Viera a duchovnosť sú neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie. Biblia a Evanjeliá poskytujú hlboké vhľady do podstaty duše a cesty k spáse. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi viery, duše a večného života, ako ich prezentujú biblické texty a teologické úvahy.
Duša ako riadiace centrum
Človek je trojitá bytosť: telo, duch a duša. Telo má päť zmyslov na kontakt so zemským domovom: zrak, chuť, hmat, čuch a sluch. Duch má päť zmyslov: svedomie, láska, predstavivosť, rozum a pamäť. Duša je riadiace centrum, kontrolná veža, ktorá kontroluje ducha, a duch kontroluje telo. Ak je duša nasmerovaná od vnútra, dáva všetko ostatné dokopy.
Večný život a znovuzrodenie
Jediný spôsob, ako mať večný život, je mať život, ktorý nikdy nezačal. Povaha duše je buď od Boha, ak ste znovuzrodení, alebo zo sveta. Ak nie je, je zo sveta. Všetko, čo začalo, musí skončiť. Keď ste znovuzrodení z Ducha Božieho, stávate sa časťou Boha a ste veční spolu s Ním. Smrť sa vás potom nemôže dotknúť, keď ste znovuzrodení. Ste veční. Premenili ste sa z bytosti času na bytosť večnosti. Prešli ste zo smrti do života.
Duša, dobrá alebo zlá, smrť ju nezmení. Smrť ju len zoberie na jej miesto určenia. Ak máte v duši stále svet a lásku po svete, to zomrie spolu s vami, pretože svet musí zomrieť. Boh odsúdil svet (to je svetský poriadok). Boh ho odsúdil a on musí zomrieť; a ak je ten svet vo vás, zomriete s tým svetom. Ak je dobrá, narodená z Boha, musí ísť ku Bohu. Ak je zo sveta, ďalej pôjde do zahynutia spolu so svetom. Ak je z Boha, bude žiť s Bohom.
Viera ako základ
Musíte byť znovuzrodení, a keď ste znovuzrodení, nemôžete byť znovuzrodení bez viery. Viera je základom všetkého. Bez viery je nemožné ľúbiť sa Bohu. Ten, kto prichádza k Bohu, musí veriť, že On je a On je odplatiteľom tých, ktorí Ho snažne hľadajú. Existujú len dva prvky, ktoré ovládajú ľudskú bytosť, to je buď pochybnosť alebo viera. Jedno alebo druhé. Si vlastnený jedným z tých prvkov, ktoré dominujú nad tvojím životom.
Varovanie pred falošnými prorokmi
Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.
Trojjediný Boh a Trojitá Bytosť
Boh v trojici je Jeden a bez trojici On nie je Boh. On sa nemôže nijako inak zamanifestovať. Ani vy sa nemôžete zamanifestovať bez toho, ak by ste neboli trojitou osobou, ktorou ste. To je telo, duch a duša. Bez ktorejkoľvek z tých častí nie ste kompletní.
Ježišova obeta a vzkriesenie
Ježiš, keď bol tu na zemi, keď zomrel, Jeho duša zostúpila do pekla a kázal duchom, ktoré boli v žalári, dušiam vo vezení, ktoré nečinili pokánie, keď vyčkávala Božia zhovievavosť za dní Noeho. Jeho telo išlo do hrobu. Ale prv ako zomrel, poručil Svojho Ducha do rúk Božích. Jeho Duch išiel ku Bohu, Jeho duša odišla do pekla, a Jeho telo odišlo do hrobu. A Ježišovi bolo zabránené vstať z mŕtvych, až kým sa nevyplnilo Písmo. On nemohol prísť naspäť, pretože On musel zostať v hrobe tri dni a tri noci. Ale keď sa Písmo celkom vyplnilo, táto závora bola odstránená; Jeho Duch zostúpil na Jeho dušu, Jeho duša do Jeho tela, a On znovu vstal.
