Biblická fráza "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí", ktorú vyslovil Ježiš Kristus, má hlboký význam, ktorý presahuje len medicínsky kontext. Odkazuje na duchovnú potrebu hriešnikov a tých, ktorí si uvedomujú svoju nedokonalosť a potrebujú Božie milosrdenstvo.
Evanjelium podľa Matúša 9,10-13 uvádza: „Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ On to začul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.“ Tieto slová pripomínajú, že Ježiš prišiel na svet, aby spasil hriešnikov, nie tých, ktorí sa považujú za spravodlivých.
Ježiš stoluje s hriešnikmi
Povolanie Matúša
Príkladom toho je aj povolanie Matúša, mýtnika, ktorý bol v spoločnosti považovaný za hriešnika. Evanjelium hovorí: „Keď odtiaľ Ježiš odišiel, videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním.“ (Matúš 9,9)
Matúš neváhal a nasledoval Ježiša, čo ukazuje, že každý, bez ohľadu na svoju minulosť, má možnosť zmeniť svoj život a nasledovať Krista. Ježiš mu ponúka novú životnú šancu, nový zmysel života. Lebo tam, kde iní už „človeka odpísali“, práve tam prichádza Ježiš so svojou ponukou. Boh nepozerá pohľadom ľudí, ani ho netrápi verejná mienka či minulé pády, zlyhania a chyby. Cieľom jeho záujmu je vždy človek a jeho spása. Tak vstaňme a poďme v dôvere za ním, kam nás zavolá.
My, hoci sme veriaci, koľko sa vypytujeme, keď od nás Ježiš niečo žiada? Matúš vstal a nasledoval ho.9,9-13 Mk 2,13-17; Lk 5,27-329,9 Mt 4,19; 8,19.22 10 Keď potom stoloval v dome, prišli ta aj mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s Ježišom a s jeho učeníkmi.9,10 Mt 11,19; 21,31 11 Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Ako to, že váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“9,11 Lk 15,1-2 12 On to počul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.
Ježiš jedných priťahuje, druhých pohoršuje. Priťahuje bývalých Matúšových kolegov, ktorých Matúš pozval na rozlúčku so starým životom. Zároveň má príležitosť predstaviť im svojho záchrancu, Ježiša. Ten sa stáva magnetom i pre ďalších hriešnikov, s ktorými stoluje. Ježiš tým nevyjadruje svoj súhlas s nimi, ale svoj záujem o nich. On prijíma zavrhnutých, opovrhovaných. Preto si vyslúži kritiku od farizejov, strážcov zachovávania zákona. Ježišovo stolovanie s hriešnikmi totiž znamená frontálny útok na ich predstavu o oddelenosti. Farizeji oddelenosť od sveta chápali ako oddelenosť od ľudí tohto sveta. Oddelenosť od hriechu chápali ako oddelenosť od hriešnikov. Preto sa stránili hriešnikov. A hriešnici sa stránili ich. Ježiš sa nestráni hriešnikov, práve naopak.
Prečo sa Ježiš nestráni hriešnikov? Z toho istého dôvodu, pre ktorý sa lekár nestráni pacientov. Ako lekár a pacient patria neodmysliteľne k sebe, tak i Ježiš a hriešnici. Oni sú Ježišovými pacientmi. Stať sa jeho pacientom však môže len ten, kto spĺňa jednu podmienku. Musí byť pacientom, ktorý o svojej chorobe vie. Musí byť hriešnikom, ktorý vie o svojej hriešnosti. Lebo v Ježišovej ambulancii niet miesta pre zdravých. Náš hriech nie je pre Ježiša dôvodom, aby od nás bočil, práve naopak. Je dôvodom, aby nás liečil. Preto sa stal priateľom hriešnikom. Nie aby schvaľoval náš hriech, ale aby ho liečil. Preto je cirkev nemocnicou pre chorých ľudí. Liek, ktorý Ježiš ordinuje svojim pacientom, je pokánie. Keď povolal Matúša za sebou, tým ho zároveň povolal k pokániu.
