Biblický príbeh Jozefa: Od skúšok k triumfu viery a odpustenia

Príbeh Jozefa, ako ho poznáme z Biblie, je plný zvratov, skúšok, ale aj prejavov viery a odpustenia. Jozefova cesta od predaného brata až po mocného správcu v Egypte je inšpiratívna a poučná. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové momenty jeho života, ktoré ho formovali.

Jozefov sen a nenávisť bratov

Jákob sa usadil v Kanaáne, kde jeho otec býval ako cudzinec. Izrael miloval Jozefa viac než ostatných synov, pretože sa mu narodil v starobe a dal mu ušiť pestré šaty. Keď jeho bratia videli, že otec ho má radšej než ostatných svojich synov, znenávideli ho a nevedeli sa s ním prívetivo rozprávať.

Raz mal Jozef sen, a keď ho rozpovedal bratom, ešte väčšmi ho znenávideli. Povedal im totiž: Počúvajte, čo sa mi prisnilo: Boli sme na poli a viazali sme snopy. Môj snop sa postavil a zostal stáť. Vaše snopy sa rozostavali dookola a klaňali sa môjmu snopu. Nato mu bratia povedali: Vari chceš nad nami kraľovať či panovať? Pre jeho sny a reči ho ešte viac znenávideli.

Jozef mal aj iný sen a vyrozprával ho bratom. Povedal: Mal som ešte iný sen. Klaňalo sa mi Slnko, Mesiac a jedenásť hviezd. Toto povedal otcovi a bratom. Otec ho však pokarhal: Čo je to za sen? Čo sa ti to prisnilo? Azda prídem ja, tvoja matka, tvoji bratia a budeme sa ti klaňať až po zem? Bratia sa nad tým rozhorčili, no ich otec si to zapamätal.

Predaj do otroctva

Keď bratia odišli pásť otcove ovce k Síchemu, Izrael povedal Jozefovi: Ako vieš, tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď, pošlem ťa za nimi. On odpovedal: Tu som. Izrael mu povedal: Choď a pozri, či sú bratia a stáda v poriadku, a dones mi správu. Poslal ho teda z Hebronského údolia a on prišiel do Síchemu. Tam ho našiel nejaký muž, ako blúdi po poli, a spýtal sa ho: Čo hľadáš? Odpovedal: Hľadám svojich bratov; povedz mi, kde pasú?

Muž mu povedal: Odišli odtiaľto. Počul som však, ako si vraveli: Poďme do Dótana. Jozef potom odišiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dótane. Len čo ho v diaľke zazreli a skôr než sa k nim priblížil, rozhodli sa, že ho zabijú. Hovorili si medzi sebou: Pozrite, prichádza majster snov! Poďte, zabime ho! Potom ho hodíme do cisterny a povieme, že ho zožrala divá zver. Uvidíme, čo bude s jeho snami!

Keď to počul Rúben, v snahe vytrhnúť im ho z rúk, povedal: Nesiahajme mu na život. Rúben im ďalej vravel: Neprelievajte krv! Hoďte ho do cisterny na púšti, ale nevzťahujte naňho ruky! Chcel ho totiž z ich rúk zachrániť a priviesť k otcovi. Keď Jozef prišiel k bratom, zobliekli mu pestré šaty, čo mal na sebe, potom ho vzali a hodili do cisterny. Cisterna bola prázdna, bez vody.

Keď sa posadili k jedlu, videli prichádzať karavánu Izmaelitov z Gileádu. Ťavy niesli ladanovú živicu, balzam a myrhu, ktoré dopravovali do Egypta. Júda povedal bratom: Čo budeme mať z toho, keď brata zabijeme a zatajíme jeho krv? Poďme, predajme ho Izmaelitom, ale nevzťahujme naňho ruky, veď je to náš rodný brat. Bratia ho poslúchli.

