Hoci Biblia bola napísaná pred tisíckami rokov, aj dnes môže osloviť čitateľa pri hľadaní odpovedí na mnohé dilemy, ktoré ho zaujímajú a trápia. Homosexualita v rozličných formách sprevádza ľudstvo od samotného počiatku. Biblia, základný text judaizmu a kresťanstva, spomína homosexuálne správanie na niekoľkých miestach - jej postoj je vždy a jasne negatívny. Napriek tomu dnes v kresťanskom svete vyvstáva kľúčová otázka interpretácie týchto textov.
Ako vykladať biblické pasáže odkazujúce na homosexualitu - treba ich chápať čisto v dobovom duchu alebo majú aj nejaké morálne posolstvo pre dnešné časy? Táto otázka rozdeľuje kresťanské cirkvi. Kým liberálnejšie kresťanské denominácie obhajujú práva LGBTI komunity a požehnávajú homosexuálne páry, konzervatívnejšie krídlo bráni výlučnosť a posvätnosť manželstva jedného muža a jednej ženy.
V Biblii výraz homosexualita nenájdeme, ten sa poprvýkrát v angličtine objavuje až v 19. storočí, keď ho použil americký neurológ Charles Gilbert Chaddock. Biblické texty, ktoré narážajú na homosexualitu nájdeme už v prvej (hoci pravdepodobne nie historicky najstaršej) knihe Biblie - Genezis.
Biblia obsahuje niekoľko častí, ktoré hovoria o homosexuálnom správaní negatívnym tónom alebo ho úplne zakazujú. Chcel by som odporučiť knihy od Matthewa Vinesa God and the Gay Christian: The Biblical Case in Support of Same-Sex Relationships (Boh a homosexuálny kresťan: Biblická štúdia na podporu vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia) a Marka Achtemeiera The Bible’s Yes to Same-Sex Marriage: An Evangelical’s Change of Heart (Áno, ktoré Biblia hovorí manželstvám rovnakého pohlavia: Evanjelikálna zmena srdca).
Čo majú kresťania proti homosexualite? | Tim Keller na Kolumbijskej univerzite
Starý zákon a homosexualita
Genezis 19,1-29: Sodoma a Gomora
V 18. kapitole Genezis sa dočítame, že Boh si nevie rady s problémovými mestami Sodoma a Gomora, a tak sa zverí svojmu oddanému služobníkovi Abrahámovi: „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký.“ Abrahám však svojmu Pánovi odvážne protirečí a začne vyjednávať, aby ich kvôli zopár spravodlivým nezničil. Boh napokon ustúpi.
Krátko nato však do Sodomy prichádzajú dvaja anjeli oblečení za mužov, aby navštívili Abrahámovho synovca, Lóta. Lot ich s radosťou prijme, no čoskoro nastáva otrasná scéna: všetci muža z mesta obkolesia dom a žiadajú Lota, aby im svojich hostí prepožičal na sexuálne potešenie. Lot zvrátenú požiadavku odmietne a namiesto toho im chce vydať svoje dcéry. Sodomskí muži trvajú na svojom.
Pre Boha je toto už evidentne posledná kvapka a tak čoskoro spustí na nepodarené mestá síru a oheň. Sodoma a Gomora boli skutočné mestá, ktoré sa nachádzali v blízkosti Mŕtveho mora a v oblastiach so seizmickou aktivitou. V súčasnosti vedci uvažujú, že možným hrobárom týchto miest bol meteroid, ktorý pred približne 3 700 rokmi pochoval miestnu civilizáciu.
Mnohí biblisti si všimli, že v príbehu z Genesis všetci mužovia Sodomy prišli, aby znásilnili anjelov, ktorí sa objavili v podobe mužov. Toto je zvláštne vyhlásenie. Podľa moderných vedeckých štúdií sa identifikuje ako homosexuálnych nie viac ako 5-6% populácie. Dokonca ani v takom San Franciscu, ktoré má pravdepodobne najvyššiu koncentráciu gejov v súčasnosti, nie je ich percento príliš vysoké. Vzhľadom na túto skutočnosť je veľmi nepravdepodobné, že by mužovia Sodomy chceli znásilniť anjelov, pretože všetci boli homosexuáli. Skupinové znásilnenie bolo formou poníženia cudzincov.
