Biblia: Telo ako chrám - Význam a kontext

Jedným z najčastejšie vyslovovaných prianí je prianie životnej pohody a pevného zdravia. Ak je zdravie narušené a na človeka doliehajú tiene choroby, potom sa človek nedokáže plne tešiť zo žiadnej inej hodnoty v živote. Zdravie dostávame ako vklad do života zadarmo, a možno preto si ho tak málo vážime! Spravidla si ľudia zdravie začínajú vážiť až vtedy, keď ho stratia, žiaľ, mnohokrát už býva neskoro.

Definícia Svetovej zdravotnej organizácie hovorí: „Zdravie je stav celkového blaha telesného, duševného a sociálneho, nespočíva teda len na stave bez nemocí a neduhov.“ Zdravie nezahŕňa iba telo, ale týka sa aj mysle a srdca človeka. Ľudia môžu byť fyzicky zdraví, pokiaľ však majú nejako narušenú myseľ, sú veľmi vážne chorí. Zdravie je ideál pre človeka.

Napriek veľkému rozmachu lekárskeho poznania trpí veľká časť ľudstva najrôznejšími chorobami a väčšina obyvateľov našej planéty zomiera predčasne. Stovky miliónov ľudí tretieho sveta trpia podvýživou z nedostatku potravy, nemajú dosť čistej vody a to oslabuje odolnosť ich organizmu voči chorobám. V priemyselne rozvinutých krajinách naopak zdravie narušuje nadbytok. Zdravie je teda výsledkom súčinnosti mnohých rôznych faktorov, z ktorých niektoré môžeme ovplyvniť a iné nie.

Preto je nutné dôkladne sa zaoberať týmito otázkami a zodpovedne hľadať tie najlepšie návody pre upevnenie vlastného zdravia. Je zvláštne, že Biblia nám aj v tejto dôležitej oblasti poskytuje mnoho veľmi cenných základných rád. Boh do nej nechal zaznamenať všetko, čo je pre nás dôležité. Otázka štýlu ľudského života, otázka zdravia podmieňuje naše šťastie, životnú pohodu a tiež úspešnosť v živote. Boh si želá, aby sme boli spokojní a šťastní, a preto nám dal návod, ako máme o zdravie tela a ducha správne dbať.

Rovnako ako výrobca zložitého a výkonného zariadenia poskytuje užívateľovi podrobný návod na používanie a pokyny na údržbu, urobil to aj Boh. Keď si prečítame správy v evanjeliách, zisťujeme, že Ježiš Kristus viac ako polovicu svojho času venoval uzdravovaniu ľudí (Mat 9,35.36; Sk 10,38). Boh najlepšie vie, že skutočnou príčinou všetkých chorôb je hriech, ktorý narušil ľudskú povahu i fyzické zdravie. Kristus odhalil, že pôvodcom všetkých zlých vecí je „diabol“, ktorého nazval „zlodejom“, pretože prišiel človeka „okradnúť, zabíjať a spôsobiť skazu“ (Ján 10,10). Boží Syn však prišiel človeka obratého o zdravie, šťastie a nádej zase pozdvihnúť. Prišiel, aby v nás všestranne obnovil Boží obraz. Chce nám vrátiť duchovné i telesné zdravie.

Vhodne to vystihol Ján v 3 Ján 2: „Prajem ti, aby si vo všetkom prospieval a bol zdravý, ako prospieva tvoja duša.“ Boh na počiatku poskytol ľuďom všetky podmienky k šťastiu. Hriech síce toto Božie želanie narušil, ale nezmaril. Z celej Biblie vysvitá, že Bohu ide stále o ľudské šťastie. Jer 17,14 píše: „Uzdrav ma, Hospodine a budem uzdravený.“ Len Bohom duchovne a telesne uzdravení jedinci môžu úspešne pomáhať iným a sú oveľa výkonnejší. Zvlášť v službe pre Boha. Boh v starozákonnej dobe vyžadoval, aby kňazi boli zdraví.

