Adam mal pra-pra-prapravnuka, ktorý sa volal Enoch. Enocha pravdepodobne naučil mnohým veciam. Je však isté, že Enoch sa o Bohu dozvedal od druhých ľudí, určite nie z Biblie, pretože Bibliu vtedy ešte nemali. Dozvedal sa o hriechu a o tom, že aj on je hriešnik a potrebuje odpustenie.
Učil sa, že Pán Boh sľúbil poslať Spasiteľa, niekoho, kto ľuďom odpustí ich hriechy a zlomí moc diabla. A Enoch nielenže tieto veci vedel, On aj Bohu veril a vložil v Neho svoju dôveru. Veril, že raz Boh pošle Spasiteľa.
Keď Enoch dospel, oženil sa. Vo veku 65 rokov mu jeho žena porodila chlapčeka, ktorému dali meno Metúšelach (Matuzalém). Určite si vtedy nemysleli, že ich dieťa bude najdlhšie žijúcim človekom na zemi. Dožil sa až 969 rokov. Napriek tomu zomrel skôr ako jeho otec Enoch!
Ako mohol byť Matuzalém najstarším človekom spomenutým v Biblii, a napriek tomu zomrieť skôr ako jeho otec? Odpoveď sa dozvieš neskôr. Matuzalém sa líšil od ostatných, pretože žil veľmi dlho. Enoch, jeho otec, bol výnimočný z iného dôvodu. Biblia hovorí, že Enoch „chodil s Bohom” (1. kniha Mojžišova 5, 22).
Enoch zároveň robil to, čo mu Boh prikazoval. Ak chceš Boha viac spoznať, je dôležité Ho poslúchať. Enoch toto všetko robil viac ako 300 rokov. Nikde ho nevedeli nájsť. Nebolo ho. Biblia, 1. To znamená, že Boh ho premiestnil zo zeme priamo do neba. Enoch nezomrel. A to je dôvod, prečo môžeme povedať, že Matuzalém zomrel skôr ako jeho otec, pretože Enoch vlastne nikdy nezomrel.
O niečom podobnom sa dočítame v Biblii iba dvakrát. Takýmto prípadom bol prorok Eliáš z prvého čítania nasledujúcej nedele. Prorok Eliáš bol človek, ktorý žil v ťažkých časoch panovania kráľa Achaba a jeho manželky Jezabel. Achab bol slaboch, jeho manželka bola zlou ženou a navyše hlboko odbojnou proti Bohu. A Eliáš vstúpil do tejto situácie.
Vyzval ľud, aby sa vrátil naspäť k viere v pravého Boha. Keďže ľudia boli zmätení, nevediac, kto je pravým Bohom, či Boh Eliáša, alebo bohovia pohanských kňazov, tak sa usporiadala skúška na vrchu Karmel. Eliáš vyhral. Lenže namiesto toho, aby si Eliáš užíval zaslúženého pokoja a „odmeny“ po tejto udalosti, kráľovná Jezabel ho nariadila prenasledovať a zabiť a tak musel utekať. A tu prichádza k zásahu.
Sám Boh zasahuje a vstupuje do jeho života cez anjela. Kto bol ten anjel, nevieme. Niektorí komentátori sv. Písma hovoria, že to bol asi jeho sluha, alebo niekto iný, kto ho doprevádzal. Anjel použil na pomoc Eliášovi niekoľko krokov. Prvým krokom bol jemný dotyk. Človek, ktorý je v depresii nepotrebuje výčitky, kázne a provokácie. A to ani v prípade, keby človek za svoj stav bol výslovne zodpovedný: povedzme tým, že by vykonal niečo nerozumné alebo nepremyslené.
Anjel mu však nič nevyčíta. Výčitky totiž deprimovanému človeku nepomáhajú, naopak, privádzajú ho ešte do hlbšej krízy. Anjel mu daroval svoj dotyk. Podobne sa máme zachovať voči zlomenému človeku aj my: dotknúť sa ho. Ten dotyk musí byť jemný. Musí byť výrazom opory a spolucítenia a empatie.
Ďalej anjel dal Eliášovi jedlo. Toto je to, čo potrebuje človek, ktorý je dole: jesť. Tu sa nejedná o fyzický chlieb, hoci aj ten je často na mieste. Druhým krokom bolo uistenie, že cesta bude dlhá. V skutočnosti, bude trvať 40 dní a 40 nocí. Číslo štyri znamená v Biblii kompletnosť.
A tu sa jedná o to, že často náš zásah do života zdeprimovaného človeka sa nedá vyriešiť jednorázovo. Ide o proces. Myslieť si, že zdeprimovanému človeku pomôžeme jedným slovom, prípadne rozhovorom by bolo ilúziou. Cesta z depresie, ktorá je obyčajne výsledkom dlhodobej frustrácie bude tiež dlhodobá.