Dlhé stáročia je sodomia v cirkevných kruhoch označenie pre hriech homosexuality. Liberálni teológovia však odmietajú prepájať zvrátené chúťky tlupy sodomských mužov s modernými zápasom za legitimizáciu homosexuálnych zväzkov, ktoré sú údajne postavené na vernosti a láske. Niektorí z nich dokonca hovoria, že Sodomu a Gomoru pochoval aj nedostatok pohostinnosti od miestnych sodomských mužov voči cudzincom (anjelom). Tak či onak, Biblia v tomto prípade ostro odsudzuje homosexuálne počínanie sodomských mužov. Na strane druhej, treba pripomenúť, že homosexualita nebola jediným alebo hlavným hriechom Sodomy. V Písme sa môžeme dočítať o ďalších príčinách: pýcha, sýtosť chleba a sebaistý pokoj.
Lot a jeho rodina opúšťajú Sodomu
Kniha Sudcov 19 a 20
Jeden nemenovaný levita si vzal ženu z Betlehema. Po nejakej dobe utiekla žena späť k svojmu otcovi. Levita odišiel, aby ju dostal späť. Cestou späť domov on a jeho spoločníci išli na Gibeahovo námestie v nádeji, že ich niekto pozve, aby zostali cez noc u neho doma. Ani jeden z pôvodných obyvateľov mesta ich však neprivítal, čo bolo v tejto kultúre nemysliteľné. Nakoniec na námestie prišiel starý muž, ktorý žil v meste ako cudzinec a pozval levitu, aby zostal u neho cez noc. Niektorí zvrhlí mužovia mesta však v noci obkľúčili dom a chceli mať sex s levitom a zabiť ho. Levita unikol skupinovému znásilneniu tým, že mužom odovzdal svoju konkubínu a oni ju celú noc znásilňovali.
Je veľmi sporné použiť tento príbeh proti láskyplným a monogamným rovnakopohlavným zväzkom. Správanie týchto zlých mužov nemožno nijakým spôsobom obhajovať. Keď čítame tento príbeh, môžeme sa znovu čudovať, prečo títo muži chceli znásilniť levitu. Je zrejmé, že pôvodní obyvatelia mesta zaujali k levitovi nepriateľský postoj a že nikto z nich ho nechcel privítať, ani jeho spoločníkov, aby zostali cez noc u nich v dome. Jediným zámerom zvrhlých mužov bolo s najväčšou pravdepodobnosťou ponížiť cudzinca a nie ukojiť ich homosexuálne túžby.
Levitikus 18,22; 20,13
Kapitola 18 začína Božím varovaním, aby sa Izraeliti neriadili praktikami Egypťanov a Kanaáncov (verš 3). Niektoré, ale nie všetky praktiky uvedené v kapitolách 18 až 20, priamo súviseli s modlárstvom. Kapitoly 18 a 20 sa zameriavajú najmä na zakázané sexuálne vzťahy. Podľa kapitoly 18 sú zakázané praktiky: sex s blízkymi príbuznými (verše 6-18), sex s manželkou, keď je v perióde (verš 19); sex s manželkou blížneho (verš 20), obetovanie detí idolu Molochovi (verš 21), sex s osobou rovnakého pohlavia (verš 22) a sex so zvieratami (verš 23). Väčšina týchto zákazov sa opakuje v kapitole 20.
Zákaz incestu možno ľahko obhájiť prostredníctvom zásady lásky k blížnemu. Jeden zo zakázaných sexuálnych vzťahov bol medzi súrodencami a nevlastnými súrodencami. Podľa Mojžišovho zákona bolo manželstvo medzi súrodencami a nevlastnými súrodencami tak veľký hriech, že obaja partneri mali byť popravení (Lv 20,17). V tejto súvislosti je zaujímavé, že Abrahám sa oženil so svojou nevlastnou sestrou (Gn 20,12) a toto v príbehu Abraháma nie je nijako odsúdené. Dokonca aj Boh volá Sáru Abrahámovou ženou. Ak Abrahámovo manželstvo so Sárou bolo smrteľným hriechom, prečo o ňom Boh Abrahámovi nikdy nič nepovedal?