Keď si Boh vyvolil izraelský národ za vzorový ľud, dal mu okrem iného i mnoho zdravotných pokynov. Nielen učenie o Bohu, ale aj praktický život, šťastie, medziľudské vzťahy, zdravie ľudí - to všetko malo dokazovať, že Izraeliti veria pravému Bohu a žijú podľa najlepších zásad. Preto Mojžiš napísal: „Ak budeš naozaj poslúchať Hospodina … a počúvať jeho prikázania a dbať na všetky jeho nariadenia, nepostihne ťa žiadna choroba, ktorá postihla Egypt.

Telo ako chrám Ducha Svätého

Apoštol Pavol napísal: „Alebo neviete, že vaše telo je chrám Ducha Svätého, ktorý je vo vás …? Neviete, že preto už nepatríte sebe? Boli ste predsa kúpení za vysokú cenu. Keď spojíme vlastné úsilie a poslušnosť Božích pokynov s Božím požehnaním, určite sa dostavia výsledky (2 Moj 23,25).“

Dnešná lekárska veda dokazuje svoje tvrdenia dôkladnými výskumami a štatistickými údajmi. Vedci sa zameriavajú na skúmanie a porovnávanie rôznych skupín obyvateľov, ktorí sa k otázke životosprávy stavajú rôzne. Pri jednom výskume v USA sa porovnávala skupina adventistov s. d. s ostatnou populáciou v Kalifornii. Aké boli výsledky? Citujem z knihy Na čo ľudia umierajú, ktorú napísal expert v oblasti výživy v OSN, Erik P. Eckholm: „Naproti tomu nepodrýva rakovina a srdcové choroby zdravie príslušníkov cirkvi ASD v takej miere ako zdravie ostatných Američanov. Jedia bezmäsité jedlá, málo tučné jedlá, nepijú alkohol a nefajčia.“

Je dôležité ako sa stravujeme, čo jeme a pijeme? Môže to podstatne ovplyvniť naše zdravie? Až donedávna sa tejto otázke venovalo len málo pozornosti. Z biblickej správy o stvorení človeka zisťujeme, že Boh ľuďom odporučil tú najzdravšiu stravu. „Boh tiež povedal: Hľa, dal som vám na celej zemi každú bylinu nesúce semená i každý strom, na ktorom rastú plody so semenami. TO BUDETE MAŤ ZA POKRM.“ (1 Moj 1,29) Boh prispôsobil ľudský organizmus pre príjem rastlinnej stravy, a preto dal ľuďom uvedené pokyny.

Prví ľudia mali jesť zeleninu, ovocie, obilniny a orechy. Táto strava, ak je dostatočne vyvážená a pestrá, je tou najzdravšou a dostačujúcou stravou. Je pozoruhodné, že ľudia, ktorí jedli výlučne vegetariánsku stravu, sa dožívali pre nás nepochopiteľne vysokého veku. Adam sa podľa Biblie dožil 930 rokov. Keď Boh dával Noemovi pokyny, aby do archy uviedol jednotlivé zvieratá a zachránil ich pri potope, rozdelil zvieratá na „čisté“ a „nečisté“.

„Čistých“ mal vziať do archy po siedmich pároch (1 Moj 7,2), zatiaľ čo „nečistých“ len po jednom páre. Čo znamenalo toto rozdelenie? To nám objasňuje Biblia ďalej. Akonáhle Noe so svojou rodinou vystúpil z archy, všetko na zemi bolo pusté a oni nemali čo jesť. Preto (na prechodný čas) Boh ľuďom dovoľuje jesť mäso (niektorých) zvierat. Tých čistých bolo dostatok. Boh vedel, že ich ľudia budú po potope potrebovať k jedlu. Je však pozoruhodné, že Noe, ktorý celý život nejedol mäso, bol posledným dlhovekým človekom. Dožil sa 950 rokov (1 Moj 9,29). Vek ľudí vďaka degenerácii, hriechu a mäsitej strave začal rapídne klesať.

