História Kostola sv. Márie Magdalény v Belej

Obec Belá je malebná obec, ktorá je súčasťou Malej Fatry, horského pásma Západných Karpát. Obec leží v severovýchodnej časti Žilinskej kotliny, v údolí rieky Varínky a Belského potoka, ktorý vytvára Belskú dolinu. Chotár obce je hornatý a obklopujú ho zmiešané lesy, ktoré vytvárajú peknú scenériu. Časť katastra obce Belá je súčasťou Národného parku Malá Fatra. Na tomto území sa nachádzajú prírodné rezervácie Veľká Bránica a Prípor.

Prvá písomná zmienka o obci Belá v okrese Žilina sa nachádza v listine zo 7. januára 1378. Vtedajší uhorský panovník Ľudovít I. v nej nariaďuje vykonať opätovnú obchôdzku, vytýčenie a obnovenie hraníc majetku s názvom Belá, ktorý patril Kostolu blahoslavenej Panny Márie vo Varíne.

Podľa zástupcu starostu Belej Petra Šugára sa listina nezachovala v origináli, ale len v správe Dominika, prepošta Kláštora blahoslavenej Panny Márie z Turca a Turčianskeho konventu z 12. apríla 1378. "Hodnoverné miesto pri Turčianskom konvente v nej oznámilo, že vyplnilo panovníkov príkaz. Ohraničenie sa uskutočnilo v pondelok 23. februára 1378 za účasti Jána, syna Mojša a kňaza Jána, ktorého vyslal na obhliadku prepošt Dominik a Turčiansky konvent.

Hranice dediny Belá, ako ich vymedzovala obchôdzka z roku 1378, ohraničovali tri potoky. Na východnej strane potok Bránica, od vtoku do Hradečnice (dnes Varínka) smerom na juh až po pramene. Na západe potok Báč (dnes Bačín), od prameňa až po vtok do Hradečnice. A napokon samotná rieka Hradečnica, od vtoku potoka Bačín po vtok potoka Bránica. "Územné ohraničenie majetku varínskeho kostola z roku 1378 s názvom Belá však nebolo vymedzením hraníc celého chotára Belej, ako ho poznáme z neskorších listín majetkovoprávnej povahy. Z písomného materiálu zo začiatku 16. storočia je zrejmá snaha obyvateľov Belej o vyčlenenie sa spod právomoci Lietavského panstva.

Doplnil, že katastrálne územie obce má rozlohu zhruba 4200 hektárov. "Podľa sčítania v roku 1946 žilo v Belej 2879 obyvateľov a odvtedy sa obec drží na tomto počte. Viac ako 3000 obyvateľov sme prvýkrát presiahli v roku 1970. Podľa posledného sčítania obyvateľstva k 31. Do farnosti Belá patria obce: Belá, Lysica, miestna časť Kubíková a miestna časť Nižné Kamence.

V roku 1994 vznikol súčasný erb obce, ktorý bol obnovený pri príležitosti miestnych hodov. Erb tvorí v modrom štíte zlatovlasá svätá Mária Magdaléna s nádobou v rukách. Svätá Mária Magdaléna je patrónkou kostola a farnosti.

V roku 2018 si farnosť pripomenula jubileum 230.výročia farnosti viacerými duchovnými podujatiami.

Panoráma obce Belá pri Žiline

História farnosti Belá

V minulosti bola Belá filiálkou varínskej farnosti. Samostatnou farnosťou sa stala až v roku 1788. Prvým farárom bol Ján Litassy, pochádzajúci z Nižnej na Orave.

Farnosť bola erigovaná v roku 1788. Prvým farárom po erigovaní farnosti bol Ján Litassy, pochádzajúci z Nižnej na Orave. V roku 2018 si farnosť pripomenula jubileum 230.výročia farnosti viacerými duchovnými podujatiami.

V obci sa ešte nachádza kaplnka v Kubíkovej, ktorá je zasvätená Panne Márii, Nepoškvrnenej, z r.1974.

Farská budova bola postavená v roku 1804, teda 16 rokov po zriadení farnosti.

História farského kostola

Kostol v Belej je zasvätený sv. Márii Magdaléne. Bol postavený v roku 1683. Tento kostol sa rozhodol postaviť z vlastných nákladov a výnosov fundácií osv. pán Michal Szmutko, nitriansky kanonik, predtým varínsky farár. Kostol bol postavený na okraji usadlosti obce Belá, smerom na západ, v okolí ktorého sa nachádza cintorín. Kostol bol preto tak situovaný, aby sa nielen veriaci z Belej mohli v ňom zúčastňovať na bohoslužbách, ale aby aj veriaci z Lysice mali k nemu blízko.

