Slovenská katolícka moderna predstavuje skupinu básnikov z 30. a 40. rokov minulého storočia a zároveň je to významný prúd v našej medzivojnovej a povojnovej poézii.
Zrod katolíckej moderny na Slovensku inicioval Pavol Gašparovič Hlbina, básnik, ktorého život a tvorba boli hlboko späté s rodným krajom.
Katolícky kríž na Slovensku
Život Pavla Gašparoviča Hlbinu
Básnik s pseudonymom Pavol G. Hlbina, vlastným menom Pavol Gašparovič sa narodil v roku 1908 v obci Veľké Kršteňany, v okrese Partizánske. Jeho rodičia boli roľníci a ako sa sám vyjadril, zbožná rodinná tradícia a priaznivé okolnosti určili ho na vyššie štúdium a na kňazskú životnú dráhu.
Po ľudovej škole v Kršteňanoch (1916-1921) študoval v Trnave, Nitre a teológiu ukončil v Prahe v roku 1934. V septembri toho roku prijal kňazskú vysviacku a v októbri slúžil v Kostole Narodenia Panny Márie v Malých Kršteňanoch svoju primičnú svätú omšu.
Napriek tomu, že bol vynikajúci študent, scestovaný a s európskym rozhľadom, pôsobil ako kaplán zväčša iba na dedinách v okolí Žiliny a v Trenčianskom kraji. Posledným miestom jeho pôsobenia bola obec Bobot, kde bol od roku 1945 až do svojej smrti v októbri roku 1977 správcom fary.
Pavol Hlbina je pochovaný v rodinnej hrobke na cintoríne v Kršteňanoch. Sám Hlbina videl vo svojom detstve vplyv na celú svoju osobnosť: „Narodil som sa na dedine, z roľníckych rodičov, tam som dostal prvé a najsilnejšie dojmy. (…) Detstvo je základom, ďalšia výchova môže niečo upraviť, ale nezmení už mnoho…“
Na pamiatku sa v básnikovej rodnej obci - vo Veľkých Kršteňanoch, nachádza Pamätná izba Pavla Gašparoviča Hlbinu. V škole, ktorú kedysi navštevoval básnik sa dnes nachádza jeho pamätná izba.
Tvorba Pavla Gašparoviča Hlbinu
V šestnástich rokoch začal písať prvé verše. Jeho druhú báseň, a zároveň prvú zachovanú, napísal počas prázdnin o búrke, ktorú zažil na poli v Kršteňanoch.
Prvá uverejnená báseň Ktosi umiera mu vyšla v študentskom časopise. V tom čase síce písal veľa, ale okrem neho verše nikto nečítal. Bol samotár a nikomu nedôveroval.
Zbierky básní
Prvá zbierka básní s názvom Začarovaný kruh mu vyšla v roku 1932. Básnik vo svojom debute pôsobí kultivovane slovom i metaforou. Kritikov okamžite zaujal svojím vzdelanostným i distingvovaným prejavom.
Zaoberá sa zložitou metafyzickou a osobnou problematikou. On sám hovoril o náplni svojich básní ako o kňazskej dráme, o sváre telesnosti a duchovnosti. V nasledujúcom roku mu vyšla zbierka Cesta do raja.
V dobovej tlači ho opísali ako básnika senzibilných nervov a vnímavej duše, nakloneného k hlbokým meditáciám a filozofickým riešeniam záhad a problémov. V jeho tvorbe sa prelína kresťanská mystika s citovým nepokojom. Nájdeme v nej hľadanie večnosti i motívy lásky.
Avšak jeho ďalšie zbierky Harmonika, Dúha a Belasé výšky už nedosiahli také pozitívne reakcie. Dúha je zbierka hravosti so slovami a zvonivými rýmami, hýri bohatou metaforikou a ľahkosťou. Je hrou s rytmom, rýmom a slovami. V tejto zbierke vyvrcholilo Hlbinovo úsilie o zvukomalebnosť.
Keď sa dostal na rázcestie a mal si vybrať, ktorou cestou ísť, vybral si úplne inú možnosť. A pravdepodobne pre kritiku sa odmlčal. Ďalšiu zbierku Mŕtve more vydal až v povojnovom období, o sedem rokov neskôr, v roku 1946. Zbierka svedčí o jeho neistotách, zmätkoch a osobných nepokojoch.
Po roku 1948 začal prežívať ďalšiu drámu. Tentoraz spôsobenú vonkajšími okolnosťami. V povojnových rokoch vydal spomedzi kňazov najviac zbierok - Mračná a Podobenstvá, neskôr Ozveny slnka, Mierové ráno, Ruže radosti. Aktívne sa prejavoval na prekladoch a písal aj štúdie o katolíckych autoroch.
Spočiatku bola jeho reakcia na udalosti v krajine adekvátna. Postupne sa obsah jeho básní menil. Povojnové básne boli naplnené pesimizmom. V zbierke Mračná, ktorá už nebola taká osobná, ostro kritizuje vojnovú i povojnovú Európu. Bola to zbierka angažovanej katolíckej poézie.