Žiaľ, že chuť ľudí bola a dodnes zostáva vášňou, ktorej ľudia obetujú aj svoje zdravie, životné šťastie a dĺžku života! Akonáhle Boh vyviedol izraelský národ z Egypta, musel mu konkrétne pripomenúť všetky dôležité pokyny pre život. Preto im na hore Sinaj vydal Desatoro napísané vlastným prstom. Preto ich postupne učil zásadám vzájomného spolužitia. Keďže v Egypte zabudli aj na zásady zdravého spôsobu života a stravovania, vydal im detailné odporúčania, ktoré druhy zvierat sú na požívanie, a ktoré sú nezdravé, nepožívateľné. Je to ako s rastlinami. Niektoré sú jedlé, niektoré nechutné a mnoho priamo jedovatých.

Božie konkrétne rozdelenie nachádzame v 3 Moj 11. kap. Od v. 1-8 hovorí o zvieratách. Zvieratá, ktoré Boh odporúča jesť (v mimoriadnych okolnostiach), musia mať rozdvojené kopytá a musia prežúvať. Ak nespĺňajú obe tieto podmienky, v záujme človeka je nekonzumovať ich. To sa týka zvlášť mäsa bravčového, králika a zajaca. Možno, že si kladieme otázku prečo. Uvediem niekoľko dôvodov: Bravčové mäso je príliš tučné, zvyšuje hladinu cholesterolu a v tuku je uchovávaných mnoho škodlivín, ktoré sa do neho vylučujú z organizmu zvieraťa. Ošípané na človeka prenášajú trichinózu. Tieto organizmy nezničí ani spoľahlivá tepelná úprava mäsa. Na človeka sa prenáša aj iné ochorenie - toxoplazmóza, a to nielen priamym stykom so zvieratami, ale zvlášť požívaním polosurového mäsa (bifteky). Králiky zase prenášajú chorobu tularémiu.

V tejto súvislosti je pozoruhodný záver 11. kapitoly. Boh sám hovorí: „Nepoškvrňujte sa… Ja som Hospodin, váš Boh.“ Sú totiž niektorí ľudia, ktorí tvrdia, že Kristus svojou smrťou zrušil aj Desatoro. Hovoria, že v čase milosti už nie sme pod zákonom a záleží len na viere človeka. Zdravotné zákony boli ľuďom dané vtedy keď aj princípy Desatora - hneď v raji. V tom čase neexistoval ešte písaný záznam, ľudia si svoje poznatky a skúsenosti odovzdávali ústne. To však neznamená, že by neexistovali.

Mravný zákon rovnako ako zdravotné princípy boli písomnou formou zachytené oveľa neskôr, až v dobe Mojžišovej. A preto nemohli mať len dočasnú platnosť. Organizmus dnešného človeka je predsa rovnaký, ako bol organizmus prvých ľudí. Čo škodilo im, neskôr Židom, ľuďom v dobe Ježiša Krista, to isté škodí aj nám.

Niektorí ľudia uvádzajú na obhajobu tohto tvrdenia niekoľko nepochopených textov z Biblie. Mat 15,11 Tu Kristus nehovorí o otázke čistého či nečistého mäsa, ale o tom, či je správne si podľa židovského zvyku obradne umývať ruky. Sk 10,9-16 Boh tu Petrovi obrazom nečistých živočíchov ukázal, že môže ísť a kázať evanjelium aj pohanom, ktorých doteraz považoval za nečistých. (v. 1 Kor 10,25 Apoštol rieši špecifický problém. V predajniach mäsa sa predávalo mäso (biblicky čistých zvierat - Sk 14,8-15) zvierat obetovaných pohanským modlám a niektorí kresťania si kládli otázky, či sa tým nepoškvrnia modloslužbou. Ani v tomto prípade nešlo o otázku jedenia čistého alebo nečistého!