Keď tadiaľ prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom, ktorí ho odviedli do Egypta. Keď sa Rúben vrátil k cisterne a Jozef v nej nebol, roztrhol si rúcho, vrátil sa k bratom a povedal: Chlapec tam nie je. Kam sa len podejem? Nato vzali Jozefove šaty, zabili kozľa a šaty namočili do krvi. Pestré šaty dali odniesť otcovi s odkazom: Toto sme našli. Pozri, či sú to šaty tvojho syna alebo nie. Keď si ich pozrel, povedal: To sú šaty môjho syna. Zožrala ho divá zver. Jozefa určite roztrhala. Jákob si roztrhol plášť, na bedrá si položil vrecovinu a dlho smútil za svojím synom. Všetci synovia a všetky dcéry ho prišli potešiť, on sa však potešiť nedal a povedal: V smútku zostúpim za synom do ríše mŕtvych. Takto ho oplakával otec.

Midjánčania predali Jozefa v Egypte faraónovmu dvoranovi Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.

Jozef v Pótifarovom dome

Keď Jozefa odvliekli do Egypta, kúpil ho Egypťan Pótifar, dvoran faraónov a veliteľ telesnej stráže. Hospodin bol s Jozefom, takže sa mu všetko darilo; býval v dome svojho egyptského pána. Jeho pán videl, že Hospodin je s ním; čokoľvek robil, Hospodin všetko korunoval úspechom v jeho rukách. Tak Jozef našiel priazeň v jeho očiach a slúžil mu; ten ho ustanovil za dozorcu nad svojím domom a do rúk mu zveril všetko, čo mal.

Odvtedy však, ako ho ustanovil za dozorcu nad svojím domom a nad všetkým, čo mal, Hospodin kvôli Jozefovi požehnal dom Egypťanov a Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom, čo mal v dome i na poli. Tak ponechal Jozefovi v rukách všetko, čo mal, a popri ňom sa nestaral o nič, iba ak o chlieb, ktorý jedol. Jozef bol peknej postavy a krásny na pohľad.

Stalo sa po tom všetkom, že sa manželka jeho pána zahľadela do Jozefa a povedala mu: "Ľahni si so mnou!" On však odoprel a povedal žene svojho pána: "Pozri, môj pán mi úplne dôveruje a nemá starosti o to, čo sa deje v dome, zveril mi všetko, čo mu patrí. On sám nemá v tomto dome väčšiu moc ako ja: nič si nevyhradil okrem teba, lebo ty si jeho žena. Ako by som mohol teda spáchať toto veľké zlo a zhrešiť proti Bohu?"

Aj keď Jozefa deň čo deň nahovárala, neposlúchol ju, neľahol si k nej a nestýkal sa s ňou. Istého dňa však, keď vošiel do domu, aby si vykonal prácu - a z domácich nikto nebol v dome - chytila ho za šaty a povedala: Ľahni si ku mne! On jej však nechal šaty v rukách, ušiel a vybehol von. Keď videla, že svoje šaty nechal v jej rukách a ušiel von, zvolala svojich domácich a povedala im: Pozrite, priviedol nám hebrejského muža, aby si z nás robil posmech. Prišiel si ku mne ľahnúť, ale ja som hlasno kričala. Keď počul, že hlasno kričím, ušiel a vybehol von.

A nechala jeho šaty ležať pri sebe, kým jeho pán neprišiel domov; i vyrozprávala mu celý prípad týmito slovami: Hebrejský sluha, ktorého si nám priviedol, prišiel si zo mňa robiť posmech. Keď som však hlasno kričala, nechal svoje šaty pri mne a ušiel von. Keď jeho pán počul slová svojej ženy, ktorá mu hovorila: Toto mi urobil tvoj sluha, vzbĺkol hnevom. Nato ho jeho pán dal uvrhnúť do žalára, na miesto, kde boli väznení kráľovskí väzni. Bol tam vo väzení.