Nechal sa oklamať, veril humanistickým heslám a začal robiť ústupky. Takto sa dostal na cestu propagácie socializmu. Povojnový a najmä pofebruárový Hlbina písal oficiálne básne na požadované témy, aby mohol publikovať.
Mierové ráno a jeho posledná zbierka Ruže radosti z roku 1955 ospevovali proletárov, mier, komunistické krajiny. To, čo sa dialo na Slovensku, básnicky skrášľoval. Už nespracovával náboženské témy. Samozrejme, asi ťažko by vtedy taká báseň mohla byť vôbec uverejnená.
Rozhodol sa prispôsobiť okolnostiam. Druhovia z katolíckej moderny sa od neho odvrátili. Bol pokladaný za naivného a tvrdohlavého. Pre Hlbinu bolo dôležité vydávať básne napriek nepriaznivej politickej situácii. Tvrdil, že keby neprišiel socializmus, naďalej by tvoril svoju čistú poéziu.
Zomrel tesne pred odchodom na dôchodok. Bol úplne opustený. V podstate tak samotársky žil počas 30 rokov pôsobenia v Bobote.
Ukážka knihy od Pavla Gašparoviča Hlbinu
Ďalší autori katolíckej moderny
Medzi ďalších významných autorov katolíckej moderny patria P.G. Hlbina, Rudolf Dilong a ďalší autori katolíckej moderny.
Okrem Hlbinu patrili ku katolíckej moderne aj Janko Silan, Rudolf Dilong, Ján Haranta, Mikuláš Šprinc, Paľo Ušák - Oliva, Gorazd Zvonický, Svetoslav Veigl, Karol Strmeň a iní. Títo spisovatelia spájali tradičné kresťanské hodnoty s novými výrazovými prostriedkami: symbolizmom, poetizmom, surrealizmom.
Hlbinova poézia má dvojakú tvár: metafyzickú - poézia ako modlitba a senzuálnu - poézia zmyslov a hry.
Slovenská medzivojnová poézia (1918-1945)
Vznik Československej republiky v r. 1918 = slovenčina prenikla do škôl a úradov, stala sa štátnym jazykom, nastal rozvoj vedy a umenia. Vznikli slovenské kultúrne ustanovizne: Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenské národné divadlo, bola obnovená činnosť Matice slovenskej.
V tomto období existovalo popri sebe niekoľko básnických škôl a skupín. V nebývalom počte rastú preklady súčasných svetových autorov, spisovatelia študujú v cudzích krajinách a to napomáha zmenšiť tradičné zaostávanie za modernými literárnymi smermi.
Umelecká pestrosť poézie
- Staršia generácia - Janko Jesenský, Vladimír Roy (impresionizmus, symbolizmus)
- Prechodná generácia -Martin Rázus a Štefan Krčméry ( nadviazali na tradíciu P. O. Hviezdoslava a I. Kraska, uprednostňovali národnú a obrannú tému)
Mladí autori
- Neosymbolizmus - Emil Boleslav Lukáč (najpesimistickejšia poézia z medzivojnovej básnickej tvorby)
- Vitalizmus - Ján Smrek (básnik životného optimizmu, neúnavný hľadač lásky a harmónie; presadzuje poéziu všedného dňa, zachytáva moment, hlavne radostnú chvíľku v živote človeka)
- Avantgardná ľavicová poézia - Ladislav Novomeský, Fraňo Kráľ, Ján Poničan (udomácňujú proletársku poéziu a sociálnu tematiku, od roku 1926 vydávali časopis DAV, ktorý upozorňoval na nebezpečenstvo fašizmu, kontaktovali sa v tomto období aj so sovietskymi spisovateľmi; schematizmu sa ubránil jedine Novomeský, ktorý sa inšpiroval poetizmom)
- Nadrealizmus - Rudolf Fabry, Štefan Žáry, Vladimír Reisel, Pavel Bunčák, Ján Rak, Július Lenko, Ján Brezina (slovenskí surrealisti, využívali polytematickosť básní, asociatívnu metódu pri tvorbe básnických obrazov, inšpirovali sa apollinairovským pásmom)
- Katolícka moderna - Janko Silan, Rudolf Dilong, Ján Haranta, Mikuláš Šprinc, Paľo Ušák - Oliva, Pavol Gašparovič Hlbina, Gorazd Zvonický, Svetoslav Veigl, Karol Strmeň a iní (spisovatelia spájali tradičné kresťanské hodnoty s novými výrazovými prostriedkami: symbolizmom, poetizmom, surrealizmom)
- Individuálne formovaní autori - Valentín Beniak (básnik s tragickým pocitom života), Maša Haľamová ( nadviazala na kraskovskú líniu a ovplyvnila ju aj tvorba J. Wolkra).