V apoštolskej cirkvi niektorí ľudia dávali vonkajšie prejavy kresťanstva - jedlo, obrady, dodržiavanie vonkajších prejavov nad náboženstvo srdca a vzťahu ku Kristovi. Tento problém sa vyskytuje až dodnes. Niektorí ľudia robia napr. náboženstvo z vegetariánstva a tvrdia, že len oni budú spasení. Pavol tu a na ďalších miestach nerieši už jasne vyriešenú otázku čistého a nečistého mäsa, ale otázku nezdravého záslužníctva! (1 Tim 4,4; Žid 13,9.10; Tit 1,15) Otázka starostlivosti o vlastné zdravie je veľmi dôležitá, súvisí s naším zdravím, životným šťastím, s úspešnosťou v živote, ale rozhodne ju nemožno klásť do jednej roviny s vierou, ktorá nás vedie k spaseniu. Je dôležité, aby sme sa v živote riadili Božími pokynmi ohľadne zdravia, nemáme jesť nedoporučené mäso, ale nestavajme napr. otázku vegetariánstva ako podmienku spasenia!

V čase konca bude podľa Písma svet veľmi narušený a znehodnotený (Iz 24,1-5). Vedci dokázali, že škodliviny sa kumulujú v potravinovom reťazci, a pokiaľ ľudia jedia zvieratá, ktoré v sebe nahromadili veľké množstvo škodlivín, prijímajú ho v mäse, a preto sú chorí. Boh nám dnes dáva pokyny, aby sme sa vrátili k prostej rajskej vegetariánskej strave. A to je tiež v súlade s poslednými vedeckými výskumami a odporučeniami. Boh nás v dobe narušenej prírody vedie znovu k svojmu pôvodnému ideálu.

Keď sledujeme otázku alkoholu v Biblii, potom vidíme jeho negatívne následky. Biblia sa zmieňuje o konaní ľudí, ktorí pili alkohol a potom niesli trpké následky. Prvá zmienka je v súvislosti s rodinou Noema v 1 Moj 9,21-25. Následkom bola neúcta k rodičom a trest syna. Opilosť uviedla Lota do krvismilstva (1 Moj 19,31n). Kňazi v Izraeli mali zákaz požívať alkohol, keď prichádzali slúžiť do chrámu (3 Moj 10,9). Keď niekto urobil Bohu nazarejský sľub, nepil víno. Najobsiahlejšie pojednanie o škodlivosti alkoholu nachádzame v knihe Príslovia 23,29-35. Opití ľudia sa hádajú, kričia, bijú sa, padajú (v. Alkohol ľudí neodolateľne láka (v. Alkohol je jedom - uštipne ako had (v. Padajú zábrany, ľudia sa správajú neslušne, nemravne (v. Človek sa proti svojej vôli stáva otrokom tohto zlozvyku! Nakoniec potrebuje liečenie, ale škody v rodine, na vlastnom tele a vo vzťahoch k druhým často už nemôže napraviť!

Dnes máme k dispozícii veľa serióznych výskumov, štatistík a literatúry, ktorá dokazuje nesmiernu škodlivosť alkoholu. Uvediem len krátky citát z uvedenej knihy Na čo ľudia umierajú: „Alkohol a tabak sú spoločnými pôvodcami 3/4 všetkých rakovinových ochorení mužov v USA.“ Podobne škodlivé sú však aj ostatné drogy - a to nielen skutočné drogy ako LSD, marihuana, ópium, či drogy vyrábané z liekov. Veriaci človek by nemal svoje telo ničiť ani fajčením, požívaním kávy, čajov, ktoré obsahujú teín a ďalších nezdravých vecí.

Boh nám dal najvzácnejší dar - a to je náš život. Pozoruje nás, ako si ho vážime a večný život bude môcť dať iba tým, ktorí si tento najcennejší dar skutočne vážili. Ak sme niektorou z uvedených vášní zotročení, prosme Boha o silu k vyslobodeniu.