Milosrdenstvo a obeta
Dôležitým aspektom tohto učenia je aj uprednostňovanie milosrdenstva pred obetou. Ježiš hovorí: „Choďte a naučte sa, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.‘ Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ (Matúš 9,13)
Tieto slová zdôrazňujú, že Bohu záleží viac na našej láske a milosrdenstve k blížnym ako na formálnych náboženských úkonoch.
Kniha proroka Ozeáša 6,4-6 pridáva: „Čo si s tebou počať, Efraim? Čo si s tebou počať, Júda? Vaša láska je ako ranný oblak a ako rosa, ktorá pominie za rána. Preto som ich okresával skrze prorokov, zabíjal slovami svojich úst, aby tvoja spravodlivosť vyšla ako svetlo. Lebo milosrdenstvo chcem, a nie obetu a poznanie Boha viac ako celopaly.“
Ak sa bližšie pozrieme možno na meno tej skaly, budeme vidieť, že tam kde končí skala a začína akoby tvar, vôňa, farba, chuť chleba, sú vyrazené tri z desiatich božích prikázaní. Potom pokračujeme štvrtým ale zrazu sa nám šieste stráca. A tak ak sme umiestnili piate božie prikázanie nie celkom tak tradične v doske, ale dali sme ho až niekde dole do šeolu, tak uvažujeme o tej prosbe, ktorá je v Otčenáši - neuveď nás do pokušenia ale zbav nás Zlého. Tak prosíme Krista už v Dekalógu modlitbou, ktorá v prosbe odznieva v modlitbe Otčenášu. A takto by sme vedeli na každé Božie prikázanie nájsť nejaké miesto, kde vlastne odznieva prosba na splnenie niektorého z Desiatich božích príkazov.
Oltár je symbolom obety. Obety, ktorá premieňa tú tvrdosť na chlieb, príkaz na lásku, utrpenie nie na bolesť ale utrpenie na premenu ľudského srdca, v ktorom je skala, na chlieb. Nemyslieť na ten kameň, ktorý máme v rukách, keď chceme kameňovať ženu pristihnutú pri cudzoložstve, zobrať slovo Ježiša Krista vážne a zobrať namiesto kameňa spravodlivosti chlieb milosrdenstva a odpustenia. To je utrpenie, ktoré prežívame s Kristom prechádzajúc celým mystériom oltára, ktorý je otvorený pre tých, ktorí túžia po zmene: kameňa na chlieb, zákona na lásku, trestu na odpustenie.
Nastáva zvláštna zmena, či sa dokážeme Otčenášom premodliť do stavu zmeny nášho srdca? ...kde ak tvrdosťou máme ochotu hodiť do niekoho skalu, či máme schopnosť a lásku hodiť - tak v úvodzovkách - do neho chlieb svojho srdca?
Tabuľka: Porovnanie prístupu farizejov a Ježiša ku hriešnikom
| Aspekt | Farizeji | Ježiš Kristus |
|---|---|---|
| Vzťah k hriešnikom | Stránili sa ich, považovali ich za nečistých | Stoloval s nimi, prejavoval im lásku a záujem |
| Priorita | Zachovávanie zákona a rituálov | Milosrdenstvo a odpustenie |
| Cieľ | Oddelenosť od hriechu a hriešnikov | Spása hriešnikov |
Máme veľkú nádej. Nádej, ktorú sme dostali narodením. Tá nádej sa volá Boh. Je to synonymum lásky. Môžeme mu veriť. Môžeme sa oň oprieť. Môžeme pred ním plakať. Môžeme prosiť o odpustenie. Boha prosiť o odpustenie za naše hriechy, dokázať sa pokloniť pred krížom. Vidieť kríž vo svojej mysli ako najlepšie ustlané lôžko. On na ňom za nás zomrel. My na kríž môžeme dávať svoje starosti. Poprosiť ho, aby nám pomohol prejsť našu cestu a aby nás podoprel, aby nám odpustil, ak sme sa na ceste pošmykli. Ak na nej padáme a kĺžeme sa. Veď kto je bez viny?
