Kostol sv. Mikuláša v Banskej Štiavnici je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou. Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.
Mesto Banská Štiavnica leží približne 30 km juhozápadne od mesta Zvolen a 18 km severozápadne od mesta Krupina. Areál kostola nie je volne prístupný.
História a Vznik Kostola
Kostol bol postavený niekedy v prvej tretine 13. storočia z presne opracovaných kvádrov zeleného andezitu. Presnejšie datovanie jeho vzniku je predmetom viacerých diskusií a doteraz nie je táto otázka vyriešená. Najstaršia písomná zmienka o stavbe, vtedy ešte zasvätenej sv. Mikulášovi.
Kostol sa zvykne nazývať aj dominikánsky, a to z dôvodu odovzdania objektu do rúk dominikánom, približne v 30. rokoch 13. storočia. Dominikáni mesto na určité obdobie opustili a vrátili sa späť okolo roku 1275.
Pôvodne dominikánsky kláštor začali stavať už ako gotickú stavbu koncom 13. storočia. Bola to bloková trojkrídľová stavba situovaná okolo ústredného rajského dvora. Po ich odchode bol v objekte kláštora chudobinec. V roku 1768 bol prestavaný na jezuitské gymnázium, neskôr tu sídlilo piaritstické gymnázium. V roku 1933 bol kláštor pri kostole z bezpečnostných dôvodov zbúraný mestom.
Architektonické Charakteristiky
Pôvodná dispozícia mala podobu trojloďovej baziliky s priečnou loďou (transeptom), so štvorcovým chórom a polygonálnou strednou apsidou, ktoré dopĺňali polkruhové bočné apsidy, a štvorcovou vežou s emporou vtiahnutou do pôdorysu hlavnej lode a spočívajúcou na dvojici pilierov pravouhlého prierezu v tvare písmena L. Empora sa nachádzala aj v západnom ukončení, nad bočnými loďami.
V prvej polovici 13. storočia bol k severozápadnej strane presbytéria pristavaný kláštor. V 15. storočí bola pristavaná sakristia.
Po roku 1806, kedy kostol vyhorel, došlo k rozsiahlej prestavbe, ktorá dala chrámu jeho súčasnú podobu. Došlo k zaklenutiu presbytéria barokovou stlačenou klenbou a k prestavbe exteriéru kostola J. I. Tallherrom.
Na základe podobných štýlových znakov kostolov, ako umiestnenie v novovzniknutom mestskom prostredí, prípadne dedine s prevládajúcou komunitou nemeckých hostí, použitie krížovej rebrovej klenby a architektonických detailov, absencia náročnejšej stavebnej plastiky, dôraz na konštrukciu, funkčne riešený pôdorys a takmer totožná dispozícia je zaraďovaný do okruhu banskoštiavnických stavieb kam patria bývalý farský Kostol Panny Márie v Banskej Štiavnici, karnerová kaplnka sv. Michala archanjela v Banskej Štiavnici, ako aj stavby v Krupine, Bátovciach, Hontianskych Nemciach, Dobrej Nive, Babinej, Sáse, Banskej Belej a karnerová kaplnka sv.
Existencia priečnej lode (dodnes zachovanej) v románskom období je na Slovensku výnimočná.
Kostol patrí do neveľkej skupiny sakrálnych stavieb na Slovensku, ktorých svätyne sú tvorené kvadratickým chórom a apsidou.
Polygonálny tvar apsidy patrí medzi najstaršie príklady využitia tohto tvaroslovia typického pre gotiku na území Slovenska. Staršiu stavbu nájdeme len v Bíni.
Viaceré stredoveké kostoly nájdeme priamo v meste - Starý zámok, Karner sv. Michala, Kostol sv. Kataríny, Kostol sv. Alžbety, Kostol P. Márie Snežnej či zaniknutá kaplnka na Glanzenbergu.