Mojžišov zákon tiež zakazoval mužovi, aby sa oženil so sestrou svojej manželky (Lv 18,18). Vo svetle tohto nariadenia je opäť zaujímavé, že sa Jakub oženil s Leou aj s Ráchel, ktoré boli sestrami. Tieto ženy boli tiež Jakubovými druhými sesternicami. Aj keď toto manželstvo nebolo vždy šťastné, nie je žiadnym spôsobom priamo odsúdené.
Tieto rozpory medzi Mojžišovým zákonom a predchádzajúcimi praktikami, ktoré Boh dokonca schvaľoval, nás privádzajú k ťažkej teologickej otázke. Ak sa Boh a jeho morálne princípy nemôžu zmeniť, prečo v Biblii nachádzame rôzne morálne princípy, ktoré, ako sa zdá, majú Boží súhlas? Odrážajú niektoré z morálnych pokynov názory ľudí na to, čo považujú za Božiu vôľu, než na skutočnú vôľu Božiu?
V tejto časti knihy Levitikus je taktiež zakázané mať sex s osobou rovnakého pohlavia. Tento zákaz možno interpretovať buď ako večný a univerzálny princíp, alebo ako obmedzený, ktorého cieľom bolo napraviť určité neduhy v spoločnosti. V čase, keď dal Boh Mojžišovi svoj zákon, bola medzi susednými pohanskými národmi veľmi rozšírená chrámová prostitúcia. V Starej zmluve existuje niekoľko odkazov na túto prax (napr. Ex 34,15-16; Dt 23,18-19; 1Krľ 14,23-24; 15,12). V chrámoch boli mužské aj ženské prostitútky. Neexistuje istý historický dôkaz, že by títo mužskí prostitúti ponúkali služby aj mužským uctievačom, čo však nie je vôbec nepravdepodobné.
Je však isté, ako sme sa už dozvedeli vyššie, že niekedy aj heterosexuálni muži zneuctili a ponižovali mužov tým, že ich znásilnili. Preto niet divu, že v historickom kontexte, kde neexistovali žiadne pozitívne príklady oddaných monogamných homosexuálnych zväzkov, bol názor Židov na homosexualitu veľmi negatívny. Hebrejské sloveso shakab, ktoré sa používa v našich veršoch pre sex medzi ľuďmi rovnakého pohlavia, sa používa inde v Starej zmluve na mimomanželský, príležitostný sex (pozri R. Laird Harris a kol.: Theological Wordbook of Old Testament, časť 2, s. 927).
Mojžiš prijíma zákony
Nový zákon a homosexualita
Ústredná postava kresťanstva - Ježiš Kristus v evanjeliách o homosexuáloch a vôbec o homosexualite mlčí. Aspoň zdanlivo. Toto zdanlivé Ježišovo mlčanie si niektorí kresťanskí zástancovia LGBTI práv vysvetľovali ako potvrdenie rovnocennosti homosexuality s heterosexualitou. Ježiš sa však nevyjadruje k mnohým etickým otázkam napr. k legitímnosti otroctva - fenomén, ktorý bol celkom bežný v jeho dobe. Mlčanie teda nemusí vždy znamenať potvrdenie.
Ježiš sa o manželskej a rodinnej etike vyjadruje iba striedmo. No pasáž z Mt 19, 4-6 hovorí jasnou rečou. Na otázky farizejov či smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny odpovedá takto: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal: Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele? A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“ Ježiš teda potvrdzuje to, čo bolo Bohom stanovené od počiatku - manželstvo je záležitosť muža a ženy. Nikde ani len nenaznačuje žeby tomu malo byť inak.
V otázke homosexuality je oveľa jednoznačnejší apoštol Pavol. V Liste Rimanom nachádzame vari najpriamočiarejšie odsúdenie homosexuálneho správania. „Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. Muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť.
