Čo to znamená "pohoršiť"? V biblickom kontexte to znamená viesť niekoho k hriechu, spôsobiť, že stratí vieru, alebo ho odvrátiť od Boha. Ježiš zdôrazňuje závažnosť tohto činu, najmä ak sa týka tých, ktorí sú zraniteľní a potrebujú duchovnú ochranu.
Ježiš a deti
Spravodlivosť a Viera
Spravodlivý človek je pre tých, ktorí veria v Boha Biblie, veľmi dôležitý. Je to otázka absolútnej existencie - veď podľa Písma sa do života vo večnosti dostanú iba spravodliví ľudia. Údelom tých ostatných je večné trápenie. Najdôležitejšou úlohou kresťanov - nad všetky ostatné - je: získanie a udržanie svojho spasenia, a tiež aby boli v tomto cieli nápomocní iným. K tomuto je však nutné stať sa už tu na zemi spravodlivým človekom, a aj ním zostať.
Ako sa Dá Získať Spravodlivosť?
Apoštol Pavol zhrnul odpoveď na túto otázku takto: „...tak usudzujeme, že sa človek ospravedlňuje vierou bez skutkov zákona.“ (Rim 3,28) Tieto slová o ospravedlnení podáva Písmo ako centrálne vyhlásenie, ktoré znamená základ kresťanskej viery. Vyjadruje to, že sa nestávame spravodlivými pred Bohom vďaka svojim dobrým skutkom, ale výhradne skrze vieru v Ježiša Krista. Toto je v protiklade so všeobecným ponímaním, ktoré má sklon automaticky túto otázku vysvetľovať nasledovne: spravodlivý je ten človek, ktorý činí dobré skutky, tak ako hriešnik konajúci hriešne skutky.
Podľa Jeho zmýšľania, ktoré poznáme z Písma, človek nie je hriešny preto, lebo činí hriech, ale preto činí hriech, lebo už je hriešny. Vyjadruje tým svoju prirodzenosť, skrytý stav jeho vnútra - srdca aj ducha. Takisto spravodlivý človek sa nestáva spravodlivý tým, že koná spravodlivo. Opak je pravdou - dobré veci je schopný robiť vtedy, keď už je spravodlivý. A keďže naše skutky určuje vnútorný duchovný stav - toto je koreň, skutky sú už iba ovocím.
Podľa tohoto kvôli Adamovmu pádu, na každého človeka vplýva hriech, t. z. že každý človek sa narodil s hriešnou prirodzenosťou a nikto sa na tejto planéte nenarodil ako spravodlivý (so spravodlivou prirodzenosťou). Morálny Zákon daný ľudstvu skrze Mojžiša priniesol známosť, no skutočne oddaných nasledovníkov udivil tým, že ani s vypätím všetkých svojich síl, nedokážu žiť tak, aby ho neporušili, to znamená, že človek nedokáže žiť bez hriechu. Aj toto nám potvrdzuje, že ani známosť, ani prijatie Zákona samo o sebe nikoho neoslobodí z moci hriechu, čo nám zase potvrdzuje, že hriech je väčšia duchovná sila, než sme my sami.
Výchova Detí v Kresťanskom Duchu
Výchova detí v kresťanskom duchu je obrovská zodpovednosť.
Vychovávanie detí k láske k Bohu
Dieťa je požehnanie, to je odmena. Boh úplne otvorene o tomto hovorí. Manželstvo nie je dané na sebectvo, manželstvo je dané na darovanie života. Kristus hovoril k tomu, že ani nesiali, ani nežali a jednoducho nie sú ustarostení. Ale so zodpovednosťou sa aj zvieratá dokážu starať o svoje mláďatá. Jednu generáciu vlastne pustia do života a ide ďalšia. Nemôžeme sa pozerať na to, že ako sa oni môžu zabávať, namiesto zaobstarávania potravy, alebo ako sedia na vajíčku, aby vysedeli to mláďa. Človeka nemá byť, že je sám pre seba, ale pre iného. A vrcholom je, urobiť všetko pre toho iného.
Žalm 127,3 hovorí: „Hľa, dedičstvo od Hospodina sú synovia, odmena je plod života.“
Ako strely v ruke hrdinu, tak synovia mladosti. Sú zapojení v duchovnom boji a sú aktívni. Požehnanie detí skutočne pochádza od Boha.