Eucharistia a inklúzia
Sväté prijímanie pre každého? Augsburský biskup Bertram Meier povedal: „Neodopierajme Eucharistiu nikomu, kto to o ňu žiada. Keď zostávame v úzkom uzavretom kruhu, zrádzame eucharistický životný štýl. Je preto najvyšší čas opustiť mentalitu bunkra a otvoriť sa.“
Zdá sa, že rovnakú chybu už nechce zopakovať, preto sa snaží držať prst na pulze doby, aby mohla pulzovať v jeho rytme. V mysli mi rezonuje opis jedného známeho, ktorý už desaťročia pracuje vo Švajčiarsku a navštevuje tamojšie chrámy. Na západnú „pohostinnosť“ nedá dopustiť: „Na prijímanie tam chodia všetci, na spoveď už nikto. Tento prístup mu dáva pocit, že aj Boh ho prijíma a že ho neodsudzuje. Jednoducho sa tam necíti ako kresťan druhej kategórie. „Nie ste Vy na Slovensku príliš prísni?“, pýta sa hlasom „kolektívneho“ svedomia a vytiahne pritom povedomé zbrane citujúc slová Ježiša Krista: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.
Práve na tento biblický arzenál sa oplatí pozrieť trochu bližšie. V pamäti mi utkvela štúdia nemeckého biblistu Lothara Wehra, ktorá sa zamerala na kánonické evanjeliá a Pavlove listy cez optiku hostín. Podľa profesora Novej zmluvy však musíme rozlišovať medzi Ježišovými „hostinami s hriešnikmi“ a jeho eucharistickou hostinou. Zbožných Židov však nesmierne provokovala iná skutočnosť. Nedokázali stráviť Ježišove bankety s verejnými hriešnikmi.
Podľa profesora Wehra robia súčasní liberálni teológovia nesprávny záver, keď kladú Ježišove hostiny na jednu kvalitatívnu úroveň. Na jednej strane Biblia dosvedčuje, že Ježiš verejne stoloval s hriešnikmi a nevylučoval nikoho, kto túžil po jeho prítomnosti. No na druhej strane je posledná večera, kde Ježiš poprvý krát ponúkol „eucharistické menu“, iný level. Samozrejme toto rozlišovanie neznamená, že Ježišovi žiaci nie sú hriešnici; ich situácia je však už situáciou po obrátení. Profesor Wehr vidí tento krok obrátenia zrealizovaný v krste.
V čom teda spočíva zásadný rozdiel medzi eucharistickou hostinou poslednej večere a hostinami hriešnikov, ktoré mal Ježiš vo veľkej obľube? Túto líniu preberá a rozvádza aj svätý apoštol Pavol vo svojich listoch, keď ako eucharistických hostí vníma plných členov Cirkvi. Apoštol národov dokonca neváha odobrať jednej hostine prívlastok „Pánova“ pre nezhody medzi jej účastníkmi.
Novozákonné svedectvá nás teda privádzajú k záveru, že plná účasť na Eucharistii predpokladá a vyžaduje vieru človeka nielen v zmysle dôvery, ale aj viery v konkrétne obsahy. Nemôžem jesť Kristovo telo, keď „nejem“ aj jeho slová a postoje. Svätý Augustín pripomína, že slovom „amen“ pri prijímaní Eucharistie sa my sami stávame Kristovým telom, teda súčasťou Cirkvi. Eucharistia pre každého je teda lákavá výzva, ale nekončí bodkou ani výkričníkom.
Dnešný evanjeliový úryvok nám prináša úžasnú správu: Ježišovo slovo dokáže zmeniť náš život. Mýtnik Matúš by nám o tom vedel najlepšie rozprávať. Jedinou krátkou vetou ho Ježiš vytrhol z jeho doterajšieho spôsobu života a pozýva ho k nasledovaniu. Ponúka mu novú životnú šancu, nový zmysel života. Lebo tam, kde iní už „človeka odpísali“, práve tam prichádza Ježiš so svojou ponukou. Boh nepozerá pohľadom ľudí, ani ho netrápi verejná mienka či minulé pády, zlyhania a chyby. Cieľom jeho záujmu je vždy človek a jeho spása. Tak vstaňme a poďme v dôvere za ním, kam nás zavolá.