Liberálni exegéti sa však domnievajú, že apoštol Pavol nemal na mysli primárne homosexuálov, ale heterosexuálov, ktorí obrátili kabát a chceli si spestriť svoj sexuálny apetít. Podobný argument je vytiahnutý aj v prípade Pavlovho varovania vo svojom Prvom liste Korinťanom: „Či neviete, že nespravodliví nedostanú do dedičstva Božie kráľovstvo? Nemýľte sa! Niektorí teológovia sa domnievajú, že Pavol tu pod „súložnikmi mužov“ nemal na mysli homosexuálov, ale narážal na pomerne rozšírený dobový jav nazývaný pederastia - sexuálnej (a nielen sexuálnej) náklonnosti dospelých mužov k nedospelým chlapcom.
List Rimanom 1,26-27; Prvý list Korinťanom 6,9-10; Prvý list Timotejovi 1,9-10; Júdov list 1,7
Homosexualita bola tolerovaná v gréckej a rímskej spoločnosti, ale zvyčajne iba v jednej forme: ženatý muž mal dovolené používať chlapcov na svoje sexuálne potešenie, až kým chlapci nedosiahli vek manželstva. Potom musel vzťah skončiť. Opäť platí, že tento druh praxe nemožno ospravedlniť zásadou lásky k blížnemu. Grécko-rímske homosexuálne vzťahy neboli celoživotnými zväzkami medzi dvoma rovnoprávnymi osobami, ale starší ženatý muž v nich využíval na svoje sexuálne potešenie mladších chlapcov. Na tomto pozadí je veľmi pochopiteľné, prečo Pavol a Júda písali o homosexualite v týchto veršoch tak veľmi negatívne. Stotožňujú ju so zhýralosťou. Biblia je proti zhýralosti, pretože je to forma sebectva.
Kvôli kultúrnemu kontextu, v ktorom boli tieto verše napísané, ich nemožno použiť proti súčasným homosexuálnym zväzkom, v ktorých si dve rovnocenné osoby sľubujú vzájomne sa milovať v dobrom i zlom až do smrti. V takomto vzťahu jeden nevyužíva druhého. Zväzok je založený na zásade lásky k blížnemu. Tento druh lásky nepoškodzuje, ale uzdravuje ľudí a prináša im vnútorný pokoj.
Apoštol Pavol
Interpretácia a kontext
Tieto úvahy však privádzajú k otázke - ak Biblia jasne a konzistentne odsudzuje homosexuálne konanie, prečo by sme sa mali domnievať, že by nám nepovedala nič napríklad k partnerstvám dvoch osôb rovnakého pohlavia? Biblia sama o sebe ani náznakom nehovorí, že takéto partnerstvo je z pohľadu kresťanskej teológie a etiky rovnocenné s manželstvom jedného muža a jednej ženy. Nie je teda vari legitimizovanie homosexuálnych vzťahov zo strany niektorých kresťanov odvrátením sa od biblického učenia?
Rozhodujúcou otázkou však môže byť to ako budeme príslušne texty vykladať: či v duchu katolíckej tradície, ktorá konzistentne učí, že homosexuálne vzťahy nemožno schvaľovať alebo v duchu sola scriptura (iba Písmo), ktorá viac-menej stojí na výkladových schopnostiach (alebo ne-schopnostiach) konkrétneho jednotlivca.
Jedna z najakútnejších otázok, ktorej dnešná kresťanská viera čelí, je otázka homosexuality ako otázka možného životného štýlu. Cirkev nemôže túto otázku jednoducho ignorovať a tváriť sa, akoby nebola. Kresťania, ktorí bez mihnutia oka odmietajú legitímnosť homosexuality, sú okolitým svetom okamžite zaradení do kategórie netolerantných alebo dokonca nenávistných homofóbov. V tejto oblasti je na ľudí vyvíjaný obrovský tlak.
Ak kresťania budú mlčať a nebudú homosexualitu nazývať hriechom, budú v podstate napomáhať zatrateniu týchto ľudí. Oni najprv musia vidieť že je to hriech a až potom im Boh môže odpustiť.
