Kniha Ester je jedinečnou súčasťou Starého zákona. Rozpráva príbeh o židovskej žene, ktorá sa stala kráľovnou Perzie a zachránila svoj ľud pred zničením. V hebrejskom origináli tejto knihy sa ani raz nevyskytuje slovo Boh. Avšak Božia prítomnosť a konanie sú v nej zrejmé.
Kniha Ester vysvetľuje, ako vznikol radostný jarný sviatok Púrím. Ten je oslavou záchrany Božieho ľudu pred smrteľným nebezpečenstvom - vyvraždením, ktoré mu hrozilo zo strany nepriateľov. Títo nenávideli ľudí zmýšľajúcich a konajúcich inak, ako to bolo bežné. Židia - Hospodinovi vyznávači sa vo všeličom odlišovali od svojho pohanského okolia. Posolstvo knihy Ester im malo dodať odvahu, že ako Boží ľud sú pod Hospodinovou ochranou aj vtedy, keď sú vo vyhnanstve mimo svojej vlasti a ohrozuje ich nenávisť a úklady nepriateľov. Príbeh Ester mal Boží ľud povzbudiť k statočnosti a vernosti, aby ani uprostred skúšok a utrpenia neprepadol malomyseľnosti, ale vytrval vo viere v Boha.
I. Kráľovná Vasti upadne do nemilosti
Asuer (Artaxerxes), ktorý kraľoval od Indie po Etiópiu, usporiadal pre svojich popredných mužov veľkú hostinu, aby im poukazoval bohatstvá svojho kráľovstva, čo trvalo 180 dní. Potom ešte pozval na 7-dňové hodovanie všetok ľud, ktorý bol v Súzach. Jeho vysoký úradníci núkali pri stoloch. Aj kráľovné Vasti usporiadala hostinu pre ženy v paláci. Vínom rozpálený kráľ dal zavolať po svojich siedmich komorníkoch kráľovnú, aby sa pochválil jej krásou, no ona odmietla prísť.
Keď sa kráľ pýtal svojich mudrcov, čo by si za to kráľovná zaslúžila, ozval sa Mamuchan, že kráľovná dala zlý príklad pre všetky ženy a preto by mala jej kráľovská hodnosť pripadnúť inej žene. Kráľ postupoval podľa jeho rady a rozposlal listiny po všetkých krajinách svojej ríše, (písané) rozličnými jazykmi a rôznym písmom podľa toho, ako jeden každý národ rozumel a vedel čítať, že mužovia majú prvenstvo a vládu vo svojich domácnostiach. A kázal to rozhlásiť po všetkých národoch.
Est 1,1 - Asuer (Assuer; od 10,4 - 16,24 Artaxerxes) odpovedá hebrejskému Achasveros, perzsky Kšajarša, čo grécky prepísané znie: Xerxes. Je to perzský kráľ Xerxes I. (485-465). Výraz pre označenie hraníc Perzskej ríše "od Indie po Etiópiu" je potvrdený aj v iných prameňoch. Počet krajín sa časom menil. Počet správnych okresov tu udávaný sa ukazuje správnym.
Est 1,2 - Súzy boli zimným a Ekbatany zasa letným sídlom perzských kráľov.
Est 1,3 - Hýrivé hostiny v týchto krajinách neboli neobyčajné udalosti.
Est 1,6 - O prepychu perzských kráľov svedčí aj grécky dejepisec Herodot.
Est 1,9 - Hostinu pre ženy usporiadali asi vo zvláštnom dome pre ženy.
Est 1,10 - Číslo 7 je u Peržanov obľúbené a posvätné podobne ako u Židov.
Est 1,11 - Vasti môže byť staroperzské slovo a znamená Žiadúca, Vzácna.
Est 1,12 - Vasti odoprela ukázať sa na verejnej hostine, pričom sa mohla odvolávať na staroperzské ustanovenie, ktoré nedovoľovalo, aby sa poctivá žena verejne dostavila medzi hodujúcich mužov.
Est 1,13 - Mudrcmi sú tu asi hvezdári alebo podobní hadači, ktorí mali meno mágovia. Hodnosť bola dedičná. Nový zákon (grécky) menuje mudrcov od východu týmto názvom (Mt 2,1 n.).
Est 1,14 - "Vídali kráľovu tvár", t. j. mali k nemu voľnejší prístup. Boli to kráľovskí ministri, ktorí vykonávali štátne záležitosti.
Est 1,18 - Kráľovo rozhorčenie je spravodlivé - podľa hebrejského má byť: ženy budú opovrhovať mužmi a mužovia sa budú za to mrzieť.
Est 1,19 - "Nesmie nik prestúpiť": nesmie ho nikto zrušiť. Podľa hebrejského: nech ho zapíšu do zákonníka (porov. 9,27 n.; Dan 6,9.13).
Est 1,22 - "Rozposlal listiny": vydal písané ustanovenie, teda výnos. Vo viacjazyčnej Perzskej ríši bolo zvykom uverejňovať zákony v rozličných jazykoch a písmach, aby im všetci mohli porozumieť. Nápis v Bisutune je písaný v trojakej reči: a) staroperzsky (staroiránským klinopisom), b) elamským a c) babylonským klinopisom.