TIP NA DNES: Poďakujem Bohu za konkrétny okamih v mojom živote, kedy ma našiel sedieť spútaného na mýtnici hriechu, opusteného, opovrhnutého a povolal ma k novému životu.
Nedeľa 11. 06. 10. „Poznávajme, usilujme sa poznať Pána: jeho príchod je istý ako zornica. Čo mám robiť s tebou, Efraim? Čo mám robiť s tebou, Júda? Vaša láska je ako ranný mráčik a ako rosa, ktorá zrána pominie. Preto som ich okresával skrze prorokov, zabíjal slovami svojich úst. Spravodlivosť moja jak svetlo vychádza. Žalm - Ž 50, 1+8. 12-13.
A neochabol vo viere, ani keď videl, že jeho telo je už odumreté - veď mal skoro sto rokov - a že je odumreté aj Sárino lono. A nezapochyboval nedôverčivo o Božom prisľúbení, ale posilnený vierou vzdával Bohu slávu, pevne presvedčený, že má moc aj splniť, čo prisľúbil. A nielen kvôli nemu bolo napísané: „Počítalo sa mu to,“ ale aj kvôli nám.
Ježiš jedných priťahuje, druhých pohoršuje. Priťahuje bývalých Matúšových kolegov, ktorých Matúš pozval na rozlúčku so starým životom. Zároveň má príležitosť predstaviť im svojho záchrancu, Ježiša. Ten sa stáva magnetom i pre ďalších hriešnikov, s ktorými stoluje. Ježiš tým nevyjadruje svoj súhlas s nimi, ale svoj záujem o nich. On prijíma zavrhnutých, opovrhovaných. Preto si vyslúži kritiku od farizejov, strážcov zachovávania zákona. Ježišovo stolovanie s hriešnikmi totiž znamená frontálny útok na ich predstavu o oddelenosti. Farizeji oddelenosť od sveta chápali ako oddelenosť od ľudí tohto sveta. Oddelenosť od hriechu chápali ako oddelenosť od hriešnikov. Preto sa stránili hriešnikov. A hriešnici sa stránili ich. Ježiš sa nestráni hriešnikov, práve naopak.
Prečo sa Ježiš nestráni hriešnikov? Z toho istého dôvodu, pre ktorý sa lekár nestráni pacientov. Ako lekár a pacient patria neodmysliteľne k sebe, tak i Ježiš a hriešnici. Oni sú Ježišovými pacientmi. Stať sa jeho pacientom však môže len ten, kto spĺňa jednu podmienku. Musí byť pacientom, ktorý o svojej chorobe vie. Musí byť hriešnikom, ktorý vie o svojej hriešnosti. Lebo v Ježišovej ambulancii niet miesta pre zdravých. Náš hriech nie je pre Ježiša dôvodom, aby od nás bočil, práve naopak. Je dôvodom, aby nás liečil. Preto sa stal priateľom hriešnikom. Nie aby schvaľoval náš hriech, ale aby ho liečil. Preto je cirkev nemocnicou pre chorých ľudí. Liek, ktorý Ježiš ordinuje svojim pacientom, je pokánie. Keď povolal Matúša za sebou, tým ho zároveň povolal k pokániu.
Mt 9, 9 - 13 Je ďalší pracovný deň a mýtnik Matúš sedí v práci tak, ako to bolo včera či predvčerom. Netuší, ako sa dnes zmení jeho život. V istej chvíli prichádza Ježiš a hovorí mu len tieto tri slová: „Poď za mnou.“ Matúš vstáva a ide. Evanjelista - ktorým je samotný Matúš - nespomína, že by sa Ježiša začal vypytovať, kam má ísť, prečo, načo a na ako dlho. Pritom to bol hriešnik, ktorý však na slovo Pána robí to, čo mu káže.