Zo strany homosexuálov a skupín ľudí ktorí ich v tom podporujú prebieha neúnavné úsilie presvedčiť všetkých , že pre nich je toto normálne správanie, že je to genetické, dedičné, v chromozómoch, … Avšak v žiadnej vedeckej oblasti neexistuje dôkaz že je to genetické. Práve naopak kresťan v knihe Genesis nájde Boží nezmeniteľný tvorivý plán o mužovi, žene a ich postavení a úlohách.
Druhým argumentum tých, ktorí tento hriech obhajujú je konštatovanie že Biblia je zastaraná, je to staroveký dokument kedy sa nezaoberali psychológiou a nepoznali súčasný stav ľudí. Avšak Pavlov svet nebol iný ako ten náš. Homosexualita bola aj vtedy prítomná a nekontrolovateľná a práve Pavol ju konfrontoval s hriechom. Kresťan však vie že Biblia je dostatočná , pravdivá, nemenná …
Príbeh Sodomy a Gomory v Genesis 19 tiež poukazuje na zvrátené správanie sa celého mesta, nekontrolovateľnú žiadostivosť, homosexualitu a jej následné zničenie, spálenie,…to je Boží spôsob, to je riešenie Boha voči hriechu. Určite poznáte citát, že Boh nenávidí hriech ale hriešnika miluje. Áno je to Pravda, ale v konečnom dôsledku Boh zničí a potrestá hriešnika , nie samotný hriech.
Homosexualita je deštruktívny, zatracujúci hriech a Boh svoj pohľad na to vôbec nezmenil. Akokoľvek bude spoločnosť presadzovať svoj pohľad a názor, potrebujeme ho vidieť ako hriech a hovoriť o ňom ako o hriechu Ak to neurobíme, homosexuáli a skupiny okolo nich nerozpoznajú svoj skutočný stav. Neexistuje žiadny dôkaz že homosexualita je výsledkom genetiky. Ale existujú dôkazy že je to ich voľba.
Tento hriech je ale odpustiteľný. Ak uveríš v smrť a vzkriesenie Pána Ježiša Krista, oľutuješ hriech homosexuality, prestaneš hrešiť, môžeš byť ospravedlnený a umytý a to všetko skrze Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha. Je to hriech ale existuje odpustenie.
Postoj kresťanských cirkví k homosexualite je protichodný. Tie na západe sú voči homosexualite pomerne otvorené - švédska aj nórska luteránska cirkev dokonca uznáva manželstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia. Naproti tomu africké cirkvi považujú homosexualitu za nezlučiteľnú s Božou vôľou.
Koncept homosexuality v podobe, ako ju dnes vnímame, nepozná Starý ani Nový zákon. „Neobsahujú pojmy, ktoré by sme mohli preložiť ako homosexualita. To znamená, že ju Biblia ani nemôže zakazovať,“ píše Thomas Römer, pripomínajúc, že pojem homosexualita zaviedli v 19. storočí lekári a psychiatri na označenie sexuality, ktorá sa odkláňala od normy.
Záver
Otázka, či je homosexualita v súlade s Božím poriadkom, musí byť zodpovedaná Ním samým. Ak Boh neexistuje, potom neexistuje ani objektívne dobro a zlo; nezáleží teda vôbec na tom, vyznávačmi akého životného štýlu sa stanete - ten, kto homosexuálov prenasleduje, je totiž rovnako v práve, ako ten, kto ich obhajuje. Ale ak Boh existuje, nemôžeme sa už viac spoliehať len na vlastné názory.
Homosexuálne správanie je v Božích očiach vážnym hriechom. Aj keby v Biblii nebola homosexualita adresovaná tak explicitne, tieto akty by boli aj tak hriechom, pretože spadajú pod prikázanie: Nescudzoložíš. Božím plánom pre sexualitu je sex uchovaný pre manželský zväzok muža a ženy, a teda - či už predmanželský alebo mimomanželský, či heterosexuálny alebo homosexuálny sex mimo manželského - je zakázaný.