Súženia a utrpenie
Každý človek na svete trpí. Utrpenie je jeden z nepríjemných následkov dedičného hriechu. Ak však človek svoje utrpenie vedome spája s Kristovým utrpením na kríži, ak ho za niekoho obetuje, dáva tým svojmu utrpeniu nový zmysel podobný tomu, aký zmysel malo utrpenie Ježiša na kríži. Takto nás naše utrpenie môže urobiť podobnými Ježišovi a spojiť nás s jeho vykupiteľským utrpením, čo je v Božích očiach veľmi hodnotné a záslužné. Samozrejme, že takéto utrpenie prežívané s Kristom sa dá prijať aj ako forma pokánia, ktorým môže človek odčiniť mnohé tresty za svoje hriechy. Svätý Pavol nás učí, že kto s Kristom umiera, s ním bude aj žiť (porov. Rim 6, 8).
Zákaz jesť krv a obetovať démonom
Hospodin hovoril Mojžišovi a prikázal, aby synovia Izraelovi dovádzali svoje bitné obeti ku dverám stánu shromaždenia, ku kňazovi, a budú ich obetovať Hospodinovi bitnými obeťmi pokojnými. Kňaz pokropí krvou na oltár Hospodinov pri dveriach stánu shromaždenia a bude kadiac páliť tuk na upokojujúcu vôňu Hospodinovi. Nemali obetovať svoje bitné obetí capom-démonom, za ktorými smilnia. To im bude večným ustanovením po ich pokoleniach. Ktokoľvek by jedol nejakú krv, proti takej duši, ktorá by jedla krv, Hospodin obráti svoju tvár a vytne ju zprostred jej ľudu, lebo duša tela je v krvi.
Preto Hospodin povedal synom Izraelovým: Niktorá duša z vás nebude jesť krvi, ani pohostín, ktorý pohostíni medzi vami, nebude jesť krvi. A ktokoľvek zo synov Izraelových alebo i z pohostínov, kto pohostíni medzi nimi, kto by ulovil nejaké zviera alebo vtáka, ktorý sa jie, a keď vyleje jeho krv, pokryje ju zemou. Lebo dušou jakéhokoľvek tela je jeho krv v jeho duši: ktokoľvek by ju jedol, bude vyťatý.
Súdenie a pokrytectvo
Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata.
Prosebná modlitba
Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.
Tesná brána
Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Nie každý, kto hovorí: "Pane, Pane," vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu Otca, ktorý je na nebesiach. Každý, kto počúva tieto slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale.
Osobitný súd a večný údel
Duša človeka má duchovnú podstatu a bola stvorená Bohom ako nesmrteľná. Boh stvoril každému človeku jedinečnú dušu a urobil ju identickou formou konkrétneho tela, preto reinkarnácia (prevteľovanie duše) nie je možná. Duša človeka je oživujúcim princípom ľudského tela a po smrti tela ostáva jediným nositeľom identity konkrétneho človeka. Nesmrteľná duša človeka hneď po oddelení od tela predstupuje pred osobitný súd, kde spoznáva svoj pozemský život v celistvosti. Už pri tomto osobitnom súde človek prijíma od Boha rozhodnutie o svojom večnom údele.
Pomazanie chorých a modlitby za zomierajúcich
Laik môže a mal by pomôcť zomierajúcemu vzbudiť si ľútosť nad hriechmi, napríklad začať odriekať ľútosť, ktorú hovoríme pri spovedi. Môže sa s chorým pomodliť Pod tvoju ochranu, Otčenáš či Korunku k Božiemu milosrdenstvu, litánie k sv. Jozefovi, litánie k svätým, Žalmy 23, 25, 116, 123. Dôležité je modliť sa napríklad k svätému Jozefovi, on mal najlepšiu smrť, lebo zomrel v prítomnosti Ježiša a Márie - milujúcich osôb, on je dobrým orodovníkom. Panna Mária je naša Matka a matka vždy stojí pri dieťati. Takže bude i pri tom našom prechode. Dôverujme jej, odovzdajme sa jej a odovzdávajme jej i toho, kto odchádza.
