Barokový sloh, ktorý sa rozšíril v Európe v 17. a 18. storočí, zanechal výraznú stopu aj v sakrálnej architektúre. Na Slovensku sa nachádza množstvo rímskokatolíckych kostolov, ktoré nesú typické znaky tohto štýlu. V tomto článku sa pozrieme na charakteristické prvky barokových kostolov a uvedieme niekoľko príkladov z rôznych regiónov Slovenska.
Kostol v obci Košeca.
Charakteristické znaky barokového rímskokatolíckeho kostola
Barokové kostoly sa vyznačujú niekoľkými typickými prvkami, ktoré ich odlišujú od stavieb v iných architektonických štýloch:
- Monumentalita: Barokové kostoly sú často rozsiahle a pôsobia impozantným dojmom.
- Dynamika: Architekti sa snažili dosiahnuť dojem pohybu a dramatickosti prostredníctvom zakrivených línií, vĺn a bohatých dekorácií.
- Bohatá výzdoba: Interiér kostolov je plný sôch, malieb, štukatúr a zlátenia. Cieľom bolo ohúriť a povzniesť veriaceho.
- Zmyslovosť: Barok sa snažil osloviť všetky zmysly človeka. V kostoloch sa preto často využívalo svetlo, farby, vône a hudba.
- Symbolika: Každý prvok v kostole mal svoj symbolický význam, ktorý odkazoval na biblické príbehy a kresťanské dogmy.
Príklady barokových rímskokatolíckych kostolov na Slovensku
Na Slovensku sa nachádza množstvo krásnych barokových kostolov. Tu je niekoľko príkladov:
Kostol Panny Márie Nanebovzatej v Starej Turej
Barokový rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej je jednoloďová stavba s vtiahnutými piliermi s toskánskymi pilastrami. Svätyňa má segmentový uzáver. Interiér je značne vysoký a rozľahlý, má dve časti - presbytérium a svätyňu, ktoré sú od seba oddelené kamenným umelecky tesaným zábradlím. Z presbytéria sa vchádza do sakristie, ktorá je ľavou prístavbou kostola. Hlavný oltár tvorí štuková stĺpová architektúra s baldachýnom a rokokovým ornamentom. Pod klenbou je alegória Najsvätejšej Trojice s oblakmi a anjelmi. Po stranách sú drevené sochy svätého Petra a Pavla v životnej veľkosti. V strede je umiestnený obraz Nanebovzatia Panny Márie zakúpený vo Viedni z príležitosti posvätenia kostola. Bočné oltáre s obrazmi sv. Jána Nepomuckého a sv. Jozefa pochádzajú z 18. storočia. Sú ozdobené krútenými piastrami a štítom. Tu sa nachádza aj umelecky kovaný svietnik na veľkonočnú sviecu paškál - dar richtára obce z roku 1816. Umeleckú hodnotu má aj kazateľnica so sochou sv. Michala archanjela ako i rokoková kamenná krstiteľnica v severnej stene lode kostola s reliéfom „Krst Ježiša Krista" v alabastrovom prevedení. Umelecky vyrezávané drevené kostolné lavice pochádzajú z 18. stor. V zadnej časti svätyne je murovaná empora s organom RIEGER KLOSS zakúpený 13. novembra 1950 v Krnove. Fresková maľba na klenbe, znázorňujúca biblické výjavy je z druhej polovice 18. storočia (reštaurovaná v 20. stor.). Na klenbe je výrazný triumfálny oblúk, v ktorom sa nachádza heslo farnosti „Nanebovzatá veď nás k pokániu a k viere v evanjelium" a latinský text, v ktorom je ukrytý chronogram založenia chrámu 1748. Rok je vytesaný aj nad vnútorným portálom i zvonku nad bočným vchodom. Hlavný vstupný portál je orientovaný na východ. Rozmery kostola sú 37 x 12 m. V priečelí je 30 m vysoká veža ukončená barokovou medenou kupolou a dvojramenným krížom. Hodiny na všetkých štyroch stranách veže už takmer dve storočia odmeriavajú čas a slúžia všetkým bez rozdielu. Rovnako veľký význam majú i zvony. Južnú časť fasády nad apsidou dekorujú slnečné hodiny. V areáli kostola sa nachádzajú sochy svätcov. Najstarším je súsošie sv. Jána a Pavla za apsidou kostola. Na podstavci je latinský text s chronogramom 1756. Na južnej stane areálu kostola sa nachádza socha sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia a socha sv. Floriána z roku 1867. V parkovej časti pred kostolom na vysokom podstavci je umiestnená socha Panny Márie - Imaculaty z roku 1866.