Pavol veriacim do Ríma napísal vzácnu radu - Rim 12,1.2. Kresťan má žiť plným, vyváženým a radostným životom. Náš život má byť striedmy. Čo to znamená? Je to umenie vyvážiť prácu a odpočinok, službu a zábavu, miernosť v jedle a v pití. Veriaci človek sa nemá prispôsobovať svetu (Rim 12,2). V čom? V spôsobe rekreácie, zábavy, v tom, čo počúva za hudbu, na čo sa díva (Iz 33,14.15). Položme si vždy otázku: Ako by sa v tejto situácii správal Kristus?

V poslednej dobe sa veľa hovorí o vyváženom a zdravom spôsobe života. V angličtine sa mu hovorí NEW START - kde každé písmeno znamená niečo dôležité pre zdravie. NEW START znamená NOVÝ ZAČIATOK.

Chlieb predstavoval v biblických časoch hlavnú potravinu a tiež najdôležitejší produkt starovekého Blízkeho východu. Chlieb sa zvyčajne piekol z jačmennej alebo pšeničnej múky, prípadne zo zmesi obilnín. Do chlebového cesta sa niekedy pridávala aj šošovicová alebo fazuľová múka. Z pohľadu Novej zmluvy je dôležité zmieniť pojem „chlieb každodenný“, o ktorý prosíme Otca v modlitbe Pánovej (Mt 6,11). Najčastejším výkladom tohto slovného spojenia je, že ide o prosbu o naplnenie našich každodenných životných potrieb. Pán Ježiš hovorí tiež o sebe ako „Božom chlebe“ alebo o „chlebe života“ a ukazoval tak na svoju dôležitosť pre spasenie a každodenné osobné duchovné nasýtenie veriacich (J 6,32-35). Človek totiž nepotrebuje iba fyzický pokrm, ale aj duchovný: Človek bude žiť nielen z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.

V kresťanstve je dôležité aj symbolické používanie chleba a vína pri Pánovej večeri. Chlieb tu predstavuje Kristovo telo obetované za naše hriechy a víno jeho nevinnú krv preliatu na kríži.

Keď Biblia hovorí o Pánovom chráme, nemá na mysli hocijakú sakrálnu stavbu či modlitebňu, ale jednu konkrétnu historickú stavbu. Boží chrám stával na Chrámovej hore v Jeruzaleme. Toto miesto bolo prorocky zjavené kráľovi Dávidovi, ktorý ho kúpil od Jebúseja Aravnu. Samotnú stavbu chrámu nakoniec zrealizoval Dávidov syn Šalamún okolo roku 960 pred Kr. (1 Kr 5-6). Jeruzalemský chrám bol, podobne ako predtým Mojžišov prenosný svätostánok, miestom bohoslužby a prinášania obetí. Bol akousi zväčšenou murovanou podobou Mojžišovho stánku a v priebehu histórie bol dvakrát prebudovaný.

Prvýkrát išlo o obnovu zboreného chrámu po návrate Izraelcov z babylonského zajatia, ktoré prebiehalo v rokoch 520 - 515 pred Kr., a po druhýkrát bol kompletne prestavaný medzi rokmi 19 pred Kr. a 64 po Kr. Túto druhú prestavbu chrámu inicioval kráľ Herodes Veľký a jej výsledkom bola podoba chrámu a jeho okolia, ktorú poznáme z evanjelií a spisov Jozefa Flávia.

Židovský chrám v Jeruzaleme bol rozbúraný rímskym vojskom roku 70 po Kr. Do dnešnej doby sa zachovali obvodové múry chrámového priestranstva, ktorého západný múr je v súčasnosti najposvätnejším miestom židovstva a neprestajne sa pri ňom stretávajú modliaci sa Židia.

V časoch Kristových pozostával chrámový komplex z nádvoria pohanov lemovaného Šalamúnovým stĺporadím, na ktoré mohli prísť aj príslušníci pohanských národov, potom z nádvoria žien, nádvoria izraelitov (mužov), a potom zo samotného chrámového nádvoria, na ktorom sa kňazi očisťovali a prinášali spaľované obete. Budovu chrámu tvorili dva hlavné priestory - svätyňa, kde na zlatom oltári prebiehalo pálenie kadidla a kde sa nachádzal sedemramenný svietnik a stôl s chlebami predloženia, a najsvätejšia svätyňa (svätyňa svätých), kde bola za oponou umiestnená truhla zmluvy.