Je situovaný na vyvýšenom mieste, na kopci. Kostol je obkolesený z oboch strán cintorínom. Veža je bezprostredne spojená s kostolom.Vo veži sa nachádzajú tri zvony, ktoré predtým boli posvätené pánom biskupom. Murované schody boli zhotovené v r.1794. V r. 1818 bola prevedená oprava strechy, značne zničenej nepriaznivým počasím, ale aj iné poškodené miesta.

Veža je bezprostredne spojená s kostolom. Klenutia kostola financoval najosvietenejší pán Imrich Pongrácz, biskup Farensis, ako svedčila staršia kanonická vizitácia i starý nápis, nachádzajúci sa na chóruse.

Hoci základy neboli hlboké, múry sú dostačujúce. Spočívajú na štyroch skrytých stĺpoch. Vo veži sa nachádzajú tri zvony, ktoré boli predtým posvätené najdôstojnejším pánom biskupom, vyšie menovaným fundátorom v kaštieli v Nededzi, ktorý bol sídlom jeho rodiny. Murované schody boli zhotovené v roku 1794. V roku 1818 bola prevedená oprava strechy, značne zničenej nepriaznivým počasím, ale aj iné poškodené miesta. Kostol nebol konsekrovaný.

Má chórus po oboch stranách lode, siahajúci k svätyni. Kostol nebol konsekrovaný.

Hoci od počiatku kostol nemal žiadne privilégiá, Jeho Svätosť, pápež Pius VII. Na večnú pamiatku, na zveľadenie náboženského cítenia veriacich a spásy duší v nebeskej Cirkvi, z duchovných pokladov, vedení úprimnou láskou, sme sa rozhodli udeliť: všetkým i jednotlivo, veriacim oboch pohlaví, ktorí s úprimnou kajúcnosťou vykonali sviatosť zmierenia a pristúpili k sv. prijímaniu, ktorí farský kostol v Belej, v nitrianskej diecéze, v nedeľu v oktáve svätej Márie Magdalény, v IV. Adventnú nedeľu, nedeľu Umučenia Pána, ako aj v jeden iný deň v roku riadne označený, od prvých vešpier až do západu slnka jednotlivých dní tak, že v tieto jednotlivé dni roka zbožne navštívia kostol v zhode s kresťanskými princípmi, odmietajúc bludy a vyzdvihujúc sv. Matku Cirkev, budú vysielať zbožné modlitby k Bohu, tým, ktorí tak v tie dni budú činiť, milosrdne udeľujeme v Pánovi plnomocné odpustky svojou milosťou. Protirečiaci to neobsiahnu. Dané v Ríme u Panny Márie Maggiore, overené prsteňom Rybára, dňa 22.

Na ľavej strane svätyne na stĺpe bola umiestnená oválna kazateľnica. Bola odstránená v 70.rokoch. Za ňou sa nachádzala sakristia, ktorá mala jedno malé okno a vstupné dvere do svätyne a druhé, umožňujúce východ z kostola. Vo svätyni sa nachádzali dva oltáre. Pôvodný hlavný oltár bol drevený. Vo vrchnej časti oltára bol umiestnený kríž, pod ním drevená socha sv. Márie Magdalény. Na oltári bolo 6 drevených zdobených svietnikov, medzi ktorými sa nachádzal nový svätostánok z r. 1822, zakúpený z milodarov veriacich. Bol pozlátený a bielej farby. Vedľa svätostánku boli drevené sochy dvoch anjelov zlatej farby. (ukradli ich zlodeji v noci z 3. na 4. dec. 1997). Boli nahradené anjelmi, pochádzajúcimi z dreveného oltára v bývalej kaplnke v Povine, ktorá bola prestavaná na kostol.

Druhý oltár, zasvätený svätým anjelom, sa nachádzal na pravej strane svätyne, oproti kazateľnici. Na hornej časti ho zdobil symbol Ducha Svätého, pod ním sa nachádzal kríž a pod krížom boli sochy Panny Márie a sv. Jána apoštola. Na ňom sa neslúžievala sv. omša. Boli na ňom dva drevené svietniky vedľa prastarého svätostánku. Na ňom boli položené sv. Vedľa oltára bola uzamykateľná krstiteľnica umeleckej práce. Na lekciovej strane bola spovednica.

V r. 1870 bola prevedená oprava veže kostola, v r. V r. 1941 bola prevedená elektrifikácia kostola, v r. 1942 bola prevedená výmaľba kostola, ktorý bol predtým iba namaľovaný na bielo. Výmaľbu kostola previedla firma „Naše umenie" z Bratislavy, pod vedením akad. sochára V. Ihriského.