Kontroverzie a Otázky Historikov
Dodnes nemajú historici úplne jasno v tom, prečo v Banskej Štiavnici postavili necelých 500 m od seba dve románske baziliky.
Otvorenie Dolného kostola na Kalvárii v Banskej Štiavnici
Obidva kostoly boli postavené v 1. polovici 13. storočia. Obidva kostoly vznikli naraz a vtedajší farský kostol Panny Márie bol postavený pre osadu Baňa a kostol sv. Mikuláša. Kostol Panny Márie bol postavený o čosi skôr, a to na základe väčšieho výtvarného rozvinutia apsidy strednej lode v kostole sv. Mikuláša.
Konečnú odpoveď pravdepodobne poskytne až pamiatkový výskum kostola, keďže v odbornej verejnosti napríklad nepanuje ani zhoda v tom, či mal jednu vežu alebo dve veže na západnej strane.
Patrocínium
Patrocínium kostola: Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne sv. Mikuláša.
Dva najväčšie kostoly v Banskej Štiavnici z 13. storočia boli zasvätené Panne Márii a sv. Mikulášovi. Rovnaké patrocíniá mali aj dva stredoveké (románsky a gotický) kostoly v obci Krušovce. V oboch prípadoch došlo k preneseniu mariánskeho patrocínia na Kostol sv. Mikuláša.
| Mesto/Obec | Kostol | Pôvodné Patrocínium | Nové Patrocínium |
|---|---|---|---|
| Banská Štiavnica | Kostol sv. Mikuláša | Sv. Mikuláš | Nanebovzatia Panny Márie |
| Krušovce | Románsky kostol | Panna Mária | Sv. Mikuláš |
| Krušovce | Gotický kostol | Panna Mária | Sv. Mikuláš |
Použitá literatúra
- GREGA, V. - VOZÁR, J. 1964. Banská Štiavnica. Stredoslovenské vydavateľstvo, 1964.
- GOJDIČ, I. - PAULUSOVÁ. S. 2010. Fragmenty stredovekých dominikánskych kláštorov v Banskej Štiavnici a Košiciach. In Monumentorum Tutela - Ochrana pamiatok 22, Bratislava: SÚPSOP, 2010.s 295 - 305.
- GÜNTHEROVÁ, A. a kol. 1967.Súpis pamiatok na Slovensku: Zväzok prvý: A-J.
- HANULIAK,M. 1994.Banskoštiavnický dominikánsky kláštor. In Pamiatky a múzeá.1994,roč.
- HANULIAK, M. 1994. Výsledky archeologického výskumu Dominikánskeho kláštora v Banskej Štiavnici. In Dejiny a kultúra rehoľných komunít na Slovensku. Trnava: Trnavská univerzita, 1994, s. 199 - 211.
- JANKOVIČ,V. 1965.Dominikánsky kostol a kláštor v Banskej Štiavnici a jeho najbližšie okolie. In Vlastivedný časopis.1965, roč. 16, s.
- JANKOVIČ, V. 1994. Zánik dominikánskych kláštorov na Slovensku v 16. storočí. In Dejiny a kultúra rehoľných komunít na Slovensku. Trnava: Trnavská univerzita, 1994, s. 213- 233.
- KAHOUN, K. 1996.Banskoštiavnický staviteľský okruh v kontaktoch románsko - gotickej strednej Európy. In Pamiatky a múzeá.1996, roč.
- KOHÚTOVÁ, P. 2012.Farské kostoly v okolí mesta Krupina: diplomová práca.
- LICHNER, M. a kol. 2002. Banská Štiavnica, svedectvo času. Banská Bystrica: HARMONY, 2002. 256 s.
- MENCL, V. 1937. Stredoveká architektúra na Slovensku: Kniha prvá: Stavebné umenie na Slovensku od najstarších čias až do konca doby románskej. Praha - Prešov,1937.
- JUDÁK, V. - POLÁČIK, Š. 2009. Katalóg patrocínií na Slovensku.