné chóry predĺžili, postavili novú kazateľnicu. Z bývalej sakristie sa stala nová svätyňa a novú sakristiu a konzistórium pričlenili ku kostolu z priľahlej budovy jezuitského kolégia. Hlavný oltár ozdobili pôvodným obrazom sv. Premenou prešla aj fasáda kostola. Dostavali dve veže a medzi nimi pribudol hlavný portikový portál so štyrmi toskánskymi stĺpmi.
V roku 1844 bol kostol predĺžený zrušením pôvodnej sakristie, z ktorej vznikla dnešná svätyňa. V tomto roku vzniká aj dvojvežová fasáda, orientovaná smerom k námestiu. R. 1844 bol rozšírený o jedno pole prístavbou predsiene a dvojicou veží, v 80. rokoch 19. storočia nasledovala romantizujúca prestavba. V 80. rokoch 19. storočia vzniká romantizujúca úprava veží a štítu hlavnej fasády.
Renovácia exteriéru prebehla v roku 2000. Interiér kostola ako aj vonkajšia fasáda boli opravované aj v 70. rokoch 20. storočia. Vtedy bol kostol čiastočne upravený aj pre pokoncilovú liturgiu. Pokoncilovému duchu úplne zodpovedá až úprava kostola z roku 2001, keď prebehla generálna oprava a úprava interiéru katedrály. Bohato zdobený interiér katedrály bol riešený v duchu liturgickej reformy Druhého vatikánskeho koncilu a jeho renovácia sa uskutočnila v roku 2001.
Exteriérovej architektúre dominujú dve veže, ktoré boli pristavané až v roku 1844. Medzi nimi je hlavný portikový vstup so štyrmi toskánskymi stĺpmi.
Dňa 2. 10. 2001 sa konalo slávnostné posvätenie nového oltára a požehnanie obnovenej katedrály sv. Františka Xaverského. Slávnosť začala o 10:00 hod. Celebroval ju J. E. Mons. Začiatkom 21. storočia prešiel chrám úpravou interiérov.
V roku 1880 postavila do katedrály organ firma Rieger z Krnova, opus 63 (podľa katalógu firmy, kde je nástroj označený: (op.) *63 Neusohl (Dom) (hviezdička pred opusovým číslom označuje dvojmanuálový nástroj). Nástroj mal 12 registrov. Na jeseň r. 1924 bol rozšírený o šesť registrov. Tento organ bol v kostole do r.
Katedrálny chrám sv. Františka Xaverského bol konsekrovaný 24. septembra 1715. Urobil tak Lukáš Natale zo Stoličného Belehradu, auxiliár ostrihomského arcibiskupa.
Banskobystrická Katedrála sv. Františka Xaverského, odkiaľ vysielame pravidelné sväté omše, si pripomenula 307 rokov od posviacky.
Na úvod slávnostnej svätej omše prítomných privítal Peter Staroštík, dekan, farár Farnosti Banská Bystrica - Katedrála. „V tento slávnostný večer vás chcem všetkých srdečne privítať v našom katedrálnom chráme. Pretože tento chrám má dnes svoje 307. narodeniny a je to pre nás pozvaním, aby sme oslavovali nášho Pána za všetky milosti a dary, ktoré sme mohli, aj naši predkovia, obsiahnuť práve tu, v tomto chráme. Milosti, ktoré sme tu vo sviatostiach mohli čerpať.
Hlavným celebrantom svätej omše bol mons. Vojtech Nepšinský. Ten poukázal na vzťah chrámu a kresťana. „Nech je teda tento chrám i naďalej symbol jednoty kňazov, biskupov, nech sa z neho šíri obnova diecézy, nech sa tu všetci cítime ako jedna rodina, nech sa tu cítime doma.
O vznik chrámu sa zaslúžili členovia Spoločnosti Ježišovej, ktorí sa v roku 1647 usadili v pôvodnom Königsbergerovom dome v Banskej Bystrici, pričinením ostrihomského arcibiskupa Imricha Losyho. Jezuiti sa zaslúžili o katolícku reformu v meste a okolí. V roku 1702 začali so stavbou kostola sv. Františka Xaverského. Nový kolegiálny kostol sv. Františka Xaverského slávnostne konsekroval 24. septembra 1715 biskup Lukáš Natale, auxiliár ostrihomského arcibiskupa. Kostol bol jednoloďovou barokovou stavbou so 6 postrannými kaplnkami a chórmi po celom obvode.
V roku 1776 sa kostol sv. Františka Xaverského stal katedrálnym chrámom novozriadenej Banskobystrickej diecézy. Bol taký veľký, ako je dnešná kostolná loď. Posledná rozsiahla rekonštrukcia, ktorá úplne zodpovedá pokoncilovému duchu, bola urobená za pätnásteho banskobystrického biskupa Mons. Rudolfa Baláža v roku 2001. Renovácia exteriéru prebehla v roku 1999. V roku 2003 bol postavený nový píšťalový organ. V roku 2005 Mons. Rudolf Baláž ustanovujúcim dekrétom vytvoril novú farnosť a súčasne aj nový dekanát Banská Bystrica - Katedrála sv.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1647 | Usadenie jezuitov v Königsbergerovom dome |
| 1695 | Jezuiti začali budovať rezidenciu |
| 1702 | Začiatok stavby kostola sv. Františka Xaverského |
| 1715 | Konsekrácia kostola biskupom Lukášom Natale |
| 1776 | Kostol sa stal katedrálnym chrámom |
| 1844 | Rozšírenie kostola a pristavenie veží |
| 2001 | Generálna oprava a úprava interiéru katedrály |