Nová zmluva zdôrazňuje skutočnosť, že Boh „neprebýva v chrámoch učinených ľudskými rukami,“ ale jeho chrámom postaveným zo „živých kameňov“ je spoločenstvo cirkvi, v ktorom sa manifestuje jeho prítomnosť (Sk 17,24; 1Pt 2,5; Ef 2,20-22; 1Tm 3,15).

Dá sa povedať, že celá Biblia je doslova prešpikovaná chválami. Jednou z najdôležitejších úloh Božieho ľudu je chváliť Boha a uctievať ho. Biblia vyzýva ku chvále Boha všetko, čo dýcha (Ž 150,6). Podobu takejto chvály vidíme predovšetkým v knihe Žalmov, ktorá je zbierkou chvál a oslavných piesní. Odtiaľ pochádza slávne zvolanie „haleluja“, ktoré je výzvou ku chvále Boha a doslovne preložené znamená: Chváľte Pána! Chválu Boha však v Biblii nájdeme doslova vo všetkých knihách, od Genezis (Gn 14,20) po Zjavenie Jána (Zj 4,11; 5,12; 7,10-12; 11,17-18; 15,3-4; 16,5-7 a ďalšie).

Biblická hebrejčina používa pre chválenie Boha tri rôzne slovesá, ktorých doslovný význam nám pomáha porozumieť, akú podobu a intenzitu má mať chvála v životoch veriacich.

1 Korintským 3:16-17 hovorí: „Či neviete, že ste chrámom Božím a že Duch Boží prebýva vo vás? Ak niekto kazí chrám Boží, toho zkazí Bôh; lebo chrám Boží je svätý, ktorým ste vy.“

1 Korintským 3:1-23

1 A ja som vám, bratia, nemohol vravieť ako duchovným, ale jako telesným, ako nedospelým v Kristu. 2 Mliekom som vás napájal, a nemohol som vás kŕmiť ťažkým pokrmom, lebo ste ešte nemohli zniesť, ale ešte ani teraz nemôžete, 3 lebo ste ešte vždy telesní. Lebo kde je medzi vami závisť, zvada a rôznice, či azda nie ste telesní a nechodíte podľa človeka? 4 Lebo keď hovorí niekto: Ja som Pavlov, a iný: Ja Apollov, či azda nie ste telesní? 5 Ktože je tedy Pavel a kto Apollo krome toho, že sú služobníkmi, skrze ktorých ste uverili? A to každý, jako mu dal Pán: 6 ja som sadil, Apollo polieval, ale Bôh dal vzrast, 7 takže nie je ničím ani ten, kto sadí, ani kto polieva, ale Bôh, ktorý dáva vzrast. 8 A ten, kto sadí, i ten, kto polieva, sú jedno, a každý dostane svoju vlastnú mzdu podľa svojej vlastnej práce. 9 Lebo sme Božími spolupracovníkmi; Božou roľou, Božou stavbou ste. 10 Podľa milosti Božej, ktorá mi je daná, jako múdry staviteľ položil som základ, a iný stavia naň. Ale každý nech hľadí, jako naň stavia. 11 Lebo iný základ nemôže nikto položiť mimo toho, ktorý je položený, ktorým je Ježiš Kristus. 12 A jestli niekto stavia na ten základ zlato, striebro, drahé kamene, drevo, seno, slamu - 13 jedného každého dielo vyjde najavo, pretože to ten deň ukáže, lebo sa zjaví v ohni. A jedného každého dielo, jaké ktoré je, sám ten oheň zkúsi. 14 Ak ostane niečie dielo, ktoré postavil na základ, dostane mzdu; 15 ak zhorí niečie dielo, bude mať škodu, a on sám bude zachránený, ale tak ako skrze oheň. 16 Či neviete, že ste chrámom Božím, a že Duch Boží prebýva vo vás? 17 Ak niekto kazí chrám Boží, toho zkazí Bôh; lebo chrám Boží je svätý, ktorým ste vy. 18 Nech nikto sám seba nezvodí! Ak sa domnieva niekto medzi vami, že je múdry na tomto svete, nech je bláznom, aby bol múdry. 19 Pretože múdrosť tohoto sveta je bláznovstvom u Boha. Lebo je napísané: Ktorý lapá múdrych v ich chytráctve. 20 A zase: Pán zná myšlienky múdrych, že sú márne. 21 A tak nech sa nikto nechváli ľuďmi. Lebo všetko je vaše, 22 buď Pavel buď Apollo buď Kéfaš buď svet buď život buď smrť buď prítomné veci buď budúce, všetko je vaše, 23 a vy ste Kristovi, a Kristus Boží.