II. Ester sa stáva kráľovnou
Na radu dvorných úradníkov začali pre kráľa zháňať krásne panny a ktorá sa mu najviac zapáči, bude kráľovnou. V meste Súzy býval aj Žid Mardochej, ktorý vychovával dcéru svojho brata Edisu, ktorá sa iným menom volala Ester. Stratila totiž obidvoch rodičov. Bola veľmi pekná. Aj Ester odovzdali komorníkovi Egejovi, ktorý bol strážcom kráľovských žien. Ozdobené ženy vchádzali do kráľovej spálne. Keď prišiel raz na Ester, kráľovi sa zapáčila viac ako ostatné, tak ju ustanovil za kráľovnú namiesto Vasti, pričom usporiadal hostinu.
Ester neprezradila svoju vlasť a národ. Mardochej sa zdržoval pri bráne kráľovského paláca a dozvedel sa, že dvaja kráľovi komorníci chcú zabiť kráľa, tak to povedal Ester a ona to povedala kráľovi. Keď to vyšetrili a preukázalo sa to, komorníkov obesili.
III. Aman plánuje zničenie Židov
Kráľ Asuer povýšil Amana nad všetky kniežatá a preto sa mu všetci kráľovskí sluhovia klaňali, iba žid Mardochej nie. Všimol si to aj Aman, veľmi sa rozčúlil a zaumienil si, že dá vyhubiť všetok židovský ľud v kráľovstve. Ponúkol 10000 talentov striebra do kráľovskej pokladnice. Získal si na to kráľov súhlas a dostal aj kráľov prsteň. Aman napísal v kráľovom mene listy okolitým národom, aby v trinásty deň dvanásteho mesiaca pozabíjali všetkých Židov od dieťaťa až po starca a ich majetok si rozdelili.
IV. Mardochej žiada Ester o pomoc
Keď sa o tom dopočul Mardochej, obliekol sa do vrecoviny, posypal si hlavu popolom a vyšiel do mesta s hlasným nárekom. Ester poslala komorníka Atacha za ním, aby zistila, prečo je vo vrecovine. On mu všetko povedal a napomenul Ester, aby predstúpila pred kráľa a prosila za svoj ľud. Ona mu oznámila, že platí zákon, ak by vošiel do kráľovskej siene niekto vopred neohlásený, bude popravený. Iba ak by kráľ priklonil svoj zlatý prút na znak milosti, bude zachránený. Ako teda môže vôjsť ku kráľovi, keď ju už 30 dní k sebe nezavolal? Mardochej jej odkázal, nech si nemyslí, že sa práve ona zachráni a možno dostala kráľovskú hodnosť, aby bola naponúdzi v takýto čas. Nato ho Ester vyzvala, aby sa za ňu všetci Židia modlili, že to predsa len skúsi a vystaví sa smrteľnému nebezpečenstvu.
V. Ester zachraňuje Židov
Na tretí deň si Ester obliekla kráľovské rúcho a postavila sa do vnútorného dvora kráľovského domu. Kráľ práve zasadal, keď ju zbadal. Zapáčila sa mu, napnul oproti nej zlatú berlu a povedal jej, že hoci by si žiadala polovicu kráľovstva, dostala by ju. Ona ho požiadala, aby prišiel aj s Amanom na hostinu, ktorú pripravila. Prišli teda na hostinu a keď sa jej kráľ znova pýtal, čo si praje, podedala, aby prišli opäť zajtra na jej hostinu. Aman videl pri bráne Mardocheja, ktorý sa mu nepoklonil a to ho nahnevalo. Na radu svojej ženy Zares a priateľov dal postaviť šibenicu, na ktorej chcel dať Mardocheja ráno obesiť.
VI. Mardochej dostáva poctu
V tú noc kráľ nemohol zaspať, tak mu čítali z letopisov, kde sa dočítal, ako mu Mardochej zachránil život, keď odhalil sprisahanie. Dozvedel sa, že mu za to nedal nijakú poctu.
Aman vošiel ku kráľovi, naviesť ho, aby Mardocheja obesili. Keď sa ho kráľ opýtal, akú poctu by mal dostať človek, ktorého chce vyznamenať, mysliac si, že kráľ chce vyznamenať jeho mu povedal, že takého muža by mali previesť v kráľovskom rúchu na kráľovom koni a korunou na hlave a vyhlasovať to. Nato kráľ prikázal Amanovi, aby ho teda on takto previedol na koni. Aman ho previedol a rozžialený so zakrytou hlavou šiel domov.
VII. Aman je potrestaný
Kráľ s Amanom došli k Ester na hostinu a opýtal sa jej, čo si praje. Ona mu povedala, že ona a jej národ sú vydaný na zabitie neprajníkovi. Keď sa kráľ opýtal, kto to je, povedala, že Aman. Kráľ sa veľmi nazlostil a vyšiel do záhrady. Aman prosil Ester o zmilovanie. Keď sa kráľ vrátil, našiel Amana na pohovke, kde spočívala Ester a ešte väčšmi sa rozčúlil, že chce kráľovnú znásilniť. Keď jeden z komorníkov spomenul kráľovi šibenicu, ktorú mal vo svojom dome, nakázal na nej obesiť Amana.