Žalm 115,13 hovorí: „Požehná tých, ktorí sa boja Hospodina, malých s veľkými. Teda množenie sa, je požehnanie. Narodenie dieťaťa je požehnanie. Deti nezoberú požehnanie, ale prinesú ho. Úplne zmenia atmosféru. V rodine, kde sú deti je úplne zvláštna atmosféra.
Božia vôľa je, že požehnanie bude na našich deťoch, na našom potomstve, ako ho videl Abrahám, že je to jedno požehnanie, ktoré začalo. A to, aby sme posilňovali náš národ, požehnanú generáciu. Zase len prehlasovať Božie Slovo. Diabol ich neukradne, nevezme ich do zajatia. Treba im dať postaviť naproti a len tak sa dajú zachrániť deti od diabla, od zlodeja.
V 1. Mojžišovej, ktorá je s pradávnym príbehom, hovorí o plodnosti, ale báli sa neplodnosti a toto veľa hovorí o tom, ako sa Boh vidí požehnanie detí. V tomto období toleroval mnohoženstvo. Aj prepustenie ženy bolo dovolené kvôli tvrdosti srdca ľudí. A Boh potom vypočul tieto modlitby. V tomto období boli ešte aj iné zdravotné okolnosti, podmienky. Chcela hlavne z tohto vyniesť, že milovali deti a chceli ich. Že to bola hanba, ak niekto nemal dieťa, ak sa nenarodilo dieťa. Ak niekto nemal deti bolo to spravodlivé od ľudí odsúdenie. Ale bola potreba toho.... V pokročilom roku porodila Alžbeta Jána Krstiteľa. A Boh sňal z nej to pohanenie. Zlá mentalita je, keď sú deti zlé, ale keď nie sú, tak to nie je zlé.
Deti veriacich sú sväté. Treba vedieť, že tieto deti sú sväté. Aj Otec ich miluje aj Svätý Duch ich miluje. Božia prirodzenosť je, že miluje deti. Má rada deti a nechce ani slovami ani skutkami búrať, ale chce budovať. Otcovská láska, ktorou nás miluje, že nás vychováva, karhá. V tom sú aj obmedzenia, teda nedá hneď všetko čo by sme chceli, ale vyučuje nás zároveň. Budovať myseľ na nasledovanie Božej cesty.
V Matúšovi 19 v 13. verši sa píše o tom, ako prinášali deti k Ježišovi, aby na ne vložil ruky a modlil sa. Ale učeníci ich karhali. Ježiš im povedal: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takýchto je Božie Kráľovstvo“. A teda určite dieťa je vhodné k tomu, aby Jeho bolo Božie Kráľovstvo. Z tejto situácie je vidieť, že prijatie dieťaťa a jeho milovanie je pre Neho veľmi dôležité.
| Téma | Biblický odkaz | Význam |
|---|---|---|
| Pohoršenie maličkých | Marek 9:42 | Závažné dôsledky pre tých, ktorí vedú iných na scestie |
| Ospravedlnenie | Rimanom 3:28 | Človek sa ospravedlňuje vierou, nie skutkami |
| Požehnanie detí | Žalm 127:3 | Deti sú darom od Boha a požehnaním |
Ochrana Pred Pohoršením
Ježiš v Matúšovi 18/10 hovorí: „Hľaďte, aby ste neopovrhli niktorým z týchto maličkých! Lebo hovorím vám, že ich anjeli v nebesiach ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ Je neuveriteľné, aké tajomstvo tu prezradil Ježiš. Ak je s ním narábané zle, ak sú tvrdí na dieťa, tak títo anjeli dávajú na zodpovednosť dospelých, v danom prípade rodičov. Teda nechovať sa k nim tak, aby v ich viere mali nejaké negatívne následky. Surové hádanie sa medzi rodičmi a rozvod o tom, už ani nehovorme. Toto nie je otázka. Lebo ak sa s dieťaťom zle zaobchádza, tak sa na nich hnevá a už vonkoncom nemajú dobrý osud.
"Kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma." (Matúš 18:5) Tieto slová zdôrazňujú, že starostlivosť o deti je prejavom lásky k samotnému Ježišovi. Je to výzva k ochrane a podpore tých najzraniteľnejších v našej spoločnosti.
tags: #biblia #kto #pohorsi #mojich #najmensich