Jozef vo väzení

Ale Hospodin bol s Jozefom, prejavil mu milosť a postaral sa, aby mal priazeň u správcu. Správca žalára zveril Jozefovi do rúk všetkých väzňov, ktorí boli v žalári. On vykonával všetko, čo sa tam malo robiť. Správca žalára nedohliadal na nič, čo on mal v rukách, lebo Hospodin bol s ním; a Hospodin korunoval úspechom všetko, čo robil.

Druhá cesta Jozefových bratov do Egypta

Hlad však ťažko doliehal na krajinu. Keď spotrebovali všetko obilie, čo priniesli z Egypta, povedal im otec: Choďte nám znova nakúpiť niečo potravín. Júda mu však odpovedal: Ten muž nás dôrazne napomínal: Neukážte sa mi na oči, ak nebude s vami váš brat. Ak pošleš nášho brata s nami, pôjdeme a nakúpime ti potravín. Ak ho však nepošleš, nepôjdeme, lebo ten muž nám povedal: Neukážte sa mi na oči, ak váš brat nebude s vami.

Nato povedal Izrael: Prečo ste mi tak zle urobili, keď ste prezradili tomu mužovi, že máte ešte brata? Oni povedali: Ten muž sa nás veľmi vypytoval na naše príbuzenstvo: Žije ešte váš otec? Máte brata? A my sme mu odpovedali len na tieto otázky. Či sme my mohli vedieť, že nám povie: Priveďte sem brata!? Vtedy Júda povedal svojmu otcovi Izraelovi: Pošli chlapca so mnou, tak sa vyberieme a pôjdeme, aby sme ostali nažive a nepomreli ani my, ani ty, ani naše deti.

Ja sa ti zaručím za neho, z mojej ruky ho môžeš vyžadovať; ak ti ho neprivediem späť a nepostavím pred teba, navždy ponesiem vinu pred tebou. Veru, keby sme neboli otáľali, boli by sme sa už dva razy vrátili. Nato im povedal ich otec Izrael: Ak je to teda tak, urobte toto: Naberte do svojich vriec z najlepších plodín krajiny, a dopravte tomu mužovi ako dar niečo balzamu, niečo medu, vzácnu živicu, pistáciové orechy a mandle. Vezmite so sebou aj iné peniaze a peniaze vložené na vrch do vašich vriec vráťte vlastnoručne späť; bude to asi omyl.

Vezmite brata, vyberte sa a vráťte sa k tomu mužovi. Všemohúci Boh nech vám dá dôjsť milosrdenstva u toho muža, aby vám prepustil druhého brata i Benjamína. Ja však, keď som už bez detí, bez detí ostanem. Potom mužovia vzali ten dar, vzali so sebou aj iné peniaze; vybrali sa, odišli do Egypta a predstúpili pred Jozefa.

Keď Jozef uzrel Benjamína s nimi, povedal správcovi svojho domu: Uveď týchto mužov do domu, zabi niečo a priprav, lebo títo mužovia budú so mnou obedovať na poludnie. Správca urobil, ako Jozef rozkázal; uviedol mužov do Jozefovho domu. Vtedy sa mužovia zľakli, že ich priviedli do Jozefovho domu, a povedali: To nás uviedli sem pre peniaze, ktoré sme pri prvom raze dostali do našich vriec; chcú nás napadnúť a vrhnúť sa na nás, aby nás vzali za otrokov aj s našimi oslami.

Pristúpili teda k mužovi, ktorý bol správcom nad Jozefovým domom a prihovorili sa mu v bráne domu: Prosíme, pane, už sme tu raz boli nakúpiť potravín. Keď sme však prišli na miesto nocľahu a otvorili sme svoje vrecia, každý mal svoje peniaze v plnej váhe. Teraz ich prinášame späť. Priniesli sme so sebou aj iné peniaze, aby sme nakúpili potravín. Nevieme, kto nám vložil naše peniaze do vriec. Ten im však povedal: Upokojte sa, nebojte sa! Váš Boh a Boh vášho otca vám vložil poklad do vriec; vaše peniaze sa dostali ku mne. A vyviedol k nim Šimeóna. Keď tento muž voviedol tých ľudí do Jozefovho domu, podal im vody, aby si umyli nohy, a podal krmu ich oslom. Potom, kým neprišiel Jozef na poludnie, chystali dar, lebo počuli, že tam budú obedovať.