Človek musí počas nej často zmeniť štruktúru celého svojho života, prehodnotiť a preusporiadať priority a odstrániť zo svojho života zbytočnú bagáž. A tak je jasné, že takéhoto človeka bude treba doprevádzať, byť s ním, jemne a nenápadne. Pokušenia, ktoré taký človek má, pokým príde znova k dobrému stavu, sú mnohé.
Všimnime si to isté číslo aj v Ježišovom prípade, keď bol na púšti, tiež tam bol 40 dní a bol pokúšaný trikrát. Aj tam mu pomohol anjel. A aj toto je úloha anjela, ktorý doprevádza druhého človeka v jeho ťažkej situácii depresie, znechutenia, frustrácie a smútku. Pomôcť mu na miesto, kde sa je schopný stretnúť s Bohom a potom sa nenápadne a bez stopy vzdialiť.
Možno sme niektorí sklamaní, keď počúvame, že máme byť anjelmi iných na ich ceste z depresie. Možno práve my potrebujeme takého anjela. Avšak fakt je ten - a či sme ho neskúsili už toľkoráz? - že iba vtedy, keď iným pomáhame, môžeme prísť k vlastnej pomoci.
Všetci sme občas viac či menej v stave smútku, znechutenia, frustrácie a depresie. A keď niekedy cítime prítomnosť takých anjelov v našom živote, máme pokušenie povedať si: tým ale je! Ľahko im je hovoriť, keby tak vedeli, aký ťažký je život...
Každý ho má ťažký a každý je v depresii, avšak zázračná vec je to, že v takýchto chvíľach, keď nie sme schopní pomôcť si sami sebe, sme až obdivuhodne schopní pomôcť iným.
Vystúpil Eliáš, prorok ako oheň, a jeho slovo horelo ako fakľa. Ježiš odpovedal: „Áno, Eliáš príde a všetko obnoví. Ba hovorím vám, že Eliáš už prišiel, no nespoznali ho a urobili s ním, čo chceli. Takisto bude od nich trpieť aj Syn človeka.“
Eliáš bol a je veľký a uznávaný prorok. Koniec koncov, vystúpenie do neba v ohnivom koči sa nedeje každý deň. Áno, Eliáš mal v sebe oheň. Ale ako vieme, oheň nielen zapaľuje, ale môže vyvolať aj veľký požiar. A to sa občas stávalo Eliášovi.
Postavil sa proti kráľovi a kráľovnej vyzbrojený len Božím slovom. Porazil stovky Baalových prorokov. Ale za cenu krviprelievania. A tento biblický príbeh vôbec nie je pre deti. Karhal prorokov poplatných režimu, ale niekedy si dosť odvážne myslel, že len on je tým správnym prorokom.
Nakoniec pri svojom pamätnom stretnutí nenašiel Boha ani v zemetrasení, ani v búrke, ale v hlase tichého ševelenia (1 Kr 19, 9 - 13). Od búrlivého ohňa došiel k tichu a azda aj troške vnútornej pokory.
Boh počíta s akýmkoľvek človekom. Z veľkého a nebezpečného ohňa sa môže stať plameň, ktorý svieti a hreje. A ktorý tak potrebujeme.
Eliáš pôsobil v 9. storočí pred Kristom v čase kráľov Achaba (875-854) a Achazijáša (854-853). Bol čo do významnosti porovnávaný s Mojžišom a jeho odkaz je aktuálny ešte aj dnes, v Palestíne si jeho sviatok pripomínajú spoločne kresťania, židia a moslimovia.
V Biblii je mnoho zmienok o Eliášovi hlavne v Starom Zákone, ktorý popisuje jeho skutky. V novom zákone je z pohľadu avizovanej témy nasledovná stať, v ktorej Ježiš hovorí: Matúš 11-10 Toto je ten, o ktorom je napísané: Hľa, posielam pred tvojou tvárou svojho posla, ktorý pripraví cestu pred tebou. 11 Amen, hovorím vám: Medzi narodenými zo ženy nepovstal nikto väčší ako Ján Krstiteľ. Ale aj ten najmenší v nebeskom kráľovstve je väčší ako on. 12 Od dní Jána Krstiteľa až doteraz nebeské kráľovstvo trpí násilie a násilníci sa ho zmocňujú. 13 Veď všetci Proroci i Zákon prorokovali až po Jána.