1Kor 3,2 - "Mlieko", t. j. začiatočná náuka. 1Kor 3,3 - "Žit len po ľudsky" znamená nemať zmysel pre duchovné veci. 1Kor 3,15 - Oheň, o ktorom je tu reč (i v predchádzajúcich veršoch), sa vzťahuje na Boží súd, ktorým musí prejsť každý. V 15. verši niektorí teológovia vidia implicitné potvrdenie očistca. 1Kor 3,19 - Jób 5, 13.

Boh stvoril človeka, vdýchol mu život a zasadil ho do raja. Eden bol prvým miestom Božej blízkosti. Ale prišiel hriech a človek bol vyhnaný. No Boh nezanechal človeka. On je všadeprítomný. Kdekoľvek pôjdeš - na vrchol hory či do hlbín mora - tam je On. Nebo je Božím trónom a zem jeho podnožou. Boh dal Mojžišovi plán svätostánku, miesta, kde bude prebývať jeho sláva. Keď bol dokončený, sláva Hospodina naplnila stánok. Oblak zostúpil. Neskôr Šalamún postavil chrám, ktorý tiež naplnila Božia sláva. A predsa sa spýtal: „Naozaj býva Boh na zemi?

Neskôr začali ľudia uctievať chrám a zabudli na Boha. Zostala im budova, ale stratili vzťah. On je všade. Nebo je jeho trón, zem podnožka jeho nôh. Na to, aby sme vstúpili do Božej prítomnosti, nepotrebujeme špeciálne budovy. Tu je niekto väčší než chrám! V Ňom prebýva plnosť Božstva. Dnes nemusíme ísť na špeciálne miesta, aby sme sa modlili k Bohu. Ako povedal Ježiš: „Ale prichádza hodina - a už je tu -, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Azda neviete, že ste Božím chrámom a že vo vás prebýva Boží Duch? Chrámom sme my.

Tvoje telo je príbytok Ducha Svätého. Ak si chrám, potom má tvoj život váhu. Nie si chrámom len ty sám. Boh stavia duchovný dom z mnohých živých kameňov. Ako dobré a milé je, keď bratia bývajú spolu! Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, pripravené ako nevesta ozdobená pre svojho ženícha. Od trónu som počul mohutný hlas: „Pozri, Boží stánok medzi ľuďmi.

Raz príde deň, keď Boh urobí všetko nové. Nové nebo, nová zem, nový Jeruzalem. … vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. Veď v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva. Miluješ „Boží dom“, stavbu, ktorá je z kameňa, a predsa ti má čo povedať o toľkých veciach. Je miestom, kde Boh víta svoj ľud a kde si ho on verejne uctieva. Pustovník, ktorý má žiť v ustavičnom spojení s naším Pánom, potrebuje čo najživšiu vieru v jeho božstvo, bez ktorej by upadol do nedbanlivosti či ľahostajnosti. Ako toho, kto ti ich ponúka,...

Tabuľka: Porovnanie stravy a zdravia medzi adventistami s. d. a ostatnou populáciou v Kalifornii