Keď Jozef prišiel domov, priniesli mu do domu dar, ktorý mali so sebou, a poklonili sa mu až po zem. On sa ich opýtal, ako sa majú, a vravel: Či sa má dobre váš staručký otec, o ktorom ste mi hovorili? Či ešte žije? Oni odpovedali: Tvoj sluha, náš otec, sa má dobre; ešte žije. Nato sa poklonili a padli na tváre. Keď pozdvihol oči a uzrel svojho brata Benjamína, syna vlastnej matky, povedal: Je to váš najmladší brat, o ktorom ste mi hovorili? Potom riekol: Boh ti buď milostivý, syn môj!

Nato sa Jozef náhle vzdialil, lebo sa rozcitlivel pri pohľade na brata a chcelo sa mu plakať; vošiel do zadnej izby a tam sa vyplakal. Keď si umyl tvár, vyšiel von a ovládajúc sa povedal: Podávajte jedlo! A podávali, osobitne jemu, osobitne im a osobitne Egypťanom, ktorí jedli s ním. Egypťania totiž nesmú jesť s Hebrejcami, lebo je to pre Egypťanov ohavnosť. A oni sedeli pred ním: prvorodený podľa svojho prvorodenectva a najmladší podľa svojej mladosti, takže s údivom hľadeli títo mužovia jeden na druhého. Potom im dal nosiť jedlá, čo boli pred nimi. Benjamínovi sa však dostalo päť ráz toľko jedla ako ostatným. Potom sa napili s ním a dostali sa do dobrej vôle.

Jozefov strieborný kalich

Jozef potom rozkázal správcovi svojho domu: „Naplň vrecia mužov potravou, koľko len unesú a každému z nich vlož jeho peniaze navrch do vreca. Tomu najmladšiemu polož však navrch do vreca môj strieborný kalich spolu s peniazmi za potravu.“ Správca urobil tak, ako mu Jozef rozkázal. Ráno za svitania vystrojili tých mužov aj s ich oslami.

Keď vyšli z mesta a ešte neboli ďaleko, povedal Jozef správcovi domu: „Choď, ponáhľaj sa za tými mužmi a keď ich dohoníš, povedz im: ‚Prečo ste sa za dobro odplatili zlom? Či ste neukradli strieborný kalich, z ktorého pije môj pán a z ktorého veští? Veľmi zle ste si počínali, keď ste to vykonali.‘“ Keď ich dohonil, zopakoval im tie slová. Oni mu odpovedali: „Prečo to hovorí môj pán? Tvojim sluhom ani nenapadne, aby spáchali niečo také. Pozri, peniaze, ktoré sme našli navrchu vo svojich vreciach, sme priniesli späť z Kanaánu. Ako by sme mohli ukradnúť striebro či zlato z domu tvojho pána? U ktorého z tvojich služobníkov sa to nájde, nech zomrie, a my ostatní sa staneme otrokmi svojho pána!“

Povedal: „Dobre, nech je tak, ako hovoríte. Ten, u ktorého sa to nájde, stane sa mojím otrokom a ostatní budete bez viny.“ Každý z nich sa ponáhľal, aby zložil svoje vrece na zem a každý ho otvoril. Potom začal hľadať od najstaršieho až po najmladšieho a kalich sa našiel vo vreci Benjamína. Nato si každý roztrhol rúcho, naložil náklad na osla a spolu sa vrátili do mesta.