Dovolím si pokúsiť sa detailnejšie vyložiť význam veršov. Vo verši 10 Ježiš poukazuje na predpovedaný príchod Syna Božieho a že tomuto príchodu bude predchádzať Boží posol, majúci za úlohu pripraviť cestu Synovi Božiemu. Veršom je myslené, že posol má zvestovať príchod Ježiša a pripraviť na tuto udalosť vtedajšiu spoločnosť. Verš 11 je poukazom na významnosť tohto posla, na jeho postavenie medzi ľuďmi (ľudskými duchmi) a jeho postavenie v Nebeskej ríši. V 12-om verši je poukaz o tom, že duchovnosť na Zemi, ktorá je vyjadrená pojmom „nebeské kráľovstvo“ upadá, je násilne potlačovaná a že sa jej zmocňujú násilníci. V tom čase bol Ján Krstiteľ väznený a mučený a jeho zvestovanie potlačované. Verš 13 je potvrdením skutočností, ktorá bola predpovedaná Prorokmi v SZ.
V sumáre možno povedať, že stať zachytáva Ježišove slová v tom význame, že Eliáš je Ján Krstiteľ. Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“ „Čo teda,“ pýtali sa ho, „si Eliáš?“ Povedal: „Nie som.“ „Si prorok?“ Odpovedal: „Nie.“ Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“ Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: »Vyrovnajte cestu Pánovi,« ako povedal prorok Izaiáš.“ Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. Ján Krstiteľ nebol Eliášom, ale predpovedaným prorokom, ktorý mal byť Eliáš vzatý do neba vo svojom tele.
Eliáš, najväčší prorok v severnom kráľovstve Izrael, pochádzal z Tisbe vo východojordánskej krajine Gilead. Jeho meno predznamenalo jeho povolanie i život: výlučné uctievanie Jahveho. O pôsobení tohto typického putujúceho proroka informujú dva starozákonné spisy - Knihy kráľov.
Počas obdobia sucha, ktoré obrazne trvalo 3 roky a 6 mesiacov, Eliáš zázračne dostáva stravu. Jahve sa tým prejavuje v protiklade ku kanaánskemu božstvu rastlinstva Baalovi ako pán prírody. Nasleduje Boží rozsudok na vrchu Karmel, ktorý sa končí zabitím Baálových prorokov.
Historické pozadie dokresľuje svadba Achaba s týrskou princeznou Jezabel, ktorá v severnom kráľovstve propagovala Baalov kult. Eliáš získal pre Jahveho celú oblasť. No na kráľovskom dvore, napriek zápalu, nebol úspešný.
Eliáš zistil, že Jahve nie je Bohom násilia a zničenia, ale že sa zjavuje v tichom vánku: teda v trpezlivosti a v tichom pôsobení svojej prozreteľnosti. Zavraždenie Nabota kráľom Achabom, predstavuje izraelského kráľa ako zástancu absolutistického vládcu podľa vzorov z cudziny, kým Nabot reprezentuje izraelské rodinné dedičné právo.
Eliáš vystupuje do neba na ohnivom voze. Ilustrácia od Gustave Doré
Neskôr vplyv Eliášovho boja za Jahveho natoľko zosilnel, že ho začali prirovnávať k Mojžišovi. V kresťanstve sa Eliáš stal vzorom bojovníka proti bezbožnosti a predchodcom kresťanského mníšstva a askézy. V Konštantínopole podporovali jeho kult byzanstskí cisári Zenón (474-491) a Bazil I. (867-886). Považovali ho za pomocníka v boji a zasvätili mu viacero chrámov. Cez Konštantínopol sa jeho kult dostal aj medzi Slovanov, kde vytlačil pohanské božstvo blesku Perúna. V Grécku nahradil po nebi chodiaceho Helia.
V deň, keď si Gréckokatolícka cirkev s rímskokatolíckou pripomínajú proroka Eliáša, pamätá Gréckokatolícka cirkev aj na jeruzalemského patriarchu Eliáša. V tomto článku sa zameriame na biblický výklad Eliasovho súdu na hore Karmel. Preskúmame udalosti, ktoré viedli k tejto významnej udalosti, ako aj jej hlbší význam a dôsledky pre Izrael a pre nás dnes.
Po stretnutí s Eliášom na hore Karmel sa izraelskému kráľovi Achabovi celkom darilo. Dvakrát porazil sýrske vojsko, čo mu zrejme pomohlo i po ekonomickej stránke. Za kraľovania Achaba patril Izrael nakrátko medzi tie najsilnejšie malé národy na západ od asýrskej veľmoci.
Prečítajte si príbeh o Achabovi, Jezábel a Nábotovi. Podľa Biblického komentára, Nábot bol presvedčený, že to nie je "v súlade s duchovným zámerom levitského zákona, aby prepísal svoje dedičstvo na kráľa." Nábot sa rozhodol, že svoj pozemok nedá kráľovi. Zrejme cítil zodpovednosť voči vyššej autorite.