VIII. Židia sa bránia
Asuer daroval Ester Amanov dom. Priznala sa, že Mardochej je jej strýc. Kráľ dal zobrať Amanovi svoj prsteň a dal ho Mardochejovi. Ester padla kráľovi k nohám a prosila ho, tak vydal nový výnos, ktorým dovolil Židom brániť svoje životy. Židia sa veľmi tomu radovali.
IX. Sviatok Purim
Židia sa zhromaždili a dali na odpor proti nepriateľom, pričom v Súzach pozabíjali 500 mužov. Na prianie Ester dal kráľ rozkaz, aby na druhý deň povešali 10 Amanových synov. Aj v ostatných krajinách Židia pozabíjali spolu 75000 mužov, no ich majetok si nerozdelili. To sa stalo na trinásty deň mesiaca adar a na štrnásty deň už nezabíjali. Mardochej rozposlal listy všetkým Židom a vyhlásil štrnásty a pätnásty deň za sviatočné, tzv. Purim, kedy budú všetci hodovať a rozdelia sa aj s chudobnými.
X. Mardochejova moc
Nato kráľ Asuer uvalil daň na celú krajinu. Mardochej, druhý človek po kráľovi, sa stal obľúbeným u Židov. Mardochej hovoril, že tie veci sa stali Božím riadením a spomínal sen, kde sa malý prameň rozrástol na rieku a zmenil sa na svetlo. Rieka, ktorá sa rozvodnila znamenala Ester. Dvaja draci boli on a Aman. Jeden lós bol ustanovený za Boží národ a druhý pre všetky národy.
Kniha Ester je o Božej prozreteľnosti, ale aj o osobnej zodpovednosti každého veriaceho - ľudí, ktorí sa neboja vyjsť zo svojej komfortnej zóny a riskovať. Bez toho sa nezaobíde ani naša spoločnosť. Aká je naša viera, čo je v našom srdci sa ukáže, keď dôjde na „lámanie chleba“. Ester to príkladne zvládla. Víťazstvo Ester a Mordochaja nad Hámanom je v konečnom dôsledku Božím víťazstvom nad silami temnoty.
Esther tým, že sa bola poslušným nástrojom v Božom pláne, zachránila svoj ľud. Vedela v správnom čase obozretne mlčať, aj odvážne v pravú chvíľu prehovoriť (por. ES 619). Stáva sa kráľovnou, ktorá aj vo svojej sláve nesie poníženie svojho ľudu.
Vo svete je aj zlo. Spôsobujú ho ľudia. Boh s ním nesúhlasí, jednoznačne ho odmieta a napokon premôže. Hoci sa zdalo, že s Božím ľudom je definitívne koniec, Pán Boh vypočul modlitby Židov. Ester nadovšetko milovala svoj národ. Životom dosvedčila, že tu je pre druhých. I keď o svojom pôvode nehovorila, v zlomovej chvíli sa priznala k Božiemu ľudu - hoci ju to mohlo stáť život.
Zhrnutie knihy Ester: Kompletný animovaný prehľad
Biblia nepodporuje anonymné, súkromné učeníctvo. Viera v Boha musí byť vždy osobná, je však proti duchu Písma schovávať ju; mať ju iba pre seba. Pán Boh nás zachránil, aby sme boli na požehnanie ďalším.
Hospodin a Izrael - a sú neoddeliteľné pojmy. Háman zostane navždy symbolom, že antisemitské zámery Pán Boh nakoniec vždy prekazí (2. svetová vojna). Zostáva zvrchovaným Pánom.
Bez Ester by neexistoval židovský národ, bez neho by sa nebol narodil Spasiteľ a bez Spasiteľa by bol svet stratený. Žiadny Háman nezvráti Božie plány smerujúce ku Kristovi. Každý rok židovskej náboženskej komunity sa začínal mesiacom Veľkej noci a končil mesiacom sviatku Púrím. Tak sa Izraelci rok, čo rok posilňovali zvesťou, že Hospodin je verný, neopúšťa svoj ľud, zachraňuje ho zo smrteľného nebezpečenstva (v Egypte pred faraónom, v Perzskej ríši pred Hámanom naplánovanou genocídou). Dáva svojmu ľudu radosť a pokoj.
My každú nedeľu oslavujeme víťazstvo Pána Ježiša Krista, ktorý sa pre našu záchranu obetoval, premohol toho diabla, hriech a smrť, otvoril nám kráľovstvo pokoja a radosti. Aj my smieme vyznávať: „Pán je mojím spomocníkom, nebudem sa báť, veď čo mi urobí človek.“ (Žid 13, 6).
Sú momenty, ba aj dlhšie obdobia, keď sa zdá, že Pán Boh mlčí. „Opraty dejín“, réžiu sveta má však v rukách Hospodin, nie mocní dôb minulých či prítomných.
Amen.