Kostol Panny Márie Nanebovzatej v Starej Turej.
Kostol sv. Andreja v Divine
Kostol stavali z kameňa a pálenej tehly v štýle rokoko, s masívnymi múrmi a klenutou povalou. Nad portálom kostola je dosiaľ do kameňa kresaný erb bývalého patróna rodiny Szunyoghovcov. V roku 1947 - 1948 previedol pán farár Aladár Struhár dôkladnú renováciu miestneho kostola. Vtedy sa okrem iného prerobila veža na kostole - namiesto mierneho ihlanu zdobila teraz vežu cibuľovitá kupola.
Kostol sv. apoštolov Petra a Pavla v Zubrohlave
Rímsko-katolícky kostol zasvätený sv. apoštolom Petrovi a Pavlovi, postavený v rokoch 1754- 1761. V kostole sa nachádza organ- polychrómovaná drevorezba z prelomu 18. a 19. storočia, luiséz od neznámeho autora. Na severnej stene kostola sa nachádza neskorobaroková socha sv. Anny- polychrómovaná drevorezba z konca 18. storočia. Ostatné zariadenie kostola- hlavný oltár, oba bočné oltáre, krížová cesta, pochádzajú z roku 1901.
Kostol sv. Michala Archanjela v Blažiciach
Rímskokatolícky Kostol sv. Michala Archanjela z 15. storočia, postavil premonštrátsky prepošt z Nižnej Myšle. Prestavba sa niesla v barokovom slohu a trvala až do roku 1734. V interiéri kostola boli roku 1746 dva oltáre. Hlavný bol zasvätený sv. Michalovi, vedľajší najblahoslavenejšej Panne Claudiopolytanskej. Oltár je riešený na spôsob veľkého relikviára s rokokovou kartušou, vedľa ktorej sú z oboch strán nad sebou usporiadané menšie relikvie.
Tieto a ďalšie barokové kostoly na Slovensku sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva krajiny. Svedčia o umeleckom cítení a náboženskej viere ľudí, ktorí ich postavili a zdobili.
Odpustky
Fundátor bobrovskej kalvárie kanonik Štefan Koštialik požiadal príslušnú rímsku kongregáciu o udelenie plnomocných odpustkov, na čo dostal odpoveď podpísanú od pápeža Leva XIII., ktorý dňa 28.júla 1893 udelil plnomocné odpustky všetkým, ktorí v zbožnosti navštívia toto miesto v deň odpustu a tam vykonajú príslušné skutky pokánia a modlitby. Toto privilégium malo platnosť 7 rokov. Dnes sú v platnosti nové normy o odpustkoch, ktoré tu možno získať v deň odpustu alebo po vešperách v predchádzajúci deň, prípadne v nedeľu, keď sa koná vonkajšia slávnosť Nanebovzatia Panny Márie. Plnomocné odpustky možno tiež získať spoločnou modlitbou svätého ruženca alebo pri pobožnosti krížovej cesty.
Tento prvok duchovného života treba mať aj dnes vo veľkej pozornosti, pretože ním sa nám pre zásluhy Ježiša Krista, Panny Márie a svätých odpúšťajú tresty za hriechy, ktoré už máme odpustené. Týka sa to akýchsi rán na duši, ktoré sú v dnešnej psychologicky veľmi búrlivej a rozkolísanej dobe veľmi citlivou záležitosťou každého z nás.
Pri posviacke kalvárie, ktorú na základe splnomocnenia generálneho predstaveného rehole františkánov vykonal sám fundátor kalvárie kanonik Štefan Koštialik, odznela slávnostná kázeň. Predniesol ju profesor kňazského seminára v Spišskej Kapitule dr. Ján Kohút. V úvode svojej kázne nazval Bobrovskú kalváriu „modlitebnou knihou“, z ktorej čerpáme obsahy životného osudu Pána Ježiša a v ktorej možno nájsť zahrnuté životné osudy každého človeka. Je to teda veľká modlitebná kniha s obsahmi, ktoré treba predniesť Bohu.
Človek na krížovej ceste nášho Spasiteľa hľadí na jednotlivé výjavy Ježišovho bolestného osudu, ale súčasne hľadí aj do svojho vnútra a začína rozumieť aj Bohu, aj sebe, aj celej prírode a celému tvorstvu. Kalvária je vlastne otvoreným Evanjeliom, ktoré hovorí o najvyššom princípe vo svete: o obete Božieho Syna za človeka. Tým, že človek o tom premýšľa a prijíma ho do svojho života, tým dáva sebe i celému svojmu prostrediu vnútornú duchovnú dimenziu plnú zmyslu a zamerania na posledný cieľ.