Front, ktorý prebiehal na konci druhej svetovej vojny, v tejto doline trval niekoľko týždňov. Zo všetkých obcí žilinského okresu najviac boli postihnuté Terchová a Belá. bola vypálená a niekoľko ľudí prišlo o život. 50 ľudí zahynulo. V Belej i Terchovej trvali ťažké boje takmer dva mesiace. skrývali v pivniciach. ktorý dali postaviť miestni farníci. tu porazené nemecké vojsko ustúpilo cez Kysuce na Moravu k Ostrave. Počas bojov najviac bol postihnutý tunajší kostol. pozorovať celú Terchovskú dolinu od Varína až po Vrátnu. Nemecké vojsko si ho vybralo ako pozorovateľňu. Okrem toho, kostol je postavený z kameňa a má pevné hrubé múry a slúžil im aj ako bezpečný kryt. v ňom mali umiestnené aj kone. vojakov z kostola, v ktorom boli opevnení. Na kostol dopadlo niekoľko delostreleckých granátov a mín, ktoré ho veľmi poškodili. bola zničená, preborená bola aj klenba kostola, múry kostola i veže od mín popraskané a veľmi poškodené.

Preto mnohí farníci usudzovali, že už tento kostol nebude možné opraviť, ale bude treba postaviť nový. Keďže bolo zničené aj celé vnútorné zariadenie, všetko vyžadovalo generálnu opravu. kostol vojnovými udalosťami nemohol slúžiť svojmu účelu. Preto sv. vo veľkej sále u Adama Vrábla (obchodníka), ktorý túto miestnosť prenajal cirkevnej obci za prijateľný poplatok. Hneď po ústupe frontu začali prípravné práce na generálnu opravu. Bola to náročná práca, lebo nebolo ani materiálu na stavbu, ani dopravných prostriedkov. Miestni gazdovia boli orabovaní o kone aj vozy a v dedine ostalo iba zopár povozov. Tí dovážali potrebný materiál a drevo k oprave kostola. Iba reziva bolo treba viac ako 100 m3. No väčšina ľudí mala chuť dať sa do tejto ťažkej práce, preto sa generálku kostola podarilo vykonať počas 7-8 mesiacov. Oprava kostola sa vykonávala svojpomocne. Pomáhali všetci, ako kto mohol.

V nasledujúcich rokoch postupne bol doplňovaný chýbajúci inventár. Azda pri rekonštrukcii a generálnej oprave vnútorného zariadenia, boli na oltár vedľa sochy sv. Márie Magdalény umiestnené aj terajšie sochy sv. Jána Nepomuckého, patróna spovedného tajomstva, a sv. Vendelína, patróna pastierov a roľníkov, ktoré sa tam nachádzajú aj v súčasnosti. V r. 1950 bol zakúpený nový Betlehem, v r. 1954 nový organ, v tom istom roku bola prevedená nová výmaľba kostola a zakúpené plastické obrazy krížovej cesty, v r. 1955 bola položená nová podlaha, inštalácia vežových hodín a nového zvona. V r.1956 sa uskutočnila prístavba „Lysickej kaplnky", bolo prevedené pozlátenie oltára a kazateľnice.

V r. 1966 bol kostol zbavený starej omietky a bol pokrytý brizolitovou omietkou. Vtedy bola aj vymenená eternitová krytina na kostole za novú z pozinkovaného plechu. V tom čase bola prevedená aj rekonštrukcia elektrického vedenia pod omietku v kostole a inštalované akumulačné kachle. Bola renovovaná maľba v kostole, ktorú previedol pôvodný autor Ján Goga z Hlohovca a jeho syn Jozef. V r. 1969 vyhotovil nové liturgické zariadenie belský rodák Hanus podľa návrhov kňaza Ing. Ferdinanda Foltána. V r. 1969 bolo priestranstvo vo svätyni obložené mramorom. V r. l972 nové lavice do kostola vyhotovil rezbársky podnik z Rajca. V r. 1986 bola uskutočnená reštaurácia kostolnej maľby, ktorú previedol podnik Dekora z Trenčína, v r. 1992 bola prevedená oprava vonkajšej fasády kostola, v r. 1993 boli vymenené okná na kostole za zdvojené s možnosťou vetrania, v r. 1997 výmena okien vo veži.

Kňazi pôsobiaci v Belej

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Belá v rôznych obdobiach:

Hlavný celebrant Marian Šuráb (druhý sprava) pri požehnaní insígnií farnosti.

Praktické informácie

• Obec Belá - Dulice leží cca 11 km juhovýchodne od Martina.
• Kostolík stojí priamo v obci hneď vedľa cesty.
• Kontakt na farský úrad: 043/ 413 61 91.

tags: #bela #kostol #magdaleny