Ján Vojtaššák patrí medzi najvýraznejšie postavy slovenských dejín 20. storočia. V roku 1920 bol vymenovaný za spišského diecézneho biskupa a vysvätený 13. februára 1921 v Nitre. Bol známy ako človek mravných i osobnostných vlastností, nekompromisnou katolíckosťou, slovenskosťou a odvahou. V súčasnosti prebieha proces jeho blahorečenia.
Raný život a štúdium
Ján Vojtaššák sa narodil 14. novembra 1877 na Orave v obci Zákamenné v mnohopočetnej roľníckej rodine. Narodil sa v obci Zákamenné do rodiny s dovedna jedenástimi deťmi. Už v ranom detstve ho formovala kresťansky vedená rodina ako aj hornooravský kraj. Rozhodujúci vplyv na malého Jána malo rodinné prostredie s tradičnými kresťanskými morálnymi zásadami a hodnotami.
- Narodil sa: 14. 11. 1877
- Sviatosť krstu prijal: 15. 11. 1877
- Sviatosť birmovania prijal: 30. 5. 1889
Svoje prvé roky štúdia prežil v rodnej obci Zákamenné, následne strávil istý čas na fare svojho strýka v obci Stankovany. Neskôr absolvoval štúdiá na nižšom gymnáziu v Trstenej potom v Ružomberku. Po skončení štyroch ročníkov nižšieho gymnázia v Trstenej (1889 - 1893) študoval dva roky na gymnáziu v Ružomberku (1893 - 1895), aby ako 18-ročný po konkurze do spišského seminára 2. Štúdium v seminári s presným plánom, usporiadaním a vnútorným poriadkom vyhovovalo jeho osobnému zameraniu.
V spišskokapitulskom seminári študoval v období, keď bol maďarizačný tlak na všetkých druhoch škôl, vrátane bohosloveckých seminárov, veľmi silný. Výchova a disciplína v seminári nebola však narušená výraznejšími národnostnými trenicami či napätím. Ján Vojtaššák svoj slovenský pôvod nikdy nezaprel.
Kňazská služba
Ján Vojtaššák prijal kňazské svätenie 1. júla 1901 z rúk vtedajšieho spišského biskupa Pavla Smrečányho v spišskej katedrále svätého Martina. Svoju prvú svätú omšu slúžil v rodnej obci Zákamenné 7. júla 1901. Po vysviacke dostal novokňaz Ján Vojtaššák dispozíciu na prvé kaplánske miesto v Hornej Zubrici, na hornej Orave, kde nastúpil 22. júla 1901.
- Kňazská vysviacka: 1. 7. 1901
- Prvá svätá omša: 7. 7. 1901
Počas nasledujúcich desiatich rokoch pôsobil Ján Vojtaššák ako kaplán v obciach Kvačany, Vyšná Zubrica, Bijacovce, Podvlk, Zubrohlava, Ústie nad Oravou, Tvrdošín a nakoniec v obci Veličná. Mladý kaplán Ján Vojtaššák plnil svoje kňazské poslanie s veľkým oduševnením. Rozprúdil v obci náboženský život, bol neobyčajne horlivým kňazom, ktorý sa celou svojou bytosťou oddával kňazskej činnosti. Venoval sa dospelým, starým a chorým práve s takou pozornosťou, ako vedel pritiahnuť deti a mládež.
V marci v roku 1919, prišlo k vysťahovávaniu maďarských biskupov zo Slovenska. Ktorých pracovné miesta boli následne obsadzované tými slovenskými. Ján Vojtaššák sa stal rektorom spišského bohosloveckého seminára a riaditeľom biskupskej kancelárie. O necelé dva roky sa stáva prvým slovenským biskupom na Spiši.
Dobré meno a úcta, ktorú mal medzi kňazmi Ján Vojtaššák, farár vo Veličnej, ako aj horlivosť na poli náboženského a národného obrodenia, upriamili na neho pozornosť aj v Ríme. Dňa 13. novembra 1920 bol v tajnom konzistóriu v Ríme vymenovaný za spišského biskupa. Jeho biskupská konsekrácia sa uskutočnila dňa 13. februára 1921 v starobylej Nitre. Spolu s Jánom Vojtaššákom boli na biskupov Spišská Kapitula - Katedrála sv. Martina, v ktorej bol Boží služobník, Ján Vojtaššák, vysvätený na kňaza 1. júla 1901vtedy vysvätení ešte dvaja: Dr. Karol Kmeťko a Dr. Marián Blaha. Konsekráciu vykonal nuncius Svätého stolca v Prahe Klement Micara, titulárny arcibiskup apumenský.
Jeho životnú dráhu spišského biskupa, plnú útrap, nebezpečenstiev a prenasledovania prorocky predznamenáva aj jeho biskupský erb a heslo, ktoré si zvolil. Jeho erb znázorňuje anjela so zlatou svätožiarou, stojaceho na podnožke, ktorý v pravici drží meč, v ľavici štít, na ktorom je dvojramenný kríž. Štít je položený na kartuši, prevýšený latinským krížom. Vpravo je mitra, vľavo berla. Nad všetkým v znaku je biskupský klobúk. Pod znakom je jeho biskupské heslo: „Angelis de te“ - „Anjelom prikázal o tebe.“ Sú to slová 91.