Komunikácia s mŕtvymi
Po smrti možno v súlade s Božím plánom využívať len jediný spôsob komunikácie s mŕtvymi, a to je výmena duchovných dobier prostredníctvom príhovoru. My, živí, ktorí sme zatiaľ v Cirkvi putujúcej - na zemi, sa môžeme formou príhovoru modliť k Bohu za duše v očistci - Cirkev trpiacu a vyprosovať im tak odpustenie dočasných trestov. Podobne však môžeme prosiť o príhovor aj svätých v nebi - Cirkev oslávenú, aby nám oni, ktorí sú blízko pri Bohu, vyprosovali potrebné milosti.
Vyvolávanie duchov
Cirkev zakazuje vyvolávať duchov alebo duše zosnulých. vždy, keď človek nevzýva priamo Boha alebo anjelov, či ľudí, ktorí sú s Bohom úzko spojení, ale namiesto toho vzýva nejaké tajomné sily, vždy na toto vzývanie reaguje diabol, ktorý sa za tajomné sily podlo skrýva. A jeho cieľ je jediný: čo najviac ublížiť človeku, pretože človeka (Ježiša a Máriu) sa Boh rozhodol povýšiť nad anjelov - a to pyšného diabla hrozne zožiera.
Zvyky a tradície pri pohreboch
Ľudia dávajú do hrobu svojim blízkym zosnulým obrázky svätých, staré modlitebné knižky, ružence, či kríž niekedy aj preto, lebo sa boja spáliť tieto osobné veci po zosnulom. Zosnulému sa tým nijako neškodí, ale ani nepomáha, naopak, veľmi mu pomôže naša modlitba, sv. omša obetovaná za jeho spásu, ale aj sv. prijímanie, almužna, či iný dobrý skutok vykonaný s úmyslom obetovať to za zosnulého.
Pokojná smrť
Myslím si, že najlepšie sa zomiera, keď človek naplnil poslanie, ktoré mal splniť počas života. U rodičov je to napríklad prijať deti, dobre ich vychovať. Niektorí ešte pred smrťou spíšu závet, rozdelia majetky… Ale dôležitejšie je zmieriť sa s Bohom i ľuďmi a keď človek cíti, že urobil, čo Boh od neho chcel, prečo ho sem poslal, odchádza sa až vznešene.
Odkazy z "druhej strany"
Ak Boh dovolí, aj cez sen k nám môže prísť nejaký odkaz. Poznáme len veľmi málo zo skutočností „druhého sveta“. Každopádne, je dobré dať za toho človeka odslúžiť svätú omšu, pomodliť sa zaňho.
Prijatie smrti blížneho
Stretol som sa s tým, že ľudia s pokojom prijali smrť blížneho. Pevne dúfali, že jeho duša šla do neba, lebo to bol dobrý človek a veľa si vytrpel. Pohreb bol s akousi príchuťou radosti, či svadby. Ale toto je nazeranie na život len po hrob a nie zaň. Prví kresťania sa zdravili „Marana Tha!“ - Príď, Pane Ježišu! Chceli, aby už prišiel. A preto aj naša viera by mala prekročiť hranice „viditeľného“. Ba poznám aj ľudí, ktorí sa tešia, že pozvanie na druhý svet pre nich čoskoro príde a ocitnú sa medzi nádhernými nebešťanmi.
| Situácia | Popis |
|---|---|
| Nebo | Večná radosť a veleba Boha |
| Peklo | Večné zatratenie - život bez zmyslu |
| Očistec | Dočasné miesto pre duše, ktoré sa potrebujú vysporiadať s príliš pevnými väzbami na svetské veci |
Záver
Biblia a Evanjeliá nám ponúkajú hlboké zamyslenie nad podstatou duše, večným životom a našou cestou k spáse. Je dôležité hľadať Boha s vierou, chrániť sa pred falošnými prorokmi a žiť život v súlade s Jeho vôľou. Nech nás toto poznanie vedie k lepšiemu pochopeniu seba samých a k hlbšiemu vzťahu s Bohom.
Duša ako podstata bytia.
Posledná večera ako symbol obety a spásy.