V kontexte kresťanskej viery je dôležité rozlišovať medzi pravými a falošnými prorokmi, ktorí môžu prichádzať v ovčom rúchu, no vnútri sú draví vlci.
Varovanie pred falošnými prorokmi
Ježiš Kristus varoval: "Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. Poznáte ich po ovocí." (Mt 7, 15-16). Toto varovanie je aktuálne aj po 2000 rokoch.
Evanjelium hovorí, že nie každý, kto hovorí "Pane, Pane!", vojde do kráľovstva nebeského. Preto je potrebné rozlišovať medzi tými, ktorí sa len tvária ako nasledovníci Krista a tými, ktorí skutočne žijú podľa jeho učenia.
Rozpoznanie falošných prorokov
Falošných prorokov spoznáme po ich ovocí. Dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.
Dôležité je teda skúmať učenie a skutky tých, ktorí sa prezentujú ako duchovní vodcovia. Sú ich slová v súlade s Bibliou? Vedú ich skutky k láske, pokoju a spravodlivosti?
Pravá cirkev Kristova
Naša cirkev evanjelická je pravá cirkev Kristova. To máme nadovšetko v tom, že je ona na samom Kristu založená. Nikto iný, sám Boh-človek Ježiš Kristus je základom i zakladateľom, Pánom i hlavou cirkve svojej, veď si ju on sám obeťou samého seba vydobyl, krvou vlastnou vykúpil, to je jeho drahokúpené dedictvo, ktoré mu nikto odcudziť a uchvátiť nemôže a nesmie.
Tedy nie človek, ale sám Boh v Synu svojom založil a štepil tú vinicu, ktorú cirkvou menujeme; nie človek je jej pánom, hlavou a správcom, ale sám on spravuje ju neviditeľne, ale mocne a požehnane, a predivne slovom svojím a sviatosťami, v ňom samom máme vykoupení skrze krev jeho, totiž odpuštění hříchů, on sám je ten vínny kmen a my sme jeho ratolesti, on sám hlava a my údy.
A ktorá cirkev toto verí, vyznáva a učí, a tak slovo Božie čistotné a úprimne káže a sviatosti pravé prisluhuje, tá je cirkev pravá Kristova.
Povinnosti údov pravej cirkvi
Keď nám svieti svetlo viery a čistého učenia, buďme bedliví napomenutia apoštolského : Viď tedy, aby svetlo, které jest v tobě, nebylo tmou. Keď sme osvobodení zpod jarma márnych ustanovení ľudských a privedení k svobode dietok Božích, plňme napomenutie apoštolovo: Protož v svobodě, kterou Kristus nás vysvobodil, stůjte a nezapletejte se opět v jeho služebnosti. Keď je nám jediným spoľahlivým pravidlom viery a života samé evanjelium Kristovo, dokazujme spasiteľnú jeho moc celým životom a obcovaním svojím, nech tak svieti svetlo života nášho před lidmi, ať vidí skutky naše dobré a slávi Otce našeho, kterýž v nebesích jest.
Ach, potrebné je toto napomenutie a povzbudenie dnes skorej a viac, než kedykoľvek dosiaľ! Je na čase, zvlášte dnes vo výročitú pamiatku obnovenia, reformácie cirkve.
Bohatstvo a majetok, výhody a sláva sveta sú tie osídla, do ktorých chytať sa majú ovce nášho ovčínca. A žiaľbohu, tak mnohý neodolá zvodu, tak mnohý sa zpreneverí, tak mnohý zrádza vieru, cirkev svoju, krev vlastnú… Smutno, žiaľno, áno hanba je to pre nás…
Ježiš ako dobrý pastier
Ježiš používa pre nás obraz oviec a pre seba obraz pastiera. Na rozdiel od iných zvierat nemajú rohy, ani silné kopytá, ktorými by sa mohli brániť. Sú úplne vydané napospas svojim predátorom. Stávajú sa ich ľahkou korisťou.
Aj my máme svojho „predátora“, svojho „vlka“, ktorý nás ohrozuje na živote. Voči ktorému sme úplne bezmocní. Diabol, o ktorom Ježiš hovorí, že bol od počiatku vrahom ľudí (Jn 8:44). Jeho „potravou“ sú ľudia, ľudské duše.
Preto do našej situácie ohrozenia posiela Boh svojho Pastiera. Jeho úlohou je chrániť a zachrániť nás pred nepriateľom našich duší. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce. Lebo my nie sme len bezmocné ovce. My sme i hriešne ovce, ktoré uverili lži „vlka“, že bez Boha nám bude lepšie ako s Ním.
Ježiš je tým Pastierom, ktorý to urobil. Zomrel zástupne za nás, miesto nás.
Záver
Je dôležité byť ostražitý a rozlišovať medzi pravdou a klamstvom. Sledujme ovocie tých, ktorí sa prezentujú ako duchovní vodcovia, a držme sa učenia Biblie. Len tak sa môžeme vyhnúť vlkom v ovčom rúchu a nasledovať pravého Pastiera, Ježiša Krista.