Keď bol nad Achabom vyrieknutý takýto rozsudok, "roztrhol svoje rúcho a vzal smútočnú vrecovinu na svoje telo a postil sa, líhal na vrecovine a chodil krotký". Očividne to nerobil len navonok. Jeho pokánie bolo úprimné, pretože Boh povedal Eliášovi: "Či si videl, že sa ponížil Achab predo mnou? Pretože sa ponížil pred mojou tvárou, neuvediem toho zlého za jeho dní; za dní jeho syna uvediem to zlé na jeho dom." (v. Podvody, násilie, krádeže. A predsa - Boh prijal Achabovo pokánie.
Kto by nechcel vystúpiť do neba na ohnivých koňoch a vozoch? Eliáš - z ničoho nič sa zjaví a varuje mocného kráľa. Eliáš - jeho modlitby a naliehavé prosby k Bohu zachránili dieťa od smrti. Eliáš - kto priviedol na Karmeli svojím pohľadom do rozpakov 850 pohanských prorokov a zvíťazil? Eliáš - kto utekal v smrteľnom strachu pred hnevom nazlostenej kráľovnej? Eliáš - kto privolal oheň od Boha, ktorý pohltil jeho nepriateľov?
Eliáš však nie je len postavou Starej zmluvy. Zmieňuje sa o ňom Ježiš. Jeho meno je spomínané v každom evanjeliu. Pavel ho uvádza ako príklad, podobne aj Jakub. Eliáš bol taký výnimočný, že len on a Mojžiš sa nachádzajú v Novej zmluve. Bol Eliáš vyrovnaný človek? Fanatik? Rozumný človek? Liberál? Konzervatívec?
Jakub napísal: "Eliáš bol taký človek ako my. Ale keď sa horlivo modlil, aby nepršalo, nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. niekto z nás už prežil podobnú dramatickú duchovnú konfrontáciu ako Eliáš. Čo sa môžeme z tohto príbehu naučiť?
Po smrti Achaziáša nastúpil na trón jeho brat Jorám. Bol to posledný kráľ dynastie Omriho. Nie je nijakým prekvapením, že Jorám "robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových" a to až do tej miery, že prorok Elizeus dal podnet na prípravu vojenského prevratu.
Eliáš na vrchu Karmel | Divadlo Slapstick
Jehu vládol v rokoch 841 - 814 pred Kr. Zrušil uctievanie Bála do tej miery, ako len mohol. Elizeus ho pochválil za túto jeho spravodlivú horlivosť a Jehu dostal zasľúbenie, že jeho potomkovia ´až do štvrtého pokolenia budú sedieť na izraelskom tróne´. No Jehu neskoncoval s uctievaním teľaťa, ktoré zaviedol Jeroboám, v dôsledku čoho bola jeho reforma pokladaná za neúplnú.
Text hovorí celkom jasne, že Hospodin súhlasil s tým, čo Jehu vykonal domu Achabovmu. Ako tomu máme rozumieť? Pri odstraňovaní Bálovho kultu bol Jehu veľmi neoblomný. Prečo bol taký neústupný pri odstraňovaní jednej formy pohanstva a modlárstva, a pri druhej nie? Aké poučenie z toho vyplýva pre nás?
V tejto dobe, práve pred druhým príchodom Ježiša Krista na nebeských oblakoch, Boh volá mužov, ktorí pripravia ľud, aby obstál v ten veľký deň Pánov. V týchto posledných dňoch sa bude konať dielo, aké konal Ján. Prostredníctvom zvolených nástrojov Pán posiela svojmu ľudu posolstvo. Bude dbať na všetky výstrahy a napomenutia, ktoré posiela.
Naše posolstvo musí byť také priame, aké bolo Jánovo. Boh povolal Jehúa, aby usmrtil Jezábel a vykynožil celý Achábov rod. Robil to z lásky k tým, ktorí mravne ochabli. Príčinou týchto súdov bolo predsa len Božie milosrdenstvo.
| Postava | Význam |
|---|---|
| Eliáš | Prorok, bojovník za vieru v Boha |
| Achab | Slabý kráľ, ovplyvnený svojou manželkou |
| Jezabel | Zlá kráľovná, šíriteľka pohanských kultov |
| Ján Krstiteľ | Posol, ktorý pripravuje cestu pre Ježiša |
Napriek tomu, aký horlivý bol Jehu, pokiaľ ide o súd nad Achabovým domom, mal aj niektoré slabé miesta. Čo sa z toho môžeme naučiť? Príbeh Eliasovho súdu na hore Karmel je silným pripomenutím Božieho súdu a Jeho vernosti. Je to výzva pre nás, aby sme si vybrali, komu budeme slúžiť, a aby sme sa postavili za pravdu bez ohľadu na cenu.