Tak došiel Júda so svojimi bratmi do domu Jozefa, ktorý bol ešte tam a padli pred ním na zem. Jozef im povedal: „Akého to skutku ste sa dopustili? Neuvedomili ste si, že človek ako ja vie veštiť?“ Júda odvetil: „Čo môžeme povedať svojmu pánovi? Čo máme hovoriť? Ako sa ospravedlniť? Sám Boh to dopustil na svojich sluhov pre ich previnenie. Teraz, pane, sme tvoji sluhovia, my, i ten, u ktorého sa našiel kalich.“ On však odpovedal: „Ani mi nenapadne niečo také urobiť. Otrokom mi bude len ten, u koho sa našiel kalich. Vy ostatní môžete pokojne odísť k svojmu otcovi.“

Júdov príhovor

Tu predstúpil k nemu Júda a vravel: „Prosím, pane môj, dovoľ, aby tvoj sluha smel povedať niekoľko slov svojmu pánovi. Nehnevaj sa na svojho sluhu, veď ty si ako faraón! Môj pán sa vypytoval svojich sluhov: ‚Máte ešte otca alebo brata?‘ My sme vtedy svojmu pánovi povedali: ‚Máme ešte staručkého otca a malého brata, ktorý sa mu narodil v starobe. Jeho brat je už mŕtvy, zostal jediným dieťaťom svojej matky a otec ho miluje.‘ Ty si však svojim sluhom rozkázal: ‚Priveďte mi ho, aby som ho videl na vlastné oči.‘ My sme vtedy svojmu pánovi povedali: ‚Ten chlapec nemôže opustiť otca, lebo keby ho opustil, otec by zomrel.‘ Ty si však svojim sluhom povedal: ‚Ak s vami váš najmladší brat nepríde, neukazujte sa mi na oči!‘ Keď sme potom prišli k tvojmu sluhovi, nášmu otcovi, rozpovedali sme mu všetko, čo povedal môj pán. Náš otec povedal: ‚Choďte znova a nakúpte trochu potravy.‘ Odpovedali sme mu: ‚Nemôžeme ísť, ak s nami nepôjde aj náš najmladší brat, inak nepôjdeme ani my. Bez neho sa totiž tomu mužovi nesmieme ukázať na oči.‘ Nato nám tvoj sluha, náš otec, povedal: ‚Vy viete, že moja žena mi porodila len dvoch synov. Jeden odo mňa odišiel a ja som povedal: »Iste ho divá zver roztrhala.« Už ho niet. Ak vezmete odo mňa aj tohto a na ceste by ho zastihlo nejaké nešťastie, v žiali by ste priviedli moje šediny do podsvetia.‘ Ako teda prídem k tvojmu sluhovi, môjmu otcovi, keď chlapec, na ktorom celou dušou lipne, s nami nebude? Keď zistí, že chlapca niet, zomrie. Tvoji sluhovia v žiali privedú šediny tvojho sluhu, nášho otca, do podsvetia. Tvoj sluha sa za toho chlapca svojmu otcovi zaručil: ‚Ak ti ho nedovediem späť, prehreším sa voči tebe, môjmu otcovi, na celý život.‘ Dovoľ teda, aby v otroctve u svojho pána zostal namiesto toho chlapca tvoj sluha a chlapec nech odíde so svojimi bratmi. Ako by som mohol prísť k svojmu otcovi, keby chlapec nebol so mnou? Mohol by som sa dívať na utrpenie, ktoré by postihlo môjho otca?“

Júdov príhovor je silným momentom pokánia a obetavosti. Je ochotný obetovať vlastnú slobodu, aby zachránil svojho brata a ušetril svojho otca od žiaľu. Tento príhovor nakoniec zlomí Jozefa a odhalí svoju pravú identitu svojim bratom.

Poučenie z Jozefovho príbehu

Jozefov príbeh je plný poučení. Učí nás o dôležitosti viery v Boha, aj keď čelíme ťažkým skúškam. Ukazuje nám, že aj zlé situácie sa môžu obrátiť na dobro, ak dôverujeme Božiemu plánu. Zároveň nám pripomína silu odpustenia a dôležitosť rodinných vzťahov.

tags: #biblia #1 #jozef #najvacsim