Dr. Ján Kohút rozprával ďalej o krížovej ceste ako o procese, v ktorom zúčastnený človek pozerá na jednotlivé zastavenia, ale zároveň aj do svojho vnútra. Tak sa krížová cesta stáva riekou, v ktorej sú zliate „vody“ utrpenia Ježiša Krista s utrpením ktoréhokoľvek človeka. Ide o akýsi „dejepis sveta“. Tento „dejepis“ je opisom všetkého ľudského utrpenia, ktoré človek niesol nie v zúfalstve, ale s vedomím, že jeho utrpenie má svoj zmysel, aký malo aj v prípade Ježiša Krista.
Ten, kto prežíva svoju bolesť - nech je akokoľvek veľká a bezvýchodisková - s pohľadom upretým na Ježišovu bolesť, nemôže prepadnúť malomyseľnosti a beznádeji, ktorá by mu bránila vidieť hlbšie do zmyslu utrpenia. Nič iné človeku nedá tento pocit zmyslu, nebude to žiadne umelecké dielo, ani nijaká iná hodnota, - iba tá nenápadná cesta, ktorou išiel Ježiš vo svojej dobe a ktorou ide aj človek kráčajúci stáročiami až dodnes, a tak to bude až do konca sveta.
Žiaden filozof sveta, žiaden umelec, ani nijaký iný pracovník v ktorejkoľvek oblasti nášho života, ktorá súvisí s duchovnou oblasťou, nie je schopný tak vyjadriť problematiku zmyslu ľudského utrpenia a smrti, ako ju vyjadril Ježiš Kristus na svojej krížovej ceste. To je vlastným dôvodom, pre ktorý bola krížová cesta nazvaná „knihou života“, „knihou otvoreného Evanjelia“, „knihou dejepisu sveta“ a podobne.
Ten, kto hľadí tak, že kontempluje, hľadí dovnútra súvislostí, vidí v utrpení zrnko radosti, vidí vo tme svetlo, v smrti zárodok života … a to preto, že tým svetlom, životom a radosťou je Ježiš Kristus, ktorý zvíťazil nad tmou, smrťou, hriechom a smútkom. Ide tu o dva rozmery života, ktoré sa navzájom prelínajú, pričom božský rozmer utrpenia a smrti oživuje všetky naše smútky, tmu, bolesť, hriech aj smrť.
Na vrchole svojej a Ježišovej kalvárie prichádza moment akéhosi definitívneho stotožnenia sa so svojim údelom. Ježiš Kristus na konci svojej cesty s krížom zvolal: Dokonané je! Treba v tom vidieť nielen koniec trápenia, ale moment vrcholného výkonu človeka a Boha; moment, v ktorom sa Boh najhlbšie skláňa k človeku a v ktorom ľudská ušľachtilosť a vernosť Bohu dosahuje najužšie priľnutie ku Kristovi.
Aj pútnik na krížovej ceste v postupnom ponáraní sa do tajomného prelínania sa Ježišovej a svojej vlastnej cesty kríža, môže dospieť k pochopeniu zmyslu svojho utrpenia v utrpení Ježiša Krista. Takto dá svojím krížom spásny rozmer a získa si pred Bohom zásluhy.
Z tejto veľkej skúsenosti človeka, v ktorej objavuje zmysel, sa potom rodí aj porozumenia tohto duchovného rozmeru všetkých našich krížov. Krížová cesta totiž buduje v nás schopnosť zdravo žiť, niesť svoje kríže a vo všetkých ťažkostiach nachádzať spásny rozmer. Tu sa nám ukazuje vnútorný súvis toho netradičného spojenia Ježišovho údelu na krížovej ceste s údelom života a blaženého záveru života Panny Márie.
Venujme ešte pozornosť vzácnym myšlienkam z posviacky bobrovskej kalvárie v roku 1894. Kazateľom na posviacke tohto sčasti obnoveného a sčasti novovybudovaného diela bol profesor Ján Kohút zo Spišskej kapituly. Hlboké myšlienky v jeho kázni na Bobrovskom vŕšku boli veľkou ozdobou celej slávnosti a vtlačili istú pečať nasledujúcim rokom organizovania každoročných slávností na tomto oravskom pútnom mieste. Po spomenutí prvých dvoch závažných tém (kalvária ako „modlitebná kniha Evanjelia“ a kalvária ako princíp porozumenia lásky Boha k človeku), kazateľ rozvinul ešte ďalšie témy svojej homílie.
tags: #barokovy #rimskokatolicky #kostol