Jána Vojtaššáka to po duchovnej ale aj politickej stránke ovplyvnilo. Takmer okamžite začína čeliť jestvujúcim problémom. Hájiť cirkev, najmä pred politickými a ateistickými tlakmi. Snažil sa o duchovnú obnovu viery v katolícku cirkev prostého ľudu, ale aj duchovné cvičenia pre samotných kňazov. Veľké úsilie vynakladal najmä v obrodení školstva.
- Biskupská konsekrácia: 13. 2. 1921
- Začiatok biskupskej služby: 27. 2. 1921
V roku 1940 ako stúpenec Hlinkovej Slovenskej Ľudovej Strany sa stáva podpredsedom štátnej rady, kde zastupuje katolícku cirkev. Sám sa s Andrejom Hlinkom spoznal ako kaplán v Zákamennom. Stali sa priatelia.
Prenasledovanie a väznenie
Krátko po oslobodení Slovenska v roku 1945 sa dostal do sporu s predstaviteľmi štátu a nakoniec bol intervenovaný. Vo väzení strávil sedem mesiacov. Následne po jeho prepustení sa napätie vyostrilo, pokúšal sa o záchranu katolíckeho školstva. Pretrvávajúce spory katolíckej cirkvi s vtedajšou komunistickou vládou.
Exkomunikovanie kňazov hlásiacich sa ku komunistického režimu prerástli v perzekúcie voči jeho osobe. V roku 1950 bol Ján Vojtaššák zatknutý a následne uväznený. Neľudské metódy vyšetrovania, nátlaku a fyzickej konfrontácie vyústili podľahnutím obvinených biskupov.
Dňa 15. januára 1951 v Bratislave bol vo značne teatrálnom procese spolu s ostatnými biskupmi odsúdený. Rozsudok znel: 24 rokov väzenia za vlastizradu a úklady proti republike ako aj vyzvedačstvo a vojnovú zradu. Jeho majetok bol zhabaný, navyše mu vyrúbili vysokú pokutu. Spolu s ním boli odsúdení aj biskupi Peter Pavol Gojdič a Michal Buzalka. Ján Vojtaššák mal v tom čase 72 rokov.
- Prvé väzenie: 5. 5. 1945
- Druhé zatknutie: 16. 9. 1950
- Súd a odsúdenie: 15. 1. 1951
Prešiel celým radom väzníc a v roku 1957 bol znovu vyšetrovaný. V roku 1963 ho podmienečne prepustili. Na krátky čas sa zdržal na fare v Oravskej Lesnej u svojho synovca Tomáša Vojtaššáka. Zakrátko nato ochorel a 4. augusta 1965 Ján Vojtaššák vo veku 88 zomiera. Pochovaný bol v dedine Zákamenné.
Blahorečenie Jána Havlika - DOKUMENTÁRNY FILM
Rehabilitácia a proces blahorečenia
Rehabilitovaný bol až v roku 1990. V súčasnosti prebieha proces jeho blahorečenia. Pozostatky Jána Vojtaššáka boli prevezené do Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule. Štátny Sekretariát po preštudovaní archívnych dokumentov a nových dôkazov zaslaných z Kongregácie pre Kauzy svätých vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 16.
- Úmrtie: 4. 8. 1965
- Pohreb: 7. 8. 1965
- Rehabilitácia: 1990
Rozhodnutiu Štátneho Sekretariátu predchádzalo pozitívne vyjadrenie Kongresu Kongregácie pre Kauzy svätých, ktorý 18. januára 2019 odporučil, aby Kauza blahorečenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka, po predložení a preštudovaní nových archívnych dokumentov a dôkazov, mohla pokračovať na rímskej úrovni. Je to významný posun v samotnej kauze, pretože vyjadrením sa Kongresu Kongregácie pre Kauzy svätých a Štátneho Sekretariátu bola ukončená doplňujúca diecézna fáza kauzy blahorečenia (2015-2019), ktorej úlohou bolo spracovať najmä historické obdobie rokov 1939-1945 a aktivitu Božieho sluhu počas spomínaného obdobia.
Historické štúdie a nové archívne dokumenty, ktoré boli nájdené nielen v slovenských, ale aj v zahraničných archívoch, boli publikované v niekoľkých viacjazyčných publikáciách a prezentované na dvoch medzinárodných konferenciách, ktoré sa konali v Benátkach v roku 2016 (zborník Chiesa del silenzio e diplomazia pontificia 1945-1965) a v Spišskej Kapitule v roku 2017 (zborník Ján Vojtaššák. Biskup v dejinách 20. Boli tiež natočené dva filmové dokumenty: VOJTAŠŠÁK, ktorý vznikol v spolupráci s TV Lux a VOJTAŠŠÁK GIORNI DEI BARBARI, ktorý vznikol v spolupráci s talianskymi režisérmi a bol prezentovaný na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach v roku 2019.
tags: #biskup #jan #vojttassak